♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Prosinec 2012

Oznam

28. prosince 2012 v 11:56 | Džejní |  My diary 2012
az do noveho roku som vo wellnesse, takze nebudem obiehat, prosim nemazte si ma.

My dream 26. 12. 2012

27. prosince 2012 v 15:30 | Džejní |  Sny

26. 12. 2012

Môj sen začínal hodinou telesnej, ktorá bola akože v utorok a v našej škole sa nejakým zázrakom objavil bazén, v ktorom sme na telesnej plávali. Problém bol v tom, že mne to vôbec nešlo a preto som za trest musela urobiť nejakú stojku či čo to, po čom ma hrozne začal bolieť chrbát. A to som bola sama posledná v telocvični, učiteľka si ma tam nechala o 5 minút naviac ako ostatné baby. Tak som dorobila svoj trest a hrozne som potom plakala. Musela som sa ísť ešte osprchovať. Potom som musela výjsť neviem prečo cez nejakú telocvičňu, v ktorej som mala veci, nejaké dve igelitové tašky s vecami, ako fakt nepochopiteľné. A v tej telocvični bola normálne daná sieť ako na volejbal a učiteľka, ktorá učí telesnú našich chalanov tam robila niečo s takými kruhmi, na ktorých sa cvičí gymnastika. A vynadala mi, že čo tam robím tak som jej vysvetlila, že som musela robiť nejaké stojky za trest a že už idem preč. Potom som sa rozplakala pretože ma bolelo celé telo ako po každej nechutnej telesnej a keď som vyšla z toho priestoru, kde sú telocvične tak som si sadla na lavičku, ktorá bola poblíž a plakala som. Zrazu sa pri mne zjavila naša fyzikárka, ktorá sa ma pýtala, že čo sa stalo a ja som jej niečo povedala. Potom som sa pozrela na hodinky a zistila som, že je už 14:58 čo znamenalo, že mi už začala hodina cvičení z matiky. Fyzikárka mi povedala, že sa mi už neoplatí tam ísť a že ona našej učiteľke povie, že mi bolo zle a že som išla domov. Tak som vyšla po schodoch a nejak som sa ocitla na nejakej krytej streche s bazénom, na ktorej bola nejaká grill párty. Aha, zabudla som - bolo leto. Ja ani neviem prečo som bola smutná a sadla som si len tak k bazénu keď prišiel jeden chalan, ktorého som spoznala v jednom tábore (Juraj - poznámka pre mňa) a vyzval ma do tanca. Práve hral nejaký slaďák a my sme tancovali prilepení na sebe. On sa ma opýtal, že prečo som smutná a potom mi ponúkol nejaký alkohol, ale ja som nechcela. Tak som dostala trochu koly do plastového pohárika. Potom mám trochu okno, ale nejak sa to celé vyvinulo tak, že párty skončila a ja som aj so svojimi spolužiačkami, ktoré sa tam zrazu objavili, išla domov. Ale boli sme na nejakom divnom konci budovy vysokej školy, kde učia moji rodičia a vôbec sme nevedeli nájsť východ. Po ceste sme sa niekoho spýtali, ten niekto nám ukázal, že kade máme ísť a my sme sa zrazu ocitli v miestnosti s krivou podlahou a policami plnými kníh. Bol to taký labyrint tak sme sa všetky pochytali za ruky a blúdili sme tam snažiac sa nájsť cestu von. No a pri tom blúdení sa mi hrozne začala točiť hlava a zobudila som sa.


My dream 25. 12. 2012

27. prosince 2012 v 9:51 | Džejní |  Sny
Založila som novú rubriku, do ktorej budem príležitostne písať o tom, čo sa mi snívalo. Nemusíte to čítať, je to vlastne viac-menej pre mňa, ale niekedy sa môžete celkom pobaviť. Keďže sú to sny tak neočakávajte nič veľmi reálne a očakávajte dosť veľký chaos.

25. 12. 2012

Snívalo sa mi, že som s rodičmi a niekoľkými spolužiačkami bola v nejakom hoteli. V tom hoteli na to, aby ste sa mohli zviesť výťahom, ste museli mať kľúčik od vašej izby, ktorý ste dali do zámky na takej veci čo je aj v Mekáči na záchodoch :D Nadá sa to nejak inak vysvetliť, tak ideme ďalej. No takže ja s mojimi rodičmi som išla odniekiaľ z pláže, mala som na sebe plavky a nejaký uterák. Normálne sme dali kľúč do tej zámky, prešli sme a čakali na výťah. Ale ten hrozne dlho nešiel tak som sa rozhodla, že pôjdem radšej pešo. A na jednom poschodí bola nejaká cestovná kancelária, kde bol Vilo Rozboril a mali tam taký minieskalátor. Na nejakom medziposchodí som narazila na jednu svoju spolužiačku a ona mi celá rozrušená hovorila, že výťah sa zasekol na poschodí 12,7. A ja som sa potom pozrela na nejakú obrazovku a uvidela som vnútro toho výťahu, bolo to tam v ňom úplne napratané a ja som bola úplne rada, že nie som v ňom. Ale moji rodičia, ktorý mali kľúče od našej hotelovej izby, tam boli a ja som preto išla za Vilom Rozborilom, aby som sa ho opýtala, že kedy ten výťah opravia. A on povedal, že asi za 6 hodín. Som miernu paniku chytila, že 6 hodín budem musieť čakať na to, aby som sa dostala do hotelovej izby, ale potom som sa zobudila takže sa nič ďalej už nedialo.


Vianočné darčeky no. 3

26. prosince 2012 v 9:18 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Včera sme boli u známych a dostala som od nich vianočné darčeky, tak som sa s vami prišla podeliť o fotku:
Dostala som ich fakt hrozne veľa, snáď ešte viac ako od rodičov. Ta čierna krabička, to sú šminky, vedľa toho sú papiere na origami pretože ma to v lete celkom bavilo, dole vľavo sú tri laky na nechty (ten od Essence sa volá break through, keby to niekoho zaujímalo), a to ostatné sú náušnice, celkovo 8 párov. Tie z H&M sú také letné takže tie teraz asi nosiť nebudem, ale tie ostatné sú úplne úžasné, hlavne tie, ktoré sú napravo sa mi hrozne páčia :3

Vy ste čo dostali na Vianoce?

Zatiaľ sa majte dobre a užívajte si sviatky s vašimi blízkymi.


Vianočné darčeky no. 2

24. prosince 2012 v 21:00 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Prichádzam sem s fotkou mojich pár darčekov, ktoré som dostala na Vianoce od rodičov:
Je to kniha Škola noci 9: Predurčená, kniha Makrónky, v ktorej sú recepty na rôzne druhy makrónkov, to oranžové je pero s mojím menom a zvieratkom na takej magnetke, a nad tým jeden krásny štvorlístkový náhrdelník. Tu je detail náhrdelníka, aby ste videli aký je krásny:
Ah ♥ Milujem ho.
Teraz plánujem byť hore minimálne do polnoci, pretože Beau z The Janoskians napísal na svoj twitter, že ráno majú pre svojich fanúšikov pripravené nejaké prekvapenie. Tak dúfam, že o desiatej ráno už budú hore pretože si nemyslím, že vydržím byť hore dlhšie ako do polnoci :D Totižto, oni sú z Austrálie a majú tam o 10 hodín viac takže keby som išla normálne spať a zobudila sa napríklad o siedmej tak by som určite to ich super prekvapenie nestihla. Ale keďže sú vianočné prázdniny tak môžem v pohode byť hore dokedy len chcem pokiaľ ma niekto z mojich rodičov nepristihne a nepošle spať :D Idem si nejaký film pozrieť.
Majte sa krásne, dúfam, že Vianoce ste si všetci užili tak ako sa patrí :)


Vianoce za dverami

22. prosince 2012 v 11:06 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Keďže mi minulý článok okomentovalo už šesť ľudí, rozhodla som sa, že dnes napíšem ďalší. Bude to taký článok s viacerými prosbami a otázkami tak pozorne čítajte:

1. Veľmi by som vás chcela poprosiť, aby ste sa zapojili do vianočnej bleskovky, ktorá je tu. Veľmi by ma to potešilo :)

2. Bola by som rada keby ste sa zapojili do SONNechty, tu. Pár ľudí sa síce zapojilo, ale stále nie dostatočne veľa.

3. Po Vianociach keď budem mať novú web kameru sa chystám urobiť videoodpoveď. Preto, ak sa ma chcete niečo spýtať, môžete sa tu. A môžu sa opýtať aj tí, ktorí sa už niečo opýtali ak ich zaujíma niečo ďalšie.

4. Chcem sa vás spýtať či by ste uvítali keby som oživila rubriku Ktorá fotka sa ti páči?. Už dosť dlho som do nej nepridávala a chcela by som vedieť či by ste si našli čas na hlasovanie.

5. Takisto by ma zaujímalo či by ste chceli, aby som pridávala nejaké mnou vytvorené outfity do rubriky Polyvore, kam som už tiež celkom dlho nič nepridala.

6. Ako predposlednú vec sa vás chcem spýtať či by ste privítali keby som popridávala nejaké Recepty na vianočné pečivo, prípadne iné zákusky.

7. A ako poslednú vec by som chcela vedieť či by vás zaujímali moje názory na finálové kolá Superstar 2013, ktorá sa chystá. Moje názory na finálové kolá Superstar 2011 si môžete prečítať tu.

Ak by ste mohli, bola by som veľmi rada keby ste odpovedali na každú otázku/prosbu do komentárov. Ďakujem :)


Vianočné darčeky no. 1

21. prosince 2012 v 14:39 | Džejní |  My diary 2012

Čawte :)

Takže, preneste sa prosím cez to, že koniec sveta dnes nebude, v Austrálii je už zajtra. To bol taký malý oznam na začiatok a teraz k tomu čo sa dialo včera v škole. Samozrejme som zase išla na nultú hodinu, ale už som si hovorila, že: "Zajtra je už piatok, to nejak prežijem." Na slovenčine sme písali sloh, ten môj si môžete prečítať v článku pod týmto. Celý deň som si skoro ani nespomenula na to, že poobede je konverzácia z angličtiny, až na poslednej hodine som začala trošku panikáriť. Ale bála som sa úplne zbytočne. Učiteľka bola na tom zdravotne dosť zle takže sme mali namiesto dvojhodinovky iba jednu hodinu a vôbec neskúšala. Je mi samozrejme jasné, že ma vyskúšanie neminie, ale som rada, že sa to neudialo takto pred prázdninami. Dnes sme cez tretiu, štvrtú a piatu hodinu mali taký malý vianočný večierok. Pozerali sme nejaký film, teraz vôbec netuším ako sa volal. Ale počkajte, nájdem vám to...

Výdobytky modernej techniky - ovládame my ich alebo ony nás? (úvaha)

20. prosince 2012 v 17:34 | Džejní |  Slohy
Výdobytky modernej techniky používa väčšina z nás každý deň. Myslím si, že život bez nich si v dnešnej dobe nedokáže predstaviť skoro nikto z nás.
Denne pomocou počítačov, televízorov a mobilných telefónov zaháňame nudu, aj keď by sme radšej mohli vziať do ruky dobrú knihu alebo sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Výdobytky dnešnej modernej techniky jednoznačne ovplyvňujú náš život. Ovplyvňujú náš voľný čas, naše vzťahy, naše myslenie aj náš kontakt s okolitým svetom. Veľa ľudí je v týchto dňoch závislých od modernej techniky. Hlavne tínedžeri namiesto toho, aby trávili svoj voľný čas vonku s kamarátmi či s rodinou a známymi na výlete či na spoločnom obede, radšej celé hodiny dokonca niekedy až dni presedia pred obrazovkou počítača.
No dokázali by sme žiť aj bez modernej techniky? Aký život by sme žili bez počítačov, mobilných telefónov či televízorov? Určite by bol náš život menej pohodlný. Hlavne preto, že výdobytky modernej techniky nám veľmi často pomáhajú. Napríklad pomocou nich môžeme lepšie, rýchlejšie a jednoduchšie hľadať rôzne informácie. Namiesto toho, aby sme museli všetky potrebné informácie hľadať v knihách, jednoducho napíšeme slovo či vetu do internetového prehliadača a necháme počítač pracovať.
Vďaka modernej technike môžeme mať priateľov aj na druhom konci sveta a byť s nimi v kontakte rovnako ako s ľuďmi, ktorých vidíme každý deň v škole. No nemali by sme zabúdať na našu rodinu, na tých, ktorí pre nás možno nie sú takí vzácni práve preto, že ich vidíme každý deň. Mali by sme si na rozhovor s nimi denne nájsť aspoň pár minút nášho voľného času inak stráveného pri počítači.
Používanie výdobytkov modernej techniky má okrem pár výhod aj veľmi veľa záporov. Veľa z nás sa spolieha na to, že všetko nájdeme vždy a za každých okolností na internete bez väčšej námahy. Pomaly zabúdame samostatne rozmýšľať, zabúdame ako hľadať slová v slovníku a knihy a noviny v papierovej forme sú nám skoro cudzie.
To, že trávime priveľa času na počítači či hraním hier na mobile a posielaním správ, môže spôsobiť, že stratíme schopnosť sebavedome komunikovať s ostatnými ľuďmi. Staneme sa sociálne izolovanými, budeme schopní komunikovať iba bez priamej prítomnosti ľudí a budeme tým trpieť ako v škole, tak aj v našom neskoršom živote. Okrem toho, kvôli neosobnosti internetu si tam ľudia viac dovoľujú, nadávajú, urážajú a píšu veci, ktoré by za žiadnych okolností nepovedali niekomu, s kým by stáli zoči-voči. Za urážanie na internete ľudia nenesú následky pretože neexistuje spôsob akým by nám mohol niekto tisíce kilometrov od nás ublížiť cez počítačovú obrazovku. A ak si nedáme na internete pozor na svoje osobné údaje, veľmi ľahko môžu byť zneužité inými ľuďmi a my sa tak môžeme stať obeťou ukradnutia identity či dokonca môže byť ohrozený náš vlastný život. A to všetko iba preto, že si myslíme, že ak napíšeme našu adresu na každú stránku, na ktorej ju od nás žiadajú, nič sa nám nestane.
Preto, aby sme predišli týmto nástrahám používania modernej techniky, mali by sme znížiť čas, ktorý trávime pri počítačovej obrazovke. My sami však musíme chcieť, aby výdobytky modernej techniky nezačali plne ovládať náš život, náš voľný čas a naše vzťahy s ľuďmi.

Koniec sveta sa nám blíži... Či?

19. prosince 2012 v 16:23 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Samozrejme ako vždy začnem presne tam, kde som prestala. Takže v sobotu sa už nič zvláštne nedialo, ale v nedeľu som bola s rodičmi na vianočných trhoch v Rakúsku. Bolo mrte zima a zase som sa riadne napapala :D Bolo tam hrozne veľa ľudí, človek by až neveril, že koľko ľudí je schopných výsť do takej zimy. V pondelok bola zase tá nechutná škola, ale našťastie už posledný týždeň a potom prázdniny! Písali sme písomku z matiky, z ktorej mám dvoječku pretože som to tam trošku pokašľala, ale je to v pohode, na vysvečku mi vychádza jednotka. V utorok, teda včera som mala mať prezentáciu na informatiku, ale nakoniec som ju nemala pretože sa mi nechcelo :D Som povedala, že som si zabudla USBčko doma. Celú nultú aj prvú hodinu som bola úplne najviac prispatá, som ani rozmýšľať vôbec nevedela. Písali sme písomku z chémie a zo slovečiny. Obidve som celkom vedela tak snáď to bude jednotka, aby to moje vysvečko vyzeralo aspoň trochu normálne. Dnes sme mali angličtinu, do piatku máme napísať nejaký formal letter, z NOS-ky píšeme v stredu hneď po prázdninách (teda 9. 1. 2013) veľkú písomku čo je absolútne a úplne na nič. V utorok po prázdninách (8. 1. 2013) píšeme písomku z cvičení z matiky takže fasa. To je fakt neuveriteľné ako máme naplánované písomky do Nového roku a ako učitelia predpokladajú, že máme v pláne cez prázdniny čo i len otvoriť zošit či učebnicu. Ach bože. Na zajtrajšok sa vôbec neteším, píšeme sloh zo slovenčiny, aj vám ho sem potom dám ako ten minulý, ale myslím, že tento je o dosť horší a úplne najviac od témy. Ale uvidíte. A okrem slohu zo slovenčiny ma zrejme čaká vyskúšanie z konverzácie z angličtiny takže sa môžem ísť rovno zahrabať. Posnažím sa aspoň niečo naučiť, ale neviem, neviem.
Už som sa vám tu dostatočne posťažovala a ešte sa vás chcem niečo spýtať:

Čo si myslíte o konci sveta? Veríte, že bude?

a ešte jedna vec: Prosím vyplňte vianočnú bleskovku, ktorá je v článku pod týmto. Ďakujem :*


Budúci týždeň tri písomky, ale potom konečne Vianoce!

15. prosince 2012 v 13:18 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte.

Na začiatok vám chcem ukázať čo som si to kúpila na výlete vo Viedni, tak ako som vám sľúbila:
To sa dáva na ucho a je to úplne dokonalé Minulý týždeň som to skoro každý deň mala na uchu. Potom ma samozrejme riadne bolelo, ale stojí to za to :)
Posledný denníčkový zápis mám tuším z toho pondelku kedy sme boli vo Viedni takže idem pokračovať, aby to bolo kompletné. V utorok sme písali písomku z fyziky. Celá trieda sme si úplne najviac pomáhali, opisoval každý od každého a učiteľka bola asi pol hodinu zalezená vo svojom kabinete (to je tak, že je učebňa fyziky a za ňou majú tri fyzikárky kabinet) a keď sedela normálne za katedrou tak si tam nejaký časopis čítala a vôbec nič ju nezaujímalo. Zrejme vedela, že nám dala ťažkú písomku tak nás nechala opisovať :D
V stredu sa tuším nedialo nič zvláštne, možno iba to, že nám odpadla prvá hodina, ale ja som aj tak bola cez tú hodinu v škole pretože som mala nultú. Ale tak aspoň som sa snažila naučiť sa dejepis... Na matike nám bolo oznámené, že v pondelok píšeme písomku z exponenciálnej funkcie, úplný zabiják a ja tomu vôbec nechápem.
Vo štvrtok som mala ako vždy seminár z matiky a potom sa konala anglická esejová súťaž. Aj som niečo zmysluplné napísala, ale enmyslím si, že je to nejak extra dobré. Na slovenčine sme potom mali začať robiť na úvahe na tému: Výdobytky modernej technológie - ovládame my ich alebo ony nás? čo je vlastne veľmi podobná téma ako tá, na ktorú som písala tú anglickú esej (Computers and Cell Phones: Do They Connect or Separate People?). Takže snáď napíšem niečo za čo dostanem aspoň dvojku. Poobede sme mali konverzáciu z angličtiny, na ktorej sme písali písomku. Tú som celkom vedela, budem dúfať v jednotku. Okrem toho učiteľka skúšala, ale mňa na moje veľké šťastie nevyskúšala. Hrozne som sa bála. A bude skúšať aj nabudúce takže by som sa to mala naučiť.
V piatok sme o deviatej boli na anglickom divadle menom Guliverove cesty. Bolo to miestami celkom vtipné, ale miestami som tomu skoro vôbec nerozumela. A dosť často som nerozumela ani tým hercom, a to by si človek myslel, že keď pozerám toľko amerických seriálov, že by som aj rozumieť mohla... Na piatu a šiestu hodinu sme sa vrátili do školy. Piata bola suplovaná a šiesta bola biológia, na ktorej sa skúšalo, ale mňa moje šťastie nesklamalo a opäť som nebola vyvolaná. Ale už sa trochu zmenšuje počet ľudí, ktorí ešte neboli vyskúšaní takže sa začínam báť. Poobede som s kamoškami piekla perníky a počúvali sme pritom vianočné pesničky :)
A dnes som bola o deviatej ráno v nákupnom centre s mamou, nakúpiť nejaké potraviny na vianočné pečenie a tak. A už o desiatej tam bolo tak hrozne veľa ľudí, že sa tam skoro nedalo pohnúť. Som preto naozaj rada, že už mám všetky darčeky nakúpené a nemusím sa tlačiť v preplnených nákupných centrách.
Tak sa zatiaľ majte dobre. Love you, darlings :*


Vianočné trhy vo Viedni 2012

11. prosince 2012 v 18:09 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Sľúbila som, že vám napíšem, že ako bolo vo Viedni, tak tu to máte. Takže na vianočných trhoch vo Viedni sme boli včera 10. 12. 2012. Mali sme vyraziť o ôsmej, ale keďže v noci riadne nasnežilo a samozrejme to nikto z ciest neodhrabal, niekde sa stala nehoda, tvorili sa kolóny a preto náš autobus meškal celú hodinu. Keď už konečne prišiel tak sme boli všetci dosť radi. Takže sme vyrazili o deviatej. Okolo pol jedenástej sme boli vo Viedni. Niekde v centre nás vyložili z busu s tým, že nám povedali, že sa doňho vrátime o štyri hodiny. Prešli sme pár ulíc a ocitli sme sa pri prvom bode nášho programu - bolo to Dom hudby. Bolo to celkom fajn, ale možno by sa zišlo keby sme mali trošku viac času. Najviac sa mi tam páčila jedna miestnosť, v ktorej bola úplná tma a iba také tri či štyri tabule tam svietili na modro. Na tých tabuliach sa dali stláčať jednotlivé písmenká a obrázky a ono to v tej miestnosti potom urobilo ten zvuk, ktorý ste stlačili. Bol to úplný chaos keďže všetci stláčali čo ich napadlo, ale keď všetci ostatní odišli a ja som tam zostala sama iba s jednou kamoškou tak som stlačila jedno písmenko, konkrétne j a ono to začalo rozprávať že: "j, j, j, j...". Úplná haluz :D A keď sme stlačili m tak to začalo tak úplne strašidelne hovoriť, že: "mmmmmmmmmmmmm...". Okej, keď sme po hodine vyšli z múzea hudby, vonku pekne svietilo slniečko. Namierili sme si to cez pol mesta do nejakého múzea, v ktorom boli klenoty. To sme len tak rýchlo prebehli a zamierili pešo na trhy. Na trhoch bola síce zima, ale atmosféra bola fajn. Dala som si jahody v čokoláde, moje milované ♥ Na vianočných trhoch si nás vyzdvihol autobus a namierili sme si to do veľkého nákupného centra. Ale ešte predtým ako sme si to doňho namierili, sprievodkyňa začala rozprávať niečo v zmysle, že už máme dosť Viedne, že ideme domov a úplne najväčšia vlna protestov sa ozvala :D Jeden spolužiak cez celý autobus zahlásil, že: "Nebuď vtipná, ideme nakupovať." To sa potom celý autobus začal smiať. Tak sme teda išli nakupovať. To nákupné centrum bolo úplne obrovské, ale dali nám v ňom rozchod iba hodinu, takže som bola v troch obchodoch a už som musela ísť naspäť k autobusu. Samozrejme, "elita" našej triedy prišla o pol hodinu neskôr, ale to netreba riešiť. Aj som si niečo kúpila, ale teraz sa mi to nechce fotiť, ale sľubujem, že v ďalšom denníčkovom článku vám sem určite fotku dám.
Tak si užívajte tento predvianočný čas, ja sa idem učiť.


Free hugs & do you speak love?

9. prosince 2012 v 19:21 | Džejní |  My diary 2012
V nadpise sú uvedené dve farby, ktorými mám práve teraz nalakované nechty:
free hugs = ružová; do you speak love? = červená
Hope you like it :)


Včera divadlo, dnes kino, zajtra učenie a v pondelok Viedeň

8. prosince 2012 v 10:38 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte :)

Ako sa máte? Ako ste na tom s nakupovaním darčekov? Tešíte sa na Vianoce? A ešte jedna otázka: zapojili by ste sa do prípadnej vianočnej bleskovky? Aspoň na tú poslednú otázku by som poprosila odpoveď ;)
Takže, ja sa mám dobre. Ako vždy s denníčkom začnem tam, kde som prestala. Teda nasleduje štvrtok - Mikuláš. Ráno som pekne o šiestej vstala, rozbalila si sladkosti, pás si ich zobrala do školy a išla som na nultú hodinu - seminár z matiky. Teraz opakujeme rovnice takže je to celkom v pohode. Potom bol dejepis, na ktorom nás bolo v triede 19 (z 31) pretože ostatní boli buď chorí alebo sa hrali na Mikuláša, čertov a anjelov a chodili po škole rozdávať deťom cukríky. Cez dejepis došli naši spolužiaci aj do našej triedy a aj nám rozdali cukríky :D Potom bola matika, tam sa nič zvláštne nedialo, potom slovenčina, na ktorej sme čítali svoje slohy (keby ste mali záujem prečítať si ten môj, je v článku pod týmto). Ja som ale svoj sloh nečítala, čo som aj celkom rada pretože ľudia, ktorí svoj sloh čítali, ho mali o dosť lepší ako ja. Na nemčine som celú hodinu bola na twitteri a na fyzike sme počítali príklady dôležité pre ďalšiu písomku, ktorá bude v utorok. A poobedné vyučko sme nemali pretože naša učiteľka bola kdesi preč.
Včera, teda v piatok bolo všetko úplne normálne. Čo by som ale chcela zvýrazniť je, že sme včera boli zase v divadle. Bola to grécka tragédia a ja som si myslela, že to bude lepšie ako tá minulá grécka komédia, ale nebolo. Zas tam hrozne veľa rozprávali a ja vlastne ani neviem o čom pretože som nemala silu počúvať. Pripomínalo mi to hodinu dejepisu keď nám učiteľ niečo vysvetľuje tak vždy úplne vypnem počúvanie a iba tak sedím. No, okrem toho, že hrozne veľa rozprávali (nechápem ako si tak veľa textu dokážu tí herci zapamätať), bolo na javisku naraz hrozne veľa ľudí a ja som sa vždy pozerala aj na tých, ktorí práve nerozprávali pretože sem-tam robili niečo zaujímavé. Mala som pocit, že to veľmi nemalo dej takže vám o tom nejdem písať. Na najbližšie divadlo ideme až v januári, to by už nemalo byť nič grécke, ideme na Shakespearea takže by to malo mať dej a malo by to byť dobré.
Dnes sa chystám do kina na film Anna Karenina. Ten film má dve a pol hodiny takže riadny zaberák to bude :D Ale celkom sa teším. Zajtra sa chystám učiť a už konečne musím urobiť čitateľský pretože v utorok ho už učiteľka naozaj skúša. A v pondelok ideme na výlet do Viedne, na vianočné trhy a ešte kamsi, o tom vám potom určite napíšem.
To bude na dnes odo mňa všetko, idem si povysávať. Majte sa dobre a užite si víkend :)


Nikto nie je ostrovom samým pre seba (úvaha)

6. prosince 2012 v 16:23 | Džejní |  Slohy
Každý z nás je len malým ostrovom v mori zvanom spoločnosť. Nikto však nemôže žiť bez druhých pretože človek, ktorý je sám, nemá šancu na prežitie. Každý z nás potrebuje, aby ho druhí počúvali, poradili mu, tešili sa s ním a na oplátku sám potrebuje byť potrebný. Preto si ľudia stavajú mosty k ostatným ostrovom, ostatným ľuďom. Niektoré z týchto mostov vydržia stáť iba zlomok ľudského života, iné však spájajú náš ostrov s ostrovom druhého človeka aj pár desiatok rokov.

Aj keď druhých ľudí k životu potrebujeme, niekedy sa k nim nesprávame tak, ako by si to zaslúžili. Často sa správame arogantne a sebecky, nemyslíme na ostatných a neberieme na nich ohľad, aj keď veľmi dobre vieme, ako veľmi ich k nášmu životu potrebujeme. Ideme si za vlastným cieľom, aj za cenu, že niekomu ublížime. Nenávidíme, ohovárame, a tým zraňujeme... Ale prečo? Prečo sme schopní vidieť chyby vo všetkých okolo nás, nie však naše vlastné? Hovorí sa - poznáš moje meno, nie môj príbeh. A práve preto nie je vhodné ohovárať a nadávať na ľudí, ktorých nepoznáme a často sa ani neobťažujeme spoznať.

Ľudia, ktorým bolo v minulosti ublížené, ktorí sa popálili a okúsili na vlastnej koži, že nie každý priateľ je skutočným priateľom, sú veľmi opatrní a preto sa možno zdajú tichí a utiahnutí a sú terčom neustálych posmeškov a urážok. Je len veľmi málo ľudí, ktorých s ochotou pustia na svoj ostrov, ich dôveru si musí človek naozaj zaslúžiť. Každý z nás by sa mal preto aspoň pokúsiť spoznať človeka, ktorý sa možno navonok nezdá, že by túžil po spoločnosti. Všetci predsa dobre vieme, že najhoršie je byť v spoločnosti, ale cítiť sa sám.

Veľakrát my sami tvrdíme, že chceme byť osamote, že nás rodičia či kamaráti majú nechať na pokoji, no niekedy práve vtedy potrebujeme, aby nás naši najbližší objali a povedali nám, že všetko bude v poriadku. Veď čo by sa stalo keby nám nemal kto poradiť alebo povedať, aby sme sa netrápili, nechali všetko tak, ako to je, užívali si život a usmievali sa? Určite by sme boli nešťastní. Pre našu psychickú pohodu potrebujeme mať okolo seba ľudí, minimálne tých najbližších - svoju rodinu.

Aj keď sa s rodičmi a súrodencami občas pohádame a často sa o všeličom dohadujeme, vieme, že rodinu veľmi potrebujeme. Nedokázali by sme žiť bez nej a nezaujímať sa o ňu aj keď by sa nám to občas celkom hodilo. No určite by nikomu z nás nebolo jedno keby sa našim rodičom či súrodencom stalo niečo zlé a my by sme sa mohli iba bezbranne prizerať. To isté platí aj pre kamarátov. Vyskytne sa síce pár situácii kedy sa s nimi pohádame, ale ak nám na dotyčnom človeku naozaj záleží, veľmi rýchlo sa znova udobríme.

Cieľom každého z nás je byť šťastný, nebyť odrezaný od ostatných ostrovov a necítiť sa sám. Toto však dokážeme iba vtedy, keď postavíme pevné mosty k ostrovom tých druhých a tieto mosty budeme udržiavať tak, aby vydržali aj najväčšiu búrku.


Zajtra Mikuláš :)

5. prosince 2012 v 13:58 | Džejní |  My diary 2012

Ahojte.

Už som vám celkom dlho nepísala o tom, čo je v mojom živote nové, takže to idem teraz napraviť. Posledný deň, ktorý som písala denníček bola minulá streda takže začnem rozprávať od štvrtku, 29. 11. 2012. V tento deň sa skončil trojdňový štrajk na našej škole takže som pekne ráno o šiestej vstala a vychystala sa na nultú hodinu do školy. Seminár z matiky prebiehal ako vždy úplne normálne, prepočítali sme pár príkladov, napísali si nejakú teóriu a dostali domácu úlohu. Na dejepise sa skúšalo, na normálnej matike počítalo, na slovenčine nám učiteľka povedala, že máme napísať úvahu na tému "Nikto nie je ostrovom samým pre seba" do zajtrajška, na nemčine sme preberali a na fyzike takisto. Tá slovenčina ma celkom štve, síce už aspoň niečo mám a keď nejak dotvorím záver tak by som bola schopná tú úvahu úplne v pohode odovzdať lenže chyba je v tom, že učiteľka chce, aby sme ten sloh čítali nahlas pred celou triedou...

V piatok bol normálny piatok, na angline nuda, na nemčine ešte väčšia, na chémii sme zase preberali úplné nezmysly a mám taký pocit, že biológia nám odpadla. Poobede som prehovorila rodičov, aby sme išli na také menšie nákupy do Rakúska a tak sme šli. Vyrazili sme asi o tretej a boli sme v Spari, Bille a Hofferovi. To sú akože názvy potravinových obchodov, v ktorých sme boli. Nakúpili sme pár vecí, ktoré u nás nepredávajú a okolo pol piatej sme zamierili domov. Po ceste sme ešte nakúpili normálne potraviny ako rožky, salámu, maslo a pod. v našej lokálnej Bille a potom sme išli domov. Po večeri som piekla linecké a pozerala TVD. Potom o ôsmej som pozerala Vyprávěj a potom ešte stiahnutý Flashpoint. Ten som dopozerala asi o desiatej a chcela som si pozrieť ešte jedno video od The Janoskians ♥ akurát to skončilo tak, že som bola hore až do polnoci :D


V sobotu išiel môj brat do kina na nejakú rozprávku, na ktorej sa mne ísť nechcelo. Tak som s mamou obzerala obchody. Nič poriadne sme tuším nekúpili, ale minuli sme asi 50eur :D Ako hrozné toto. Keď bratovi skončilo kino, išli sme sa najesť do mekáča. Domov sme došli asi okolo štvrtej, ešte som sa potom tuším učila a samozrejme pozerala videá The Janoskians, moju novú závislosť (písala som vám o nich, asi o dva články nižšie).

V nedeľu som začala trochu šalieť z mojej prezentácie na informatiku, ktorú som ale nakoniec ešte neprezentovala. Inak som bola celý deň doma a trochu som robila veci do školy.

V pondelok bola normálne škola a cez štvrtú hodinu sme sa dozvedeli, že v utorok sa štrajkuje. Preto som v utorok nemala prezentáciu z informatiky, tým pádom sa mi posúva na budúci týždeň.

V utorok, teda včera sa teda štrajkovalo, nešlo sa do školy a ja som bola teda fakt rada, pretože som sa ráno zobudila s nenormálnou bolesťou hrdla. Celý deň som si pekne varila čajík a dávala si nejaké liečiky. Poobede to už bolo našťastie celkom v pohode a tak som sa učila NOS-ku, z ktorej sme dnes písali písomku.


Dnes, teda v stredu som samozrejme mala nultú hodinu, spomínanú písomku z NOS-ky, z ktorej budem rada keď dostanem trojku a hrdlo ma už našťastie bolí oveľa menej ako včera. Ani poobedné vyučko sme nemali, učiteľky išli kamsi štrajkovať. Našťastie. Teraz musím dokončiť sloh zo slovenčiny a keď sa mi bude zdať, že je aspoň trochu obstojný, tak tu zajtra čakajte článok s mojím slohom.
Zatiaľ sa majte dobre a tešte sa na Vianoce. Peace .


Nezmysel

3. prosince 2012 v 18:30 | Džejní |  Téma týždňa

Ahojte.

Dnes sa mi celkom hodí tohtotýždňová téma týždňa - Nezmysel. Idem sem trochu rozpísať môj názor na štrajk učiteľov na Slovensku. Ako prvé by ste mali vedieť (ak náhodou neviete), že slovenskí učitelia štrajkujú pretože chcú navýšenie platov o 10%, ktoré im však vláda nechce dať. Vláda je ochotná ako kompromis navýšiť plat učiteľov o 5%, ale učitelia chcú stále 10%. A tak vstúpili do neobmedzeného štrajku. Veľa slovenských škôl sa nejakú časť minulého týždňa neučilo, naša škola mala konkrétne riaditeľské voľno od pondelka do stredy. Okrem toho, že učitelia štrajkovali, našlo sa aj veľa študentov, ktorí štrajk učiteľov podporovali a stále podporujú. Nemôžem povedať, že štrajk učiteľov nepodporujem, naše školstvo je naozaj v katastrofálnom stave a taktiež si myslím, že by sa s tým malo niečo robiť, ale pozerám sa na to ako študent, ktorému tie dni, cez ktoré sa neučím budú možno o rok pri maturite celkom chýbať.
Dnes sa naša škola zapojila do štafetového štrajku, zajtra nejdeme do školy. Štafetový štrajk znamená, že každý deň bude zatvorená jedna-dve školy, aby sa udržiavala nejakým spôsobom myšlienka štrajku a aby s tým začala vláda konečne niečo robiť. Naozaj neviem dokedy to vydrží, ale niektorí učitelia a určite hlavne riaditelia sú z toho celkom na nervy. Samozrejme, že väčšina učiteľov chce zvýšenie platov, sú nespokojní a preto štrajkujú, ale opäť vravím - ja ako študent sa na to pozerám inak. Jasné, že by som chcela aby bolo lepšie školstvo, ale neviem či je vôbec niečo také v našej malej krajine možné. Chcela by som, aby moje deti v budúcnosti mali dobré a kvalitné vzdelanie a aby učitelia dosiahli svoje, aby im bolo poskytnuté dostatočné finančné ohodnotenie za to, čo robia. Za to, že majú s nami trpezlivosť, že nás učia niečo nové každý deň, že nás pripravujú do budúcnosti. Ale neviem či je rozumné preto zatvárať školy a dokonca sa hovorí o tom, že by sa posunuli maturity na september. Viete si to predstaviť? Že by ste maturovali v septembri?? Veď by ste museli čakať celý rok na príjimačky na vysokú a to by bolo fakt o hubu.
Naozaj dúfam, že sa niečo vymyslí, buď že učitelia dostanú to čo chcú, čo sa teda podľa môjho skromného názoru v tomto štáte nestane, alebo sa nejak uspokoja s navýšením o päť percent a prestanú študentom ničiť a zťažovať život tým, že budú aj naďalej štrajkovať a nebudú učiť.
Vyzerá to na koniec môjho slohu o neobmedzenom štafetovom a ja neviem ešte akom štrajku učiteľov. Peace .


The Janoskians, my new love ♥

1. prosince 2012 v 10:50 | Džejní |  My diary 2012
Už je to tak, zamilovala som sa do The Janoskians. Oni sú úplne úžasní. Včera som bola do polnoci hore len pre to, že som pozerala ich videá. Akože wau. Včera som narazila na toto video:


Chalani robili Pepper Spray Challenge. Je to také zlé, že Youtube im to zmazal z ich channelu, ale našťastie sa našli ľudia, ktorí si to stiahli ešte pred tým ako to bolo zmazané takže to po vymazaní pôvodného videa re-uploadli. Normálne je bolestivé sa na to pozerať. Hlavne Beau vyzerá, že fakt ide zomrieť. Chudák. Vyzerá to naozaj dosť zle, ale hlavne, že to všetci prežili aj keď to teda vyzeralo všelijako. Najviac sa mi páči Beauova veta: "Sorry for not being beautiful." a ja som si tak povedala: "WTF?! You're ALWAYS beautiful!".
Okrem tohto najnovšieho videa majú ešte chalani more iných videí, v ktorých vracajú a vyzerajú, že idú umrieť. Napríklad také Cinnamon Challenge alebo 3L Rainbow Milk Challenge. To sú také výzvy, ktoré im posielajú fanúšikovia a oni potom natočia videá a dajú to na Youtube. Potom ale existujú vtipné videá, napríklad Awkward Train Situations alebo Baby Anabelle. Je ich naozaj veľa, takže ak máte chuť sa zasmiať, môžete navštíviť ich channel Janoskians a keď chcete vidieť ako sa mučia, navštívte ich channel daresundays.


Všetci piati chalani sú z Austrálie, kde sú takí populárni, že majú vlastnú show na MTV! Ak máte záujem vidieť, aké hovadiny robia pre MTV, stačí si nájsť na Youtube ;)

A teraz vám ich trošku predstavím.
Beau Brooks, narodený 31. 7. 1993, je najstarší z tejto skupiny. Zaujímavé je, že skoro stále vracia. Napríklad keď si pozriete najnovšie video, môžete vidieť ako po tom, ako bol pepper spray nastriekaný do tváre niekoho iného, jeho proste začne napínať na vracanie. Chudák.

http://www.thejanoskians.com.au/images/jai.jpgJai Brooks, narodený 3. 5. 1995, je, ako môžete vidieť podľa priezviska, Beauov brat. Je zlatý a podľa mňa dosť tichý. Na rozdiel od svojho brata má celkom silný žalúdok.

Luke Brooks, narodený 3. 5. 1995, je Jaiove dvojča. Podľa internetových zdrojov je staršie dvojča, narodil sa o pár monút skôr ako Jai. Má piercing v spodnej pere. Taktiež je celkom tichý a samozrejme, tiež je zlatý.

Daniel Sahyounie, narodený 31. 10. 1994, taktiež známy ako Skip je podľa mňa dosť sexy. Miestami nosí divné tričká a podobne ako Beau má dosť slabý žalúdok.

James Yammouni, narodený 27. 2. 1996, je najmladší člen skupiny. Vo videách ho väčšinou nie je vidno vracať, ale neviem či to automaticky znamená, že má silný žalúdok pretože vo väčšine prípadov je kamera sústredená na ostatných.

Toto je koniec môjho článku o The Janoskians. Peace.