♥️ denníček ♥️ záujmy ♥️ téma týždňa ♥️ obľúbenôstky ♥️ snívam ♥️

Does anyone else feel like the water's getting warmer?

Sobota v 9:31 | Džejní |  My diary 2017

Hola, beautiful people 😊

Hlásim sa vám po ďalšom prežitom týždni. Nie, neviem, kam ten čas uteká, ale už by sme si aj mohli zvyknúť... Takpovediac mi horí pod zadkom zo všetkej tej školy a samozrejme o ničom inom ani neviem rozprávať. Aj keď vlastne minulý víkend bol iný, ako som očakávala a celkom záživný.

V sobotu síce pršalo, ale okolo obeda už prestalo a mne sa aj tak nič nechcelo, tak som išla s rodičmi a bratom na obed. Myslela som si, že sa vrátime okolo druhej naspäť domov, ale vyvinuli sa iné plány a nakoniec som sa vrátila domov až o pol deviatej večer. Normálne sme sa naobedovali v čínskej samoobslužnej reštaurácii, išli sme niečo pozháňať po nákupnom centre, vybaviť bratovu reklamáciu topánok a kúpiť mu nové a asi o tretej sme už naozaj išli smer dom, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme do Rakúska nakúpiť nejaké tie veci, ktoré na Slovensku nepredávajú. Následne nám M.-ina mama volala, že sú v Bratislave, aby sme sa u nich zastavili, tak sme išli. Iba si posedieť a hlavne sa poriadne nadlábnuť :D Skončilo to tak, že sme došli domov celkom neskoro a ja som v sobotu neurobila do školy vôbec nič.


V nedeľu si už nie som úplne istá, čo sa dialo, ale myslím, že som sa tiež dala ukecať na to, aby som vytiahla päty z domu a fakt nič sa mi celý víkend nechcelo robiť, aj keď som vedela, že by som mala. V pondelok som si nakráčala do školy so zlým svedomím, že som sa ani nezačala učiť na piatkovú zápočtovku a ešte som aj stresovala, že v piatok večer musím odovzdať nejaké zadanie. Ale stal sa tak trochu zázrak a softvér potrebný na urobenie daného zadania akosi haproval, preto nám na odovzdanie bol dopriaty ešte týždeň naviac. Na zápočtovku však nie, tú som si pekne-krásne včera napísala. V stredu som si myslela, že sa na ňu budem so spolužiakmi učiť, ale po troch hodinách, počas ktorých sme vypočítali úplné minimum príkladov, som to vzdala a išla som radšej trochu počítať domov. A teraz si ešte spomínam, že v utorok bolo vonku tak krásne, že som sa vykašľala na jednu prednášku a namiesto nej som išla tak zhruba 6 kilometrov peši do mesta popri Dunaji. A počúvala som pri tom Dear Hank and John.


Včera po zápočtovke sme pôvodne mali ísť viacerí na vodnú, ale B. sa vraj pohádala so spolužiakom, takže sme nikam nešli. Vlastne iba my dve do Mekáču, pretože po písomke sme boli úplne vyhladnuté. Fakt to dalo zabrať :D Ja som si potom hovorila, že sa prejdem, ale bola som tak zle oblečená, že som skoro zamrzla a to som iba čakala na električku. Vonku to už vyzeralo ako jar, tak som si dala iba sveter, ale fúkal taký ľadový vietor, že celé zle. Tak som potom vytiahla rodičov a brata na sushi, lebo sa mi nechcelo sedieť doma. A ešte som si aj kúpila lístky do divadla ^^


Znova prišiel víkend a ja viem, že musím všeličo spraviť do školy, lebo v utorok je odovzdanie projektu, ktorý som ani nezačala robiť, v piatok toho, čo už aspoň trochu so spolužiačkou mám urobený. A v pondelok snáď už konečne začnem robiť bakalárku, lebo som sa s mojou spolubakalárničkou dohodli, že si nad to sadneme spolu, lebo každá sama sa do toho nedokážeme dokopať. Tak snáď niečo vykúzlime. Lebo... Fakt by sme už mali. Okrem toho sa nakopili nie úplne najľahšie programovacie úlohy, takže toho mám vyše hlavy. Polovica semestra za nami a keď sa pozriem na svoj kalendár so všetkými deadlinami, ani sa mi nechce vstať z postele. Ale dúfam, že sa nejak rozkývem a nájdem svoju dávno stratenú motiváciu aspoň na to, aby som z tej školy nevyletela.

Užívajte víkend, prvý jarný, tak snáď to u vás aj tak vyzerá. Aspoň čo sa počasia týka. Veď keď je slnečno, hneď je aspoň o niečo krajšie. Love ya :*

P.S.: Bola mi obodovaná táto básnička, ktorú som písala do školy, tak som si povedala, že ju zverejním, pretože sa mi zdá byť celkom v pohode. Kto chce, môže si vypočuť.
 

Blížiaca sa deptajúca zápočtovka a moja prokrastinácia

Středa v 19:44 | Džejní |  My diary 2017
Už skoro celých (počkať, počítam)... 15 rokov.

Ako to je, keď máš chvíľu pocit, že chceš niečo dokázať.

Oh, prosím, nejaký dobrovoľník?


Ak to bude bolieť moc, tak krič

18. března 2017 v 9:34 | Džejní |  My diary 2017

Ahojte.

Hlásim sa vám s nie úplne najlepšou náladou. V posledných dňoch mi strašne kolíše, vôbec netuším prečo. Chvíľu si hovorím, ako urobím do školy všetko, čo mám, ako so všetkým začnem, lebo veď to nie je až také ťažké. A vzápätí stratím úplne všetku motiváciu. Tak si poviem, že si aspoň skúsim zacvičiť tie moje rehabilitačné cviky. A pritom sa úplne hrozne rozplačem. Asi je to iba nastavením mysle. Kým to budem neznášať, tak to nebude lepšie. Bože, ja tak hrozne NECHCEM.


Týždeň bol ako každý iný. V pondelok cviko, prednáška, Mekáč, v utorok prednáška, cviko a potom som tuším išla domov. Ale fakt si už nepamätám. V stredu som sa ani nedotrepala na prednášku o desiatej ráno, nevládala som sa ani pohnúť. Chcela som iba spať. Ale musela som ísť na konzultáciu z bakalárky. To je taká úplne zbytočná hodina. Na večernú prednášku sme sa kolektívne rozhodli, že nejdeme. Vo štvrtok jedno cviko, už na ňom začínajú byť ťažšie úlohy, ktorým nerozumiem. Po škole som vo štvrtok bola vonku s jedným chalanom z Tinderu. Rozprávali sme sa, ale boli to také akoby vlny. Zdalo sa mi, že keď sme dokončili jednu tému, nevedeli sme dosť dlho nájsť ďalšiu. Bola som s ním dve hodiny a možno sa uvidíme znova. Ale myslím, že je možné aj to, že ho dovtedy stihnem od seba odstrašiť svojou tvrdohlavosťou a tým, že nechcem meniť svoje zaužívané zvyky. Teda aspoň nie tak rýchlo, ako by sa páčilo jemu. Ja neviem, bol to pekný večer, bola to zmena, ale potrebujem, aby sme sa stretávali za mojich podmienok.


Včera bol celkom zaujímavý deň. Ráno som vstala o šiestej, tak som si pozrela dvojhodinový film Kingsman. O jedenástej som bola na vyšetrení u fyzioterapeuta, aby zistil, aký pokrok som spravila po tých štyroch rehabilitáciách. Zistil, že nie dostatočný, tak pôjdem na ďalšie štyri rehabilitácie. Potom som išla s ocom na trh, už tam mali medvedí cesnak, z ktorého si takto na jar robíme supiš pomazánku. Kúpili sme aj nejaké pekné a podľa mňa dosť dobré jahody. Následne sme išli na obed na sushi, potom oco išiel do roboty a ja domov. Keď došla domov mama, vybrali sme sa na prechádzku do mesta a dali sme si už vlastne druhú tohtoročnú zmrzlinu. Malinovú a kokosovú. Keď som bola malá, kokosovú nemávali, ale teraz, keď ju majú, tak je to asi moja najobľúbenejšia. 1,40eur za kopček, to už je cena pomaly ako v naozajstnom veľkomeste. Ah, kde sú tie časy, keď kopček stál 0,70eur? Ešte sme si dali aj také hrubé hranolky, asi prvýkrát po zime. Celkovo sme v tom meste strávili asi 2 hodiny a aj keď nesvietilo slnko, bolo celkom príjemne. Večer som si potom pozrela ďalší film s názvom Blue Valentine. S Ryanom Goslingom. Taký zamilovaný so smutným koncom. Páčil sa mi.

By continuing using this site you agree to share your cookies.

Dnes už dúfam, že niečo spravím do tej školy, vonku prší, takže myslím, že nos z domu nevystrčím. Otázne je, či nebudem celý deň spať. Uvidí sa. Love ya :*

 


Naučiť sa novému mysleniu je ťažšie ako sa môže zdať

17. března 2017 v 10:38 | Džejní |  Téma týždňa
Celý môj život sa obracia naruby. Mám robiť niečo, čo mi pripomína nenávidenú telesnú výchovu, aby som mohla aj naďalej existovať v sedavom režime svojho života. Telesná bola pre mňa predmetom, ktorého som sa skoro až bála. Bola som vždy vo všetkých disciplínach najhoršia, behala som minimálne dve kolá za ostatnými. Tých 13 rokov mi stačilo, ale tak sa zdá, že na niečo bolo aspoň to minimum pohybu dobré.

Keď som prestala mať telesnú, zhoršil sa môj fyzický stav. Nie, že by bol predtým dobrý, ale začala ma bolieť iná časť tela ako chrbát, na ktorého bolesť som si po piatich rokoch už pravdupovediac celkom zvykla. Bola som na ortopédii, posedela som si tam štyri hodiny, kým som sa dostala na rad a po roku od prvej návštevy som aj tak musela zájsť niekam, kde za vyšetrenia a rehabilitácie treba platiť. Neviem, pripadám si hrozne neschopná, pretože toto je niečo, čomu som mohla predísť, keby som nebola také lenivé prasa. Poviem vám pravdu, niekedy ľutujem, že ma moji rodičia viac nenútili k športu, keď som bola malá. Ako dvadsaťročná si na predstavu, že sa mám hýbať a nie len sedieť za počítačom, zvykám celkom ťažko.

To uvedomenie prišlo po jednej z (platených) rehabilitácii, kedy sa mi fakt zdalo, akoby nastal deň, kedy zmizlo slnko. Všetko, čo som dovtedy praktizovala, som mohla vyhodiť von oknom a mala som si začať budovať niečo celkom nové. Svoje zodpovednejšie ja. Tak sa zdá, že nemám cvičiť iba preto, aby som bola štíhla a krásna, ale aby som vôbec bola schopná existovať bez fyzickej bolesti v tomto usedenom svete. To mi však doteraz nikto nikdy neprezradil a ak mám povedať pravdu, príliš ma to nenadchýna. Cvičenie bolo vždy pre mňa spojené s niečím nepríjemným. Mám hroznú averziu už iba k myšlienke, že potrebujem cvičiť a spevniť svaly všade možne na tele len preto, aby som mohla žiť bez diskomfortu. Ale asi si na to budem musieť zvyknúť, čo iné mi zostáva?

Kedysi som si povedala, že deň, keď pôjdem do fitka, bude mojou prehrou. A naozaj som to myslela vážne. Mám rada svoj ležérny životný štýl, plný pohody a rozvaľovania sa. V pohode zájdem na prechádzku, ale keď sa povie slovo cvičenie, moja hlava má blok. Príde mi to, akoby som sa poddávala niečomu, čo je teraz "in", lebo každý iba chodí do fitka a fotí sa tam a cíti sa preto dobre. Nechcem byť jedna z nich, ale vyzerá to tak, že inak to asi nepôjde. Viem, že sú iné možnosti cvičenia alebo teda fyzickej aktivity, ako chodenie do fitka, ale ja mám odpor ku všetkým fyzickým aktivitám. Mám veľký rozpor medzi tým, čo je prospešné pre moje telo a čo si myslí moja hlava, že je niečo, čo robí úplne každý. Keby to nebolo aspoň trochu dobré, prečo by to robili toľkí ľudia? Veď trochu zapoj hlavu, dievča.

Neviem, mám z toho mindráky, tak dlho som sa ako úplná hus pýšila tým, že necvičím, že to nechcem meniť, aj keď viem, že je hlúposť len tak sedieť a hniť. Ale ľudia sa menia, mali by sa meniť, meniť k lepšiemu. A mať pevnejšie telo bez zbytočnej bolesti je určite lepšie. Musím si to nechať prejsť hlavou a dúfať, že nejak presvedčím samu seba vydať sa na cestičku k (aspoň o niečo) zdravšiemu ja.


Outfity šieste

15. března 2017 v 17:40 | Džejní |  Outfity
Ďalšie outfitíky iba pre vás, srdiečka moje <3

Na prvej fotke môžete vidieť, že mám akosi divno zahalený krk. Je to šál tmavočervenej farby, ktorý je trochu tenšieho charakteru, na prichádzajúcu jar je teda úplne ako stvorený. Ďalej môžete vidieť náhrdelník s príveskom v tvare mačky, ktorý som si vyrobila z FIMO hmoty a som naň dosť pyšná. Inak mám na sebe sivý dlhorukávový rolák (C&A), obyčajné čierne nohavice (C&A) a rifľovú bundičku (F&F). Na pleci mi visí čierna kabelka, ktorú síce príliš nevidíte, ale ona nie je nejak príliš zaujímavá. Zato to, čo vidíte, je bordový triaseň, ktorý som vyhrala v Giveaway. Toť vše.

Kam dál