♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

LETNÁ GIVEAWAY

Ešte dobre, že nevieme, čo nám prinesie budúcnosť, inak by sme v niektoré dni ani nevyliezli z postele

Sobota v 20:55 | Džejní |  My diary 2017

Čauky mňauky 🐱

Zase sa mi podarilo viac ako týždeň prežiť bez denníčkovania, čo akosi nedokážem úplne pochopiť, keďže minimálne minulý víkend sa toho stalo celkom dosť. Tento týždeň už pomenej.

V čakárni.

Aby som začala ešte štvrtkom - navštívila som psychiatra, bola mi stanovená taká pofidérna diagnóza, že nič konkrétne iba "nezrelá, emočne labilná, možná hraničná porucha osobnosti". Jéj. Dostala som lieky na stabilizáciu nálady (antidepresíva a antiepileptiká), tak uvidím, či to pomôže. Možno si poviete, že prečo som sa rozhodla dobrovoľne brať lieky. Odpoveď je dosť jednoduchá - bola som zúfalá. Fakt seriózne vážne. Lebo ono naozaj nie je sranda, keď vás pri každej aj keď iba trochu stresovej situácii prepadajú myšlienky na sebapoškodzovanie, prípadne samovraždu. Proste som mala dosť svojho mozgu v jeho "normálnom" stave. Tak som konečne našla odvahu zájsť za psychiatrom, ktorý mi dal v podstate to, čo som chcela. Ešte mi povedal, že vlastne nie som chorá, čo je na jednej strane asi fajn, ale to potom znamená, že tie nálady som ja a to je celkom dosť na nič. Asi by to okrem liekov chcelo aj terapiu, ale k psychologičke som prestala chodiť hneď, ako som obhájila bakalárku. Pred mesiacom. A zdá sa mi, akoby to bolo minimálne pred pol rokom.

Balóniky na Francúzskom dni.

V piatok som mala promócie, prišli moji rodičia, brat, nevlastný brat a môj dedo z otcovej strany. Zažila som svojich 15 sekúnd "slávy", keď som si preberala diplom, inak som tam stála aj s ostatnými asi hodinu. Moje kríže dosť protestovali a bola som dosť rada, že som sa rozhodla nedať si topánky na podpätkoch, lebo to by som fakt asi umrela :D Po promóciách sme išli na obedík do Pivovaru a zdalo sa, že všetkým chutilo. Tak som bola celkom spokojná. Poobede som s mamou a bratom na chvíľu zamierila na Francúzsky deň na Hlavnom námestí a večer som potom ešte stihla zájsť na stretávku so spolužiakmi z gymnázia a na moje počudovanie, dopadla oveľa lepšie, ako som čakala. Jedna spolužiačka si ku mne prisadla a rozprávali sme sa asi hodinu a pol. Najviac o škole, a potom o našich frajeroch, keďže obe máme svojho prvého. Tak som domov odchádzala s celkom dobrou náladou.

Môj trojfarebný puding s piškótkami :3

Na sobotné poobedie som mala dohodnutú kamarátku, tak sme zašli na Magio pláž, ale bola dosť zima, tak sme sa veľmi rýchlo vrátili naspäť do blízkeho nákupného centra. Večer som potom bola s P. a jeho kamarátmi posedieť na pive. Následne som uňho už tak klasicky spala. Nedeľný večer bol tretím po sebe, ktorý som znova netrávila doma. To je asi môj osobný rekord. Toľko sociálnej interakcie nie je pre mňa zdravej. Ale uvedomila som si, že som bola dosť rada, že sa ten víkend tak vyvinul. V nedeľu som teda bola večer vonku v meste s terajšími spolužiakmi, tak nejak osláviť tie naše promócie a celkovo úspešné ukončenie bakalárskeho stupňa nášho vysokoškolského štúdia.

Nedalo mi neodfotiť tento super nápis v mestskej knižnici.

Celý tento pracovný týždeň som v podstate nič nerobila. Bola som v knižnici, vrátiť aj požičať si nejaké knihy, ale jednu, ktorú fakt veľmi chcem, stále nemajú, aj keď v online katalógu píšu, že ju majú. A nechcem sa príliš pýtať, lebo raz sa mi stalo, že som sa tak na jednu knihu spýtala a ani knihovníčky ju nevedeli nájsť :D Tak nechcem tam 10 minút čakať, keď aj tak bude výsledkom to, že ju nebudem mať. Okrem knižnice som navštívila aj nespočetné množstvo športových aj nešportových obchodov za účelom nájdenia topánok do vody, ktoré potrebujem do Chorvátska. Keďže kamienky nie sú na chodenie zrovna najpríjemnejší povrch, myslím, že nejaké také topánky by sa mi rozhodne zišli. Ale žiadne, čo by sa mi páčili, som nenašla. Asi mám skreslenú predstavu o tom, ako by mali vyzerať. Takže nechám P., nech prípadne kúpi aj mne, ak bude kupovať aj sebe, lebo už na to fakt nemám nervy.

Nádvorie Bratislavského hradu pri zapadajúcom slnku.

V niektorý deň som bola s mamou na zmrzline, konečne som si po dlhšom čase dala kokosovú, ktorá je mojím tohtoročným objavom. Celkovo si v poslednom čase celkom ujíždím na kokosových veciach. Milujem taký ten letný sprcháč od Baley, ktorý vonia v podstate ako leto. To je asi jediný sprcháč, ktorý si kupujem každý rok. Inak idem skoro vždy po tých limitovaných vôňach. Alebo keď vymyslia niečo nové a nie je to limitka. Vo štvrtok som sa s rodičmi vybrala na taký menší rakúsky nákup. Takže som potom mala na večeru humus, olivy a krevety s hriankou. Mňamka. Inak mi už rohlíková strava celkom lezie hore krkom. Mám obdobia, kedy sa mi chce variť, ale niekedy to fakt nezvládam a pokiaľ nie je navarené, tak buď idem niekam von alebo si dám hrianku so salámou na raňajky, obed aj večeru. A to musíte uznať, že čo je veľa, to je príliš. Ale včera som sa dosť hecla, spravila som tofu s hráškom a hubami a ešte aj slivkové gule. Aspoň som mala čo robiť. Inak je to s mojím ničnerobením dosť zlé.

Analógovo fotený poník ešte z môjho výletíku do ZOO.

Včerajší večer a noc som trávila s P. Najprv sme boli s jeho kamarátmi v meste, ale nejak extra dlho sme nepobudli. Ja som mala so sebou ruksak s pyžamkom, tak som tancovať ísť nechcela, inak by som možno nad tým aj pouvažovala. K nemu sme došli kúsok po polnoci. Dnes som tam bola asi do jednej poobede, keďže cez týždeň sa vôbec nestíhame vidieť, tak som potrebovala nejaké hodiny navyše s ním. Ale tak v tom Chorvátsku si svoju vzájomnú spoločnosť ešte dostatočne užijeme. Už teraz mám spísaný zoznam, čo všetko si tam beriem, hlavne jedlo som musela nazbierať, lebo ak mám pravdu povedať, nechce sa mi tam príliš míňať peniaze na iné veci ako pohľadnice a prípadne nejaké jedno-dve jedlá vonku. Takže som celkom zásobená. Začínam stresovať, človek by si myslel, že ideme zajtra, nie až o týždeň :D Ale aj sa dosť teším, bude to nová skúsenosť do života.

Povedala som si, že keď už mám toľko času, začnem skladať puzzle.

Ako vidím, poriadne som sa rozpísala, tak snáď som vás neunudila k smrti. Majte ešte pekný zvyšok víkendu, hlavne sa nikde nespáľte a pite veľa vody. Love ya :*

 

Mala by som otvoriť oči, ale chcem spať

Pátek v 22:35 | Džejní |  Píšem
Videla som video, v ktorom dievča hovorilo, že ľudia s hraničnou poruchou osobnosti robia niečo, čo sa nazýva splitting. Ide o to, že ľudí vidia buď ako dobrých alebo zlých a ak niekto spraví jednu v očiach človeka s HPO zlú vec, aj keď bol predtým dobrý, dostane sa do škatuľky zlých.

Mám zo seba a svojich vzťahov veľmi podobný pocit a keďže na správe od psychiatra je napísané slovné spojenie možná hraničná porucha osobnosti, mám tento pocit aspoň čiastočne podložený odborníkom. Veľakrát sa mi stáva, že keď niekto zruší dohodnuté stretnutie, na ktoré som sa už dlho tešila, príde fakt neskoro alebo sa dozviem, že išiel niekam bezo mňa a ani sa nespýtal, či by som chcela ísť tiež, pocítim k tomu človeku až iracionálnu nenávisť. A mám čo robiť, aby v mojej hlave zostal medzi tými dobrými. Čím viac z môjho hľadiska zlých vecí spraví, tým viac postupuje na zlú stranu a tým viac sa naťahuje gumička, ktorou sa ho ja vedome snažím udržať na tej dobrej strane (viď obrázok).


Aj keď viem, že keď sme spolu, ten človek je na mňa dobrý, milý, objíme ma, vypočuje ma, spolu sa zasmejeme, ideme na príjemné miesto, ale akoby som dokázala na toto všetko zabudnúť iba preto, že spravil niečo, čo nebolo podľa mojich predstáv a istým spôsobom ma ranilo. Preto vtedy radšej píšem takéto články ako by som mala napísať tomu človeku, že ho už v živote nechcem vidieť, pretože to nemá zmysel. Snažím sa nekonať s horúcou hlavou, ale počas dní, kedy v podstate nemám inú zábavu a rozptýlenie, to ide trochu ťažšie. Hovorím si, že radšej si poplačem a o hodinku ma to prejde, uvedomím si, že veď je to úplná hlúposť a nemôžem predsa po niekom chcieť, aby bol vo svojom voľnom čase stále so mnou.

Toto je moja myšlienka na dnes, už dlhšie mi to chodí po rozume, ale až po tom, ako som si pozrela na začiatku spomínané video, som si uvedomila, že je to proste niečo, s čím mi je zjavne súdené existovať. Lieky síce môžu potlačiť niektoré symptómy, ale pochybujem o tom, že ma celú dokážu od základu zmeniť.


4 pesničky, ktoré mám práve rada

Pátek v 8:47 | Džejní |  Počúvam
Sia & P!nk - Waterfall

Grace VanderWaal - Moonlight

Panic! at the Disco - The Ballad of Mona Lisa

Harry Styles - Sign of the Times

 


Nezostávaj iba z povinnosti

Úterý v 16:07 | Džejní |  Píšem
Ak to tak budeš cítiť, musíš odísť. Bez obvinení, bez výčitiek, iba choď, ak hľadáš niečo iné ako mňa. Otváram sa ti celá, so všetkým, čo ku mne patrí. Keď to na teba bude priveľa, vyjadri svoje myšlienky slovami. Budem ťa počúvať a budem to robiť s láskou a porozumením, aj keď to niekedy nevyzerá tak, že by som bola schopná zaoberať sa pocitmi niekoho iného ako som ja.

Dokážem byť sebestredná krava a uznávam, že sa to deje zrejme až príliš často. Mám plnú hlavu svojich problémov, ale prosím, ver tomu, že mám veľké srdce a je tam miesto aj pre teba a tvoje sny, túžby, obavy a čokoľvek, s čím sa chceš so mnou podeliť. Priznávam, že teraz prechádzam obdobím, ktoré je pre mňa úplne nové a neskutočne mi naháňa hrôzu. Netuším, čo mám od tohto všetkého očakávať, ale kvôli tebe, kvôli nám som sa pustila do boja, ktorý verím, že dokážem vyhrať. Ak nebudeš zvládať pozorovať ma počas tohto boja, povedz mi to a ja sa odpracem na miesto, kde ma nebudeš musieť vidieť. Nechcem, aby si kvôli mne trpel, aj keď to, čo sa so mnou deje, nedokážem kontrolovať. Si prvý a jediný, komu som bola schopná a ochotná ukázať tú najhoršiu verziu seba a ďakujem ti, že si stál a naďalej stojíš pri mne. No nie je to tvoja povinnosť. Hovorila som ti to a vravím ti to znova, no viackrát to už nezopakujem. Bude to tu napísané a ty si to budeš môcť kedykoľvek prečítať s vedomím, že to stále myslím vážne.


Bez ostychu hovorím, že občas mám chuť celú túto frašku zabaliť a vzdať sa vidiny lepších dní, najmä keď prekonávam všetky možné nepríjemné vedľajšie účinky. Ale potom pocítim nádej, že predsalen by môj život mohol byť krajší, znesiteľnejší a plnší. Namiesto depresie, úzkosti, prílišného rozmýšľania a sebadeštrukčných myšlienok môžem byť plná neprekonateľnej túžby žiť, tvoriť a niečo dokázať. Nikdy som nechcela ublížiť nikomu okrem seba, ale uvedomila som si, že tak to proste na svete nefunguje. Sme ľudia a žijeme v spoločnosti, máme okolo seba tých, ktorým na nás záleží a na ktorých záleží nám, a bez toho, aby sme spravili zle aj im, sebe ublížiť nemôžeme. Tvrdíme a uvedomujeme si, že by sme sa mali navzájom viacej počúvať a rozprávať sa, a to aj o veciach, ktoré nie sú až také príjemné. Avšak je ťažké nájsť ľudí, ktorým môžeme plne dôverovať a povedať im všetko bez toho, aby nás odsudzovali alebo ohovárali za naším chrbtom. Všetkým vám z celého srdca prajem, aby ste niekoho takého vo svojom živote našli, niekoho, kto vás bude sprevádzať v dobrých aj zlých obdobiach a vy mu na oplátku všetku tú lásku vrátite naspäť.

Možno si myslíš, že som na tebe závislá a bez teba by som sa zrútila. Možno si to myslím aj ja a možno je to aj pravda, ale viem, že od teba nemôžem chcieť, aby si zostával, ak budeš skalopevne presvedčený o tom, že pre svoje dobro potrebuješ, aby sa naše cesty rozišli. Ľúbim ťa ♥


Filmíky časť devätnásta

17. července 2017 v 8:26 | Džejní |  Pozerám
1. Equals
V spoločnosti, ktorá vyliečila ľudí z citov, si k sebe predsalen nájdu cestu dvaja "chorí". Ju hrá Kristen Stewart a celkom ma zaráža, že som o tomto filme až donedávna vôbec nevedela. Je trochu zdĺhavejší, ale to je zrejme tým, že sa naozaj snaží poukázať na trápenie tých dvoch, u ktorých sa city znova začínajú prejavovať a oni sa samozrejme boja odhalenia. Naplánujú si preto útek, no ten sa im nepodarí tak, ako si to predstavovali.

2. The Boy in the Striped Pyjamas
Film, pri ktorom mi zastával mozog nad tým, aké veci sa diali Židom počas druhej svetovej vojny. Hlavným hrdinom príbehu je malý chlapec, ktorého otec je nejakým vyššie postaveným človekom v armáde, a tak sa musí on aj jeho celá rodina presťahovať do blízkosti koncentračného tábora. K tomuto táboru si chlapec v rámci svojich tajných dobrodružných výprav nájde cestu a zoznámi a skamaráti sa s chlapcom zhruba v svojom veku.

3. Nerve
Ani neviem, ako by som tento film opísala, ale hrá v ňom Emma Roberts a je celkom dobrý. Ide o to, že existuje hra, v ktorej máte spraviť niečo, čo vám vaši diváci zadajú a vy za splnenie úlohy dostanete peniaze. Samozrejme tí, ktorí tú hru vytvorili, si o vás vedia zistiť úplne všetko, vedia tak čoho sa bojíte, čo máte radi, kde sa práve nachádzate aj čo ste pre peniaze schopní spraviť. Je to vlastne tak trochu psycho, vidieť, akú moc môže mať takáto hra a internet celkovo.

4. Reign Over Me
Film o jednom stratenom mužovi, ktorého rodina zahynula v lietadle, ktoré narazilo do dvojičiek 11. septembra 2001. O tom, ako ho raz uvidí na ulici zubár, ktorý bol kedysi jeho spolužiak na vysokej škole. Zubár sa nestíha čudovať, ako sa jeho niekdajší kamarát za tie roky zmenil a chce sa s ním naspäť zblížiť, pomôcť mu prekonať stratu, ktorú utrpel.

5. Definitely, Maybe
Aby sa nepovedalo, máme tu aj silnú romantiku. Dievčatku jej otec rozpráva príbeh o jej matke, ale do príbehu zakomponuje aj iné ženy, ktoré za svoj život spoznal a bol do nich zaľúbený. Jeho dcéra háda, ktorá zo žien je jej matka a dozvedá sa o celkom zaujímavom živote svojho otca. Prebieha celkom milé zbližovanie medzi nimi dvoma.

6. Before I Fall
Neviem, koľkí z vás čítali knihu Kým dopadnem, ale toto je film natočený podľa tej knihy. Keď som sa dozvedela, že bude film, neskutočne som sa potešila, pretože ma fakt zaujímalo, ako ho spravia. Herci sú v ňom síce dosť neznámi (teda aspoň pre mňa), ale je natočený pekne, so všetkým, čo som si z knihy pamätala. Je o dievčati, ktoré je nútené prežiť ten istý deň vo svojom živote viackrát, až kým nepríde na to, ako sa z tohto dňa konečne vyslobodiť.


Kam dál