☀️ denníček ☀️ záujmy ☀️ téma týždňa ☀️ obľúbenôstky ☀️ snívam ☀️

Just because you took longer than others, doesn't mean you failed

Čtvrtek v 17:55 | Džejní |  My diary 2016

Ahojte vlákienka ⚜

Zdravím vás pri ďalšom denníčkovom článku na tomto blogu. Ako som vás zase raz informovala v predošlom článku, v piatok som sa vybrala na Festival svetla, ktorý sa konal v našom krásnom hlavnom meste.

Z tohto večera som mala aj celkom slušné fotky, ktoré ste už mohli vidieť. A keby nie, tak sú v článku pod týmto, len trochu scrollnite dole. Počas toho, ako som s rodičmi a bratom pochodovala nočnou Bratislavou, rozhodli sme sa, že sa zastavíme v Street Food Parku, ktorý sa zhodou náhod tiež konal (aj) v ten večer. Dali sme si dosť dobrú waflu, poslednú, ktorú v ten deň predali. S roztopenou čokoládou a malinami. Mňamkaaa. Celkovo to bol veľmi príjemný piatkový večer. Nachodili sme síce menej, ako som pôvodne chcela a to ani zima nebola, ale tak to akosi vyšlo. Ešte sa chystám aj na Bielu noc, ktorá sa koná budúcu sobotu, takže o nočné fotky so svetielkami mám zase raz postarané. Milujem také fotky.

Začal víkend a ja som sa rozhodla, že si v sobotu doobeda dáme prechádzku do Starej tržnice, pretože tam bývajú trhy a myslela som si, že budú lepšie ako pred letom, ale boli rovnako smutné a bolo tam rovnako málo predávajúcich, ak nie menej. Ale mala som božskú čerstvú holandskú wafličku (a našla som). Cez víkend boli aj hody v jednej mestskej časti Bratislavy a v sobotu tam mal koncert Martin Harich, tak som si povedala, že pôjdem a zobrala som so sebou aj svoju mamu. Na večeru sme si tam dali super lokšu a samozrejme Kofolu. Chcela som pôvodne aj trdelník, konečne nejaký dobrý, ale taká hrozná tona ľudí tam bola, že sme sa po koncerte veľmi rýchlo odsypali naspať domov.


V nedeľu ráno som sa zobudila s jemnou bolesťou hrdla, tak som si hneď naordinovala všetky možné chémie, aby som do nového týždňa nedajbože neochorela. Dala som si deň povaľovania sa v posteli a presúvala som sa medzi notebookom a telkou, dobehla som všetky možné televízne seriály, ktoré aktuálne pozerám a aj tie, ktoré som pôvodne pozerať nechcela. Začala som aj niečo do školy, ale to iba tak ráno, poobede som sa snažila trochu si pospať, ale zrejme som nebola až tak chorá, aby som naozaj zaspala.

Pondelok sa niesol v znamení školy, aj keď som tam bola iba na jednu prednášku. Doma som potom robila milión rôznych vecí na milión rôznych predmetov a to bolo vlastne všetko. Utorok bol o niečo zaujímavejší, kedy som išla konzultovať bakalárku a keďže môj resting face je taký akýsi smutný, tak sa ma vedúci mojej bakalárky spýtal, že či som mala málo prázdnin. Tak hovorím, že hej :D A on na to, že mám ísť na kúpalisko. Tak som si to vzala k srdcu a išla som s mamou a jej kolegom z roboty navštíviť termálne kúpalisko v Maďarsku. Zaplávala som si vo vlažnom plaveckom bazéne, trochu som sa počľupkala v teplom termálnom bazéne a pravdupovediac som bola celkom spokojná. Akurát som sa cítila trochu zle za to, že som nič nespravila do školy, keďže domov sme došli o ôsmej a to som už bola úplne vypľutá.

Včera ma čakali iba dve prednášky a medzi nimi trojhodinová medzera. Bola som so spolužiačkou na školskojedálňovom obede, potom sme si dali čili-limetkové čipsy a boli sme spokojné. Pred druhou prednáškou som si to zamierila na záchod a úplne naschvál o poschodie vyššie, ako sedeli ostatní, pretože som chcela stretnúť toho chalana, čo som mu všetko povedala. A stretla som ho, prehodili sme dve vety a keď som išla domov, napísala som mu dlhokánsku správu, že či má čas niekedy si ma vypočuť. Prečítal si ju a asi 4 hodiny neodpisoval, ja som medzitým išla s rodičmi a bratom na úplne najlepšiu večeru - fazuľovicu a kuracie krídelká. Myslela som si teda, že už ho príliš otravujem, tak som to nechcela ďalej riešiť, ale nakoniec predsalen odpísal. A bola to kladná odpoveď. Som fakt zvedavá, ako to dopadne. Pretože si myslím, že porozprávať sa, dostať zo seba všetko von, mi reálne môže pomôcť posunúť sa ďalej. Síce nie je žiadny odborník, ale nateraz mi poslucháč, reálny, ktorý sedí oproti mne, stačí. Možno sa vidíme zajtra, možno až budúci týždeň, ale povedal áno a wau, už teraz sa cítim lepšie. Ono to možno nie je úplne fér chcieť od neho niečo takéto, ale dala som mu možnosť povedať nie.


Dnes je nechutne dlhý deň. Na ôsmu do školy, to sme mali prezentovať zámer projektu, ale našťastie som nemusela pred všetkými, pretože na mňa už neostal čas. Takže som ukázala svoj dokumentík iba cvičiacemu a do zajtra rána to treba odovzdať. Potom som išla na iný predmet, tam sme mali čosi kúsok naprogramovať a aj doma sa na to ešte budem musieť pozrieť. Nasledoval trip do čínskej samoobsluhy, kde sme sa s B. stretli s chalanom, s ktorým sme cez leto pracovali. Normálne to bolo zvláštne. Po obede som bola na prednáške, následne na cvičení z predmetu, ktorý opakujem a teraz sedím na ďalšej prednáške. Paralelné programovanie. Asi ma to zabíja. Predo mnou je sú ešte zhruba 4 hodiny v škole, pretože sa konajú síce nepovinné, ale veľmi odporúčané konzultácie z predmetu, ktorý opakujem. Ako vravím, dlhý deň.

Zajtra mám ešte jedno cviko, o desiatej ráno, ale konečne je piatok, aj keď vlastne ani neviem, čo to znamená. Aj tak musím robiť veci do školy, ale aspoň sa pôjdem pozrieť na Noc výskumníkov a v sobotu na hody v našej mestskej časti. Konečne sa mi snáď podarí nájsť nejaký dobrý trdelník. Majte sa zatiaľ krásne a užite si víkend. Love ya :*

 


Kto vlastne som?

Neděle v 23:59 | Džejní |  Téma týždňa
Som človek, ktorý si práve znova založil weheartit a fujazdí si na veľmi rôznych obrázkoch. Za prvý deň som rozpoznala 4 témy sebou osrdiečkovaných, môžete teda sami posúdiť, kto vlastne som.

Fotky farebných vlasov, no hlavne modrých odtieňov, pretože sú proste najviac 🔝

Fotky lesov za hmly, pretože jeseň je tak krásne farebno-ponurá 🍁

Takéto fotky, pretože sú dni, kedy nie je všetko tak, ako by si človek predstavoval 💀

A nakoniec fotky bozkávajúcich sa dievčat, pretože láska je proste krásna vec ❤️

 



A show for how normal we are when we're anything but

23. září 2016 v 14:54 | Džejní |  My diary 2016

Hola stromčeky 🎄

Už aj mne začala škola, prežila som prvý týždeň a už teraz mám pocit, že nič nestíham. Tak vám teda píšem, lebo viete, logika. Ale teda hlavne preto, aby som vám ešte zosumarizovala svoje posledné voľné dni, ktoré som prežívala počas minulého týždňa, konkrétne od štvrtka. A potom aj niečo málo o dňoch, kedy som chodila do školy.

V minulom článku som písala, že sa chystám s kamarátkou venčiť psíkov z útulku a aj sme teda išli. Žiaľ malých psíkov už nemali na "požičanie", tak sme skončili s takými stredne veľkými, ktorí teda poriadne ťahali :D Ale pekne sme sa s nimi prešli asi pol hodinku po priľahlom lesíku. Akurát sme ich museli krotiť asi každú minútu, pretože išiel okolo iný pes a to ich hrozne dráždilo. Išla by som znova, veď som dala dve eurá za založenie kartičky, ktorá ma oprávňuje chodiť tam venčiť, ale nabudúce by som už mala predsalen radšej nejaké menšie psíča. Večer som sa ešte s bratom vybrala na Bubbletea, pretože som naň dostala nehoráznu chuť a chcela som si minúť kredit zo zákazníckej karte, kde som mala už asi 2 eurá. Dala som si niečo melónové z limitky a chutilo to ako lízatko. Mala som aj lepšie, ale v pohode.


V piatok som bola objednaná k zubárke na desiatu hodinu rannú, tak som si teda išla dať opraviť svoje zúbky a keďže som si tam chcela nechať založiť kartu, bola som poslaná na rentgen. Poobedie som potom strávila čítaním knihy Kečupové oblaky, keďže v Bratislave bol Summit a nechcela som sa teperiť do mesta medzi policajtov. Tak som si dala taký domáci oddychový deň.

V sobotu som si začala uvedomovať, že škola sa predsalen blíži, a tak som si chcela dať do poriadku izbu, čo znamenalo zavesiť na stenu svoje tri obrazy, ktoré som za posledné dva týždne vytvorila, a namontovanie svetiel nad stôl, čo zabralo viac času, ako bolo pôvodne zamýšľané. Poobede som sa s rodičmi vybrala na malý nákupný výletík do Rakúska a na večer som mala naplánové divadlo s B. Obom sa nám predstavenie páčilo, tak som bola rada, že som ju nezatiahla na nejakú blbosť.

Nedeľa sa niesla v znamení posledného užitia si voľna. S bratom som sa vybrala vlakom do Pezinku, pretože sa tam konalo oslava vinobrania a okrem toho som v Pezinku ešte nikdy nebola. Prišli sme tam okolo obeda a samozrejme sme začali jesť. Začalo to zemiakom na paličke, pokračovalo oštiepkom na chlebe, kofolou, palacinkou a zemiakovou plackou. So všetkým som bola nadmieru spokojná. Na domov sme kúpili ešte pár lokší a odišli sme odtiaľ skôr, ako som pôvodne zamýšľala. Mám aj nejaké fotky, ale akosi som na ne počas tej školy úplne zabudla :D Keď sme asi o pol piatej došli domov, rozhodla som sa, že si idem pozrieť 3 filmy za sebou, pretože som ich mala už nejaký čas stiahnuté a bola posledná šanca v kľude si ich pozrieť. Boli to konkrétne filmy Seven Pounds, American Beauty a The King's Speech. Všetky tri boli dosť super, určite sa o nich v budúcnosti trochu viac rozpíšem.


V pondelok nastal deň D, prvý deň nového semestra, ráno pekne vstať a hneď počítať derivácie. Potom som si to cez hodinovú prestávku švihla do dvoch knižníc, kde som potrebovala vrátiť požičané knihy. Poobede som bola obzrieť novootvorené Forever 21 a zašla som aj s mamou na večeru do nákupného centra. Toto všetko iba preto, že nám v bytovke vymieňali záchodové rúry, takže sme až do siedmej večer nemali funkčný záchod.

Utorok sa niesol znova v znamení školy, avšak trochu to B. vylepšila obedom, keď nám navrhla, aby sme išli do čínskej samoobsluhy, kam sme chodievali počas práce v lete. Ona si tam chcela dať štipľavú polievku, pretože bola (a stále je) celkom nachcípaná. Takže to bol rozhodne highlight dňa. V stredu sme po obede zašli aj s ešte jedným spolužiakom do Foxfordu na limonádu, lebo prečo nie. Ale inak normálny školský deň. Štvrtok je a aj bude zrejme najhorší deň, v škole som 11 hodín s jednou hodinovou prestávkou, takže celkom o hubu. Domov som došla asi o štvrť na osem večer, samozrejme hladná, len aby som našla kuchyňu úplne zapratanú, že som si ani nemohla nič na jedenie spraviť, kým som ju neupratala. Tak pri tom som si trochu poplakala.


Dnes som išla na pol ôsmu ráno na polikliniku nechať si spraviť rentgen zubov. Následne som išla domov raňajkovať, keďže do odchodu do školy som mala ešte asi hodinu a pol. V škole som bola iba hodinku, podozvedala som sa užitočné informácie a vyrazila som do inej polikliniky na iný rentgen. Okolo dvanástej som bola už naspäť doma, kedy som si spravila a zjedla obed. Večer sa chystám na Street Food Park a Festival svetiel a dosť dúfam, že sa mi podarí porobiť nejaké pekné fotky, ktoré vám budem môcť ukázať.

Toľko tento článok odo mňa. Dúfam, že tá vaša škola nevyzerá tak beznádejne, ako sa ja cítim, že bude tá moja. Majte sa krásne, užite si víkend a pamätajte, že vás ľúbim :*


Kam dál