♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Outfity trináste

Včera v 16:38 | Džejní |  Outfity
Tento outfitík som sa rozhodla obliecť si pri príležitosti výletu do Prátra, ktorý som s bratom podnikla v asi posledný krásny a teplý deň tohto roku. Skladá sa z tmavočerveného crop-topu z C&A, ktorý má na sebe také malé srdiečka. Pod neho som si obliekla čierne tielko z Marks&Spencer. Ako nohavice som zvolila rifle voľnejšieho strihu, ktoré mám z Peek&Cloppenburg. Opasok netuším, odkiaľ je, ale je to taký úplne obyčajný čierny. Na ústach mám ceruzku na pery značky Essence v odtieni 15 Honey Berry a na rukách hodinky značky Timex.
 

5 pesničiek, ktoré mi niekto odporučil

Čtvrtek v 20:16 | Džejní |  Počúvam
Hej, kedysi tie pesničky boli iba 4, ale zistila som, že 5 niečoho mi tu akosi na blogu chýba. Lebo viete, mám 1 divadlo, 2 outfity, 3 knižky, 4 fotky a 6 filmov. Tak teraz je 5 pesničiek.

Túto mi odporučil jeden chalan z Tinderu a zapáčila sa mi hneď na prvé počutie. Hlavne ten refrén.

O tejto som si zase prečítala na jednom z vašich blogov. (Fakt sa ospravedlňujem, ale neviem, na ktorom to bolo. Kľudne sa priznajte.)

Znova blogové odporúčanie, ale zase si nepamätám od koho :D

Túto mi odporučila B. a jeden čas som si na nej fakt hrozne ujížděla a púšťala si ju stále dookola.

A poslednú mi predstavila jedna iná spolužiačka, ktorá si jednu vetu z tejto pesničky nechala vytetovať na kotník. Môžete hádať, ktorú.


Najkrajšie veci v živote nie sú veci

Úterý v 17:34 | Džejní |  Píšem
Kdeže sa to vo mne vzalo
Že šťastná viem byť len umelo
Aj to až žalostne málo

***************************************************

Rozmýšľanie nad všetkým
A zároveň nad ničím
Či bdiem a či spím

Je to pocit, je to prázdno
Keď dýcham až príliš hlasno
A nezobudím nikoho
Akoby sa nič nedialo

No deje sa priveľa
Už prichádza nedeľa
Za ňou školský pondelok
Musím spraviť prvý krok

***************************************************

Máta ma to, ničí
Niekto na mňa kričí
Počkať
To som iba ja

***************************************************

Ukradol si mi srdce a stále ho držíš
Viem, bol so mnou kríž
Snáď mi to zlé odpustíš

***************************************************

Tak pýtam sa sama seba
Koľkokrát sa viem pozbierať


 


My mind's like a deadly disease

17. září 2017 v 12:00 | Džejní |  My diary 2017

Ahojte kvapôčky 🌧

Prešli dva týždne od toho, ako som písala posledný denníček. Tie dva týždne mi ubehli celkom rýchlo, keďže som sa snažila na každý deň si robiť nejaký program. Hneď v nedeľu po návrate z Mallorky som bola s A., zašli sme do čajovne a hrali sme tam spoločenskú hru, niečo na spôsob Scrabble, ale volalo sa to Krikros. Bolo to veľmi fajn strávené poobedie.

Inak, aby ste si nemysleli, že si všetky nasledovné veci pamätám, tak nie, zapisovala som si ich, lebo som chcela aspoň aby som vedela, čo som robila v ktorý deň, pretože tie dni sa mi fakt dosť zlievajú dokopy :D V pondelok som si išla do školy po potvrdenie o štúdiu, ktoré som jedno potrebovala dať ocovi a druhé ísť zaniesť do banky, aby som stále nič neplatila za svoj študentský účet. Taktiež som si aktivovala ISIC, aby som konečne mohla mať železničnú dopravu zadarmo. Následne som zašla do knižnice a na štvrtú hodinu poobednú som bola dohodnutá s jedným chalanom z Tinderu. Posedeli sme, ja s Kofolou, on s pivom, porozprávali sme sa a keď som mu potom už doma napísala, že ako hodnotí naše stretnutie, tak ma úplne ignoroval. Tak ja že fajn. Aj keď bol teda dosť pekný, ale na mňa asi až prílišný športovec. Ale teda treba povedať, že Tinder pre mňa počas posledných dvoch týždňov bol iba také rozptýlenie, aby som mala čo robiť, aby som mala prečo ísť von. Neviem, ale nemyslím si, že reálne hľadám nejakého chalana na vzťah. Iba na pokecanie si, akési zanechanie svojej stopy v niečom živote. Hej, som divná.

Takýto copík s farebnými šnúrkami som si zaplietla :3

V utorok som si bola nechať vytlačiť fotky z dovolenky a na ten deň nemám napísané ani nič iné, takže som sa zrejme iba bezcieľne potulovala po meste. Na stredu som sa dohodla s K. a ráno som ešte stihla upiecť aj kokosový koláč, z ktorého som jej trochu doniesla. Keďže ona má teraz psíka, tak keď som bola u nej, tak som ho aj hladkala a on na mňa skákal a bol hrozne zlatýýýýý. U K. som vypila čajík, trochu sme pokecali a išla som naspäť domov. Doma som si potom pozrela nový diel novej série American Horror Story a musím teda povedať, že sa mi veľmi páčil. Vo štvrtok som sa vybrala smer Žilina, s Flaviou sa nám konečne podarilo dohodnúť si, že sa stretneme. Fakt sme sa chceli stretnúť už asi tri roky, ale vždy nám do toho niečo vliezlo. Takže som bola veľmi rada, že sme to nakoniec predsalen dali. Najprv sme boli na obedíku, následne na čokoláde, a potom sme sa iba tak prechádzali Žilinou, vznikli z toho aj nejaké fotky, až sme nakoniec zastali nad sochou Cyrila a Metoda a iba sme tak pozerali na námestie pod sochou a ja som zase priveľa rozprávala.

Mama mi ešte vo štvrtok večer povedala, že v piatok doobeda sa v jej robote bude konať porada ohľadom jednej informatickej súťaže, na ktorú vyberajú úlohy a že môžem prísť aj ja. Celkom ma nadchla vidina toho, že budem môcť trochu zapojiť svoje mozgové bunky, ktoré som počas prázdnin príliš nevyužívala, a keďže som na ten deň mala plány až na poobedie, rozhodla som sa ísť na tú poradu. Poobede som sa stretla s ďalším chalanom z Tinderu, zas sme si sadli, trochu pokecali a ja som sa zase potom odpratala do nejakého nákupného centra, lebo sa mi ešte nechcelo ísť domov a vonku bolo celkom pekne. Následne mi mama zavolala, že M. a jej rodičia sú v Bratislave, tak že či k nim pôjdeme na návštevu. Veľmi nadšene som súhlasila, a tak som s mamou strávila piatkové poobedie na ich záhrade. Viac takýchto večerov by sa mi rozhodne páčilo.


Na sobotu som mala veľké plány, a to konkrétne výlet do Prátra, keďže mal byť posledný deň pekného a celkom teplého počasia. Išla som iba s bratom, rodičia sa od tohto nášho výletu dištancovali. Do Prátru sme dorazili niekedy okolo pol jednej, úspešne sme sa nestratili a ako prvú atrakciu sme si zvolili obrý retiazkový kolotoč, ktorý bol vo výške 117 metrov nad zemou. Hrozne tam fúkalo, ale výhľad na Viedeň bol fakt parádny. Ďalej sme vyskúšali horskú dráhu, z ktorej som mala občas trochu pocit, že vypadnem, ešte sme si zajazdili aj na motokárach a naším posledným cieľom bol taký kolotoč, ktorý vás vyvezie do veľkej výšky a následne spustí dole. Teda aspoň to som si myslela, ale realita bola trochu iná. On totiž robil presný opak. A ja keďže som to nečakala, tak som sa pozerala smerom dolu, že čo sa deje, že nejdeme hore a keď prudko vyštartoval smerom hore, z nosa mi spadli okuliare a padli ktovie kam. Ale jedna milá pani mi ich pri východe z tejto atrakcie podala a aj keď nemali jedno sklo, aspoň som nepotrebovala nový rám. V ten deň som teda bola ďalej trochu slepá, ale aj napriek tomu sme sa s bratom vybrali na Mariahilferstrasse, lebo sme boli hladní a viete, Mekáč to istí. Okrem toho som chcela zájsť aj do Lush. Tak sme sa pekne napapali, stretli sme sa s dedom, išli sme do Lush a potom už naspäť do nákupného centra, pri ktorom nám stál autobus smerom domov.

V nedeľné doobedie som dopozerala seriál Westworld, keďže všetkými ospevovaný seriál Stranger Things som si už pozrela asi dva týždne predtým a dosť sa mi páčil. Westworld ma až tak nechytil, ale aj tak som si teda pozrela všetkých 10 zatiaľ vydaných častí. Poobede som vytiahla mamu na sushi, keďže sa mi zdalo, že som už dosť dlho žiadne nemala. Pondelok sa niesol v znamení návštevy optiky, keďže som teda potrebovala opraviť tie moje zo soboty pokazené okuliare. Zamierila som si to do optiky v meste, pretože to je taká, kam chodievam kvôli kontaktným šošovkám, ale prišla som tam a zistila som, že ju rekonštruujú. Tak som sa zase trochu prešla po meste a povedala som si, že zájdem do optiky, ktorú mám bližšie pri dome. Začala som pozerať ďalší seriál a to konkrétne Rick a Morty. Tiež som si pozrela všetky zatiaľ vydané časti, ale podobne ako Westworld sa mi až tak nepáčil. Poobede som bola s rodičmi vo Freshmarkete a večer som sa vydala na predstavenie Bordeline, ktoré sa konalo pri príležitosti narodenín jedného kníhkupectva a keďže kniha, na základe ktorej to predstavenie vzniklo, sa mi fakt veľmi páčila, presvedčila som samu seba, že tam určite musím ísť, aj keď je vonku zima a tma a možno bude pršať a ja tam idem sama. A rozhodne som neľutovala.

Niečo na pobavenie :D

V utorok som si to znova zamierila do knižnice a zastavila som sa aj v Tescu, že pozriem nejaké výpredaje. Ani som si nemyslela, že si niečo kúpim, ale keď som zazrela bundičku z imitovanej kože za 15 eur, tak som ju tam nemohla nechať, pretože to bol presne kúsok, ktorý som mala pocit, že mi v skrini chýba. O piatej večer som si potom vyberala rozvrh do školy a dopadla som tak, ako som mala v pláne, čo je v rámci možností celkom fajn, ale zas nie príliš. V pondelky a piatky nemám žiadnu školu, v utorok som tam od štvrtej poobede do siedmej, stredu mám od desiatej ráno do siedmej večer a najhorší je štvrtok, ktorý mám od desiatej ráno až do deviatej večer. Ono samozrejme niektoré z toho sú prednášky, takže je veľmi pravdepodobné, že v tej škole nebudem reálne tráviť až tak veľa času. Veď uvidím po prvom týždni, kam sa oplatí chodiť a kam nie.

Stredu som znova zasvätila American Horror Story, následne som sa poobede stretla s chalanom z Tinderu, s ktorým som už raz bola vonku. A on mi povedal, že má kamaráta, s ktorým by sme sa k sebe hodili. Tak ja že fajn, veď sa môžem aj s ním stretnúť. Mne je to už fakt jedno. Zas som sa po tom stretnutí trochu prechádzala po meste, ale už som aj pomaly musela ísť domov na večeru s rodičmi a nevlastným bratom, ktorá sa v stredy koná. Ešte som aj napiekla kokosové sušienky, na ktoré som videla ráno v telke recept. A som tak trochu na kokose závislá, sama neviem prečo. Vo štvrtok ráno som vstávala o pol piatej, aby som sa dostala na vlak do Košíc, kam som si povedala, že pôjdem, aj keď nikto nešiel so mnou. Vo vlaku smerom tam som strávila 7 hodín, keďže meškal, smerom naspäť 6 hodín a v Košiciach som teda strávila asi tri hodiny. Najprv som si sadla do jednej kaviarne, kde som si dala geniálny zelený čaj s príchuťou malín a jahôd a ešte aj super gaštanové pyré. Pôvodne som tam chcela ísť na horúcu čokoládu, ale akosi nevydalo, keďže som nevedela, ktorá čokoláda z jedálneho lístka je tá, ktorú chcem :D Prešla som sa po centre Košíc, aj keď teda pôvodne som mala trochu iné plány, ale tak možno nabudúce. Niečo som pofotila, ešte som si dala salámovú pizzu, ktorá bola fakt veľmi dobrá a zamierila som si to na preplnený vlak smerom domov.

Má to niečo do seba, lebo viete, môžete ísť aj stopom. Ale na to treba mať podľa mňa fakt odvahu.

V piatok doobeda som brata vytiahla na motokáry, dočítala som knihu, kvôli ktorej som vlastne chcela deň predtým stráviť toľko hodín vo vlaku, lebo doma sa vôbec nedokážem prinútiť niečo prečítať. A hlavne nie 572 stranovú knihu. Takže som za ten čas strávený vo vlaku bola celkom rada. Poobede som išla von s ďalším chalanom z Tinderu o druhej poobede, sadli sme si do ďalšej kaviarne, v ktorej som bola prvýkrát, dala som si nejaký domáci ľadový čaj, ktorý tam mali a ešte sme sa aj vydali do tržnice, kde bola práve taká akcia, na ktorej predávali hand-made výrobky. Boli tam naozaj krásne veci, ale celkom dosť drahé, aj keď teraz ma tak trochu mrzí, že som tam nič nekúpila, mohla som mať aspoň začiatok nejakých vianočných darčekov alebo možno aj trochu potešiť samu seba. Well, možno o rok. S tým chalanom som sa potom prechádzala po meste asi ešte ďalšiu hodinu, fakt hrozne veľa som kecala a domov som prišla až niekedy o pol siedmej. A deň som zakončila pečením brownie muffinov.

Už sme sa konečne prepracovali k včerajšku, kedy som s rodičmi bola na obede v čínskej samoobsluhe, ale inej, ako chodievame bežne. Brat potreboval nejaké zošity do školy, tak sme ponakupovali to, ja som chcela nejaké veci z DM, tak som si ich tiež zadovážila. Ďalej brat potreboval aj tenisky na telesnú, tak sme išli nejaké hľadať, presunuli sme sa kvôli tomu aj do druhého nákupného centra, ale nakoniec si žiadne nevybral, zato ja som sa do jedných úplne zamilovala. Aj som si ich skúsila, ale boli také, že sa mi až príliš vyzúvali, pritom keby som už mala menšiu veľkosť, tak by mi na dĺžku dobré neboli. Asi okolo štvrtej som sa s mamou vybrala na jedno vinobranie, ale akonáhle sme tam došli, rozpršalo sa, tak sme to iba rýchlo prešli, kúpili trdelník a išli naspäť domov. Ja som bola dohodnutá so spolužiakmi, že na to isté vinobranie s nimi pôjdem večer a teda keď som videla, že prestalo pršať, tak som sa tam aj naozaj vybrala. Hrala kapela Desmod, potom bola taká párty aj s DJom a domov som sa dostala až o nejakej pol jednej v noci. Zatancovala som si, keďže tancovali všetci okolo mňa a bola som rada, že som sa tam vybrala aj keď celý čas popŕchalo a miestami som mala pocit, že asi umrznem.

Na dnes nemám žiadne plány, vonku leje ako z krhly, takže fakt neviem, či budem ochotná niekam ísť. Už teda ukončujem tento článok, pripomínam vám, že sa ma tu môžete niečo opýtať a prajem vám ešte pekný zvyšok víkendu. Love ya :*


This too shall pass

17. září 2017 v 10:35 | Džejní |  Píšem


You set the bar too high
With your eyes coloured like the sky
With your strength
You swept me off my feet
Literally

With every part of your body
With your pretty face
With getting drunk beside me
And holding my hand

With perfectly tight hugs
With no shame asking every type
Of question that you had in mind

With sometimes being a jerk
With being patient
With introducing me to your friends
Although you never knew mine

With watching my videos
And reading my blog
With listening to my depressing talk
With wanting to put up with me
And everything I am

With your disarming honesty
With your little bladder
That made me not feel stupid for mine
You were everything I could ever
Want my first love and lover to be

I'm sorry that I hurt you
And that I couldn't stop lying
You deserve better
And you will be in my heart



Kam dál