♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Srpen 2013

Malé nákupy v Rakúsku, jazda a labute

29. srpna 2013 v 19:09 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Ako zrejme viete posúdiť z nadpisu, zase raz sa bude jednať o denníčkový článok, pretože iba v živote sa môžu za dva dni udiať úplne nesúvislé veci. Začnem tým, že včera som bola s rodičmi v Rakúsku. Síce pršalo, ale my sme sa aj tak vybrali do obchodov, ktoré neboli v obchodnom dome, ale iba v jednom nekrytom komplexe. Chvíľu pršalo úplne najviac, potom už trochu menej. Našťastie. Bola som možno v troch obchodoch, ale to mi úplne stačilo. Hneď v prvom, ktorý sa volal Adler som uvidela krásne tričko, ktoré mi nakoniec oco kúpil. Je biele s trojšvtrťovými rukávmi a takýmto obrázkom:
No nie je úplne dokonalé? Síce mám už aspoň tri tričká s parížskou tématikou, ale ja tie tričká úplne milujem Kúpila som si ešte jednu vec, ktorú som ale nedfotila, pretože na internete je plno lepších fotiek toho, čo som si kúpila. Je to lesk na pery od Essence v odtieni Glow Neon Glow! a zaujal ma preto, lebo je polopriesvitný. Neviem či viete o čom hovorím, ale existujú také lesky na pery od Maybelline aj Catrice, ktoré sú priesvitné a ktoré ma úplne najviac fascinujú. Ale keďže tie boli aj v Rakúsku nad môj limit, ktorý som ochotná za lesk zaplatiť, tak som si povedala, že skúsim ten od Essence. Ale nabudúce možno presvedčím mamu, aby mi kúpila ten z Catrice, ktorý je úplne priesvitný, bez trblietok. Ani neviem, prečo ma tie lesky tak hrozne facsinujú, ale je to proste tak.

Punčová torta

27. srpna 2013 v 18:56 | Džejní |  Pečiem a varím

cesto: 6 vajec, 120g práškového cukru, 140g polohrubej múky
punč: šťava z višňového alebo čerešňového kompótu, trochu rumu
na potretie: marhuľový džem
poleva: 250g práškového cukru, šťava z polovice citróna, trochu šťavy z višňového alebo čerešňového kompótu
postup: Žĺtka vymiešame s 90g práškového cukru. Bielky vyšľaháme do snehu, sneh prešľaháme s 30g cukru a potom ho spojíme so žĺtkovou hmotou a múkou. Cesto upečieme v múkou vysypanej tortovej forme. Tortový korpus po vychladnutí vyberieme z formy a prerežeme na tri pláty. Horný a dolný plát z vnútornej strany natrieme marmeládou. Pripravíme punč zo súčastí uvedených v rozpise a namočíme doň stredný plát. Dáme ho na spodný plát, prikryjeme horným plátom a zaťažíme. Vymiešame polevu, mierne nahrejeme a natrieme ňou povrch torty.
Dobrú chuť!


Aha, čo som našla

26. srpna 2013 v 10:53 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Zase sa jemne nudím a tak vám píšem. Včera sa nič zaujímavé nedialo, bola som sa s mamou a bratom prejsť okolo jedného jazera a boli sme kúpiť mäsové guličky v Ikea. Dnes som sa trošku prehrabovala v mojich twitterových obrázkoch a idem vám ukázať čo som tam našla:


Kto by dostatočne nerozumel po anglicky, tu je preklad:
prečo sú všetky sociálne siete modré
pretože je to farba oblohy a my nikdy nechodíme von, aby sme ju videli
to vlastne dáva znepokojujúco veľa zmyslu

Že ste si to nikdy nevšimli? Facebook, Twitter, dokonca blog.cz majú modrú farbu a keď sa nad tým tak zamyslíte, naozaj na tom môže byť niečo pravdy. Možno sú sociálne siete modrej farby práve preto, aby si nás udržali a aby sme sa od nich nevedeli odtrhnúť. Hmmm... Tuším niekto tu prišiel na niečo celkom geniálne, mali by o tom americkí vedci urobiť nejakú štúdiu, vyskúšať to a tak. Na výsledok by som bola rozhodne dosť zvedavá.
Tento článok nemusíte brať veľmi vážne, naozaj sa trochu príliš nudím. Mala by som ísť do knižnice, ale asi to ešte počká, najskôr by som mala dočítať Harryho Pottera 5 po anglicky, ktorého mám rozčítaného už asi pol roka, aby som tú knihu už mohla konečne vrátiť nevlastnému bratovi. A dnes sa okrem čítania chystám piecť tortu, pretože môj druhý brat má zajtra narodeniny. Tuším som sa nakoniec s ním dohodla na punčovej torte. Recept na punčovú tortu som sem ešte nedávala, takže keď sa mi podarí odfotiť ju keď bude hotová, tak sem ten recept potom dám. Zatiaľ sa majte krásne. Love ya :*


Youtuberi pt. 1: PewDiePie + CutiePieMarzia

25. srpna 2013 v 11:36 | Džejní |  Pozerám
Založila som novú rubriku - Čo mám rada - a dnes do nej pridávam prvý článok. Keďže som si v poslednom čase veľmi obľúbila Youtuberov, rozhodla som sa vám sem o nich napísať. Dnes budem písať o Youtuberskom páre. Jeho pravé meno je Felix Kjellberg a ona sa volá Marzia Bisognin. On je Švéd, ona Talianka a spoznali sa vďaka jeho kanálu, ktorý má aktuálne najviac odberateľov na celom Youtube. Hovorím o PewDiePie-ovi a jeho frajerke Marzii, ktorá na Youtube vystupuje pod prezývkou CutiePieMarzia.
PewDiePie robí hlavne videá, v ktorých hrá rôzne videohry. Strašidelné, smiešne, oddychové alebo aj tzv. WTF is he playing hry. Moje obľúbené sú strašidelné, Pewds (= skratka jeho prezývky) sa veľmi ľahko naľaká a občas si aj trochu zanadáva po švédsky a to je také zlaté. Okrem toho je hrozne pekný - modré oči a blonďavé vlasy, no kto by ho nechcel. Okrem videí, v ktorých hrá videohry, občas pridáva aj videá s názvom Fridays with PewDiePie alebo Pewds Does Everything. Svojich fanúšikov volá Bros a každé video začína vetou "Hello, my name is PewDiePew" a končí pozdravom "Bye" a urobí tzv. brofist. Ak chcete vedieť o čom rozprávam, musíte si nejaké jeho video pozrieť a veľmi rýchlo uvidíte aké originálne pozdravy si vytvoril.
CutiePieMarzia pridáva hlavne dievčenské videá, napríklad shopping hauls, monthly favourites alebo DIY. Má veľmi milý prízvuk, pretože je Talianka, ale aj napriek prízvuku je jej v pohode rozumieť. Svojich fanúšikov volá Marzipans, čo je podľa mňa vemi zlaté oslovenie. Najviac mám rada keď sa Marzia aj Pewds objavia naraz v jednom zo svojich videí, spolu sú proste úžasní. Pár tvoria od augusta 2011.

Kurz prvej pomoci a jazdenie na ceste

24. srpna 2013 v 17:36 | Džejní |  My diary 2013

Čawteee :)

Tak som úspešne zvládla svoju prvú jazdu na ceste. Párkrát som síce jemne spanikárila ako už mám vo zvyku, ale dala som to a som živá. No stále som kľudnejšia keď spoza toho volantu výjdem. Snáď sa to za tých 13 jázd, ktoré ma ešte čakajú, zmení k lepšiemu. Dnes už ani k plaču nedošlo, iba k trochu hlasnému dýchaniu a občasnému zapišťaniu. Ale dúfam, že aj to sa spraví. Akože technicky mi to celkom ide, ale moja psychika to miestami jemne nezvláda. No som si celkom istá, že to nakoniec zvládnem a budem jazdiť bez takého hrozného strachu.
A čo kurz prvej pomoci? Včera som na ňom bola, pretože je povinný pre všetkých, ktorí si robia vodičák. Mali sme tam záchranára a rozprával nám nejakú teóriu o prvej pomoci. Potom sme písali testy a nakoniec sme dávali prvú pomoc figuríne. V pohode som to zvládla, ale keďže som sa do toho kurzu prihlásila už dosť neskoro, tak som nedostala hneď certifikát, ale vraj ho raz určite dostanem. Tak budem dúfať, že na mňa nezabudnú a nebudem si musieť odsedieť ďalšie 4 hodiny na inom kurze prvej pomoci. Aj keď, ujo záchranár bol celkom vtipný a porozprával nám o pár celkom kurióznych záchranárskych výjazdoch, ktorých bol súčasťou, no radšej tie 4 hodiny strávim inak.
Na zajtra žiadne plány nemám, vlastne okrem toho, že mám vo štvrtok ráno jazdu, nemám na budúci týždeň naplánované vôbec nič, ale naozaj dúfam, že sa to zmení a že mi niektorá z mojich kamošiek odpíše na FB, že má čas so mnou niekam cez týždeň ísť.
Tak sa tu zatiaľ majte dobre. Pac a pusu :*


Ako začíname prvú jazdu v autoškole? Samozrejme plačom.

22. srpna 2013 v 14:51 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte.

Ak chcete vedieť ako začala moja dnešná prvá jazda v autoškole, môžete si prečítať nadpis. Keď ma plač prešiel a inštruktor mi ukázal, ako mám ovládať autíčko, zistila som, že mi to celkom ide. Išla som síce poriadne pomaly a pri preraďovaní som jemne vychádzala z cesty, ale na prvú jazdu sa to celkom dalo prežiť. Alebo aspoň podľa mňa to bolo celkom fajn. Zajtra som mala mať tiež jazdu, ale inštruktor mi napísal, že nie je, takže tak. Som zvedavá koľko tých jázd ešte zruší a následne nahradí. Možno nakoniec budem môcť byť rada, keď budem mať do Vianoce vodičák :D Ach, funny story sa z môjho výstupu spravila a teraz to bude ten inštruktor všetkým rozprávať. Ale zrejme si za to môžem sama, príliš som sa vystresovala a keď som videla, že je to už naozaj tak som sa proste hrozne zľakla. Ale prežila som to, celkom mi to ide, aj keď ešte iba na cvičisku. Nabudúce sa pôjde aj na cestu, na to sa teda vôbec neteším, ale teda snáď to zvládnem, keď som už ten začiatok zvládla. V sobotu poobede o pol druhej by som mala mať tú jazdu a dúfam, že vtedy bude na ceste aspoň trochu kľud. Veď uvidíme. Každopádne, som rada, že sa s vami môžem o môj zážitok zo svojej prvej jazdy podeliť, takže ďakujem za to, že ste. Majte sa krásne, love ya :*


Meninky a iné novinky

21. srpna 2013 v 17:26 | Džejní |  My diary 2013

Ahojteeee :)

Ako sa máte? Aké je u vás počasie? Tu je konečne chvíľu také celkom pohodové, okolo 25°C. Ale mám taký pocit, že sa to zase zmení. No treba si užívať kým je také normálne počasie. Dnes mám meniny a dnes som okrem ďalších kontaktných šošoviek nedostala nič, ale v minulé dni mi mama kúpila veľkú čiernu kabelku, do ktorej sa zmestí môj nový karisblok:
Karisblok je už plný papierov a čaká na to, kedy doňho začnem písať. Bol to jediný karisblok zo všetkých, ktoré som videla, ktorý vyhovoval všetkým mojim požiadavkám a naozaj sa mi páčil. Takže som naozaj rada, že som naň natrafila.

peace for my mind, love for my heart, hope for the best, trust in love and believe in myself

Ach, ja sa zajtrajška tak hrozne bojííííím. Pýtate sa prečo? Pretože mám prvú jazdu v autoškole a vôbec neviem čo mám očakávať. Ešte nikdy som na naozajstnom aute ani neskúšala jazdiť a teraz to mám skúsiť bez toho, aby mi to niekto poriadne vysvetlil a ukázal? Rodičom som sa nikdy pri jazdení na nohy nepozerala a mám pocit, že mi nikto poriadne nevysvetlil techniku ovládania auta. Bola som síce na trenažéri a tam mi to trochu vysvetľovali, že čo je na čo, ale ja mám pocit, že potrebujem niečo iné a ani sama neviem čo. Tak mi držte palce, aby som sa tam tomu chudákovi inštruktorovi nerozplakala a aby tam po mne nezačal hučať, lebo prisahám, že z toho auta vystúpim, nechám mu ho niekde na krajnici a pôjdem domov meststkou hromadnou dopravou úplne odkiaľkoľvek. Alebo budem úplne najviac zmätkovať, poprípade sa prihlúplo smiať a rozprávať sa nahlas sama so sebou, čo robím keď som nervózna. Takže inštruktor sa teda má na čo tešiť. Naozaj dúfam, že zajtra ešte nepôjdem na cestu, že budem iba na nejakom parkovisku alebo kde, pretože by som na ceste asi pozrážala úplne všetkých. Okej, teraz sa už naozaj klepem a som úplne vystresovaná. Takže už pre istotu skončím s týmto článkom a idem si dať na ukľudnenie palacinky s tvarohom.
Majte sa krásne :*


Dovolenka 2013

20. srpna 2013 v 19:48 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Ako som sľúbila, pridávam článok o tohtoročnej dovolenke, z ktorej som sa v sobotu vrátila. Nebudem rozpisovať každý deň dopodrobna, pretože základ každého dňa bol úplne rovnaký a to nasledovný: raňajky, kúpanie, poprípade opaľovanie, obed, oddych, kúpanie, večera, prechádzka a spanie. Bazén sme nemali takže som sa kúpala iba v mori, ktoré sme mali skoro pod balkónom a väčšinu času som strávila na nafukovačke, pretože som nechcela, aby ma hrýzli ryby, ktorých tam bolo celkom dosť. Brat sa bol skoro každý deň šnorchľovať na mieste, kde bolo tých rýb a iných morských živočíchov úplne veľa, ale ja na také niečo rozhodne nie som.


What's life about?

19. srpna 2013 v 15:06 | Džejní |  Téma týždňa
It was a sunny Sunday morning and she was sitting in her bedroom thinking about her life like many times before. But this time, something was different. Her thoughts were darker than ever before. Why am I in this world? Who needs me here? Nobody likes me, I have no friends and everyone at school laughs at me. I should end it, shouldn't I? A quiet knock on the door interrupted her dark thoughts. Her little 6-year-old brother walked into her room and said: "Hi there, do you want to play Snakes and Ladders with me?"
The look in his beautiful innocent blue eyes forced her to say: "Yes, I'll be there in a minute."
"I love you, my big sister." he said with a big smile on his face and left excited to prepare the game.
"I love you, too." she whispered with tears in her eyes.

Everything was starting to be okay again until Tuesday afternoon. She got home from school visibly out of tune. Her mother, who was in the kitchen preparing a little snack for her and her brother, looked at her and asked: "How was the school today, honey?"
"It was like any other day, mom. Just fine." she answered.
"Alright then. Are you hungry?" her mum asked.
"No, thanks. I'll go to my room now, if it's okay."
"Yes, you can go. Do you want me to help you with something?"
"No, thanks, I'm fine."
"Okay."
She then left and as soon as she got to her room she started crying. And there were the dark thoughts again. Why doesn't my mum see that I'm not fine? That everyday I'm going to school with fear and going back with tears in my eyes? Why is she so blind? Why does she only care about the afternoon snack everytime I get home from school? Would she even notice if one day I wouldn't come out of my room? Would she even care? Would ANYONE care? Then she heard the quiet knock on the door again.
"Can I come in?" her little brother asked.
"Of course." she answered as she was wiping tears from her face.
"Why are you crying?" he asked.
"It's nothing." she said and smiled at him faking nothing. She was very happy to see his innocent face with big blue eyes now looking at her worried. "I'm just a little bit sad."
"Why are you sad?"
"Because someone said something mean to me, but it's alright now."
"Okay then." he smiled at her. "I'm here to love you, my big sister, you know that, right?"
"I love you, too, my little brother." she said and gave him a big hug.
As she did it, she knew she couldn't ever do what she wanted to for past few months. She couldn't leave her little brother here alone. He always makes her smile and she loves him like nothing else in the entire world. And then an important thought crossed her mind: Even though nobody at school likes me, I can't give them the satisfaction of seeing me hurt. I'm strong, my brother gives me everyday the strenght to continue, to breathe, to smile, to love. And that's life. It has its ups and downs but everytime there's at least that one person who cares about you, needs you and loves you unconditionally. And for them it is worth living, worth being strong and worth fighting every single day.
Her little brother's voice disturbed her from thinking. He smiled at her again and asked: "Will you now come downstairs with me and have a snack?"
"Yes, of course."

preklad v celom článku

Doma :)

17. srpna 2013 v 16:10 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte, zlatíčka ♥

Ako ste sa tu cez týždeň bezo mňa mali? Veľmi pekne vám ďakujem za všetky vaše komentáre, aj keď som neobiehala tak vy ste moje prednastavené články komentovali a to mi urobilo naozaj obrovskú radosť. Ja som sa na dovolenke mala super, som celkom opálená a ani raz som sa nespálila! Pozajtra vám napíšem článok čo zaujímavé aj trochu menej zaujímavé som na dovolenke robila, jedla a fotila. A teraz vás všetkých idem obehnúť a potom pozerať Youtubové videá, Upírske denníky, Myšlienky vraha, Vtierku Castle a všetko čo som za ten týždeň zameškala sa posnažím dobehnúť. Zatiaľ sa majte krásne. Love ya :*


Kam zmizla Aljaška

16. srpna 2013 v 11:29 | Džejní |  Čítam

Slovenský názov: Kam zmizla Aljaška
Originálny názov: Looking for Alaska
Autor: John Green

Obsah: V prvej časti menom Predtým nastupuje Miles, ktorý si rád zapamätáva posledné slová rôznych osobností, do internátnej školy, kde sa jeho spolubývajúcim stáva Chip, ktorého každý volá Plukovník. Ten ho predstaví Aljaške, krásnemu dievčaťu, a Takumimu. Miles sa do Aljašky zamiluje na prvý pohľad, ale nechodia spolu. Miles, Takumi, Chip a Aljaška sa spolu sa dobre bavia, užívajú si stredoškolský život úplne naplno. Vystrájajú všelijaké žartíky a porušujú školské pravidlá. Po čase sa k nim pripojí aj dievča menom Lara, s ktorou začne Miles chodiť, aj keď stále chce Aljašku. A keď sa už Milesovi zdá, že všetko je krásne, že si naplno užíva život, že našiel kamarátov na život a na smrť, stane sa niečo veľmi zlé. V druhej časti s názvom Potom je už všetko inak.
Môj názor: Na túto knihu ma nahovorila spolužiačka a už po prečítaní pár stránok som vedela, že táto kniha je pre mňa tá pravá. Rebelský stredoškolský život Američanov? Áno, prosím. Krásna kniha, druhá časť trochu hĺbavá a na zamyslenie, takže perfektné. Na internete píšu, že kniha vhodná pre čitateľov od 12 rokov a povedala by som, že je to dobré odporúčanie. Pre mladších ako 12 rokov je to kniha trochu drsná, predsalen vystupujú v nej stredoškoláci, ktorí sa radi zabávajú a majú radi porušovanie pravidiel. Ale ak máte radi tento typ kníh tak rozhodne kniha Kam zmizla Aljaška od Johna Greena je must read.


Kontaktné šošovky a nové topánky

13. srpna 2013 v 10:23 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Tento článok je prednastavený a chcem vám v ňom napísať čo dôležité sa stalo minulý týždeň keďže som na to pri písaní minulotýždňového článku akosi zabudla. Minulý pondelok som bola v optike, bola som objednaná k očnému lekárovi, ktorý mi mal pozrieť oči a dať také kontaktné šošovky, ktoré by dobre sedeli na mojom oku. A tak som ich aj dostala, celý minulý týždeň som sa snažila ich poctivo nosiť, aby som si na ne zvykla. Dúfam, že aj celý tento týždeň som ich nosila a ešte aj budem nosiť, ale neviem, pretože tento článok som písala minulý piatok večer :D Tie šošovky mám dvojtýždňové, kupujú sa tuším za 20eur a je ich v balení 6ks. Kontaktné šošovky som chcela hlavne preto, aby som nemusela mať okuliare na stužkovej a aby som aj niečo videla. Nemám síce nejak hrozne veľké dioptrie, ale neznášam keď vidím rozmazane. Teraz si musím ešte zvyknúť aj na to, ako bez okuliarov vyzerám, pretože po asi štyroch rokoch je to celkom nezvyk.
Teraz k druhému bodu nadpisu - novým topánkam. Moje staré gladiátorky už jemne doslúžili a tak som sa aj s mamou vybrala minulý štvrtok do obchoďáku a po vyskúšaní zopár párov som si nakoniec vybrala tieto sandálky:
Úplne fajne sa v nich chodí a aj keď len tak samy ma veľmi nezaujali, na nohách vyzerajú fakt dobre. Takže som rada, že som si ich nakoniec vôbec vyskúšala, pretože len tak sa mi veľmi nepáčili, ale keď som ich mala na nohách tak som sa do nich okamžite zamilovala a vedela som, že sú to tie pravé.
Tak som vám zasvätila do toho, čo celkom zaujímavé sa u mňa dialo minulý týždeň a budem rada keď navštívite môj blog aj v piatok, pretože tu bude recenzia na jednu knížku. Majte sa zatiaľ dobre :*


Znova vás opúšťam

9. srpna 2013 v 18:15 | Džejní |  My diary 2013

Hi there, darlings!

Áno, je to tak, znova vás na nejaký ten čas musím opustiť. Zajtra nadránom totiž odchádzam s rodičmi na dovolenku do Grécka na ostrov Zakynthos. Už sa tam veľmi teším, pobalené mám už skoro všetko, budík nastavený a o ôsmej večer zrejme pôjdem spať, aby som sa aspoň trochu vyspala. Na dovolenke budem od 10. 8. do 17. 8. 2013, ale prednastavila som tri články - jeden na zajtra, druhý na utorok a tretí na piatok, tak snáď sa zverejnia a ja budem rada keď sa na ne prídete pozrieť. Kým budem preč, nebudem obiehať, pretože tam nebudem mať vlastný počítač a nechcem, aby sa moji rodičia dozvedeli o mojom blogu. Viete, musím si dávať pozor. Takže, dnes ešte poslednýkrát obehnem a potom až keď sa vrátim. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste ma ospravedlnili z prípadných kontrôl. Ďakujem.
Ten týždeň sa tu bezo mňa majte dobre, užívajte si leto. Pac a pusu :*


Deň bez notebooku a suveníry

8. srpna 2013 v 8:12 | Džejní |  My diary 2013

Čawteee :3

Ako sa máte? Prežívate v pohode toto peklo čo je vonku? Nesťažovala by som sa keby bolo 32°C, ale 35°C a viac mi príde už naozaj priveľa. Včera som celý deň nezapla počítač, pretože sa akosi nenaskytol čas. Upratovala som u brata v izbe, pretože je teraz preč a to sa upratuje najlepšie. A potom som bola v Aquaparku. Trochu som sa šmykla na tobogáne, trochu som si s mamou pohádzala loptičku. Taký v pohode deň.
Dnes som vám ale chcela ukázať aké suveníry som si doniesla zo Štokholmu a Kodane, takže tu sú:
Vľavo zmenšenina domčeku z Kodane a vpravo zmenšenina lode zo Štokholmu.

Už vám ani nemám veľmi čo napísať, tento týždeň som sa buď váľala doma alebo som bola v nákupnom centre, takže nič zaujímavé. Ale budem rada keď sa tu zajtra zastavíte, pretože tu bude dôležitý článok. Zatiaľ sa majte dobre.


Druhé dva dni výletu - Kodaň

6. srpna 2013 v 10:20 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Dnes je tu pokračovanie rozprávania o mojom výlete na sever.
1. 8. 2013 teda vo štvrtok sme po raňajkách v Štokholme sadli okolo obedu s ocom na lietadlo do Kodane. Okolo pol druhej sme z lietadla vyšli, pozbierali našu batožinu a vybrali sa metrom z letiska k nášmu hotelu. Po tom, ako sme sa ubytovali, sme išli zháňať obed. Našli sme nejakú kaviareň, kde predávali aj nejaké normálne jedlo a najedli sme sa. Ja som mala kuracie prsia so slaninou v ciabatte. Bolo to celkom fajn. Plný energie po neskorom obede sme sa vybrali na prechádzku a tu sú už fotky:




Prvé dva dni výletu - Štokholm

4. srpna 2013 v 12:23 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Môj výlet som sa nakoniec rozhodla rozdeliť na dva články, aby ste toho nemali priveľa naraz. Pripravte sa, začíname.
30. 7. 2013 teda v utorok som ráno aj s ocom vstala o piatej a vybrali sme sa na viedenské letisko autobusom, ktorý ide z Bratislavy. Odleteli sme o 8:35 a do Štokholmu sme prileteli okolo jedenástej. Do hotela sme sa dostali vlakom, ubytovali sme sa a išli sme zháňať obed. Vybrali sme sa smerom do starého mesta a teraz si môžete pozrieť fotky, ktoré som v tom starom meste a cestou k nemu nafotila:






A tak som znova tu :)

3. srpna 2013 v 9:25 | Džejní |  My diary 2013

Ahojte :)

Dnes o pol jednej ráno som sa vrátila domov z výletu v Štokholme a Kodani. Nasledujúci týždeň budem doma, takže sa zase budete môcť tešiť na moje články a na moje komenty na vašich blogoch. Hneď ako dopíšem tento článok, obehnem Affs a potom budem triediť fotky z výletu, aby som vám sem aspoň nejaké dala. Článok o výlete spíšem zajtra, dnes si musím trochu oddýchnuť, pretože po štyroch dňoch chôdze som jemne vyčerpaná.
A aký bol výlet? Bol super, len škoda, že v Štokholme oba dni večer pršalo a včera v Kodani keď bolo 25°C a svietilo slnko som sa celkom poriadne spálila. Som proste nešikovná a to, že mám pkožku, ktorá sa ľahko spáli mi v mojej nešikovnosti a zábudlivosti ani trochu nepomáha. Dúfam, že ste pripravený na dlhý článok o mojom výlete a hlavne na celkom dosť fotiek. Ak nie ste pripravení, do zajtra máte možnosť pripraviť sa. A ak sa mi bude zdať, že po napísaní dvoch dní bude môj výletový článok pridlhý, tak to rozdelím na dni v Štokholme a dni v Kodani, ale v tejto chvíli ešte neviem.
Toto je taký trochu kratší článok, ak ste ešte nevideli moju druhú videoodpoveď, tak si ju môžete pozrieť tu, a ešte by som poprosila Laru a Nathalie, aby mi pod tento článok napísali kedy majú narodeniny. Ďakujem a majte sa krásne :*