♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Červen 2014

Life gets weird sometimes...

26. června 2014 v 21:04 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte zlatíčka :*

Ako sa mi máte? Dúfam, že posledný týždeň školy prežívate v pohode, zajtra už iba po vysvedčenie a sú vytúžené letné prázdniny! Ja, čo mám prázdniny už dlhší čas, vám idem porozprávať o tom, čo som robila uplynulých pár dní, kým to všetko nezabudnem :D V nedeľu som sa mala stretnúť s kamoškou, ale niečo jej do toho prišlo, tak som strávila poobedie s mamou a bratom ponevieraním sa po centre mesta a tuším, že aj po niektorom z nákupných centier. Ani do kina na Ako si vycvičiť draka 2 som nemohla ísť, pretože brat na tom bol v sobotu, keď som bola vo Viedni, čím ma celkom naštval, ale tak čo už. Tak matne si spomínam, že v centre mesta boli nejaké trhy a odtiaľ mám vynikajúce wafličky, ktoré sú, pokiaľ viem, pôvodne z Holandska. Sú fakt vynikajúce. Mala som aj trdelník, ale ten sa piekol hrozne narýchlo, takže bol vnútri len tak-tak upečený a zvonka spálený. Škoda, no. Rozmýšľala som, či neurobím niekedy trdelníky doma, ale neviem, okolo čoho by som ich obkrútila :D
V pondelok som sa konečne dostala aj s kamoškou na film Na vine sú hviezdy. Myslím, že sme sa obe zhodli, že film sa nám páčil viac ako kniha. Čítať Na vine sú hviezdy po knihe Kam zmizla Aljaška je trochu znevýhodňovanie. Tak ale stalo sa, ale film stál za to. Síce som pri ňom neplakala, ale slzy som mala párkrát na krajíčku. Teraz dúfam, že preložia ďalšie knihy od Johna Greena. Okrem návštevy kina sme s kamoškou kúpili darček k narodeninám druhej kamoške a ja som kúpila darček ešte jednej ďalšej kamoške, pretože ho konečne mali v obchode. Dúfam, že sa všetky kamošky potešia.
V utorok som väčšinu dňa bola doma, akurát som poobede išla s mamou na veľkú a dlhú prechádzku do centra mesta. Dali sme si zmrzlinu, zašli do obchoďáku a mama si kúpila plavky :D Bože, ja mám zmrzlinu strašne často, ale fakt ju majú dobrú, aj keď hrozne predraženú.
Včera som bola vonku akurát tak v obchode a potom som dve hodiny varila večeru. Bola to moussaka, grécke jedlo, ktoré sa má pôvodne robiť iba s baklažánmi, mletým mäsom a bešamelom so syrom, ale my tam pridávame aj zemiaky a ja si robím vegetariánske, teda bez mäsa, pretože mi to s mäsom nechutilo. Ale včera, keď som do toho mäsa pridala všetky možné korenia aj červené víno, ktoré písali v recepte, bolo to mäso dosť dobré. Včera na večeru som si dala iba svoju bezmäsovú moussaku, ktorá má okrem baklažánov aj cukety, ale dnes na obed som mala aj kuz mäsovej. Neviem prečo som toho urobila tak hrozne veľa, ale ono je to tak v recepte. Tak sa to potom vždy ešte dva dni dojedá.
Dnes som bola na zápise na vysokú školu. Bolo tam nenormálne veľa ľudí, prišla som tam o deviatej a odchádzala o pol jednej. Musela som si vystáť neskutočný rad, na konci ktorého som odovzdala všetky papiere, ktoré som vypísala a mohla som ísť domov. Takže som dnes vypísala kopu papierov a na začiatku som jemne panikárila, ale keď začali hovoriť informácie o štúdiu, už som sa ukľudnila. Poobede som potom bola s mamou na tzv. Jahodových dňoch, čo je vlastne stánok s rôznymi jedlami z jahôd. Táto miniakcia sa koná raz do roka a trvá 3 dni. Minulý rok som o nej nevedela, ale tento rok som postrehla nápisy v električkách a povedala som si, že musím vyskúšať nejaké dobroty, pretože jahody mám rada. Mali sme jahodové guličky, čokoládovú tortu s jahodami na vrchu a jahodové mojito. Mňamky. Ešte sme potom zašli do obchoďáku, chcela som ešte dokúpiť nejaké darčeky, ale nič, čo som chcela, nemali. Tak plánujem zajtra ísť do iného obchoďáku a nakupovanie darčekov na narodeniny chcem mať už na tento rok z krku :D Mamča mi kúpila ovčiu syrovú hrudku, ktorú som spapala na večeru a bola úplne najviac dobrá ♥
Idem už, rozprávam blbosti. Love ya :*


Nákupy vo Viedni

22. června 2014 v 19:53 | Džejní |  Nakupujem

Ahojte zlatíčka :*

Ako ste sa mali cez víkend? Ja som si včerajšie nákupy vo Viedni užila :) Teraz vám idem porozprávať o včerajšom dni do úplných a maximálnych podrobností, tak sa pripravte. Takže, vstala som o 6:58 a na raňajky som si dala jablko a kivi, pretože som nevedela, čo iné by som si mohla dať a v kuchyni sa nachádzalo akosi priveľa ľudí :D Obliekla som sa a asi o 7:30 som odišla smerom na zastávku autobusu, ktorý ma mal zaviesť na vlakovú stanicu. O 7:55 mi išiel autobus, o 8:10 som bola na vlakovej stanici. Tam som sa stretla s kamoškou a kúpili sme si lístky na vlak, ktoré platili aj na viedenské MHD, čo bolo fajn. Aspoň sme potom nemuseli zisťovať, kde a ako sa kupujú lístky na metro, čo by nám zabralo čas, ktorého sme už aj bez toho nemali nazvyš. O 8:43 vyrazil náš vlak zo stanice, o 9:50 sme už boli vo Viedni. Našli sme metro, ktoré nás odviezlo na správnu stanicu a odviezli sme sa tam asi 3 alebo 4 zastávky. Potom nastalo hľadanie nástupišťa autobusu, ktorým sme sa mali odviesť do nákupného centra. Jedna z nás (a ja som to teda nebola) sa popýtala nejakých vodičov autobusov, že kde je zastávka toho autobusu, ktorý sme potrebovali a nakoniec sme ho tesne stihli. O pol hodinu sme už boli v nákupnom centre Shopping City Süd a nákupy sa mohli začať. Ako prvé sme vstúpili do Tally Weijl. Je to síce obchod, ktorý je aj u nás, ale chceli sme čeknúť, či tam nemajú aj niečo iné ako u nás. Mne sa zdalo, že nemali nič, čo by som u nás nevidela, ale už dlhšie sa mi páčili jedny šaty, tak som si ich vyskúšala a nechala som si ich odobriť od kamošky. Toto sú ony:
Stáli ma 12,99 v zľave. Prosím prepáčte moje bosé nohy a celkom dosť neostrú fotku, ale fotila som mobilom. Ďalej sme potom zašli do The Body Shop, kde som si kúpila jahodový body polish za 5,50, ktorý vonia fakt krásne ♥ Myslím, že naša ďalšia zastávka bol obchod Mango, kde som si ja nič nekúpila, ale kamoška si kúpila pekné šortky. Potom sme zablúdili do Sixu, odkiaľ mám taký malý prsteň, ktorý sa dáva iba na hornú časť prsta, určite viete, čo myslím. Zastavili sme sa aj v Claire's, kde som si kúpila náušnice. Mali sme namierené do Primarku, v ktorom mali výpredaj a skoro každý druhý človek mal tašku z Primarku. Mňa žiaľ nespočetné množstvo ľudí celkom vyviedlo z rovnováhy, preto som sa po obchode iba ponevierala v pätách mojej kamarátky, ktorá vyzerala, že si nákupy užíva, za čo som rada. Ja som ožila akurát, keď som uvidela jedny topánky, ktoré teraz ľutujem, že som si nekúpila, pretože sa mi vtedy zdalo, že sú mi príliš veľké. Spolu s kamoškou som si vystála rad do skúšobných kabínok aj rad, ktorý bol pred pokladňami. Ona odišla s celkom poriadnym úlovkom, ja z Primarku žiaľ s nulovým. Bolo asi pol druhej, preto som už začínala byť celkom hladná. Zašli sme do Foodcourtu a tam som si kúpila štvrtinu pizze za 2,80 a tak som bola najedená a happy.
Rozhodli sme sa, že nákupov v nákupnom centre už stačí a tak sme sa pobrali na nákupnú ulicu Mariahilferstrasse. Boli sme trochu stratené, nevedeli sme, kde čo je, ale nakoniec sme sa z toho nejak vysomárili :D Boli sme v ďalšom Claire's, kde som si kúpila ďalšie náušnice a zašli sme aj do H&M, kde moju pozornosť upútali tieto šaty, ktoré som si nakoniec aj kúpila:
Tie boli v zľave za 7 a znova sa ospravedlňujem za bosé nohy :X Myslím, že s nákupom šiat som dopadla celkom úspešne. V H&M som si kúpila aj slnečné okuliare, tzv. pilotky. Už nám zostávala asi iba hodina do odchodu vlaku, a tak sme ešte rýchlo išli do Lush, kde som si kúpila takú penivú guličku do kúpeľa a boli sme aj vo Forever 21, kde boli fakt pekné veci, ale ja som už príliš stresovala, že nestihneme vlak, takže som si ani nič nevyskúšala, ani som si tam nič nekúpila. Vlak o 18:21 sme našťastie teda stihli, pretože inak by sme museli čakať na ďalší dve hodiny, čo by bolo dosť zlé. Kamoška vystúpila o zastávku skôr ako ja a obe sme šťastne došli domov. Tu je ešte fotka maličkostí, ktoré som si kúpila:
Slnečné okuliare z H&M za 4,95, jahodový body polish z The Body Shop za 5,50, tigrie náušnice z Claire's za 7,99, náušnice s čiernou ružou a perlou za 4,99, prsteň zo Six za 4,95 a bubble bar z Lush za 5,95. Ešte mi nejaká malá čiastka zostala, takže možno ešte podniknem nejaké mininákupy, ale neviem. Šatami som už celkom zásobená, takže by to chcelo nejaké pekné letné tričká. Ale uvidím.
Love ya :*


Deň za dňom, týždeň za týždňom

19. června 2014 v 11:31 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Mám pocit, že doma som už fakt poriadne dlho. V mojej hlave je nastavený prázdninový mód a pomaly si prestávam všímať, aký je vôbec deň :D Iba ma prekvapuje, ako to ide pomaly. V jeden deň by som mohla urobiť toľko vecí, ktoré však väčšinou neurobím, pretože som skrátka lenivá. Akoby sa nazbierala všetka lenivosť z ôsmych rokov, ktorú som si počas školy nemohla dovoliť. A teraz ma tu opantáva. V pondelok som sa dohodla s jednou spolužiačkou, že pôjdeme fotiť. Išli sme na lúku a tam sme sa pekne pofotili vo vysokej tráve a medzi kvetmi. Vznikli z toho celkom pekné fotky. Pár vám ich ukážem:



Pekne svietilo slnko a aj trochu fúkalo, takže to bolo fajn :) Viem, že nie som modelka, tak prosím nehejtovať. Vďaka.
Ďalšie dni som bola viac-menej doma, v utorok som tuším bola niekde s mamou, mala som kinderkovú zmrzlinu a asi dva dni predtým oreovú. Obe boli dobré, ale asi nebudú moje obľúbené. Rozhodla som sa vyskúšať nové príchute, tak sa snažím dávať si aj také trochu nezvyčajnejšie. Včera som nikde nebola, žiaľ som porušila moje predsavzatie, že každý deň niekam pôjdem, ale tak čo už... Ale niečo som robila - upiekla som jahodový cheesecake a sama som uvarila večeru. Nie, že by to bolo nejaké veľmi nezvyčajné, ale treba sa pochváliť :P Dnes sa chystám do knižnice, mala by som vrátiť knihy, ale ešte som ich všetky nedočítala, tak si predĺžim výpožičnú dobu. A chcem si vybrať aj nejaké ďalšie knihy, trochu si popozerať, aké zaujímavé knihy majú.
Zajtra ešte neviem, čo budem robiť, ale plán na sobotu už mám. Ak sa teda nič nepokazí, čo by sa fakt nemuselo. Idem s kamoškou do Viedne na nákupy. Takže sa dosť teším. Mali by začať letné zľavy, takže dúfam, že budú mať niečo, čo bude pekné, bude vyzerať na mne pekne a bude to relatívne lacné. Celkom rada by som si kúpila nejaké ďalšie pekné šaty, aby som mala na ďalšie fotenie, ktoré dúfam, že ešte niekedy so spolužiačkou zrealizujeme :3
Inak mám celkom fajnú alergiu, nenormálne ma svrbia oči, čo je celkom hrozné. Keď som doma, tak radšej kontaktné šošovky ani veľmi nenosím, pretože s nimi to nie je bohvieako príjemné... Ale včera mi oco kúpil nejaké kvapky do očí a mám pocit, že mi celkom pomohli, už ma oči nesvrbia tak hrozne ako včera. Takže si treba zaklopať na drevo, aby sa to do soboty nezhoršilo. Už máme všetko naplánované, malo by byť aj celkom prijateľné počasie na cestovanie a myslím, že keď sme dve, tak sa vo Viedni nestratíme. Fakt sa teším a tak trochu dúfam, že dojdem domov aspoň s nejakými pokladmi z obchodov, ktoré u nás nie sú. Napríklad také Claire's, Forever 21 alebo by som celkom rada zašla aj do Starbucks, aj keď tam to tuším je celkom drahé. Určite vám potom o všetkom porozprávam.
Zatiaľ sa majte krásne, prežite ešte tú školu, myslím na vás. Love ya :*


Ostré predmety

17. června 2014 v 16:06 | Džejní |  Čítam
Slovenský názov: Ostré predmety
Originálny názov: Sharp Objects
Autor: Gillian Flynn
Obsah: V malom meste v Amerike bolo unesené dievča rok na to, ako bolo unesené a zavraždené iné dievča s podobnou povahou. Mladá reportérka Camille Preakerová, ktorá býva a pracuje v Chicagu, bola poverená urobiť exkluzívnu reportáž o vrahovi, ktorý vyčíňa v jej rodnom meste. To znamená vrátiť sa na miesto, na ktoré nemá práve najlepšie spomienky. Na miesto, kde jej zomrela sestra na chorobu, ktorú doktori nevedeli pomenovať. Po príchode do mesta a ubytovaní sa v svojom rodnom dome, kde žije jej matka, nevlastný otec a mladšia nevlastná sestra, sa Camille snaží získať informácie o tom, čo sa deje. Polícia nie je veľmi zhovorčivá, preto sa rozhodne povypytovať sa svojich priateliek zo strednej školy na ich vnímanie toho, čo sa stalo. Skontaktuje sa aj s rodičmi zosnulého dievčaťa aj rodičmi uneseného dievčaťa. To je žiaľ onedlho nájdené mŕtve. Pátra sa po tom, kto dievčatá zavraždil. Camille sa zblíži s detektívom, ktorý bol poverený vyšetrením vraždy a prišiel z iného mesta. Pomaly sa dozvedáme o Camillinej minulosti, o tom, čo začala robiť ako tínedžerka, keď jej zomrela sestra. Začala si vyrezávať slová do kože a celé telo okrem malého kúska na chrbte má posiate jazvami. Spomienky na minulosť na ňu v jej rodnom dome poriadne doľahnú a preto dosť pije. Zároveň sa snaží prísť na to, kto mohol vykonať takú ohavnú vec a zavraždiť dve malé dievčatá. A odpoveď na túto otázku jej vyrazí dych.
Môj názor: Keď som otvorila túto knihu, viac-menej som vedela, do čoho idem. Bola som zvedavá, ako je tá kniha napísaná. Ako sa autorka popasovala s témou sebapoškodzovania a bola som zvedavá na pocity hlavnej hrdinky. Som rada, že som túto knihu objavila a prečítala si ju. To, že autorka rieši tému lásky iba okrajovo sa mi páčilo a aj rozuzlenie detektívneho príbehu stálo za to. Bola to jedna zo smutnejších kníh, ale stála za prečítanie. Minimálne pre mňa.


Kardinálov koláč

15. června 2014 v 16:11 | Džejní |  Pečiem a varím

Na žlté cesto: 7 žĺtkov + jedno celé vajíčko, 1 vanilínový cukor, 50g polohrubej múky, 1 lyžička prášku do pečiva, 70g práškového cukru
Na biele cesto: 7 bielkov, 210g práškového cukru
Na plnku: 250ml smotany na šľahanie, 250g mascarpone, malinový džem, 150g malín
Postup: V miske si vyšľaháme bielky do peny, potom prisypeme práškový cukor a miešame zhruba 10 minút, kým nevznikne hustý a pevný sneh. V druhej miske vymiešame elektrickým šľahačom žĺtky a celé vajíčko s práškovým a vanilínovým cukrom- Do vymiešaných žĺtkov prisypeme múky zmiešanú s práškom do pečiva. Vmiešame metličkou. Plech vystelieme papierom na pečenie a lyžicou nanášame bielkový sneh do pásov, medzi ktorými vynechávame medzery na žĺtkové cesto. Keď urobíme bielkové pásy, medzery medzi nimi vypĺňame žĺtkovým cestom. Takéto cesto pečieme 30 minút pri teplote 180°C. Dávame pozor, aby nám sneh príliš nezhnedol.
Kým sa cesto pečie, pripravíme si plnku. Šľahačku vyšľaháme a potom do nej primiešame mascarpone. Keď je cesto upečené a vychladnuté, rozkrojíme ho na polovicu. Polovicu potrieme malinovým džemom a pridáme aj maliny. Navrch dáme ešte krémovú plnku. Druhú polovicu cesta opatrne podoberieme rukami a opatrne položíme na polovicu s plnkou. Koláč je lepší, keď plnka trochu vsiakne do cesta, teda až na druhý deň. To len taká poznámka ;) Dobrú chuť!


Píšem Ti

14. června 2014 v 8:50 | Džejní |  Téma týždňa

Milá spoločnosť,

píšem Ti, pretože považujem potrebné upozorniť Ťa na problém, ktorému čelia dnešní mladí ľudia. Za posledné tri týždne sa mi už dvakrát stalo, že som počula dieťa povedať, že sa bojí toho, aby nebolo tučné. Raz to bol asi 5-ročný chlapec a druhýkrát dievča v podobnom veku. Do tretice som počula asi 12-ročné dievča, ako hovorí, že je tučné, a keď som sa naň pozrela, vôbec nevyzeralo, že by malo problém s nadváhou. Tieto skúsenosti behom posledného mesiaca ma prinútili zamyslieť sa nad tým, ako sú vnímaní ľudia, ktorí nemajú ploché brucho a ako je vôbec možné, že deti predškolského veku sa boja, že budú mať nadváhu. Mali by sa predsa bezstarostne hrať na ihrisku so svojimi rovestníkmi a neriešiť svoj výzor, nie?

Je pre mňa zvláštne počuť, že malé dieťa má naozaj strach z toho, že raz bude tučné. To, čo som počula povedať tie deti, nebolo iba rozprávanie "do vetra", nejaká naučená fráza alebo čo, ale tie deti boli naozaj znepokojené faktom, že by raz mohli byť tučné a naznačili, že nechcú jesť. Rodičia im potom vysvetľovali, že tučné budú iba keď budú jesť vo fastfoodoch a nie keď si dajú napríklad kvalitné mäso. Neviem, či má na tomto správaní detí väčšiu zásluhu rodičovská výchova alebo spoločnosťou predostierané obrazy ideálne vyzerajúcich ľudí. Tak či tak, vyzerá to, že niektoré deti majú túto myšlienku ideálneho výzoru relatívne hlboko zakorenenú.

Netvrdím samozrejme, že by malým deťom malo byť dovolené zjesť všetko, čo uvidia, ale vyhrážať sa im tým, že budú tučné a tým ich strašiť a dostávať im do hlavy obraz o ideálnom výzore mi príde proste hrozné. Presne pre toto trpí veľa tínedžerov a vo veľa prípadov aj detí pod 10 rokov poruchami príjmu potravy. V dnešnej spoločnosti sa poruchy príjmu potravy, najviac rozšírená anorexia a bulímia, objavujú celkom často. Mladí ľudia, hlavne dievčatá, no chlapci nie sú výnimkou, sa chcú podobať na ľudí, ktorých vidia v časopisoch. A keďže často ešte nechápu, čo sú zásady správnej životosprávy, zdá sa im, že nejedenie je najrýchlejším a najľahším spôsobom ako schudnúť a vyzerať atraktívne. Ide im iba o to, aby schudli a keď sa im nedarí, sú frustrovaní. Obmedzujú príjem potravy ešte viac a aj keď ich okolie vidí, že chudnú, oni sami to nevidia.

Médiá nám predostierajú myšlienku, že byť chudý je dobré, atraktívne, ale nepovedia nám to, ako celebrity, ktoré sa objavujú v časopisoch, k svojej postave prišli. Že nie je správne hladovať, ale na to, aby sme boli zdraví treba hlavne dodržiavať správnu životosprávu, teda jesť zdravo a nesedieť celý deň pri počítači, ale hýbať sa. Ideálnymi kráskami sú v dnešnej dobe ženy, ktoré majú 40kg a keď niektorá z nich priberie dve kilá, už je z toho v médiách veľké haló, že či nie je tehotná alebo nedajbože nepribrala len tak. Mali by sme sa preto spoločnými silami snažiť, aby sme takýto "ideálny" obraz krásy nepredostierali ako ideálny, pretože iba vyvolení sú chudí a pritom zdraví. My ostatní obyčajní ľudia by sme sa mali sústrediť na to, aby sme boli zdraví a šťastní, pretože to je hlavnejšie ako vyzerať najchudšie ako je v ľudských možnostiach.


Love all, trust a few, do wrong to none

13. června 2014 v 20:54 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ďalší pracovný týždeň za nami a ja mám pocit, akoby od posledného denníčkového článku prešla celá večnosť. Nie, že by som vám toho mala veľa čo povedať, pretože celé dni v podstate nič nerobím. Dni sa mi jemne zlievajú dokopy, ale pokúsim sa spomenúť si, v ktorý deň som čo robila. Povedala som si, že každý deň by som mala aspoň na nejaký čas vypadnúť von z domu a celkom sa mi to darilo dodržiavať. V pondelok išiel brat na školský výlet, bola som ho odprevadiť k autobusu a cestou domov som bola na pošte poslať overenú kópiu maturitného vysvedčenia na školu.
V utorok si brat zabudol dať ráno liek proti alergii, takže som mu ho zaniesla do školy a išla som do knižnice vrátiť knihy, ktoré som už stihla prečítať. Plánovala som si aj nejaké požičať, ale zabudla som si doma vreckovky a keďže mám alergiu, tak mi hrozne tieklo z nosa, tak som v tej knižnici nechcela zostávať dlhšie ako bolo nevyhnutné. A samozrejme keď som došla domov, tak sa mi naspäť do knižnice nechcelo trepať, aj tak ešte mám čo čítať.
V stredu som tuším bola plávať. Bolo to fajn, ale potom som mala svalovicu na miestach, kde som ani nevedela, že môže byť :D Boleli ma iba niektoré špecifické pohyby, čo bolo celkom vtipné.
Včera som bola s mamou v meste a dokúpiť bavlnky na pletenie náramkov a dnes som sa stretla s kamoškou a boli sme trochu po obchodoch. Ona si pár vecí na seba kúpila, ja som si kúpila iba ľadový čaj. A tak viac-menej sme sa dohodli, že pôjdeme budúcu sobotu do Viedne na nákupný výlet. Som zvedavá, či mi rodičia budú ochotní dať nejaké peniaze... Dostala som síce niečo včera od babky, ale to mi vystačí tak na lístok na vlak, jedlo a možno nejaké jedno tričko. Chcela by som zájsť do obchodov, ktoré na Slovensku nie sú, napríklad Primark, Forever 21 alebo Claire's a aspoň niečo pekné si kúpiť. Ešte ako odmenu za maturitu.
Okrem spomínaných vecí som tento týždeň aj plietla náramky a prekladala niečo mame do roboty z angličtiny do slovenčiny. Neviem, či mám iba ja taký pocit, ale zdá sa mi, že to prekladanie mi celkom ide. A keď sa donútim začať, tak to ide aj celkom ľahko. Takže fajn "zábavka".
Zajtra je víkend a chcela by som ísť s rodičmi a bratom na pekný spoločný obed do pizzérie, ale keďže oco je vraj trochu chorý, tak neviem či sa to zajtra podarí. Ale snáď áno.
Majte sa krásne, užívajte víkend. Love ya :*


Adios bitchachos - teachers

13. června 2014 v 11:02 | Džejní |  My diary 2014
V tomto článku sa budem venovať charakteristike a hodnoteniu mojich učiteľov tak, ako som ich videla a vnímala. Až som bola prekvapená, koľko som tých učiteľov a učiteliek vlastne za 8 rokov spoznala. Každý vo mne zanechal nejakú spomienku. O tie, na ktoré si spomeniem, sa s vami rada podelím. Koho to zaujíma, môže kliknúť na celý článok.

Čokoládové makrónky

12. června 2014 v 14:12 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto: 3/4 hrnčeka mletých mandlí, 1 hrnček práškového cukru, 2 vaječné bielky, 1/4 hrnčeka krupicového cukru, lyžička kakaa
Plnka: 100g čokolády na varenie, lyžica masla
Postup: Mleté mandle a práškový cukor dáme do kuchynského robota a 15 sekúnd mixujeme. Zmes preosejeme do misy. Pridáme lyžičku kakaa a zmiešame. Bielky dáme do druhej misy a vyšľaháme sneh, kým sa netvoria mäkké špičky. Potom postupne vmiešame krupicový cukor a vyšľaháme pevný lesklý sneh. Stierkou vmiešame do snehu po tretinách mandľovú zmes. Keď do snehu zapracujeme všetky suché suroviny, pokračujeme v miešaní snehu stierkou, kým nevznikne lesklá hustá hmota, ktorá po vytiahnutí stierky tvorí stužkovitý vzor. Hmotu naložíme do cukrárenského vrecka s hladkou špičkou a priemerom 1cm. Na plechy vystlané papierom na pečenie nastriekame malé kolieska. Plechmi udrieme o pracovnú plochu, aby sme odstránili bubliny. Necháme 30 minút stáť pri izbovej teplote. Rúru predhrejeme na 160°C. Pečieme 10-15 minút. Necháme vychladnúť. Makrónky potom opatrne odlepíme z papiera a necháme celkom vychladnúť. Na plnku roztopíme čokoládu s maslom. Plnkou zlepujeme makrónky a podávame. Dobrú chuť!

Adios bitchachos - classmates

11. června 2014 v 12:23 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte.

Posledný školský rok na strednej škole je za mnou a ja som už od novembra minulého roka začala písať tento článok. A o čom je? Chcem si sem napísať dojmy z mojich spolužiakov, ktoré som za 8 rokov chodenia s nimi do školy nazbierala. Ku každému spolužiakovi/spolužiačke niečo napíšem. Samozrejme tu nebudú celé mená, iba iniciály. A v ďalšom článku napíšem aj o učiteľoch a učiteľkách. Na počesť toho, že sa do tej školy už nikdy nevrátim. Tento článok ani článok, kde budem písať o učiteľoch a učiteľkách nemusíte čítať, je to iba také obzretie sa za ôsmymi rokmi môjho života a ľuďmi, s ktorými som väčšinu z nich prežila. Chcem si to tu trochu zosumarizovať a ak vás zaujíma akých spolužiakov som mala, môžete kliknúť na celý článok.

Jahodové makrónky

10. června 2014 v 14:16 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto: 3/4 hrnčeka mletých mandlí, 1 hrnček práškového cukru, 2 vaječné bielky, 1/4 hrnčeka krupicového cukru, červené potravinárske farbivo
Plnka: jahodový džem
Postup: Mleté mandle a práškový cukor dáme do kuchynského robota a 15 sekúnd mixujeme. Zmes preosejeme do misy. Bielky dáme do druhej misy a vyšľaháme sneh, kým sa netvoria mäkké špičky. Potom postupne vmiešame krupicový cukor a vyšľaháme pevný lesklý sneh. Primiešame toľko červeného farbiva, aby bola zmes ružová. Stierkou vmiešame do snehu po tretinách mandľovú zmes. Keď do snehu zapracujeme všetky suché suroviny, pokračujeme v miešaní snehu stierkou, kým nevznikne lesklá hustá hmota, ktorá po vytiahnutí stierky tvorí stužkovitý vzor. Hmotu naložíme do cukrárenského vrecka s hladkou špičkou a priemerom 1cm. Na plechy vystlané papierom na pečenie nastriekame malé kolieska. Plechmi udrieme o pracovnú plochu, aby sme odstránili bubliny. Necháme 30 minút stáť pri izbovej teplote. Rúru predhrejeme na 160°C. Pečieme 10-15 minút. Necháme vychladnúť. Makrónky potom opatrne odlepíme z papiera a necháme celkom vychladnúť. Makrónky zlepujeme jahodovým džemom a podávame. Dobrú chuť!

My dream 9. 6. 2014

9. června 2014 v 18:51 | Džejní |  Sny
Budete na mňa síce pozerať divne, ale aj tak vám napíšem, čo sa mi dnes snívalo, pretože si to chcem pamätať. Ako skoro celý minulý týždeň, zase sa mi snívalo o škole. Tentokrát o stužkovej/odovzdávaní maturitných vysvedčení. Neviem, ktoré z toho to bolo, pretože v tom sne som ja aj všetci ostatní mali na sebe šaty zo stužkovej, ale nemala som pocit, že to bola stužková. Tak či tak, všetci sme sa viezli v autobuse, pekne vyobliekaní. Rozprávali sme sa o tom, na aké školy chceme ísť a ten autobus vyzeral ako pre väzňov - mal také mreže, ktoré oddeľovali sedadlá ľudí od sedadla vodiča. proste zvláštne. Keď sme došli na miesto, kde sa konala akcia, čokoľvek to už bolo, vystúpili sme z autobusu a ja som uvidela všetkých pekne vyobliekaných učiteľov a učiteľky. Došli sme do nejakej poriadne veľkej sály a mám pocit, že sme aj tancovali. Ja som tam potom behala ako splašená oblečená v mojich dlhých červených šatách zo stužkovej a sem-tam som sa s niekým dala do reči. Všetci sme si posadali na stoličky, ktoré boli pekne v radoch a čakali sme. Počas čakania som sa rozprávala s dvoma spolužiačkami o tom, aké majú vysvedčenie a tak. Proste o škole. Vôbec si však nepamätám, že by sme si nejaké vysvedčenia naozaj v tom sne brali, takže neviem, čo za akciu to vlastne malo byť a prečo sme sedeli a čakali. Ale povedalo sa, že je koniec a že môžeme odísť. A ja som vedela, že pred odchodom musím ešte niečo urobiť. Keďže som videla všetkých učiteľov zrejme poslednýkrát v živote, rozhodla som sa, že sa s nimi musím patrične rozlúčiť. Tak som ich začala objímať. A objímala som aj niektoré spolužiačky a spolužiakov, lúčila som sa s nimi. Boli to také krátke zdvorilostné objatia. No stále som niekoho hľadala a nakoniec som ho aj našla. Bol to môj učiteľ konverzácie z angličtiny. Bol ku mne milý a ja som začala plakať, bolo mi ľúto, že odchádzam a potom som ho objala a v objatí sme zostali asi minútu. Necítila som lásku, vzrušenie, nič také, iba číre šťastie, že ma niekto tak dlho objíma. Potom som sa zobudila. Povedala by som, že z toho vyplýva, že túžim po dllllllhom objatí, aby som sa mohla aspoň na chvíľu cítiť dobre.


Taký ten pocit...

8. června 2014 v 23:39 | Džejní |  Téma týždňa
Taký ten pocit, keď sa cítim prázdna. Ani nie v nejakom zlom slova zmysle, ale v zmysle, že cítenie sa ako vo sne sa stalo mojou súčasťou. Neuvedomujem si nič iné ako prítomnosť. Minulosť je niekde zahrabaná, občas sa objaví tu na blogu a mne sa nechce viac na ňu spomínať. Občas sa niektoré spomienky vynoria a narobia mi v hlave paseku.
Mám pocit, že do školy nechodím už minimálne mesiac, aj keď naposledy som sa so svojimi spolužiakmi videla pred štyrmi dňami. Je to zvláštne. Ani neviem, kedy som zistila, že som prestala poriadne cítiť. Z času na čas prídu záblesky, možno stres, možno trocha radosti. A možno preháňam. Možno niečo cítim stále, ale tak zriedkakedy sa to mení, že to pociťujem ako prázdnotu. Ako ničotu. Ako vákuum v mojom vnútre. Neplakala som už asi dva týždne a nechce sa mi plakať. Je to zvláštne. Moje pocity sa obmedzili na minimum. Úsmev sem, úsmev tam, keď idem spať, aj tak si tie pocity nepamätám. Som v stereotype. A aj keď sa niečo stane, akoby sa to stalo iba vo sne. Nič nevyzerá byť skutočné. Nič nepociťujem ako skutočnosť. Ešte stále si nedokážem naozaj a poriadne uvedomiť, že som zmaturovala. Že sa už nikdy nevrátim do tej otrasnej budovy ako žiačka. Že už zrejme nikdy neuvidím učiteľa informatiky, ktorý mi tak hrozne liezol na nervy. Že nebudem počúvať vysvetlenia mojej matikárky. Že už nikdy nebudem počuť vetu "Smile, tomorrow will be worse." Že sa neusmejem na učiteľa konverzácie, keď pôjde oproti mne na chodbe.
Niekde v hlave mám všetky tie pocity uzamknuté akoby v zle utesnenej nádobe. Náznaky toho, že tento svet je skutočný stále vnímam, ale nie dostatočne intenzívne. Aspoň tak sa mi to zdá. Taký mám pocit...


Zlý týždeň, dobrý víkend

8. června 2014 v 20:27 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako ste víkendovali? Ja v podstate tak ako väčšinou. Bola som s mamčou na dvoch akciách, ktoré sa konali v meste a pravdaže sme sa dobre napapali. Vypočuli sme si aj nejakú tú živú hudbu a po pár hodinách sme sa pobrali domov. Takže svoj plán byť cez víkend vonku som splnila, za čo som fakt rada. Aj keď bolo dosť teplo, ešte sa to dalo vydržať. Na osvieženie sme si dali úplne super bazovú limonádu, mohla by som ju piť na litre. Vlastne to bol iba bazový sirup zaliaty sódou, ale fakt to bolo niečo úplne najviac dobré. Aj keď som pol dňa bola na slnku, zrejme som sa veľmi neopálila, pretože som bola natretá opaľovacím krémom s faktorom 30. Tak ale možno aspoň nejaké mierne opálenie spozorujem.
Cez týždeň som sa celkom nudila, zrejme to bude tak aj tento týždeň, ale pevne verím, že nie. Kamoška bude mať po prijímačkách, tak snáď sa mi podarí stretnúť sa s ňou. Len skoro vždy majú všetci vlastné plány, do ktorých ja nepatrím... Ach, sebaľútosť je jedna z mojich zlých vlastností. Rada by som bola nezávislá a všetko okolo toho, veď už o mesiac budem oslavovať 18. narodeniny, ale proste mi to nejde. Ešte stále som dieťa, robím divné veci, rada pozerám víkendové rozprávky. A tak.
Tak dúfam, že ste si víkend užili. Love ya :*


The mystery of human existence lies not in just staying alive but in finding something to live for

6. června 2014 v 14:15 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Mám pocit, že vás akosi zanedbávam, asi je to tým, že mám priveľa voľného času a keď stále neobieham vaše blogy, cítim akoby som sa vám dostatočne nevenovala. Toľko úvah na začiatok. Ako ste prežili tento týždeň? Ja mám už oficiálne úplné voľno, v stredu som si bola po maturitné vysvedčenie, už mám aj overenú kópiu, stačí to poslať na vysokú školu. Na prijímačky som sa úplne vykašľala, idem na školu, kam ma zobrali bez prijímačiek a budem dúfať, že sa mi tam podarí udržať sa.
Inak som tuším v pondelok bola v meste, kúpila som si nové topánky v Deichmanne, takéto:
A nakúpila som aj bavlnky a teraz z nich robím náramky. Nejaké som už urobila, nejaké ešte len urobím. A okrem bavlniek som robila náramky a náhrdelníky aj z korálok. Keďže som sľúbila, že vám ich ukážem, tak tu sú moje doterajšie výtvory:
Myslím, že v stredu som bola s mamou v obchode a kúpila mi plavky, ktoré síce spolu veľmi neladia, ale farebný spodok už mojej veľkosti nemali a fakt sa mi páčili, tak som si kúpila aspoň vrch a k tomu taký ružový spodok so sukničkou:
Inak nič zvláštne nerobím. Plánovala som, že by som zajtra možno išla do Viedne, ale samej sa mi nechce, mama neviem či bude ochotná a kamošiek som sa síce nepýtala, ale myslím, že majú dosť práce s prípravami na prijímačky. Takže z môjho plánu navštíviť okrem iného aj Primark zrejme zíde. Aj tak nemám peniaze, tak mi to vlastne môže byť v podstate jedno. Cez víkend má byť vraj teplo aj pekne, tak snáď aspoň niekam trochu von pôjdem, aby som chytila trochu bronzu. Najradšej by som niečo napiekla, ale mama hovorí, že nemám piecť, aby sme sa zbytočne neprejedali. Tak uvidím ako to bude s víkendom. Prajem vám, aby ste si ho užili. Love ya :*


May Favourites

2. června 2014 v 20:25 | Džejní |  Obľúbenôstky
Nad minulomesačnými Favourites som musela celkom dlho rozmýšľať, ale nakoniec som predsalen na pár mojich obľúbených vecí prišla.

1. zmrzlina
Zmrzlinu som si dopriala celkom veľakrát. Najlepšia je na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Drahá, ale stojí naozaj za to. Kto pôjde okolo, nech si určite nejaký kopček dá. Tento rok som sa rozhodla, že budem skúšať nové príchute a mala som napríklad broskyňovú alebo melónovú zmrzlinu. Najradšej by som im to tam vždy celé zjedla, dala si z každej príchute aspoň trochu, ale to sa žiaľ nedá. Tak aspoň dúfam, že budem mať ešte tento rok dostatok príležitostí na to, aby som vyskúšala čo najviac výborných zmrzlín počas horúcich letných dní ♥

2. káčatká a labutiatka
Nádherné to stvorenia. Mám ich aj párkrát odfetené, vždy mi pohľad na malé káčatká s ich mamou zdvihne náladu. Najradšej by som si niektoré z nich zobrala domov :3

3. školské obedy
Čuduj sa svete, ale cez akademický týždeň boli v škole najlepšie obedy. Tak som tam bola, aj keď normálny človek by zrejme do školy neprišiel, keby nemusel. Ale ja som si školské obedy celkom užívala, aspoň som sa prešla. A ako posledný obed na strednej som mala mäsové guličky v paradajkovej omáčke so zemiakmi. Jedno z mojich obľúbených jedál, ktoré doma veľmi často nerobievame a v škole ho robia veľmi dobré, takže som ním ukončila púť školskými obedmi na strednej škole.

4. tablo
K highlightom minulého mesiaca rozhodne patrí aj naše triedne tablo, ktoré vyzeralo ako Instagram. Každý sme na ňom mali svoju selfie a konečne sme boli všetci so svojimi fotkami spokojní. Možno to nebolo najoriginálnejšie, ale fakt sme to objednávali na poslednú chvíľu a boli sme radi, že nám to tablo vôbec prišlo včas :D

5. samé jednotky
Ako na koncoročnom, tak aj na maturitnom vysvedčení som schytala samé jednotky. Je zvláštne mať také dobré vysvedčenie práve v poslednom ročníku na strednej. Mám z toho trochu zmiešané pocity, ale o tom ste si už mohli prečítať v inom článku.


Čo sa dialo cez víkendy

1. června 2014 v 19:41 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Sľúbila som vám, že sa s vami podelím o to, čo som robila minulý víkend, teda víkend pred maturitami. V sobotu som bola na bratislavskom hrade, kde sa konal Slovak Food Festival a mali tam fakt dobré jedlá. Pirohy, halušky, hamburgre, makrónky, holandské wafle, jahody v čokoláde, langoše, ryby, guláš, kačicu... Proste všetko, na čo by ste si spomenuli. Bože, ako ja milujem takéto akcie s jedlom. Napapkali sme sa všetci do sýtosti, dali sme si nejakú limonádu. V ten deň bolo poriadne teplo, takže nám limonáda prišla vhod. Ponúkam vám jeden záber na bratislavský hrad:
Po jedení na hrade, sme sa presunuli do Medickej záhrady. Viem, že názov vám nič nehovorí, ale je to proste miesto, kde sú stromy, stánky a tak a práve v sobotu sa tam konala akcia s názvom Cirkul'art. Vystupovali tam umelci z rôznych krajín, akrobati, alternatívne hudobné skupiny, za ktorých vystúpenia ste nemuseli zaplatiť, ale ak sa vám vystúpenie páčilo, tak ste mohli tým ľuďom dať peniaze do klobúka. Neboli sme tam veľmi dlho, takže som videla iba taliansku kapelku s pomaľovanými tvárami a Japonca, ktorý robil akrobaciu na stoličkách:

Bolo to fajn, len nemuselo byť pomaly 30°C v tieni. A ja nepripravená som bola v rifliach :D Potom sme už išli domov a tak sa končila sobota.
V nedeľu sme boli pokiaľ si dobre pamätám skoro celý deň u známych. Papali sme, grilovali sme, mali sme nejaké ovocie, ja som samozrejme trochu fotila:




Keďže sme celý deň boli vonku a ja mám práve alergické obdobie, poriadne často som smrkala, čo ma privádzalo do šialenstva, ale nejak som to vydržala. Zaujímavé je, že cez minulý víkend som učeniu veľa nedala, aj keď to boli posledné dva dni pred maturitami. Ale tak mám samé jednotky, tak je to už jedno. A aspoň som sa toľko nestresovala, úplne mi stačilo to, čo som prežívala pred každou odpoveďou.
Tento víkend sa už pomaly končí, ale ja mám vlastne už prázdniny, tak sa mi to ani nezdá, že je koniec víkendu. Ešte v stredu si zájdem po vysvedčenia a budem užívať voľno. Vo štvrtok som bola v knižnici, popožičiavala som si pár kníh a keď budú mať ďalšie, ktoré chcem, tak si požičiam aj tie. Ak by mal niekto tip na nejakú dobrú knihu alebo dobrý film, tak môže kľudne napísať.
Víkend sa mi začal už v piatok poobede, kedy som bola s mamou v nákupnom centre, že aby som si vybrala niečo k maturite. Doteraz som si nič nevybrala, ani neviem prečo, proste ma nič neoslovilo. Ale víkend bol aj tak fajn. Včera sme boli na ďalšom jedlovom festivale, tentokrát sa to volalo Gurmán Fest a jedlo tam podávali kuchári z rôznych celkom nóbl reštaurácií. Mali tam však aj super trdelník a moje obľúbené čerstvé holandské wafličky Okrem toho sme mali aj nejaké mäso, pretože som tam s mamou bola na obed.
Dnes sme sa boli prejsť okolo jazera, kde boli krásnučké, zlatučké kačiatka a labutiatka. Normálne som sa tam nad nimi rozplývala. Zase som bola ešte potom kúsok po obchodoch, aj som niečo zaujímavé videla, ale nekúpila som si to. Zajtra plánujem ísť do mesta kúpiť si bavlnky a korálky, aby som mohla niečo pekné vyrábať. Tak ma napadlo, že by som vám sem moje výtvory odfotila a niekomu by sa niečo páčilo, tak by si to mohol aj kúpiť. Ale to zrejme príliš predbieham :D
A ešte pár oznamov na záver:
Som v súťaži Best Taste Blogger, tak by som bola rada, keby ste zahlasovali za film Umění zapadnout tu.
V blízkej budúcnosti urobím kontrolu Affs, tak buďte pripravení.
Snáď sa mi podarí vytvoriť viac zmysluplných článkov, tak vás poprosím, aby ste zahlasovali dole v ankete, aký typ článkov by sa vám páčil, prípadne môžete napísať aj do komentára, ak v ankete nie je možnosť, ktorá by sa vám páčila.
Zatiaľ sa teda majte dobre, prajem vám úspešné prežitie týždňa. Love ya :*

P.S.: Prajem všetkým pekný deň detí :)