♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Březen 2014

Ďalšie malé New In

30. března 2014 v 15:18 | Džejní |  Nakupujem

Ahojte :)

Dnes som sa rozhodla pridať ďalšie malé new in, celkom sa mi zapáčila idea písať články iba s vecami, ktoré som si kúpila a nepliesť do toho denníček. Ten bude niekedy v priebehu týždňa, určite vás oň neukrátim. Teraz k veciam, ktoré som si kúpila (teda skôr mi boli kúpené :D). Najprv samozrejme fotka:
Veci sú položené na tričku z F&F, ktoré má polovičné rukávy a je úplne také isté ako už z F&F mám, ale toto je červené a mne sa veľmi páči, ako vyzerá. Ani neviem prečo. Úplne vľavo môžete vidieť sprchový gél od Balea, ktorý veľmi pekne vonia. Rozhodovala som sa medzi týmto a jedným, ktorého vôňa mi nenormálne pripomínala dovolenku. Voňal trochu po kokose, ktorého vôňu v sprchových géloch inak veľmi nemusím, ale ten konkrétny sprchový gél mi proste úplne pripomínal leto. Balea naozaj vie ako na ľudí zapôsobiť a ten sprcháč, ktorý mi pripomína leto si raz určite kúpim, ale nateraz zvíťazil tento. Ďalej je na obrázku voňavka C-thru Pearl Garden, ktorú som asi pred dvomi rokmi dostala na narodeniny a do jej vône som sa úplne zamilovala. A včera som konečne presvedčila mamu, aby mi ju znova kúpila. Posledné tri veci sú už také menej podstatné, vlastne iba vypĺňajú miesto :D Ružová zvýrazňovačka, ktorá je gumovacia, ale negumuje to bohvieako, pretože to rozmaže písmenká, ktoré som zvýraznila. Takže veľmi neodporúčam. Ale v danej chvíli mi to prišlo ako celkom zaujímavá vec. Predposledné je Melody lízatko od Chupa Chups, ktoré mi pripomína dni, keď som bola malá a keď som ho videla, tak som ho musela položiť do nákupného košíka. A posledné sú nové Orbit žuvačky s príchuťou Bubblemint.


4 kvetinkové fotky

28. března 2014 v 18:47 | Džejní |  Fotím





Do what you love and love what you do

26. března 2014 v 15:56 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako ste prežili víkend? Nemôžem uveriť tomu ako ten čas hrozne rýchlo letí. Už je streda a ja mám pocit, že je ešte len pondelok. Zvláštne... Víkend som prežila veľmi podobne ako iné víkendy. Bola som na obede, potom trochu sa prejsť, obzrela som nejaké obchody, ale nič som si nekúpila. V nedeľu sme potom boli u známych, ktorí celkom nečakane došli a napriek tomu, že celý deň ustavične mrholilo, sme trochu opekali vonku u nich na záhrade. Niečo som aj upiekla a celú nedeľu som neustále jedla. Trochu sa bolo treba odreagovať po maturitnom týždni.
V pondelok som mala znova nultú informatiku, učiteľ si silno myslí, že stihneme prebrať všetko programovanie do ústnych maturít, ale pri takomto tempe absolútne nemáme šancu. Takže sa na to musím pozrieť sama a ešte k tomu si aj spoznámkovať teóriu. Je toho trochu priveľa, hlavne keď mám ešte ďalšie 3 predmety... Na telesnej sme tuším hrali basketbal, ešte teraz mám svalovicu, tuším sa normálne fyzicky začínam rozpadávať. Hrozné. Na angline sme robili nejaké cvičenia, na estetike ako vždy nič a na NOSke a slovenčine sme ako vždy preberali.
Včera bola matika, to sme si povedali, že v utorok je písomka zo štatistiky. Na KAj nám učiteľ povedal, že v utorok skúša, takže sa zase raz silno "teším". Nemčina bola jemne nudná ako vždy a na telesnej sme hrali volejbalík. Okrem bytia v škole som si doma stihla spoznámkovať dve maturitné témy z angličtiny aj z informatiky, takže som celkom happy a dúfam, že sa mi podarí dopoznámkovať všetky otázky do veľkonočných prázdnin.
Dnes boli cvičenia z matiky, učiteľka povedala, že tí, ktorí ich majú známkované, si ešte napíšu nejaké dve písomky, aby nám mala z čoho zaokrúhliť známky, takže už som zvedavá kedy nám tie plánované písomky dá a snáď sa na ne stihnem poriadne naučiť. Na angličtine som bola vyskúšaná, neviem síce akú známku som dostala, ale som rada, že som ako vždy nepovedala, že nejdem odpovedať, pretože to neviem. Môj mozog mi síce hovoril, aby som presne to povedala, ale dnes som sa vzoprela svojej náture a keď ma učiteľka vyvolala, tak som išla odpovedať, aj keď som predsalen trošku váhala. Viete, vnútorný boj. Znova bola estetika, na ktorej už za chvíľu zrejme budem mať so spolužiačkou referát, potom NOSka a slovenčina vlastne odpadla, pretože učiteľka tu nebola, ale nám sa to zase raz nikto neunúval povedať. Ale nejak sme sa to nakoniec dozvedeli, tak fajn.
Večer plánujem piecť, zrejme perník a uvariť nejakú zaujímavú večeru, jedlo, ktoré som ešte nikdy nevarila ani nejedla, takže uvidíme ako to dopadne. Snáď oco zoženie všetky potrebné ingrediencie. Zatiaľ sa majte krásne, zapisujte sa do kontroly affs. Love ya :*


4 fotky vtáčikov

26. března 2014 v 12:11 | Džejní |  Fotím





4 fotky kvetov

22. března 2014 v 12:28 | Džejní |  Fotím





Prvá časť maturity za mnou a začiatok jari

21. března 2014 v 15:06 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Popíšem vám tento týždeň, pretože mám celkom veľa vecí, čo by som sem rada napísala. Začnem pondelkom, čo bol normálny deň v škole, normálne sme sa učili. Na informatike sme prebrali prvé dve maturitné otázky, takže aspoň niečo. Prekvapilo ma koľko ľudí prišlo do školy, keďže bol deň pred písomnými maturitami. Poobede som sa snažila niečo naučiť, trochu mi to aj pomohlo, ale nie nejak extra.
V utorok sa písala maturita zo slovenčiny. V teste bolo hrozne veľa otázok, na ktoré sa mi hodili dve odpovede, takže neviem koľko ich mám dobre. Oficiálne výsledky zatiaľ zverejnené nie sú, budú až na konci tohto mesiaca a tie zosumarizované výsledky, percentil a tak, to budeme vedieť až 10 dní pred ústnou časťou maturít. Nezdalo sa mi to byť až také hrozne ťažké, ale v niektorých prípadoch som si neporiadne prečítala zadanie a už bolo zle. Ale myslím, že na minimálne 70% by som to mala mať. Poobede sa ešte písal sloh, boli 4 témy a ja som si vybrala rozprávanie na tému Ten pohľad mi vyrazil dych. Keď nad tým tak rozmýšľam, ani neviem či som vlastne dodržala tému. Žáner si myslím, že som celkom zvládla dodržať, takže by to nemalo byť príliš zlé. A chýb snáď tiež nemám nejak veľmi veľa.
V stredu sa písal test z angličtiny. Počula som, že dosť ľudí z iných škôl sa sťažovalo, že bol ten test ťažký, ale mne a ani ľuďom od nás z triedy sa nejak príliš ťažký nezdal. Nebol síce ľahký, ale taký normálny maturitný. Poobede sme zase mali writing, písal sa article na tému My Dream Residence. Čo je síce dosť normálna a celkom dobrá téma, ale mne slovná zásoba úplne vyfučala z hlavy a text mám plný prídavných mien typu big, small, beautiful :D A samozrejme som napísala viac slov ako sa malo, pretože 220 slov na pokrytie všetkého, čo od nás chceli, bolo proste hrozne málo. Ale nenapísala som to na viac ako stranu, takže to je fajn.
A včera bola maturita z matiky. Absolútny des, môj predbežný neoficiálny výsledok od učiteľky je 73,3%, čo je fakt dosť na nič, ale už s tým aj tak nemôžem nič urobiť. Najviac bolo 76,68%, čo našu učiteľku (a aj nás) celkom nemilo prekvapilo. Nikto síce nenapísal pod 50%, ale mať najviac 76,68% je celkom zlé... Teraz dúfať, že aj ostatní ľudia to napísali tak zle, aby som mala percentil aspoň nejakých 75%. Teraz sa nad tým trápiť aj tak nejdem, ide mi viac o to, aby som zvládla ústne maturity a s percentilmi a prijímačkami sa budem babrať potom.
Som celkom zvedavá na výsledky z angličtiny a slovenčiny. Dnes sme mali normálne školu, akurát sme sa nejak veľmi neučili, iba sme diskutovali o maturitách. Tak sa majte krásne, užívajte si krásny víkend, ja sa zase niekedy ozvem. Love ya :*


Moje putovanie životom (beletrizovaný životopis)

19. března 2014 v 10:23 | Džejní |  Slohy
Bola krásna teplá letná noc, ôsma v mesiaci júl. Bratislavskou nemocnicou sa ozval intenzívny detský plač. Prvýkrát som sa nadýchla a v skúšaní svojich pľúc a hlasiviek som pokračovala ešte pár minút. Takto sa začala moja púť životom.
O pár dní som sa dostala domov, kde ma uložili do krásnej bielej postieľky. Pozorovala som okolitý svet, aj keď som ešte úplne nerozumela tomu, čo sa okolo mňa deje. V priebehu nasledujúcich dní, týždňov a mesiacov som spoznávala nových ľudí, ktorí sa na mňa prišli pozrieť. Niektorí ma dokonca vybrali z postieľky a chvíľu si ma podržali na rukách. Skláňali sa nado mnou rôzne tváre, no dve zostávali vždy rovnaké a vracali sa najčastejšie.
Rástla som ako z vody a onedlho som oslavovala svoje prvé narodeniny. Zišla sa celá rodina, okrem mojich rodičov prišli babka, dedko aj môj veľký nevlastný brat. Predo mnou stála torta, na ktorej sa mihotal oranžový plameň sviečky. S jej sfúknutím mi pomohla moja mama a svojimi nešikovnými malými rúčkami som strhla papier zo svojho narodeninového darčeka, z ktorého som mala veľkú radosť.
Nasledujúci rok bol plný objavovania nových vecí, výletov, chodenia na ihrisko a spoznávania nových ľudí, s ktorými som sa už mohla plnohodnotne hrať. Na svoje druhé narodeniny som dostala svoju prvú Lego stavebnicu, ktorú som si veľmi obľúbila a neustále som sa s ňou hrala vo svojej ešte nie úplne zariadenej detskej izbe. Keďže som už bola dosť veľká, moji rodičia sa rozhodli, že si zaslúžim nový farebný nábytok do svojej priestrannej izby. So skladaním nábytku som pomáhala a na svoje tretie narodeniny som už mala izbu krásne zariadenú. Na jeseň toho roku som začala chodiť do materskej školy, kde som si našla pár dobrých kamarátok, s ktorými som trávila víkendy na ihrisku. Spolu sme podnikali aj rôzne výlety, v zime sme sa sánkovali a dokonca sme asi rok chodili na gymnastiku. Túto aktivitu som nevydržala robiť veľmi dlho a moji rodičia sa preto rozhodli, že ma radšej zapíšu na kurz nemeckého jazyka, za čo som im doteraz vďačná. Ako štvorročnej mi moja mama predstavila počítačovú postavičku, ktorú som mohla obliecť tak, ako sa mi páčilo. Taká moja virtuálna bábika. Postupne pribúdali aj ďalšie aktivity, ktoré pre mňa moja mama naprogramovala a ja som ich veľmi rada skúšala.
Keď som mala šesť rokov, narodil sa môj brat. Pamätám si, ako som si priala mať sestru, aby sa mohla volať Danka a boli by sme Danka a Janka. Ako v knižke od Márie Ďuríčkovej. Moja želanie však nebolo splnené a aj keď som bola spočiatku sklamaná, nakoniec som zistila, že aj brat je vlastne fajn. Mala som sa s kým doma hrať, aj keď som už nemala toľko voľného času, pretože zo mňa bola veľká školáčka. V škole som spoznala nových ľudí a postupne som sa tam naučila veľa zaujímavých vecí. Mojimi obľúbenými predmetmi sa stali matematika a angličtina, čo sa dodnes vôbec nezmenilo.
V štvrtej triede ma čakali prijímacie skúšky na osemročné gymnázium. Skúšala som sa dostať na štyri rôzne školy. Na dve z nich ma zobrali a tak som sa musela rozhodnúť. Rozhodla som sa pre gymnázium so zameraním na jazyky a neľutovala som. V priebehu skoro ôsmych rokov na tomto osemročnom gymnáziu som zažila veľa vecí, ktoré ma zmenili, či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Snažila som sa mať vždy čo najlepšie známky, aby na mňa boli moji rodičia hrdí. Párkrát sa mi to nepodarilo, ale so svojimi výsledkami som bola každý rok viac-menej spokojná. Tento rok ma čakalo veľké rozhodnutie ohľadom toho, na ktorej vysokej škole by som chcela študovať. Bolo to pre mňa náročné rozhodovanie a dúfam, že som si nakoniec vybrala správne.
Teraz sa začínam pripravovať na maturitnú skúšku, ktorú dúfam, že úspešne zvládnem a tak zakončím jednu veľkú kapitolu vo svojom živote. Dám zbohom strednej škole a zaradím sa do sveta dospelých.

4 fotky zvieratiek

18. března 2014 v 11:16 | Džejní |  Fotím





Little New In

17. března 2014 v 15:42 | Džejní |  Nakupujem

Ahojte :)

Mám tu pre vás prednastavený článok, keďže sa teraz musím pripravovať na maturity (čo dúfam, že aj naozaj robím :D) a do štvrtka zrejme ani nebudem obiehať. Dúfam, že to pochopíte. Ale nové články budú, tak budem veľmi rada, ak sem niekto zavíta aj počas mojej neprítomnosti. Dnes je tu teda malé New in:
Prvá vec je jarná bunda. Prišlo teplé počasie a ja som zistila, že potrebujem novú jarnú bundu, pretože tá stará sa mi jemne roztrhala a chcela to proste zmenu. Túto bundu mám z obchodu Takko fashion a narazila som na ňu vtedy, keď som sa už skoro vzdala všetkých nádejí na nájdenie jarnej bundy. Páči sa mi, že je úplne iného štýlu ako som mala.
Druhá vec je matný lesk na pery od Essence v odtieni 05 Velvet rose. V sobotu som bola s rodičmi v Rakúsku a zašla som aj do DM, pretože som dúfala, že budú mať aspoň jeden z matných leskov z novej Essence kolekcie. A aj mali. Tak som ho hneď musela zobrať.
Okrem matného lesku sa mi zapáčil aj lak, taktiež od Essence, ktorý môžete vidieť ako poslednú vec na obrázku. Rozhodovala som sa medzi týmto, odtieň 169 A hint of love, a červeným s pieskovým efektom. Lak s pieskovým efektom som síce chcela, ale na tomto sa mi zapáčila viac jeho farba a myslím, že som zvolila správne. Je naozaj krásny ♥


4 fotky kvetiniek

15. března 2014 v 19:25 | Džejní |  Fotím





Kill me.

14. března 2014 v 16:57 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte.

Prepáčte, ale toto bude maximálne sťažovací článok, z maturít, ktoré mám o 4 dni ma ide skoro poraziť, takže sa potrebujem niekde vypísať. Ešte začnem slovami, že minulý víkend som mala fajn, nič zvláštne sa nedialo, trochu som sa bola s rodičmi prejsť, pretože bolo pekne a inak som vlastne nič nerobila. Cez týždeň som sa začala jemne stresovať, v pondelok nám učiteľ informatiky povedal, že do konca tohto týždňa musí odovzdať maturitné otázky a my, že fajn, veď sme ich prebrali tak snáď sa to nejak naučíme. Ale dnes som sa dozvedela, že mladý pán sa rozhodol dať minuloročné otázky. Takže namiesto pomerne ľahko naučiteľných 32 otázok plus pár programovaní je nakoniec 30 otázok, z ktorých sme robili maximálne polovicu, aj to poriadne preháňam. Minuloroční maturanti mali normálnu učiteľku, ktorá má už párročnú prax a vie tú informatiku učiť a dva roky ich normálne pekne učila programovať, aby tie otázky zvládli. Na to, čo sme sa mali učiť dva roky máme dva mesiace. A to ma čakajú ešte aj iné predmety, samozrejme. Je fakt úchvatné dozvedieť sa takúto informáciu piatok pred písomnými maturitami, akurát ma to pekne vystresovalo a teraz sa musím učiť hlavne na tie písomné testy. Čistý zlý sen toto. Aj počasie sa má pokaziť, fakt mám na dnes dosť. Tie maturitné otázky som si vytlačila a som rada, že mám rodičov, ktorí tomu rozumejú a snáď mi to budú vedieť vysvetliť. Pretože od učiteľa, ktorý vlastne ani nie je učiteľ, ale študujúci a pracujúci človek, ktorý si chcel ešte nejako privyrobiť, sa poriadneho vysvetlenia, ktorému by som pochopila, asi ťažko dočkám.
Z písomných maturít sa najviac neteším asi na slovenčinu, musím si zopakovať všetku gramatiku a aj literárne obdobia, pretože som sa to doteraz ani neunúvala učiť. Uvidíme ako dopadnem, ale myslím, že nad 50% by som to napísala aj keby som sa nič neučila. Z matiky to bude už trochu horšie, tiež mám pár vecí, na ktoré sa MUSÍM pozrieť a hlavne sa nezaseknúť pri rátaní jedného príkladu. Z angličtiny ma desí akurát tak listening a na písomné sa zrejme budem pripravovať najmenej, zrejme si iba prejdem pár testov z minulých rokov, pretože neviem ako inak by som sa mohla pripraviť. Aj tak tam dajú vždy nejaké slovíčka, ktoré som v živote nepočula a myslím, že si nejdem čítať slovník na dobrú noc. Je to celé odveci, stresujúce a chcem to mať čo najskôr za sebou.
Zrejme sem celý týždeň nepribudne žiadny nový denníčkový článok, ale nejaké iné budú. A obiehať budem tiež pomenej, tak ma prosím ospravedlňte, pretože by som sa chcela naozaj na tú maturitu pripraviť, aby som si mohla povedať, že som pre to urobila všetko, čo som mohla. Ďakujem za pochopenie, vidíme sa o týždeň.Love ya :*


4 umelecké fotky

13. března 2014 v 13:53 | Džejní |  Fotím





Čo čakám od života a čo mu chcem dať (úvaha)

12. března 2014 v 13:26 | Džejní |  Slohy
Myslím si, že každý z nás očakáva od života v podstate to isté - šťastie. Čo je však šťastie? Je to vlastne dosť abstraktný pojem, ktorý každý z nás vníma trochu inak. No vo všeobecnosti si všetci prajeme hlavne to, aby sa nám v našom živote darilo a aby sme ho žili s úsmevom na tvári.
Pre niekoho je najväčším šťastím v živote nájdenie svojej životnej lásky. Niekoho iného zase naplní šťastím, keď má úspech v práci. Niekto rád cestuje a žiari šťastím, keď príde na letisko s kufrom a letenkami v ruke. Niekto je najšťastnejší pri počúvaní svojej obľúbenej hudby, spievaní, maľovaní či tancovaní. A niekomu stačí ku šťastiu mať strechu nad hlavou a teplé jedlo. Niekto má šťastia viac, iní ho majú v menšej miere. Ja, takisto ako veľa iných ľudí, čakám, že život a jeho žitie ma naplní šťastím. Pre mňa šťastie v živote znamená najmä mať okolo seba rodinu, svojich blízkych a kamarátov. Teda ľudí, ktorým na mne záleží, ľudí, ktorí mi dávajú pocítiť, že som výnimočná, že ma potrebujú a že by im nebolo jedno, keby sa mi niečo stalo. Za každých okolností ma podporujú a snažia sa mi pomôcť, aj keď sa k nim nesprávam vždy úplne ukážkovo.
Ďalšou vecou, ktorú od môjho života čakám a ktorá by vo veľkej miere prispela k môjmu pocitu šťastia, je láska. Veľmi rada by som verila, že "tam vonku" na mňa čaká ten pravý. Ten, ktorý ma bude milovať takú, aká som aj so všetkými mojimi chybami. Čakám na toho, kto ma bude rozosmievať aj utierať moje slzy. Bude pri mne stáť v dobrom aj v zlom a okrem mojej životnej lásky bude zároveň aj mojím najlepším priateľom. Spolu zažijeme rôzne dobrodružstvá, na ktoré potom budeme môcť ešte veľmi dlho spomínať. Založíme si rodinu a tak budeme obaja šťastní na rozprávkové večné veky.
Poslednou vecou, ktorú by som rada od života dostala a ktorá by ma určite dokázala urobiť šťastnou, je dobrá práca. Neočakávam, že by som v mojej budúcej práci mala nejaké mimoriadne veľké úspechy, ale bola by som veľmi rada, keby mal pre mňa život pripravenú prácu, ktorú by som robila rada. Prácu, ktorá by bola zároveň aj mojím koníčkom, kde by som nemusela každý deň iba pretrpieť a z ktorej by som neprichádzala domov vždy úplne vyčerpaná. Priala by som si, aby ma moja budúca práca napĺňala zadosťučinením a pozitívnou energiou. Aby som do nej každý deň chodila s úsmevom a aby som si v dňoch voľna mohla užívať peniaze, ktoré by boli pre mňa ako odmena za robenie toho, čo mám rada. Je vysoko pravdepodobné, že tieto predstavy o mojom živote zostanú nesplnené, že o ich naplnení môžem naozaj iba snívať. Sú to však veci, ktoré od môjho života očakávam a pevne verím v ich vyplnenie.
A čo by som životu chcela dať? Na oplátku za všetko, čo mi zatiaľ poskytol, by som mu rada venovala hlavne moju lásku a vďaku. Chcem celý svoj život milovať taký aký je bez ohľadu na to, čo zlé sa mi stalo v minulosti a čo sa mi ešte len stane v budúcnosti. Veľa ľudí je na tom horšie ako ja a preto chcem svojmu životu prejaviť náležitú úctu a byť vďačná za to, že ho môžem žiť skoro bezproblémovo.
Nech už bude môj život hocijaký, chcem si ho vážiť, pretože si uvedomujem, aká som vďačná za to, že ho mám. Mám predsa iba jeden život, tak si ho musím vážiť.


4 fotky vodných vtákov (pt. 2)

11. března 2014 v 11:28 | Džejní |  Fotím





I don't wanna lose control anymore

7. března 2014 v 17:21 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Písomné maturity sa blížia závratnou rýchlosťou, už len týždeň a 4 dni a maturity sú tu. Vôbec sa neteším, niekedy mám pocit, že to musím zvládnuť úplne v pohode, ale človek nikdy nevie, čo tam tí z NÚCEMu zase raz dajú... A výsledky sa potom dozvieme až krátko pred ústnou časťou maturity, okolo 5. 5., čo je podľa mňa hrozne neskoro. Tak ale čo už.
Uplynulý týždeň bol celkom v pohode, vlastne sa dokopy nič poriadne nedialo. V utorok som po škole chvíľu zostala v triede, že si spoznámkujem nejakú maturitnú otázku z informatiky, ale zrejme to bez pomoci internetu nepôjde. Takže som s tým vôbec nepohla. Testy zo slovenčiny som si tiež nerobila, ale dnes na krúžku sme robili aspoň jeden a otázky, ktoré sa vzťahovali na text z ukážky som vedela a tie ostatné iba niektoré. Ale tých je menej, takže to snáď nebude až také hrozné. Z matiky sme už vlastne prebrali všetko, čo sme tento rok mali, všetko čo potrebujeme na maturitu a budeme už iba brať nejaké veci, čo sa nám zídu na vysokú školu a budeme sa pripravovať na ústne maturity. Kriste, keď si na to pomyslím, tak sa hrozne bojím, ale zároveň to už všetko chcem mať za sebou.
Akosi ani nemám veľmi o čom písať, v škole je teraz celkom oddych, nič poriadne sa nedeje, asi učitelia čakajú kým bude po písomných maturitách a potom nám ešte sajú pár písomiek a bude aj pomaly koniec. Je to tak blízko, ale zároveň tak ďaleko. Ani sa nenazdám a budem mať akademický týždeň a potom ústne maturity. Už aby som si začala hľadať brigádu :D
Okej, radšej končím, aby aj ku mne do izby neprišla mama, že stále sedím pri počítači a nevynadala mi. Majte sa krásne. Love ya :*


4 fotky mix

4. března 2014 v 12:29 | Džejní |  Fotím





Demons were screaming in my head... And then they suddenly stopped

3. března 2014 v 16:49 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Naposledy som písala denníček skoro pred týždňom, takže to rozhodne musím napraviť. Minulý týždeň som mala prázdniny a nerobila som nič nejak extra zaujímavé. Každý deň som bola niekde vonku, prejsť sa, pretože bolo krásne počasie. Fotila som a užívala som si jarné slnko. Vo štvrtok som bola na návšteve u kamošky a pozerali sme video zo stužkovej jej triedy. Pekné to mali. Spolu sme aj piekli a potom smme sa rozprávali o všeličom možnom aj nemožnom :D Bolo fajne. Vo chvíľach keď som bola doma, som sa snažila robiť si niečo do školy, no nie vždy mi to úplne vychádzalo. Ale tak niečo som stihla urobiť, tak to nebolo až také hrozné. V sobotu som bola s rodičmi u babky, strieľali sme aj s bratom zo vzduchovky a celkom mi to išlo. Viac ako som očakávala. Mám aj nejaké nové zaujímavé fotky, tak keď ich roztriedim, tak vám sem nejaké dám. Ale o jednej veci som chcela - keď sme boli u babky, tak ona sa ma spýtala, či sa mi páčia taniere, z ktorých sme jedli obed a ja tak v duchu, že what the hell is going on? A ona, že mi na moje 18. narodeniny plánuje dať taniere a príbory a tak a mňa normálne na mieste skoro porazilo. Akože, je toto normálne? Nikam sa nesťahujem, aspoň to rozhodne nemám v blízkej dobe v pláne. Proste som zostala po tomto rozhovore úplne nesvoja a doteraz neviem, čo si mám vlastne myslieť. Little help?
Včera bol posledný deň prázdnin, do Bratislavy došli naši známi a tak sme skoro celé poobedie boli u nich a mali sme prvú tohtoročnú grilovačku. Yummy :3 Mäsko, klobásky, párky, kečup, chlebík, na nezaplatenie. A bunda mi bude ešte týždeň smrdieť ako údiareň :D Ale stálo to za to. Dnes škola, nultá hodina, mám pocit, že za chvíľu asi ľahnem únavou, keďže som ráno musela vstávať o 5:45. Na telesnej v škole bolo "vzrúšo", jednej spolužiačke padol na tvár medicinbal, ale nevyzeralo to, že by mala zlomený nos, takže snáď bude v pohode. Na angličtine nám zase učiteľka povedala nejakú úplne odveci informáciu o tom, z čoho budeme mať v stredu písomku, ale už to odmietam riešiť. Na estetike som zvládla odprezentovať prezentáciu, na NOSke sa mi podarilo nezaspať a slovenčina bola v pohode.
Nič sa mi nechce, aj keď by som sa mala učiť, no asi to na dnes vzdám. Majte sa krásne :*


February Favourites

2. března 2014 v 18:25 | Džejní |  Obľúbenôstky
Pred dvoma dňami sa skončil v poradí druhý mesiac tohto roka a keďže som na minulomesiacové favourites mala celkom dobrú odozvu, prinášam vám dnes moje February Favourites.

Akosi som sa na začiatku uplynulého mesiaca nudila a o seriály Sherlock som počula, že je naozaj super. Tak som sa chcela presvedčiť na vlastné oči a skončilo to tak, že som si v priebehu troch dní pozrela všetkých 9 jeden a pol hodinových dielov. Naozaj super seriál, teraz ma štve, že musím čakať celý rok, kým bude ďalšia séria. Rozhodne to stálo za tie hodiny strávené pozeraním všetkých dielov a anglická angličtina tomu ešte pridáva na hodnote. Je to fakt geniálny seriál, odporúčam.

2. čiernoríbezľový džús a gumové cukríky
Dve veľmi mňam veci, na ktorých som bola asi týždeň v tomto mesiaci závislá. Po fakt dosť dlhom čase som zase mala čiernoríbezľový džús, ktorý milujem, ale nepijem ho veľmi často. A teraz naň znova mám chuť :D

3. pečenie a fotenie
V mesiaci február som sa týmto dvom aktivitám oddávala častejšie ako cez iné mesiace. Mohli ste si aj všimnúť, že som pridala pár nových receptov. Boli to recepty na práve tie veci, ktoré som piekla v tomto mesiaci. A s príchodom krajšieho počasia som začala aj trochu viac fotiť, to hlavne na konci mesiaca. Niektoré fotky som už zverejnila a niektoré na zverejneni ešte len čakajú, takže sa môžete tešiť.

Túto knihu som mala požičanú z knižnice a keď sa mi raz podarí, tak vám sem na ňu určite napíšem aj recenziu. Čítala som ju síce dlho, pretože som nemala veľmi veľa času, ale som veľmi rada, že som sa k nej dostala.

Naozaj krásne voňajúci sprchový gél, na ktorý som narazila v DM, keď som si kupovala nový sprchový gél. Ešte nikdy predtým som ho nemala, ale jeho vôňa sa mi zapáčila natoľko, že som si ho proste musela kúpiť a neľutujem. Vôňa lesného ovocia je moja obľúbená.

Tento film vyšiel na Valentína a hrajú v ňom tri super Youtuberky a natočiť ten film bol vlastne ich nápad. Rozhodne sa im veľmi podaril, je to veľmi dobrá komédia a všetko v tom filme je proste super. Rozhodne odporúčam pozrieť si.

7. sluníčko :3
Posledná vec je trochu abstraktná, ale musela som to tu spomenúť. Konečne začalo vonku pekne svietiť slnko a ja mám pocit, že naozaj prichádza jar. Dúfam, že sa nemýlim a že zrazu nepríde veľké ochladenie alebo niečo také. Slniečko mi dodáva energiu a konečne už nechodím na nultú hodinu po úplnej tme.


Self-Injury Awareness Day 2014

1. března 2014 v 10:53 | Džejní |  Píšem

Dnes je Self-Injury Awareness Day, ktorý u nás nie je veľmi známy. Práve dnes je preto ten správny deň na to, aby sme si uvedomili, že naše slová kritiky, pohŕdania, ohovárania a posmievania sa niekedy môžu raniť človeka nielen psychicky, ale aj fyzicky.
Téma sebapoškodzovania je v našej spoločnosti dosť veľké tabu, čo je podľa môjho názoru nesprávne. Ľudia, ktorí vedome zraňujú sami seba sú vnímaní ako blázni a ako tí, ktorí iba túžia po pozornosti. Väčšina ľudí nedokáže pochopiť, prečo by si niekto dobrovoľne ubližoval a myslím si, že ani niektorí z tých, ktorí to robia si sú nie vždy úplne istí, prečo vôbec robia niečo také hrozné svojmu telu. Niektorí sa možno cítia vinní, myslia si, že si zaslúžia potrestanie v takej forme. Rozptyľuje ich to a dokáže im to pomôcť. Utíšiť psychickú bolesť, ktorú človek prežíva. No nikdy to nevydrží dlho. Nachvíľu sa dá na všetko zabudnúť, ale veľmi rýchlo všetko príde znova naspäť a zo sebapoškodzovania sa stáva závisloť. Je ťažké prestať. Je to ako droga. Závislý potrebuje svoju dávku a neuvedomuje si, že je to čím ďalej, tým viac nebezpečné. Títo ľudia sa cítia nepochopení, nechcení, nepotrební a nevidia iný spôsob ako sa so svojimi pocitmi vysporiadať. Sebapoškodzovanie im síce prináša iba chvíľkovú úľavu, no je to ich jediný prostriedok ako uniknúť pred bolestivou realitou.
Netreba ich odsudzovať, ale snažiť sa im pomôcť. Viem, že je ťažké pomáhať, keď človek poriadne nerozumie tomu, čo sa s tým druhým deje. Ale byť nablízku a počúvať, čo má niekto na srdci je vždy prospešné a môže to pomáhať viac ako sa na prvý pohľad zdá.