♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Únor 2014

4 slnečné fotky

28. února 2014 v 15:32 | Džejní |  Fotím





Miesto, kam sa rada vraciam (opis)

27. února 2014 v 14:58 | Džejní |  Slohy
Miesto, ktoré navždy prirástlo k môjmu srdcu, sa nachádza na strednom Slovensku. Je obklopené lesmi a sú tam ľudia, s ktorými nikdy nie je nuda. Na spomínanom mieste som prežila nespočetné množstvo vecí, ktoré mi vykúzlili úsmev na tvári. Našla som si tam veľa dobrých kamarátok a zažila som situácie, na ktoré budem ešte veľmi dlho spomínať.
Už z diaľky vidno stožiare vysokého lanového centra, vypínajúceho sa nad lúkou, na ktorej sa pasú kone, somáre a iné milé zvieratká, ktoré v meste nemám šancu vidieť. Letné slnko poriadne hreje a preto je dobre, že na lúke rastie aj pár stromov, v ktorých tieni sa zvieratá môžu schovať. Vždy, keď si na toto miesto spomeniem, pousmejem sa a začnem odrátavať mesiace, dni a nakoniec hodiny, ktoré zostávajú do okamihu, kedy znova zavítam do priestorov toho najlepšieho tábora, aký som v živote navštívila. V nízkych budovách, ktoré sa tu nachádzajú, sa to každú druhú nedeľu cez letné prázdniny iba tak hemží ľuďmi zo všetkých možných kútov Slovenska aj zo zahraničia. Každé leto na moju hlavu praží neúprosné júlové slnko, okolo mňa je ťažký teplý vzduch, no mne je to jedno, pretože som práve na mieste, ktoré tak veľmi milujem a kde sa cítim naozaj dobre. Môžem sa spokojne nadýchnuť a povedať si, že som konečne na mieste, ktoré mi celý školský rok tak veľmi chýba. Jeho nevinnosť, farebnosť a príroda, ktorá je v kontraste s mojím každodenným mestským životom.
Všetko na tomto mieste je pre mňa dokonalé. Dva pomaľované basketbalové koše na parkovisku, bazén s jasnomodrou vodou, pomerne veľké jazero a pri jeho móle farebné vodné bicykle a loďky, jemne hojdajúce sa na zelenej vodnej hladine. Ďalej sa tu nachádzajú tri drevené chatky, ktoré sa od mojej prvej návštevy vôbec nezmenili a tri domčeky, každý natretý inou jasnou, veselou farbou. Od posledného roka pribudla tmavomodrá trampolína aj malý nafukovací hrad. Aby si deti v tábore mali kde vybiť svoju nahromadenú energiu. Dokonca je tu vybudované aj malé ihrisko s oranžovou antukou, na ktorom sa hráva futbal, tenis alebo turnaj vo vybíjanej. Šport je na tomto mieste veľmi populárny a každý si tu príde na svoje.
V hlavnej časti táborového areálu sa nachádza amfiteáter. V ňom sa vynímajú nové lesklé drevené lavice, na ktoré si vždy rada sadnem a obdivujem okolitú prírodu. Práve tu sa koná každovečerný program. Za amfiteátrom stojí slamený terč a pri ňom veľký drevený luk. Strieľanie z luku je moja obľúbená činnosť na tomto krásnom mieste. Nad amfiteátrom sa nachádza budova, v ktorej bývajú táboroví lekári a vedľa nej je najväčšia hlavná budova s jedálňou a kanceláriou. Posledné miesto, ktoré je trochu menej viditeľné a nachádza sa v blízkosti antukového ihriska, je malá zoo s kozliatkami, ktoré si každý rád pohladí. Zvierat je na tomto mieste naozaj dosť a aj to je jedna z vecí, ktoré ho robia čarovným.
Miesto, kam sa rada vraciam sa zrejme od areálov iných letných táborov ničím podstatným neodlišuje. Toto miesto však pre mňa znamená veľmi veľa a som vďačná za to, že mi bolo umožnené ho spoznať a toľkokrát sa tam vrátiť. Sú to práve tie krásne pocity, myšlienky a spomienky, ktoré ma vždy pri pomyslení naň naplnia a robia ho pre mňa špeciálnym.


4 fotky vodných vtákov

26. února 2014 v 18:56 | Džejní |  Fotím





Here's the truth about the truth. It hurts. So we lie.

25. února 2014 v 20:10 | Džejní |  My diary 2014

Ahojky :)

Skoro polovica jarných prázdnin je za mnou a namiesto toho, aby som vám povedala, čo všetko som neurobila, vám poviem čo som urobila. Napísala som životopis aj motivačný list na vysokú školu. Poslala som dve prihlášky na vysokú školu, takže to mám za sebou. Napísala som sloh na slovenčinu, ktorý je síce odveci, ale je mi to jedno, pretože sa neznámkuje a iba ak ho niekto nenapíše a neodovzdá, tak dostane päťku. Ďalej som napísala aj esej z angličtiny a vypočítala som celý test z matematiky. Zhromaždila som čitateľské denníky povinných diel na maturitu, ktoré mi poslala spolužiačka a začala som ich upravovať do prijateľného stavu. Spoznámkovala som si zatiaľ 3 otázky z informatiky a každý deň prázdnin som niekde bola a netrčala som celý čas iba doma.
V sobotu som nebola na obede ako býva zvykom, ale na večeri v nákupnom centre, pretože rodičia cez obed pracovali. Tak sme išli na večeru, na ktorú som mala na polovicu jedlo z čínskeho bufetu a najlepší vyprážaný syr s opekanými zemiakmi, aký som doteraz jedla. Oco mi kúpil fitloptu, na ktorej teraz sedím za počítačom a už som si na ňu celkom zvykla.
V nedeľu som bola s mamou a bratom v ďalšom nákupnom centre, ale zašli sme aj von keďže bolo fakt pekne a niečo som aj pofotila. Fotky tu raz budú zverejnené. Mala som čiernoríbezľovú taštičku z McDonald's, ktorá bola mrte dobrá a aj keď nemám žiadne nové jarné oblečenie, nejak veľmi mi to zatiaľ nevadí.
Včera bolo zase krásne počasie, tak sme sa celá rodina vybrali na Slavín, odkiaľ je celkom pekný výhľad. Tiež som tam niečo pofotila a fotky si určite budete môcť pozrieť. Zašli sme aj do mesta a zastavili sme sa v čokoládovni, kde som si dala tiramisu, mama mala kávu a brat aj oco si dali horúcu čokoládu, každý na iný spôsob.
A dnes som sa tiež bola prejsť, v Sade Janka Kráľa, no foťák som si nezobrala, pretože už nebolo tak pekne slnečno a proste sa mi nechcelo. Doobeda som ešte piekla pudingovú tortu, pretože oco mal dnes narodeniny a večer sme zakončili malou oslavou.
Takže s tým čo som zatiaľ urobila som spokojná a dúfam, že do konca prázdnin sa mi podarí urobiť toho do školy čo najviac, aby som sa tesne pred maturitou nemusela príliš stresovať.
Majte sa krásne, tí čo máte prázdniny, užívajte si ich a ostatní ešte prežite zvyšok týždňa. Love ya :*


Krásna katastrofa

24. února 2014 v 15:19 | Džejní |  Čítam
Slovenský názov: Krásna katastrofa
Originálny názov: Beautiful Disaster
Autor: Jamie McGuire
Obsah: Abby Abernathyová začína navštevovať vysokú školu ďaleko od svojho rodného mesta, aby zabudla na svoju minulosť. Spozná tam sukničkára Travisa Maddoxa a navzájom sa dosť očividne priťahujú, aj keď si to nechcú priznať. Travis okrem toho, že spáva každý deň s inou babou, má ešte jedno "hobby" - ilegálne pästné súboje. Presne pred takýmto typom muža by mala Abby utiecť čo najďalej, ale keď prehrá stávku, je nútená mesiac bývať s Travisom v jednom byte. Vášeň, ktorá je medzi nimi sa už nedá maskovať a tak sa začína poriadne komplikovaný vzťah Abby Abernathyovej a Travisa Maddoxa.
Môj názor: Kniha sa mi čítala veľmi rýchlo a dobre. Pamätám si, že som ju čítala v lete po večeroch, keď som bola na výlete v Štokholme a Kodani, takže aj jej čítanie sa mi spája s veľmi dobrými spomienkami. Bolo zaujímavé sledovať ako Abby chce, ale zároveň nechce byť s Travisom, ako si uvedomuje, že on nie je pre ňu dobrý, ale aj tak si nemôže pomôcť a miluje ho. V knihe majú spolu veľa konfliktov, ktoré sa však vždy nejak vyriešia a koniec knihy je naozaj krásny. Myslím, že tejto knihe nemôžem naozaj nič vytknúť, je v nej láska, momenty prekvapenia a stále sa niečo deje, takže sa čitateľ ani nemá šancu nudiť. Ak obľubujete knihy takéhoto typu, tak určite vrelo odporúčam prečítať si túto aj keď celkom hrubú, ale podľa mňa fakt dobrú knihu.


Život storočného stromu (umelecké rozprávanie)

23. února 2014 v 19:46 | Džejní |  Slohy
Píše sa rok 1734 a ja už po sté leto stojím v krásnom zámockom parku. Na zámku v Kodani, hlavnom meste Dánska, sa za čas môjho života vystriedali už 3 generácie panovníkov. Odjakživa ich potichu pozorujem, počúvam ich rozhovory, som svedkami vyznaní lásky aj hádok. Pre niektorých som ako bútľavá vŕba, môžu sa mi zdôveriť so svojimi problémami. A ja ich počúvam, neodsudzujem, keď sa prídu porozprávať so mnou, veľkým mohutným dubom. Počas mojej existencie som zažil niekoľko smutných chvíľ, no stále prevažujú tie veselé.
V jeden deň, v zime roku 1648, ma z môjho zimného spánku prebudil hlasný ženský výkrik, vychádzajúci z kráľovskej izby. Bol som ešte mladý a nevedel som, čo sa deje. Celý deň nikto nevyšiel zo zámku, nikto nezavítal do parku na krátku zimnú prechádzku, všade bolo ticho. Na druhý deň sa na zámku zjavila čierna plachta. "Čo sa to stalo?," chcel som sa spýtať a želal som si, aby ma okoloidúci sluha počul a odpovedal na moju naliehavú otázku. Potreboval som odpoveď na toto dianie, na to, prečo z okna visí čierna plachta a prečo je krásna dánska vlajka stiahnutá iba do pol žrde. Postupne som sa z rozhovorov členov kráľovskej rodiny aj ich sluhov a slúžok dozvedel krutú pravdu. Dánskeho kráľa, ktorý ma nechal zasadiť do parku pri zámku a často si ku mne chodieval po radu, našla jeho manželka ráno mŕtveho v jeho kráľovskej komnate. Bol to veľmi zarmucujúci deň pre celé Dánsko a začali sa šíriť klebety, že mňa ako jeho obľúbený strom majú v pláne zoťať. Bál som sa, že by tieto chýry mohli byť pravdivé a bol som čoraz zúfalejší. Nechcel som zomrieť, bol som predsa ešte mladý. Mal ma nahradiť iný druh stromu, ktorého meno mi nič nehovorilo. Poddaní aj členovia kráľovskej rodiny sa so mnou chodili lúčiť a ja som nakoniec pripustil, že toto celé môže byť pravda.
Bol som pripravený prijať svoj osud, no v deň, keď na mňa chceli zobrať pílu, zjavila sa v záhrade najmladšia kráľova dcéra. Mali sme spolu dobrý vzťah, nie však taký dobrý ako som mal s jej otcom. Ale aj tak som dúfal, že sa jej podarí odhovoriť tých ľudí s pílami a sekerami v rukách od toho, aby ich do mňa zaborili. Pozoroval som, ako sa 18-ročné dievča háda s piatimi urastenými chlapmi. Mala odvahu a za to som jej bol naozaj vďačný. Bojovala za mňa, pretože sa mi neraz zdôverila so svojimi trápeniami, s tým, ako sa cíti sama a ako túži po láske. Bol som jej priateľ, ktorý bol vždy ochotný vypočuť si to, čo mala na srdci. Hádka medzi ňou a tými chlapmi trvala asi 10 minút a princezná mala veľmi dobré argumenty. Sršal z nej hnev a vyhrážala sa, že nechá všetkých chlapov prepustiť, ak nesplnia jej želanie. Jej krik prerušila kráľovná, ktorá prišla zistiť, prečo ma ešte nesťali. S pokorou v hlase jej princezná vysvetlila svoje dôvody, prečo nechce, aby ma vyťali. Kráľovná si ju trpezlivo vypočula a v jej očiach som zazrel porozumenie. Z lásky k svojej najmladšej dcére ma nakoniec nechala žiť. Okrem priateľa jej dcéry som bol zároveň aj pamiatkou na kráľovninho zosnulého manžela, ktorého napriek pár nezhodám ešte stále milovala.
Od toho dňa už prešlo veľa rokov, no ja ešte vždy s úsmevom a láskou v duši spomínam na to odvážne dievča a jej matku, vďaka ktorým tu teraz stojím. A dúfam, že ešte dlho budem.


Čo (ne)dáva zmysel

22. února 2014 v 16:17 | Džejní |  Téma týždňa
Táto myšlienka ma napadla, keď som v pondelok išla z divadla. Veľa ľudí, hlavne z druhej oktávy, si doviedlo na predstavenie svojich priateľov či priateľky. A tak som o pol desiatej cestou domov zo zastávky električky začala rozmýšľať o láske. Dospela som k názoru, že láska rozhodne zmysel nedáva. Viem, že by mi veľa z vás mohlo povedať, že láska predsa zmysel dávať nemusí, stačí, že sú ľudia šťastní. No ja mám potrebu to rozobrať a napísať sem moje otázky, ktoré mám k tomu ako vôbec taká láska vzniká.
Ako som tak išla nocou, zamýšľala som sa nad tým, kde vôbec moji rovesníci svojich priateľov a priateľky splašili. Nechápte ma zle, nemyslím si, že vo svojom voľnom čase nikam nechodia, že žijú iba pre školu alebo že sú socially awkward tak, ako ja. Zaujímalo by ma však, či človeka, do ktorého sa zamilovali, stretli v tábore, na diskotéke, v kaviarni alebo len tak na ulici. A ako vôbec zistili, že to je ten pravý človek, s ktorým si vedia predstaviť vzťah? V jednej chvíli cudzí človek sa môže zmeniť na celoživotného partnera. Pre mňa toto celé zostáva záhadou. Ako človek zistí, že je naozaj zamilovaný? Prečo ľudí, ktorých poznám zo školy zaujali práve vtedy a práve tí, s ktorými sú teraz vo vzťahu? Prečo to nebol niekto iný, hocikto iný, kto sa práve vtedy nachádzal na tom istom mieste, v tom istom čase? Je to všetko iba náhoda, osud alebo je za tým niečo viac? Čím viac nad láskou rozmýšľam, tým dáva menší zmysel. Čo robí v ich očiach ich partnera výnimočným a ako je možné, že niečo podobné cíti aj ten druhý človek k nim? Ako je možné, že sa v tomto svete našli práve na tom mieste, kde sa spoznali a nie niekde inde? Na lásku mám naozaj veľmi veľa otázok v tých najčudnejších chvíľach a myslím, že žiadna z nich nemôže byť uspokojivo zodpovedaná.
Možno je celá láska vlastne iba jeden veľký pokus. Skúsim, zamilujem sa a keď sa vzťah nepodarí, odškrtnem si pokus ako neúspešný. Pohnem sa ďalej a budem skúšať až kým sa mi nepošťastí. Niektorí ľudia majú také veľké šťastie, že im na prvý pokus všetko výjde a žijú happily ever after. Niektorí po pár pokusoch taktiež toho pravého človeka nakoniec nájdu. A potom je tu kategória toho mála ľudí, do ktorej spadám aj ja. Sú to tí, ktorí sa o lásku zatiaľ nestihli poriadne posnažiť. Neprebehli ešte žiadne pokusy, žiadne omyly, ale ja cítim, že mi niečo v živote chýba. Možno je to práve láska. Tá, ktorá nedáva zmysel a možno práve preto zmysel dáva.


The tragedy of this world is that no one is happy, whether stuck in a time of pain or of joy

21. února 2014 v 17:47 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako sa máte? Neviem prečo, ale mám pocit, že pridávam málo denníčku, aj keď to ani nie je pravda. Je to proste divné. Dni mi prídu také hrozne dlhé, ale zároveň sa mi zdá, že čas plynie nenormálne rýchlo. Chaos a rozhádzané myšlienky. Dnes sa mi začali jarné prázdniny a mám celkom poriadne dlhý zoznam toho, čo by som za nasledujúci týždeň chcela stihnúť. Hlavnou prioritou je poslanie prihlášok na VŠ. Potom by som rada zašla do knižnice, napísala sloh na slovenčinu a angličtinu a naučila sa matiku. To sú tie dôležité veci. A potom mám kopu vecí, ktoré by som veľmi chcela spraviť, ale neviem či sa mi bude dostatočne chcieť. Prvá vec je vypracovanie maturitných otázok z informatiky a spoznámkovanie tém z angličtiny. Na druhom mieste je urobenie nejakých maturitných testov z matiky a slovenčiny. A zatiaľ posledná položka na mojom zozname je spoznámkovanie obsahov diel povinného čítania, ktoré sa mi už podarilo všetky prečítať. Uvedomenie si, že už o trochu viac ako tri týždne ma čaká písomná maturita, naozaj nie je pekné.
Teraz sa vrátim k denníčkovým zápiskom. V pondelok večer som bola v divadle tak, ako som písala. Bolo fajn, ale myslím, že nie som schopná vám sem napísať o ňom obsah, pretože som až tak úplne nepochopila o čo tam išlo. Ale možno ma osvieti a podarí sa mi niečo inteligentné o ňom napísať. V utorok bola matika, konverzácia, nemčina a hnusná telesná, na ktorej sme robili mnou nenávidenú gymnastiku. Poobede som tuším piekla cookies, ktoré sa mi celkom podarili a v škole sa dosť rýchlo zjedli, inak to bol úplne obyčajný utorok. V stredu bola nultá a prvá hodina cvičenia z matiky, potom dvojhodinovka z angličtiny, na ktorej nám učiteľka povedala, že v piatok nakoniec slovíčkový test nebude. Potom estetika, učiteľ znova chýbal, piata bola NOSka a posledná slovenčina, na ktorej sa rozdávali opravené slohy. Celé poobedie som oddychovala, ani som nič nepiekla, dokonca som si nechala uvariť večeru, čo zvyčajne nerobievam. Relax uprostred týždňa.
Včera bola matika, dozvedela som sa, že písomku som napísala na jednotku, takže som happy ^^ Na chémii som si prepisovala NOSku a učila sa nemčinu, z ktorej som si nasledujúcu hodinu napísala písomku. Na konverzácii som rozprávala trošku viac ako inokedy a potom som sa ešte asi 20 minút celá klepala :D Proste ja, čo vám poviem. Poobede bol seminár z matiky. A dnes sme mali nemčinu, angličtinu, na ktorej sme začali robiť writing a učiteľka povedala, že si nenapíšeme lekciový test, ale test zo šiestich lekcií, taký opakovací. Proste ona ani sama nevie, čo chce, tak nech sa láskavo rozhodne a až potom hovorí, či chce aby sme písali lekciovku, slovíčkový test alebo test zo šiestich lekcií naraz. Toto fakt nepochopím. Na matike sme písali písomku, ktorej sme sa všetci báli, ale nakoniec bola úplne ľahučká. Na telesnej sme cvičili na fitloptách s praktikantkami, na slovine sme preberali a na fyzike sme mali praktikantku, ktorá si asi myslí, že my sme nejakí hrozne inteligentní a vôbec nám nediktovala poznámky, iba nejaké vzorce. A potom, že naučte sa na písomku. Bože. Poobede som na krúžku zo slovenčiny skoro zaspala a doma som si dala ešte ako neskorý "obed" toast s mrte dobrým údeným ovčím syrom :3 Zase mi nešli žiadne seriály, takže dnes akurát tak zrejme budem pozerať videá na Youtube.
Nejak som sa hrozne rozpísala, takže už končím. Majte sa krásne. Love ya :*


Krémeše

20. února 2014 v 14:18 | Džejní |  Pečiem a varím
2 lístkové cestá, 2 šľahačky, (2 stužovacie šľahačky), 100g čokolády na varenie
Krém: 1l studenej vody, 4 Zlaté klasy (vanilkové pudingy), 1 vanilínový cukor, 250g kryštálového cukru, 6 vaječných bielkov
Postup: Začneme tým, že dáme piecť lístkové cestá, ktoré poprepichujeme na niektorých miestach vidličkou. Kým sa pečú, pripravíme si krém. Do hrnca dáme vodu, vanilínový cukor, kryštálový cukor a Zlaté klasy. Uvaríme tzv. priesvitný puding, ktorý necháme vychladnúť, ale nie až tak, aby bol úplne úplne studený. Kým puding chladne, vyšľaháme si z bielkov sneh, ktorý postupne zľahka primiešavame do vychladnutého pudingu. Krém nalejeme na upečené lístkové cesto. Druhé lístkové cesto ešte teplé pokrájame a natrieme ho roztopenou čokoládou na varenie. Ušľaháme si šľahačku, môžeme pridať aj stužovacie šľahačky. Šľahačku dáme na polohotové krémeše a nakoniec na vrch poukladáme lístkové cesto potreté čokoládou. Dobrú chuť!


4 fotky z parku

19. února 2014 v 13:11 | Džejní |  Fotím





Don't be a hater, my dear.

17. února 2014 v 16:01 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako ste víkendovali? Ja tak akosi normálne, obyčajne. Bola som po nákupných centrách, v sobotu na obede v čínskej samoobsluhe, trochu sa prejsť, aj som trošku niečo pofotila, uvidím či sa mi nejaké fotky budú páčiť natoľko, aby som vám ich sem dala. Potom nakúpiť potraviny a domov. V nedeľu som s ocom vypĺňala prihlášky na VŠ, ešte ich musím dať v škole potvrdiť, napísať životopis, zájsť po potvrdenie od doktorky a poslať to na študijné oddelenie danej školy. Bože, toľko vybavovačiek okolo toho. Poobede som bola s mamou nakupovať a kúpila mi tieto tri veci:
Tričko, ponožky a kabelka. Som spokojná. Keď sme prišli domov, tak som piekla krémeše, tentokrát sa mi výnimočne podarili, recept určite v blízkej dobe môžete očakávať.
Dnes som bola v škole, na informatike som trochu programovala, ale spolužiaci mi liezli na nervy viac ako obvykle. Zabíjala by som ich. Na telesnej máme praktikantov, ale dnes sa našťastie ešte iba prizerali na to, čo robíme. Neznášam praktikantov, ale už je to posledný rok, tak snáď to nejak vydržím. Najhoršie na tom je, že v piatok máme hodinu v štúdiu (menšia telocvičňa so zrkadlami), takže je dosť možné, že budeme robiť gymnastiku, ktorú nenávidím najviac na celom svete. Už aj posilovať budem radšej ako gymnastiku. Na angličtine sme už mali našu angličtinárku, rozhodne zmena k horšiemu, v piatok píšeme ďalší slovíčkový test, akože nech sa dá vypchať. Lezie mi na nervy a to bola iba prvá hodina s ňou po troch týždňoch. Estetikár chýbal, takže som prezentáciu zase nemala, na NOSke sme polovicu hodiny nič nerobili, takže som bola rada, že som si doniesla knihu. A na slovenčine nám zástupkyňa v triede nalepila rozpisy maturít, teda to, že v ktorej triede kto v ktorý deň píše maturitné testy. Ja som všetky tri dni v tej istej triede, takže som celkom spokojná. Maturity sa píšu v utorok a stredu a vo štvrtok je matika (18., 19., 20. 3.). A viete čo? V pondelok a piatok sa ide úplne normálne do školy. Proste haluz. Keď som došla domov, tak som si asi trištvrte hodinu skúšala to, čo si chcem dať dnes večer do divadla a teda dúfam, že neumrznem. O divadle vám potom určite napíšem, dúfam, že bude dobré, keď už tam budem pár hodín musieť sedieť. Ale je za to normálna známka zo slovenčiny, takže to určite stojí za to, aj keby to divadlo bolo úplne zlé.
Nejak som sa tuším príliš rozpísala a celkom dosť aj posťažovala, takže už budem končiť. Majte sa krásne :*


Víkend (úvaha)

16. února 2014 v 16:35 | Džejní |  Slohy
Víkend. To krásne slovo, ktoré má každý z nás rád. Tie posledné dva dni v týždni, kedy sa nejde do školy či práce, dva dni, ktoré niekedy dokážu človeku priam zachrániť život. Hlavne po týždni nabitom písomkami.
Občas však akosi niektorí učitelia zabúdajú na to, že žiaci by si chceli cez víkend aj oddýchnuť. Zrejme sa domnievajú, že nemáme cez víkend čo robiť, že sa príšerne nudíme a chcú nás prípravou na písomky, a domácimi úlohami poriadne zamestnať, aby sme si ani nestihli užiť tie dva drahocenné voľné dni. Veď to by bol príliš veľký luxus, mať jeden celý víkend voľný.
Samozrejme, poniektorým z nás je úplne jedno či v pondelok je alebo nie je veľká štvrťročná písomka alebo či sme mali niečo na domácu úlohu z matematiky. Tieto indivíduá, ktorých je stále viac a viac si užívajú každý víkend, zabávajú sa chodením na rôzne akcie opíjať sa s kamarátmi.
No sú aj takí ľudia, ktorí chcú mať stoj čo stoj dobré známky a preto ako náhle vedia, že je v pondelok veľká písomka, poctivo sa na ňu celý víkend pripravujú a vždy majú vzorne vypočítané všetky príklady z matematiky. A potom, čuduj sa svete, prejde celý víkend a oni to ani poriadne nestihnú zaregistrovať. Nestihnú ísť von, prejsť sa, trochu sa zabaviť a pomaly, ale iste sa z nich stávajú spoločenskí outsideri.
Pravdaže, podľa môjho názoru, existuje aj zlatá stredná cesta. Je ju možno trochu ťažšie nájsť, ale táto možnosť tu vždy bola, je a bude. Sú tu ľudia, ktorí cez víkend aj chodia von s kamarátmi, aj si vždy potom nájdu dostatok času na to, aby sa pripravili na blížiacu sa písomku. Nemôže to byť predsa až také ťažké, nie? No každým rokom sa obťažnosť zvyšuje.
Najlepší víkend je však jednoznačne vždy ten, kedy sa vôbec netreba učiť, keď nie je na každý deň v týždni naplánovaná minimálne jedna písomka. Vtedy sa môže každý jeden z nás venovať čomu chce, veciam, ktoré cez týždeň nestíha urobiť. Či už je to víkend strávený v rodinnom kruhu, s kamarátmi alebo zavretý v izbe, hrajúc hry na počítači.


Banánový koláč

15. února 2014 v 22:34 | Džejní |  Pečiem a varím

Cesto: 3-4 roztlačené banány, 175g masla, 1 šálka trstinového cukru, 2 šálky hladkej múky, 1 prášok do pečiva, 1 lyžička škorice, 3 vajcia
Poleva: 250g trstinového cukru, 250ml smotany na varenie
Postup: Suroviny potrebné na cesto dobre zmiešame do kopy, aby sme mali cesto bez hrudiek. Namiesto trstinového cukru sa dá použiť aj obyčajný. Cesto vylejeme na plech pokrytý papierom na pečenie a pečieme v rúre na 180°C asi 20 minút. Na polevu si z cukru urobíme karamel, do ktorého ešte v hrnci prilejeme smotanu na varenie. Na miernom plameni miešame až kým sa všetok karamel neroztopí. Polevou polejeme upečený koláč, necháme trochu stuhnúť a podávame. Dobrú chuť!


Time's up, I gotta decide what I want

14. února 2014 v 21:51 | Džejní |  My diary 2014

Ahojky :)

Dúfam, že týždeň ste prežili v zdraví a potichu závidím tým z vás, ktorých nasledujúci týždeň čakajú jarné prázdniny. U mňa v škole to síce nie je až také hrozné, ale maturity sa blížia vražedným tempom a ja mám pocit, že na ne ani v najmenšom nie som pripravená. Rozhodla som sa síce hasiť to, čo horí, ale pomaly by som sa fakt mala začať učiť na maturity, ak to chcem zvládnuť. Druhá vec sú prihlášky na vysoké školy, ktoré do piatku musím vyplniť a odovzdať výchovnej poradkyni našej školy, aby ich skontrolovala a podpísala/opečiatkovala. Do toho ešte nejaké super písomky, skúšania a projekty a o zábavu je naozaj veľmi dobre postarané. Jediná vec, čo som rada je, že z informatiky nematurujem písomne, takže aspoň jeden maturitný predmet, ktorý si môžem zatiaľ dovoliť trošku zanedbať, aj keď sa naň rozhodne mám čo učiť.
V skratke vám idem napísať denníček. V stredu som ráno v lejaku došla do školy a zistila som, že pod stropom pri našej triede sú porozkladané vedrá, ktoré zachytávajú vodu. Vlastne ako vždy, keď prší :D To mi aspoň trochu na začiatok dňa zdvihlo náladu. V ten deň bola dvojhodinovka cvičení z matiky, dvojhodinovka angličtiny, estetika, na ktorej som projekt nakoniec zatiaľ nemala a posledná bola NOSka. Slovenčina odpadla, čo mi prišlo veľmi vhod, a tak som išla so spolužiačkou na deň otvorených dverí na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, kam si zrejme idem dať prihlášku. Počasie sa v ten deň jemne zbláznilo, chvíľu pršalo, chvíľu husto snežilo, ale do času, kedy som odišla zo školy už nesnežilo a sneh sa dokonca stihol začať roztápať.
Vo štvrtok sme sa na matike dohodli, že si budúci piatok napíšeme písomku z pravdepodobnosti, na chémii som si čosi prepisovala a tuším cez prestávku po nej sa na chodbe pri našej triede objavila fajná mláka z kvapkajúceho stropu, takže sa znova podkladali vedrá. Funny story. Nemčinu sme mali voľnú, na konverzácii skúšal, ale mňa nie, pretože som sa s ním dohodla, že budem odpovedať niekedy inokedy. Na seminári z matiky sme počítali príklady a keď som prišla domov, urobila som si nechty s valentínskou tématikou:
Dnes bola prvá nemčina, povedali sme sa čo bude na písomke, ktorá sa píše vo štvrtok a učiteľka nám nechala trochu voľno, aby sme sa mohli učiť na písomku z angličtiny. Písomku som ako-tak zvládla, po nej sme sa s našou americkou učiteľkou, s ktorou sme mali poslednú hodinu, čo nás učila, rozprávali o Olympijských hrách. Na matike sme brali geometrickú pravdepodobnosť, po matike som bola odpovedať z konverzácie a dostala som jednotku. Telesnú sme mali suplovanú, na slovenčine sme ledva prebrali to, čo sme mali, na fyzike sme niečo málo preberali a poobede bol ešte krúžok zo slovenčiny. Keď som prišla zo školy, bola som s mamou v nákupnom centre, dali sme si výborný citrónový čierny čajík a pospomínala som si na to, ako som sa ako malá hrala s Legom, pretože v tom nákupnom centre bola výstava veľkých figúrok poskladaných z Lega, medzi nimi aj táto žirafa, ktorú mám niekde doma aj v zmenšenej veľkosti:
To je na dnes všetko, majte sa krásne, užívajte si víkend. Love ya :*


Jablkový koláč s posýpkou

13. února 2014 v 14:19 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto: 1kg jabĺk, 140g masla, 125ml mlieka, 1 prášok do pečiva, 100g polohrubej múky, 2 celé vajíčka, 140g práškového cukru
Posýpka: 100g kryštálového cukru, 100g rozpusteného masla, 150g hrubej múky, 1 vanilkový cukor
Postup: Na hrubom strúhadle si nastrúhame očistené jablká. Pripravíme si posýpku. Hrubú múku, vanilkový cukor a kryštálový cukor zmiešame a prilejeme roztopené maslo. Rukami miešame, kým sa nám cesto nebude po prstami rozsýpať. Podľa chuti môžeme pridať za lyžičku mletej škorice. Na cesto metličkou alebo ručným šľahačom dopenista vymiešame maslo s cukrom a vajíčkami, kým masa nie je hladká. Potom preosejeme polohrubú múku s práškom do pečiva a cesto premiešame. Nakoniec prilejeme vlažné mlieko a všetko spolu poriadne vymiešame. Cesto musí byť hladké, bez hrudiek a polotekuté. Hotové cesto vylejeme na plech, ktorý sme predtým vymastili a vysypali múkou. Navrch nasypeme postrúhané jablká a nakoniec posypeme dopredu pripravenou posýpkou. Pečieme 40 minút pri 180°C. Dobrú chuť!


The world breaks everyone, and afterward, many are stronger at the broken places

11. února 2014 v 17:55 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako sa máte? Koľkí z vás majú už tento týždeň jarné prázdniny? Mňa to čaká až o dva týždne, ale pravdupovediac, neteším sa na ne tak veľmi ako na minuloročné či tohtoročné vianočné prázdniny. Voľno je síce vždy fajn, no jarné prázdniny znamenajú pre mňa tento rok prihlášky na vysokú školu a veľmi rýchle približovanie sa maturity. Nič pekné. Naposledy som vám o mojich náladach a pocitoch písala v piatok. Odvtedy sa toho až tak veľa nezmenilo. Cez víkend som pobehala skoro všetky nákupné centrá v Bratislave a mama mi kúpila takéto huňaté ponožky:
To bolo v sobotu. A v nedeľu som zostala doma, počítala som príklady z maturitných testov z matiky a snažila som sa učiť slovenčinu, čo mi teda bohvieako nešlo. Včera bol zase raz pondelok, ráno som si dala na seminári z informatiky trochu programovania, telesná odpadla, takže som sedela na chodbe a písala som writing na angličtinu. Na trikrát. Potom bola angličtina, dostali sme časopisy a bolo nám povedané, že v piatok bude slovíčková písomka. Po angličtine bola estetika, NOSka a slovenčina. Ako každý pondelok a aj stredu, táto trojhodinovka bola nudná a okrem slovenčiny dosť nepotrebná. Teda aspoň pre mňa.
Dnes som mala matiku, počítame príklady na pravdepodobnosť a dozvedeli sme sa naše výsledky z predmaturitných testov z matiky, ktoré sme robili pred týždňom. Človek, ktorý ten test napísal najlepšie z celej skupiny som bola ja, ale 70% nie je bohvieaká sláva. Príkladov bolo o 10 menej ako na normálnom maturitnom teste a 70% znamená, že okrem tých troch, čo som vôbec nevedela, som mala zle ešte ďalšie 3, ktoré som vypočítala. Ak na 70% zmaturujem, tak budem asi šťastná ako blcha, ale keď nad tým tak rozmýšľam, nie je to až také super, ako sa na prvý pohľad zdalo. Ostatné dve hodiny dnešného dňa - konverzácia a nemčina boli v pohode. Na konverzácii sa skúšalo, no ja som vyskúšaná nebola a na nemčine ako vždy nič zaujímavé. Po obede som zostala ešte dve hodiny v škole, pretože som si chcela spoznámkovať opakovanie zo slovenčiny, čo sa mi tak napoly podarilo, ale väčšinu času som sa rozprávala so spolužiačkami :D No zajtra to musím nejak dokončiť, aby som sa to opakovanie mohla na piatok naučiť.
Zajtra ma čaká prezentácia na estetike, tak mi prosím držte palce. A poobede deň otvorených dverí. Teda ak nezabudnem, že tam mám ísť :D Zatiaľ sa majte dobre, určite sa čoskoro ozvem. Love ya :*


Hruškový koláč

10. února 2014 v 14:11 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto: 150g hladkej múky, 100g práškového cukru, 2 vajíčka, 3 lyžice oleja, 100ml mlieka, 1 prášok do pečiva, 4-5 hrušiek, 1 vanilkový cukor na posypanie hrušiek
Poleva: 1 vajíčko, 80g masla, 1 vanilkový cukor
Postup: Vajíčka s cukrom vyšľaháme ručným mixérom, kým masa nezbledne. Potom do nej pridáme olej a mlieko a metličkou premiešame. Preosejeme múku zmiešanú s práškom do pečiva a primiešame k vyšľahaným vajíčkam. Metličkou miešame, kým nedostaneme vláčne cesto bez hrudiek. Hrušky očistíme a nakrájame na plátky. Do vymastenej a vysypanej tortovej formy nalejeme polovicu cesta. Na cesto poukladáme nakrájané hrušky a posypeme ich vanilkovým cukrom. Navrch nalejem zvyšnú časť cesta a rovnomerne rozotrieme. Dáme piecť na 20 minút pri 180°C. Medzitým si v miske urobíme polevu. Zmiešame celé vajíčko s vanilkovým cukrom a prilejeme vychladnuté roztopené maslo. Polevu zamiešame. Koláč po 20 minútach vyberieme z rúry a vrch popicháme vidličkou. Polevu vylejeme rovnomerne na koláč a dáme ešte dopiecť na ďalších 20 minút. Nakoniec môžeme posypať práškovým cukrom. Dobrú chuť!


Dnešný svet

9. února 2014 v 10:43 | Džejní |  Téma týždňa

Svet, v ktorom žijeme je rýchly. Ani si nestíhame uvedomovať, akou závratnou rýchlosťou plynie, až kým jedného dňa nezistíme, že sme premrhali celú svoju mladosť trápením sa nad vecami, ktoré vlastne ani neboli podstatné. Alebo sme premrhali svoje tínedžerské dni sedením pri počítači a život nám len tak pretiekol pomedzi prsty. Vieme, že budeme ľutovať niektoré svoje činy, no aj tak pokračujeme v ich vykonávaní, pretože tak je to pohodlnejšie. Naša generácia zlenivela a to naozaj poriadne. Deti sú čím ďalej, tým viac drzé, nemajú rešpekt k ničomu a dokážu si od svojich rodičov vyplakať úplne hocičo. Sú viac rozmaznané ako kedykoľvek predtým a môže za to určite aj pokrok techniky, aj prístup ich rodičov. Menej času trávia vonku a viac vo virtuálnej realite na takzvaných sociálnych sieťach alebo pri hraní počítačových hier, ktoré im rodičia dovolia hrať, pretože sa svojim deťom nedokážu dostatočne venovať.

Prestávame si vážiť, že máme jedlo a strechu nad hlavou, pretože sa to pre nás stalo samozrejmé. Mali by sme si naše životné podmienky vážiť a byť za ne vďační. Z času na ča by sme sa mali nad svojím životom zamyslieť a povedať si, čo môžeme zlepšiť. Vždy je čo zlepšiť, ale zároveň netreba zabúdať, že aj keď nemáme úplne všetko, čo by sme v živote chceli, môžeme byť vďační za to, že nám vôbec bolo umožnené žiť.

V dnešnom svete je veľa bolesti a utrpenia, sebectva a ohovárania. Ľudia sa menej zaujímajú o druhých, podstatné je pre nich iba ich vlastné šťastie, nehľadiac na pocity iných ľudí. Niektorí sú schopní ísť "cez mŕtvoly" keď chcú niečo dokázať. Cieľavedomosť je jedna vec, no je potrebné uvedomiť si, že ľudia okolo nás majú taktiež city. Všetko má svoje hranice. Vyjadrenie svojho názoru netreba používať ako zámienku na ubližovanie druhým, pretože by sa určite nikomu z nás nepáčilo, keby nám to ľudia vracali. Ohováranie a klebetenie je podľa môjho názoru hrozná vlastnosť ľudí. A v dnešnom svete prerastá do enormnej veľkosti.

Dnešný svet má veľa problémov, ktoré by mali byť vyriešené. Každý by mal začať od seba a spoločne možno dokážeme ešte našu spoločnosť zachrániť pred predčasným koncom.


After a long time, I think I'm starting to surface from the depths of my sadness

7. února 2014 v 20:32 | Džejní |  My diary 2014
Jeden obrázok, ktorý je trochu vtipný a smutný zároveň.

Ahojte :)

Ako sa máte takto v piatok večer? Dúfam, že dobre. Denníčkom dnes začnem od stredy. Aby som nič nevynechala. Streda bol deň, kedy sme mali vyučovanie iba do 4. hodiny, takže celkom pozitívny deň. Bola dvojhodinovka cvičení z matiky, dvojhodinovka angličtiny a suplovaná estetika. NOSka aj slovenčina z neznámych dôvodov odpadli a tak sme nepísali písomku zo slovenčiny, ktorú sme mali pôvodne písať. No zrejme ju budeme písať budúci týždeň. Poobede už ani neviem čo som robila, asi obvyklé veci ako sedenie pri počítači... A na večeru som si uvarila mrte dobré špenátovo-šampiňónové rizoto, keby som ho bola odfotila, tak by som vám naň snáď aj recept dala. Ale budete si zrejme musieť počkať kým ho budem znova nabudúce variť a podarí sa mi ho odfotiť, teda nebude na blízku nikto, komu by prišlo divné, že si fotím jedlo.
Vo štvrtok sa malo skúšať z konverzácie, tak som sa celý deň úplne toho bála a zrazu na hodine, že on dnes neskúša, že nabudúce. Nie, že by som nebola rada, ale... Proste som zostala taká, že WTF?! Jasné, nechcela som odpovedať, ale proste mi to prišlo také divné, že neskúšal, keď povedal, že bude. Neviem. Asi by som to mala prestať rozoberať. Poobede bol seminár z matiky, na ktorom nás tuším nebolo veľmi veľa. Bol celkom v pohode, iba sme riešili pár príkladov z minuloročných maturitných testov, vonku krásne svietilo slniečko, o pol štvrtej sme skončili a potom sme sa ešte asi pol hodinu pred školským vchodom rozprávali a mrzli :D
Dnes nás bolo v škole minimálne množstvo, pretože veľa spolužiačok išlo na deň otvorených dverí na Ekonomickej univerzite, takže nás z 32 ľudí bolo v škole 12. Na nemčine sme si niektorí napísali písomku, na angličtine nám native speakerka niečo rozprávala, na matike sme písali písomku, ktorú dúfam, že som zvládla na jednotku, na telesnej sme hrali badminton a na slovenčine sme normálne preberali učivo. Posledná hodina nám odpadla, pretože je na našej škole debatný turnaj. Na obed boli francúzske zemiaky a poobede som išla s mamou pozrieť zase takú akciu zameranú pre maturantov s názvom Kam po strednej. Niečo som sa dozvedela a teraz už amen, aby som si podala prihlášky, zmaturovala a niekam ma prijali a aby som celú vysokú v pohode zvládla. Teraz sa presuniem k pozeraniu Youtubových videí, ktoré som cez týždeň nestihla pozrieť. Majte sa krásne, užívajte víkend.


Čokoládové muffiny

6. února 2014 v 16:18 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto: 100g čokolády na varenie, 100g masla, 150g práškového cukru, 150g hladkej múky, 4 vajcia, trochu prášku do pečiva
Postup: Maslo a čokoládu roztopíme nad parou. V miske metličkou zmiešame vajcia s práškovým cukrom. Do tejto zmesi nalejeme roztopenú čokoládu a premiešame. Hladkú múku zmiešame s práškom do pečiva a primiešame do zvyšku cesta. Môžeme pridať vlašské orechy podľa chuti. Cesto nalievame do muffinových košíčkov a pečieme asi 15 minút pri teplote 180°C. Dobrú chuť!