♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Červenec 2014

Penne s cuketou a olivami

31. července 2014 v 20:02 | Džejní |  Hlavné jedlá
Ingrediencie: 250g cestovín penne, 1 cuketa, olivy podľa chuti, nastrúhaný parmezán, granulovaný cesnak, oregano, bazalka
Postup: Podľa návodu na obale si uvaríme cestoviny a kým sa varia, začneme s prípravou toho, čo dáme na ne. Ako prvé sú umyjeme cuketu a nakrájame ju na menšie kocky. Olivy si nakrájame na kolieska. Do panvice nalejeme trochu olivového oleja, ktorý necháme poriadne sa rozohriať a potom doň dáme nakrájanú cuketu. Smažíme ju asi 5-7 minút na miernejšom ohni, sem-tam pokvapkáme vodou, až kým cuketa nezmäkne. Pridáme olivy, granulovaný cesnak, oregano a bazalku a poriadne toto všetko v panvici premiešame. Medzitým by sme mali mať už uvarené cestoviny, ktoré do tejto zmesi pridáme. Všetko ingrediencie dobre premiešame a nakoniec pridáme nastrúhaný parmezán. Dobrú chuť!


Uväznení vo vlastnej koži

29. července 2014 v 17:02 | Džejní |  Téma týždňa
Všetci nosíme masky. A raz príde čas, keď tú svoju nebudeme vedieť zložiť bez toho, aby sme s ňou neodstránili aj vlastnú kožu.
Každý z nás je uväznený vo svojej koži, vo svojom tele, vo svojej mysli. Či chceme alebo nie. Musíme sa naučiť žiť sami so sebou, inak nikdy nebudeme naozaj šťastní.
Akceptovať to, akí sme, je však pre veľa ľudí ťažké. Pre mnohých je ich telo väzením, z ktorého sa chcú silou-mocou dostať von. Robiť všemožné veci, ktoré ubližujú nášmu telu či mysli nie je správne, to vie predsa každý. No existuje množstvo ľudí, ktorí síce vedia, že to, čo robia nie je správne, ale inej cesty pre nich niet. Cítia sa uväznení vo vlastnej koži a chcú sa zbaviť sami seba. Svojich myšlienok, pocitov, strachu, bolesti. Pre niekoho je ťažké predstaviť si, že by niekto chcel svojmu telu ublížiť, ale sú medzi nami aj takí. Denne okolo nich prechádzame a nič zvláštne si na nich nevšimneme. Každý má svoje starosti, každý bojuje zo životom, ako vie. Niekto si zvolí nesebadeštruktívnu cestu, niekto iný nevidí zmysel v zachovaní svojho tela nedotknutého. Je možné, že to trpko oľutuje, ale v danej chvíli je to absolútne jedno. Túžba prestať sa cítiť ako vo väzení je oveľa väčšia.


Minidovolenka na Slovensku

28. července 2014 v 10:39 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Za posledných pár dní som prešla z jedného konca Slovenska na druhý a naspäť a teraz vám chcem porozprávať, ako som sa mala. Vo štvrtok okolo desiatej ráno sme vyrážali z domu. Bolo dosť teplé letné počasie, ale nám to aj tak mohlo byť skoro jedno, pretože sme 8 hodín presedeli v aute. Párkrát sme zastali na pumpe, raz aj preto, že sme sa chceli naobedovať. Brat aj ja sme si dali Cordon Bleu s hranolkami a nejakú slepačiu polievku s rezancami, ktorá bola fajn. Potom sme ešte pokračovali v ceste a už nám to cestovanie začínalo celkom liezť na mozog. Teda aspoň mne :D Síce som celú cestu počúvala hudbu, ale aj tá sa začala po čase opakovať, pretože som v mobile mala málo pesničiek. Tak sme teda dorazili okolo šiestej do Michaloviec a na chvíľu sme sa vyvalili na hotelovú izbu. Potom sme išli na návštevu, kde sme mali aj večeru - kurací rezeň s ryžou. Brat aj ja sme dostali narodeninové darčeky. Ja som dostala knihu Škola noci 11, čo je najnovší diel, nejaké čokoládky a hlavolam nesmel chýbať. Po večeri sme sa išli prejsť do centra mesta v Michalovciach a ukážem vám aj pár fotiek:




Po prechádzke sme boli už všetci dosť unavení, preto sme sa pobrali do hotela a išli sme spinkať.
V piatok ráno sme sa tešili na raňajky vo forme švédskych stolov. Ak to o mne ešte neviete, milujem raňajky v hoteloch ♥ Dala som si všetko možné, čo tam mali, takže som bola celkom najedená. Po raňajkách sme sa vybrali do Thermalparku, ktorý otvorili pri Zemplínskej Šírave. Odtiaľ vám prinášam tri fotky - prvá je výhľad na Zemplínsku Šíravu z areálu Thermalparku, na druhej môžete vidieť vnútorný areál Thermalparku a na poslednej je bazén, v ktorom každú hodinu boli umelo vytvárané vlny:


V Thermalparku sme strávili väčšinu dňa a aj sme tam obedovali. Ja som si chcela dať niečo aspoň trošku zdravšie, tak som mala kuracie prsia na prírodno s ryžou, trochu hranolkami a varenou zeleninou. Bolo to celé dosť dobré. Asi o dve hodiny na to sa ma mama spýtala, či si nedám niečo na olovrant a ja som samozrejme povedala áno, veď jedlo sa neodmieta :D Tak som mala kus maminých hranoliek a polovicu obrieho hot-dogu. Takže moje pokusy o zdravšiu stravy dosť stroskotali. Navyše mi potom ešte bolo trochu zle, takže mi oco musel kúpiť Coca-Colu. Ale bola to moja prvá Coca-Cola s pesničkou, takže aspoň niečo pozitívne :D Po odchode z Thermalparku sme trochu zháňali suveníry, ale žiadne normálne sme nenašli, tak sme sa išli najesť do reštaurácie menom Salaš. Ja som si zase s bratom dala slepačiu polievku a potom som mala pirohy a brat si dal baranie mäso. On si vždy musí vybrať najdrahšie jedlo aké majú. Ale aspoň to zjedol. Keď sme došli na hotelovú izbu, ešte sme si objednali koktejly. Mala som nealkoholický Sex on the Beach, aj keď by som už mohla alkoholický, ale po toľkých rokoch som už zvyknutá. Ale ochutnala som aj ocovo Mojito, ktoré bolo celkom dobré. Urobila som si ešte jednu hotelovú selfie a odfotila som oblaky:

V sobotu sme mali namierené do Lučenca, pred nami teda bola 4-hodinová cesta. Prebehla celkom v pohode, zase sme sa zastavili na obed v nejakom motoreste po ceste. Znova sme s bratom mali vývar, ale tentokrát hovädzí. Ten bol úplne najlepší. Ako druhé jedlo som mala kuracie stehno s ryžou a bratovi som odjedla kus vyprážaného syra. Okolo štvrtej sme došli do Lučenca a znova sme sa zložili v hoteli a išli sme na návštevu, kde sme poukazovali fotky a potom sme všetci spoločne išli na večeru. Varili naozaj veľmi dobre. Ja som to so zdravšou stravou vzdala a dala som si vyprážané kuracie prsia s opekanými zemiakmi. Brat mal samozrejme zase najdrahšie jedlo - steak s hubovou omáčkou, ale musím uznať, že bol naozaj veľmi dobrý, pretože som z neho musela ochutnať aj ja.
V nedeľu, teda včera sme sa už chystali odniesť brata do tábora, ale ešte predtým sme mali raňajky v hoteli, za ktorými sme si ako sladkú bodku dali štrúdľu, ja som mala tvarohovú s hrozienkami a bola úplne úžasná ♥ Boli sme na cintoríne, kde je pochovaná mama môjho otca a aj niekoľko ďalších jeho príbuzných. Na obed sme potom išli k druhej časti našej rodiny, ktorá žije v Lučenci a tam sme mali karfiolovú polievku, stehno s ryžou a marhuľové gule. Ja som bola ešte trochu prejedená z raňajok, takže som toho veľa nezjedla, ale zo všetkého som ochutnala. Potom sme už odniesli brata, mám aj jednu fotku pódia, na ktorom bol uvítací program:
Dúfam, že sa mi podarí ísť do toho táboru budúci rok ako vedúca *fingers crossed*. Po ceste domov nehorázne pršalo, takže oco mohol miestami ísť namiesto 130km/h iba 80km/h, takže sme boli doma trochu pomalšie, ale našťastie sme došli bez ujmy na zdraví, takže aspoň za to som bola rada. Cestou sme sa zastavili na jednej pumpe, kde mi oco kúpil zelený ľadový čaj Lipton, ktorý sa stal mojím obľúbeným. Kedysi som mala rada Nestea, ale začali doň dávať namiesto cukru stéviu a už mi vôbec nechutí. Takže prechádzam na Lipton. Na večeru sme už boli doma, ja som dopozerávala všetky Youtubové videá a na napísanie článku som už nemala energiu, ale píšem teraz :)
Tak dúfam, že aj vy máte pekné prázdniny, majte sa zatiaľ pekne. Love ya :*


Niečo o mne - TAG

25. července 2014 v 11:25 | Džejní |  TAGy
Rozhodla som sa vytvoriť vlastný TAG. Sú to vlastne iba random otázky, ktoré ma napadli a bola by som veľmi rada, keby ste v tomto TAGu pokračovali. Ak sa vám teda bude zdať zaujímavý. Nominovať potom môžete akékoľvek množstvo ľudí.

Aké jedlo/pitie máš rada, ale myslíš si, že ho nikto okrem teba nemá rád?
Túto otázku som vytvorila v jedno ráno, keď som pila čierny čaj s mliekom. Viem, že Angličania ho majú radi, ale myslím, že som ešte nestretla človeka na Slovensku, ktorému by čierny čaj s mliekom chutil.

Nosíš make-up? Prečo?
Make-up nenosím. Keď sme sa o tejto téme bavili na hodine konverzácie z angličtiny, povedala som, že je to preto, že som si nezvykla nosiť make-up. A to je asi aj pravda. Keď som bola menšia, mala som na tvári dosť hrozné vyrážky a rodičia mi vždy hovorili, že si na ne nemám nič kydať, aby som ich nemala ešte horšie. Špirálu som si občas dala, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Nechcelo sa mi každý deň sa odmaľovávať, príde mi to ako hrozne zbytočná činnosť a vyhadzovanie peňazí.

Je podľa teba dôležitejšie kamarátstvo alebo láska?
Kedysi som bola názoru, že aj kamarátstvo je istý druh lásky. Neviem, ako som k niečomu takému prišla, ale to bolo dávno. Teraz som názoru, že obe sú potrebné k životu, ale mám pocit, že láska u mňa vyhráva.
Aká bola tvoja obľúbená činnosť, keď si bola malá?
Myslím, že by to mohlo byť pozeranie rozprávok :D

Čo by si chcela vo svojom živote určite skúsiť, ale zatiaľ si neskúsila?
Veľmi by som raz chcela skúsiť bungee-jumping, ale dosť pochybujem o tom, že sa mi podarí pozbierať na niečo také dostatok odvahy.

Akú knihu práve čítaš/si prečítala naposledy?
Teraz čítam knihu Panika od Lauren Oliverovej, ktorú som dostala od kamošky na narodeniny.

Fotíš rada?
Áno, veľmi rada, aj keď tie fotky zvyknú byť všelijaké.

Aké je tvoje vysnívané miesto, kde by si si vedela predstaviť svoj život?
Už dlhší čas snívam o tom, že by som chcela bývať v Paríži. Vo veľkom svetlom byte niekde na 50. poschodí, odkiaľ by som mala výhľad na celý Paríž a hlavne na Eiffelovku. Mala by som spálňu s veľkou posteľou, mala by som veľké okná a malý balkón, na ktorom by som mohla sedieť. Predstavujem si, že by som mala poriadne veľkú kuchyňu a jednu celú izbu zapratanú policami s knihami.

Ak by si si mohla priať jednu vec, čo by to bolo?
Aby som mala dostatok peňazí na kúpu a zariadenie môjho vysnívaného bytu.

Na čo si myslíš, že máš talent?
Ani neviem. Možno sem-tam zložím nejakú minibásničku, to ma celkom baví a niekedy som až prekvapená ako mi to ide. A možno by som povedala, že mám aký-taký talent aj na pečenie.

Nominujem všetky moje Affs - menovite:

Zajtra odchádzam

23. července 2014 v 11:31 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Písala som vám, že možno pôjdem s rodičmi na výlet a už to teda vyzerá, že naozaj pôjdeme. Takže až do nedele nebudem obiehať vaše blogy, dúfam, že mi to prepáčite. V piatok sem pribudne jeden prednastavený článok, tak budem rada, ak sa tu stavíte. Toľko k oznamom a teraz trochu denníčkovania. Naposledy som písala minulý piatok. Odvtedy sa toho nejak veľa nezmenilo. Stále tak trochu nakupujem, sem-tam som vonku a stále pozerám Breaking Bad a eše som k nemu pridala seriál Suits. Včera som mala s dvoma kamoškami takú menšiu oslavu našich narodenín, ktoré sme všetky mali v priebehu mesiaca a pol, ale k oslavovaniu a dávaniu darčekov sme sa dostali až včera. Ja som dostala nasledovné:
Prvá vec je kniha Panika od Lauren Oliverovej, na ktorú som celkom zvedavá. Mala by byť trochu sci-fi, čo nie je žáner, ktorý väčšinou čítam, ale vybrala som si ju a ten obal sa mi úplne neskutočne páči. Ďalšia vec je čokoláda Rittersport, ktorú kamoška úplne uhádla, pretože takúto čokoládu úplne milujem. A posledná vec je záložka.
Inak, medzičasom mi oco "opravil" notebook. Vlastne iba vyčistil úplne zaprášený chladič, takže sa mi už počítač neprehrieva a je to v pohode. Nový notebook ale stále zháňam, pretože potrebujem nejaký, čo by som nosila do školy.
Včera som si trochu preorganizovávala veci v šuflíkoch, do krabíc som podávala všetky zošity a knihy, ktoré už nebudem potrebovať a teraz sa trochu bojím, aby mi nespadla skriňa, pretože tie krabice sú fakt poriadne ťažké. Už som tým všetkým nechcela mať zapratané šuflíky, všetko, čo sa týkalo maturity som pekne pooznačovala a založila pre môjho brata, aj keď pochybujem, že mu to bude niečo platné, keďže maturovať bude až o dobrých pár rokov. Dovtedy sa toho ešte veľa zmení.
Aby som zas nekecala len tak dovetra a o ničom, budem končiť. Majte sa tu do nedele krásne, potom vám určite porozprávam o tom, ako bolo na výlete. A možno bude aj pár fotiek. Love ya :*


Máme tu ďalšie New In

22. července 2014 v 11:59 | Džejní |  Nakupujem
Cez prázdniny nejak veľa nakupujem, ale tuším by som sa už mala krotiť :D Vždy sa s vami rada podelím o fotku mojich nových úlovkov a aj vám niečo o nich poviem.
Tričko mám z Terranovy, v zľave stálo 4,99. Nápis na ňom sa mi neskutočne páči a keď som ho uvidela v obchode, tak som si ho musela minimálne vyskúšať. Farbu má podľa mňa úplne krásnu a keď som zistila, že na mne vyzerá celkom dobre, tak som si povedala, že si ho musím kúpiť.

Už dlho som potrebovala nejaké nové žabky, pretože tie, čo som mala predtým, boli už asi 4 roky staré a poodlepovali sa z nich všetky pekné kamienky. Keďže nové šľapky hľadal aj brat, nejak som sa popriňom s kúpou týchto zviezla. Stáli iba 3,99 a našla som ich v obchode s topánkami menom Baťa. Sú také celkom milé, s cukríčkami a lízatkami, ktoré sú na nich. A konečne mám žabky, ktoré sa mi farebne aspoň trochu hodia k plavkám.

Posledná vec sú rifle. Ale nie sú to obyčajné rifle, ale letné rifle. Sú z celkom ľahkého materiálu a podľa mňa sú veľmi ideálne na letné dni, keď máte pocit, že na šortky je príliš zima, ale na obyčajné rifle príliš teplo. Kúpené boli v obchode C&A v zľave za 12. Mohla som ich mať za 9, keby som ich bola kúpila v Rakúsku, ale akosi to dopadlo nakoniec trochu inak.


Škaredé káčatko

20. července 2014 v 13:40 | Džejní |  Téma týždňa
Rozpoviem vám príbeh krátky
O škaredom káčatku bez najlepšej kamarátky
Ktoré sa nemalo komu zveriť
A nedokázalo nikomu veriť

Začiatky ťažké neboli
Snažilo sa byť všetkým po vôli
Hýčkané, nevedelo ako postaviť sa svetu
Keď sa chystal na svoju odvetu

Za všetky bezstarostné detské časy
Prišli pocity samoty a hlasy
Ktoré nikdy úplne nezmizli
A šepkali mu nezmysly

Rozhodlo sa to riešiť nesprávnym spôsobom
Radikálne a celkom po svojom
Pretože spravilo príliš veľa
Došli mu sily a padlo na kolená

Prosilo a plakalo až nemohlo dýchať
Svet sa nad ním zľutoval, no musí pykať
Za svoju nerozvážnosť a hriechy
Bude necitlivé až na večné veky


A person often meets his destiny on the road he took to avoid it

18. července 2014 v 18:25 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte.

Na začiatok sa vám chcem veľmi ospravedlniť za svoju slabú aktivitu. Neviem prečo, ale fakt sa mi nič nechce. Nemám poriadne nápady na články a môj život v týchto dňoch tiež nie je dvakrát zaujímavý. A okrem toho mi lezie na nervy môj počítač, ktorý už skoro nič nevydrží. Rýchlo sa prehrieva a potom sa vypína, pretože toho už má dosť. Začala som aj s rodičmi zháňať nejaký nový, ktorý by sa mi vošiel do mojej novej kabelky, ktorá mi prišla v pondelok. Písala som o nej aj vo svojom narodeninovom wishliste. Tak sa mi to splnilo a dostala som ju na narodeniny. Teraz ešte nejaký pekný, nie veľmi veľký ani veľmi drahý notebook s matnou obrazovkou. To sa teda vyberá celkom ťažko, ale dúfam, že sa nakoniec nájde nejaký, ktorý bude vyhovovať všetkým mojim požiadavkám. Okrem toho, že sedím doma a sem-tam si prečítam jednu-dve kapitoly z knihy, ktorú som si požičala z knižnice (teraz čítam knihu od Anne Holtovej: Čo je moje), alebo pozerám Breaking Bad, keď mi práve ide počítač, nerobím vlastne nič veľmi zaujímavé. S mamou a bratom chodím na ranné prechádzky, keď je ešte znesiteľné počasie, predvčerom sme boli na kúpalisku a inak poväčšinou trávime čas mimo domu v nákupných centrách. Mám leto rada, ale iba vtedy, keď sa dá vonku normálne dýchať, čo bolo v predošlých dňoch skoro nemožné. Ale už sa to zase trochu zlepšuje.
Na budúci týždeň plánujem s rodinkou výlet po Slovensku, za našou rodinou, známymi a tak. Ešte však nie je úplne isté, či sa na tento výlet naozaj vyberieme, takže vám dám určite vedieť čo a ako. Inak už pre vás nemám viac informácií z môjho života, ktoré by vás aspoň trochu mohli zaujímať, takže radšej budem končiť. Majte sa krásne a užívajte si prázdniny :*


Trochu väčšie New In

14. července 2014 v 19:58 | Džejní |  Nakupujem
Už dlhšie tu nebolo žiadne new in, ale keď som dnes prišla z nákupov, uvedomila som si, že vám aj celkom mám čo ukázať. Ako prvú vec vám poskytnem fotku všetkých mojich najnovších úlovkov:
Idem tak zhruba po poriadku. Úplne vľavo hore môžete vidieť časť fialovo-bielo-čierno bodkovanej sukne. Táto sukňa je z obchodu Marks&Spencer a v zľave stála tuším niečo okolo 15. Siaha mi asi tak do polovice lýtok, takže je to taká dlhšia sukňa a som dosť rada, že mi ju mamča kúpila, pretože teraz v lete je to fakt fajn.

Ako druhú vec vám predstavím ľahké letné nohavice, ktoré som dnes v obchode objavila iba čírou náhodou. Už dlhšie som nejaké podobné zháňala, ale vo všetkých som vyzerala akoby som na sebe mala pyžamové nohavice :D Takže, sú z obchodu Peek&Cloppenburg, od značky Only a po zľave stáli 19,95. Cena síce nie je bohvieako úžasné, ale dalo sa to prežiť. Mali iba posledný kus presne v mojej veľkosti, takže som bola rozhodne rada.

Tričko s obrázkom vlka je taktiež z obchodu Peek&Cloppenburg, tentokrát od značky Montego. Nebolo v zľave, pretože je to vlastne už jesenný tovar, ale nechcelo sa mi čakať, kým bude v zľave, pretože som práve dnes mala celkom nakupovaciu náladu a okrem toho, možno by sa to tričko zliav ani nedočkalo. Stálo 9,95, čo zas nebolo také strašné.

Posledná vec sú tzv. prídavné krátke rukávy. Normálne by som to nazvala asi bolerko s krátkymi rukávmi. Je z Terranovy a v zľave som ho kúpila za 3,99, čo bola celkom pekná cena. Niečo podobné som už chcela dlho a bola som poriadne rada, keď som tento kúsok oblečenia uvidela v Terranove, v ktorej som bola iba náhodou, pretože tam bežne ani nechodím. Mali aj rôzne iné farby, ale mama povedala, že biela sa jej páči najviac, tak som si kúpila bielu, pretože mama má predsa vždy pravdu ;)

Dúfam, že sa vám moje new in páčilo a budem rada, keď mi do komentárov napíšete, ktorá vec sa vám páčila, čo pekné ste si vy v poslednom čase kúpili alebo čo by ste si chceli v budúcnosti kúpiť.


Coming out

13. července 2014 v 15:36 | Džejní |  Téma týždňa

Behind every girl's favourite song is an untold story.

Here are some of my favourite songs.

Do you wanna be somebody else?
Are you sick of feeling so left out?
Are you desperate to find something more?
Before your life is over
Are you stuck inside a world you hate?
Are you sick of everyone around?
With their big fake smiles and stupid lies
While deep inside you're bleeding

When you feel my heat
Look into my eyes
It's where my demons hide
Don't get too close
It's dark inside
It's where my demons hide

Her feelings she hides
Her dreams she can't find
She's losing her mind
She's fallen behind
She can't find her place
She's losing her faith
She's fallen from grace
She's all over the place

Lost myself and I am nowhere to be found,
Yeah I think that I might break
I've lost myself again and I feel unsafe
Be my friend
Hold me


Life is a dream, realise it

12. července 2014 v 20:33 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Odkedy som naposledy písala denníček prešlo naozaj poriadne veľa dní. Zistila som, že naposledy som písala, čo som robila minulú stredu, takže už ani neviem, čo všetko som odvtedy robila :D Viem, že v sobotu som bola s rodičmi na spoločnom obede a potom aj v obchodoch a na prechádzke.
Ale o týždni vám porozprávam trochu podrobnejšie, ten si ešte celkom pamätám. Neviem, či všetci viete, ale uplynulý týždeň som bola pomocnou vedúcou v dennom detskom tábore, ktorý bol tak trochu zameraný na fyziku, tento rok konkrétne na fyziku v ľudskom tele. Mailom som ešte cez víkend dostala nejaký rozpis programu, tak som si ho trochu pozrela. Každý deň sa vlastne hrala nejaká nie úplne fyzikálna hra, ale potom v ďalšejčasti dňa boli stanovištia, ktoré už súviseli s fyzikou ľudského tela. Myslím si, že deti to celkom zaujímalo, hlavne ich bavilo robiť rôzne pokusy a na konci aj celý tábor zhodnotili. Zdalo sa, že najviac sa im páčili aktivity, ktoré nesúviseli s fyzikou, proste také tie obyčajné hry, ktoré sa na táboroch hrávajú. Ale páčili sa im aj pokusy a hry, ktoré aspoň trochu súviseli s fyzikou, napríklad zapamätávanie si rôznych faktov o ľudskom tele. Na niektorých tých faktoch som sa aj ja celkom smiala :D Okrem pokusov deti aj modelovali, napríklad rôzne typy kĺbov, čo ich podľa mňa celkom chytilo. Skoro všetci vyzerali, že ich to baví, až na jedného tuším 13-ročného chalana, ktorý zjavne v tábore nebol preto, že by on sám chcel. Ale aj také veci sa stávajú.

V pondelok ráno som musela vstávať poriadne skoro, o 6:30, takže som nebola bohvieako vyspatá. Už som si za ten mesiac, čo nechodím do školy, odvykla vstávať skôr ako o pol ôsmej. Pekne som došla do miestnosti, kde sa tábor konal, ešte nám vedúcim povedali čo a ako a potom sme išli čakať deti na určené miesto. Hrala sa nejaká hra, pri ktorej zbierali papieriky a aj body, ktoré sa na konci tábora vyhodnotili. Postupne sa spolu spoznávali a bolo to celkom fajn. Detí sme mali 16 vo veku od 7 do 15 rokov, takže celkom veľká veková skupina.

V utorok som si už mohla dovoliť vstávať trochu neskôr, ale aj tak vlastne dosť skoro, pretože som si povedala, že namiesto chodenia električkou, pôjdem tie tri zastávky peši. Ráno aj poobede. A aj sa mi to podarilo vo všetky dni až na piatok, pretože sa rozpršalo a ja, čo dážď absolútne nenávidím, som samozrejme radšej nasadla do električky.

V stredu sme mali dosť dobrý obed - parené buchty, ktoré boli fakt dosť super. Okrem toho mi jedna z vedúcich, ktorá je v mojom veku (ostatní vedúci sú starší) urobila také mňam kokosové guličky ako darček k mojim narodeninám, ktoré som mala v utorok. Boli úplne dobré. Spolu s ňou sme mali prvýkrát jedno stanovisko, na ktorom sme deťom niečo vysvetľovali, čo bolo fajn a aj keď som sa zo začiatku bála, tak potom to už bolo lepšie. A poobede som išla až po zastávku električiek s vedúcim a dostala som od neho objatie na rozlúčku. To som bola normálne, že happy, pretože chalanské objatie som zažila naposledy asi pred rokom. Zvláštne, ako mi taká malá vec dokázala zlepšiť náladu.

Vo štvrtok bol zas obed úplne hrozne zlý, takže som sa veľmi nenajedla. Deti trochu viac vyvádzali, hlavne tie staršie, ale tak už som si povedala, že týždeň sa končí, tak fajn. Po obede sa hralo Mestečko Palermo, neviem, či niekto z vás pozná, ale ak by vás to zaujímalo, tak tu je popis tej hry.

A v piatok sa konala veľká táborová súťaž, v ktorej sa zbierali posledné body a vyhlasovali sa víťazi, ktorí aj dostali nejaké malé ceny. Nakoniec všetci odišli, skoro nikto sa nepozdravil, ako sme si všetci všimli. Ale aspoň sme od jednej mamičky dostali ako poďakovanie čokoládky Merci. Miestnosť, v ktorej bol tábor sme asi hodinu a pol upratovali a potom nás, nehlavných vedúcich, pustili domov a vraj to tam ešte doupratovávali ďalšiu hodinu.

Celkovo mám z toho celého však dobrý pocit. Viem, že vždy sa nájde niekto, kto sa nespráva podľa predstáv, ale to sa dá nejak aspoň skorigovať. Rozmýšľam, či chcem byť budúci rok takou naozajstnou vedúcou, že by som sa podieľala aj na príprave tábore a nielen na jeho realizácii. A ešte by som chcela ísť aj do iného tábora, ale už takého normálneho a nie denného. Síce si nie som istá, že by som to zvládla, ale naozaj by som tam chcela ísť. Ešte uvidím, ale myslím, že tam minimálne napíšem a uvidím, či ma na budúce leto zoberú.
Toľko informácií nateraz, zajtra sa chystáme celá rodina k babke a dedkovi, ideme osláviť moje a babkine narodeniny a babka má pre mňa pripravený aj nejaký darček, takže vám určite potom zreferujem, čo to bolo. Ale očakávam kuchynskú výbavu, ktorú mi naposledy, keď sme tam boli, sľúbila. Nech sú všetci svätí zajtra pri mne, aby som sa tam nerozplakala. A hlavne, aby sa nerozplakal nikto iný. To by bola pohroma.
Love ya, darlings, majte sa krásne :*


Cestovateľský TAG

12. července 2014 v 9:10 | Džejní |  TAGy
~*~Janii~*~, moje Affko, ma nominovala do Cestovateľského TAGu, ktorý sa mi veľmi páčil a preto v ňom pokračujem. Ona tento TAG urobila ako video, ale ja nemám toľko odvahy, preto ho tu máte iba vo forme článku. Na konci som nominovala dva blogy a bola by som veľmi rada, keby tento TAG na svojom blogu urobili.

1. Vyjmenuj všechny země, ve kterých jsi byla?
Samozrejme Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko. Potom dovolenkové destinácie - Španielsko, Grécko, Taliansko. A nakoniec výletné miesta - Švédsko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko, Veľká Británia. Keď nad tým tak rozmýšľam, nebola som zatiaľ na extra veľa miestach.

2. Která země, místo se ti nejvíce líbilo?
Všade sa mi niečo páči, ale myslím, že najviac sa mi páčilo v Paríži, kam by som sa ešte určite chcela niekedy vrátiť.

3. Kam by ses jednou chtěla podívat?
Najradšej by som videla všetky európske hlavné mestá, tento rok som pôvodne chcela ísť do Berlína, ale akosi som na to nikoho nepresvedčila. Ešte mám pred sebou veľa európskych štátov, kde som nebola, tak dúfam, že to niekedy napravím :)

4. Vyjmenuj tři věci, které s sebou vždycky bereš na cesty.
Pas, foťák, mobil.

5. Jaké bylo nejlepší jídlo co jsi kdy v cizině jedla?
Na každom mieste, kde som je minimálne jedno jedlo, ktoré mi naozaj veľmi chutí. Čo si pamätám, tak na dovolenke v Taliansku mi neskutočne chutili croissanty, na dovolenke minulý rok v Grécku mi chutili zapekané zemiaky so syrom a v Dánsku som mala sépiové ravioly s nejakou úplne úžasnou omáčkou. Neviem ci vybrať, ktoré z týchto jedál, na ktoré som si práve spomenula, bolo najlepšie, pretože všetky boli na inom mieste, pripomínajú mi dovolenku a boli proste úžasné.

6. Jaká byla tvoje nejmilejší cesta?
Ja celkovo veľmi rada cestujem, takže akúkoľvek cestu mám rada. Ale myslím, že najviac sa mi zatiaľ páčil nákupný výlet do Viedne, kde som bola s kamoškou asi pred mesiacom, pretože som si konečne pripadala, že som aspoň trochu dospelá a samostatná.

7. Máš nějakou negativní vzpomínku na některou cestu?
Skoro vždy sa stane niečo, čo nie je úplne najideálnejšie, ale nespomínam si na nejakú zvlášť traumatizujúcu príhodu, ktorá by sa mi stala na ceste. Akurát väčšinou mám pri dlhých cestách autom problém, že mi treba ísť na záchod, keď v blízkosti 50km žiadny nie je. Ale už dúfam, že som z toho vyrástla :D

8. Kam se chystáš tento rok?
Tak tento rok sa chystám iba na dovolenku s rodičmi na ostrov Zakynthos do Grécka. Ideme tam až na konci augusta, takže sa celé prázdniny mám na čo tešiť. Ideme na miesto, kde sme boli aj minulý rok a teda poviem vám, že sa tam naozaj veľmi teším ♥ Inak by som chcela, aby sme išli navštíviť rodinu, ktorá nežije v Bratislave, ale to neviem, či bude tento rok zrealizovateľné. Ešte sa uvidí.

Nominujem:

Hrnčeková bublanina

10. července 2014 v 13:25 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kryštálového cukru, 1 hrnček mlieka, ½ hrnčeka oleja, 2 vajcia celé, 1 prášok do pečiva, 1 vanilínový cukor, čerešne
Postup: Všetky ingrediencie zmiešame dokopy, až kým nám nevznikne pekné cesto bez hrudiek. Plech vysypeme múkou, nalejeme doň cesto, nahádžeme naň čerešne a dáme piecť na 180°C. Pečieme asi 15 minút, kým nie je cesto pekne ružovo-hnedé. Keď bublanina vychladne, rozkrájame ju a môžeme podávať. Dobrú chuť!


Plnoletosť

8. července 2014 v 19:17 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Dnes je tu ten deň, kedy oslavujem svoje osemnáste narodeniny. Príde mi to veľmi nereálne. Ešte včera som oficiálne nemohla piť alkohol, ani šoférovať auto bez rodičovského doprovodu. Od dnes sa stávam zodpovedná sama za seba a ešte k tomu mi môžu byť zverení aj iní, za ktorých budem zodpovedná. Je to zvláštne. Tak celkom pekne zvláštne. Pár ľudí na FB, Instagrame a Twitteri mi poprialo k narodeninám. Cez deň som bola v tábore ako pomocná vedúca, prišla som domov dosť vyšťavená a potom po večeri som oslavovala s rodičmi. Mala som tortu a dokonca aj dva darčeky:

Flambovaciu pištoľ som dostala preto, že som si ju priala a náušnice zo Swarovskeho asi preto, že mám už 18. Môj vek je síce iba číslo, ale vďaka tomu číslu môžem zrazu robiť kopu vecí. Včera ešte nie, ale dnes už áno. Aj tak sa vôbec necítim dospelá a ani nijako inak. Ale možno sa ten pocit časom dostaví.
Tak majte sa zatiaľ dobre, môžete si prečítať vyhodnotenie kontroly Affs tu a dúfam, že máte pekné prázdniny. Love ya :*


4 fotky zo záhrady

5. července 2014 v 19:19 | Džejní |  Fotím





Vplyv

4. července 2014 v 20:03 | Džejní |  Téma týždňa
V živote nás ovplyvňuje neskutočné množstvo vecí. Stačí si len prečítať akýkoľvek a kohokoľvek článok na blogu a už sme do istej miery ovplyvnení. Niektoré veci na náš život vplývajú viac, iné menej.
Mám pocit, že až priveľa ľudí v dnešnom svete sa necháva ovplyvňovať ostatnými ľuďmi. Vypočuť si názor niekoho druhého je jedna vec, ale urobiť poriadnu blbosť iba preto, že nám niekto povie, že inak nebudeme dostatočne "kúl" je už niečo iné. Viem, že všetci chceme vyskúšať niečo nové, nepoznané, zažiť nejaké dobrodružstvo, ale nemám pocit, že by sme sa mali nechať ovplyvniť a nahovoriť na niečo, čo nám môže pokaziť celý život.
Budem konkrétna. Mám na mysli drogy, alkohol a fajčenie. V tejto chvíli nemôžem a nedokážem do dostatočnej miery pochopiť, aký je to pocit opiť sa, zdrogovať sa alebo pocítiť úľavu po prvom ťahu z cigarety. Neviem si ani len predstaviť, prečo niekto siahne po drogách alebo cigaretách, keď vie, že závislosti sa tak ľahko nezbaví. Neodsudzujem, iba vyjadrujem svoj názor. Ja sama mám iba nepatrnú skúsenosť s niečím, na čom sa človek môže stať závislý, ale verte tomu, že to nie je nič príjemné.
Okrem našich kamarátov a spolužiakov, ktorí nám môžu ponúknuť vyššie uvedené produkty, nás ovplyvňuje aj celá ľudská spoločnosť. Iste každý z vás vie vymenovať aspoň 5 vecí, ktoré na sebe nemá rád. A kto nám povedal, že tieto malé chybičky krásy sú zlé? Spoločnosť. Z časopisov na nás pozerajú photoshopované modelky a do hláv nám médiá tlačia, že musíme byť dokonalí. Ovplyvňuje to naše vnímanie sveta aj naše vnímanie všetkých ľudí okolo nás. Vysmievame sa z podľa nás nedokonalých ľudí, aby sme zakryli vlastné nedostatky, ktoré na sebe nemáme radi. Sme ovplyvnení a ľahko ovplyvniteľní. Podľa toho, čo sme sa naučili v časopisoch, čo sme počuli v telke a čítali na Internete, súdime a odsudzujeme najradšej úplne všetkých.

Samozrejme, existujú aj vplyvy, ktoré sú pozitívne. Niektorí slávni ľudia vedia, aké ideály sú ukazované v časopisoch a niektorí sa preto naozaj snažia zmeniť takéto "ideálové" ponímanie sveta. Prihovárajú sa mladým ľuďom a vysvetľujú, že je v poriadku byť sám sebou, pretože sami vedia, aké bolo pre nich dospievanie ťažké. Pozitívne vplýva na mládež, podľa môjho názoru, aj väčšina Youtuberov. Niektorí z nich to v živote naozaj nemali ľahké a preto sa snažia pomôcť ľuďom, ktorí k nim vzhliadajú. Patrí im preto moja úcta a dúfam, že sa nájde ešte veľa podobných ľudí, ktorí budú mať na mladých ľudí dobrý vplyv.


June Favourites

3. července 2014 v 20:46 | Džejní |  Obľúbenôstky
Na minulomesačné Favourites som skoro zabudla, ale predsa som si na ne spomenula, aj keď až o deň neskôr ako zvyčajne. Ale lepšie neskôr ako nikdy, však? Takže, čo som tento mesiac mala rada?

Na začiatku mesiaca som si nakúpila bavlnky a uplietla som pár náramkov. Aj keď ma to asi v polovici mesiaca prestalo baviť, minimálne nejakú časť minulého mesiaca som strávila pletením náramkov priateľstva :3

2. voľno
Druhá vec, ktorá sa mi na júni páčila bolo to, že som mala voľno, a tak som mohla podnikať veci, na ktoré som cez školský rok nemala čas. Napríklad už spomínané pletenie náramkov, potom aj pozeranie filmov, čítanie kníh a fotenie so spolužiačkou.

Ďalším highlightom minulého mesiaca bol aj nákupný výlet do Viedne s mojou kamoškou, ktorý dopadol veľmi uspešne a dúfam, že si ho ešte niekedy zopakujeme. Taktiež dúfam, že nabudúce už budem míňať svoje vlastné peniaze, ktoré si snáď časom zarobím a nie peniaze mojich rodičov.

4. film Exam
Tento film som si pozrela a niečo ma na ňom zaujalo. Je to iný typ filmu ako romantické komédie, ktoré väčšinou pozerávam, takže to bola celkom príjemná zmena. Navyše je to britský film, takže pekný prízvuk je zaručený.

5. nakupovanie narodeninových darčekov
Milujem hocijaké nakupovanie, ale keď viem, že tým, čo nakupujem, urobím radosť niekomu inému ako sebe, je to proste fajn pocit. Všetky moje tri dobré kamarátky majú narodeniny v lete a už som im aj pokupovala všetky darčeky. Niektoré o tom, čo dostanú vedia a niektoré dúfam, že budú príjemne prekvapené :)

6. seriál Orphan Black
Vďaka galaxyyy, ktorá ma na tento seriál upozornila tým, že o ňom napísala na svojom blogu, som tri dni pozerala dve série celkom dobrého seriálu. Aj keď mám pocit, že už v polovici prvej série som miestami prestávala chápať, o čo v ňom vlastne ide, ale tento seriál má v sebe niečo, čo mi zrejme nedovolí len tak ho prestať pozerať. Je veľmi možné, že sa zaradí medzi seriály, ktoré budem pozerať pravidelne.


Friendship multiplies the good of life and divides the evil

2. července 2014 v 17:03 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako sa máte? Aj u vás je také hrozné počasie? Či to iba tu každý deň prší? Každopádne, takto som si júl predsalen nepredstavovala. Dnes sa znova môžete tešiť na nejaké info z môjho života. Posledný denníčkový záznam je zo štvrtku, preto začnem piatkom, čo bol pre školákov posledný školský deň, kedy sa dostávalo vysvedčenie. Dostal ho aj môj brat a dokonca bol vyznamenaný, preto dostal nový bicykel, ktorý mu oco ešte v ten deň kúpil. A večer sme celá rodina boli na takej slávnostnejšej večeri v reštaurácii.
V sobotu som s mamou a bratom bola v dvoch nákupných centrách :D V prvom preto, lebo tam majú výstavu rôznych hlavolamov, ktoré si človek môže vyskúšať a je to také fajn. V druhom nákupnom centre sme boli nakúpiť potraviny na nedeľňajšiu opekačku u známych. A ešte aj nejaké čínske jedlo na večeru, pretože som mala neskutočnú chuť na čínu.
V nedeľu sme teda úspešne zvládli takú poloopekačku u známych. To polo- je tam preto, že začalo pršať a tak z opekačky na záhrade našich známych veľa nebolo. Ale párky a mäsko sme si aj tak upiekli v rúre a potom, keď na chvíľu prestalo pršať, aj na elektrickom grile. Keďže sme sa so známymi dlho nevideli a vlastne sme tak trochu oslavovali koniec školského roka, dostala som takýto pekný náhrdelník zo Swarovskeho:
Niekto má na to frajerov, ja mám na šperky od Swarovskeho známych :D Aj keď... neviem, či je na tom zrovna niečo vtipné, že. A ako skorší darček k narodeninám som dostala voňavku La vie est belle od Lancôme a ešte aj telové mlieko v takej vôni:
Túto voňavku som chcela tuším už od minulých narodenín, takže som veľmi rada, že som ju dostala ♥
V pondelok sa dialo akurát to, že som bola s mamou na obede, pretože viezla oca do roboty. Včera sme boli spolu na zmrzline, skúsila som znova nejakú novú, tentokrát sa volala Amádeov sen a chutila ako Mozartove guličky. Viete, čokoládovo-marcipánové. Nebola úplne zlá, ale na mňa asi trochu príliš sladká. Potom sme boli na Obchodnej (názov ulice napovedá, čo sa na nej nachádza), dali sme si Bubbletea a v zľave v H&M som našla topánky z môjho narodeninového wishlistu. Síce sú čierne, ale sú presne to štýlu, akého som ich chcela.:
Po zľave stáli 20, čo ešte stále nebolo úplne ideálne, ale myslím, že lepšie a za lepšiu cenu už asi nenájdem. Ale možno si budem o mesiac trepať hlavu o stenu, že prečo som nepočkala, kým sa dostanú takéto topánky do všetkých našich obchodov, ale asi si budem musieť vystačiť navždy s týmito botkami.
Dnes som ich mala na sebe, keď som sa bola pozrieť do táboru, v ktorom budem budúci týždeň ako pomocná vedúca. Topánky mi trochu pooškierali pravú nohu, pretože ju mám trochu väčšiu ako ľavú a topánky sú žiaľ robené na symetrické nohy, ktoré pochybujem, že vôbec niekto má. Ale späť k táboru. Pravdupovediac sa na budúci týždeň dosť teším. Konečne budem robiť niečo užitočné a budem si môcť dať do životopisu, že som bola pomocná vedúca v detskom tábore, keď budem chcieť robiť naozajstnú vedúcu budúci rok v inom detskom tábore. Nieže by som mala bohvieako rada deti, ale nevadia mi a tábory sú moje detstvo a v tom, kam chcem ísť budúci rok ako vedúca, som bola 7-krát ako dieťa a naozaj veľmi sa tam chcem znovu vrátiť. Tak dúfam, že mi to, že tento rok budem aspoň ako pomocná vedúca, aspoň trochu pomôže.
Zlatíčka, zatiaľ sa majte krásne, ešte máte pár dní na zapísanie sa do kontroly a zároveň náberu Affs tu, tak budem rada, keď to využijete. Love ya :*


My Birthday Wishlist

1. července 2014 v 11:56 | Džejní |  Wishlisty
O týždeň mám narodeniny, konkrétne 18. narodeniny a preto som si dovolila vymyslieť si narodeninový Wishlist, z ktorého zrejme nedostanem ani jednu vec, ale sú to veci, ktoré by som si priala, keby my ich niekto bol ochotný kúpiť. Ku každej veci dám aj popis, aby to nebol iba obrázok a vysvetlím, prečo danú vec chcem.
Prvá vec je náhrdelník s nekonečnom. Viem, že takéto bižutériové náhrdelníky sa dajú kúpiť úplne všade, ale keďže sa mi tak veľmi páči a nechcem, aby sa zošúchal, chcela by som, aby bol takýto náhrdelník aspoň z nejakej časti zo striebra. Neviem, či sa e-bayu dá veriť, ale spomedzi tých, kde tvrdili, že náhrdelník je z .925 striebra sa mi tento obyčajný dosť páčil, ale stojí predsalen trochu priveľa a aj poštovné je horibilná suma. Ale tento, ktorý má na sebe kamienky sa mi tiež páči a má aj prijateľnú cenu.
Ďalej by som si priala flambovaciu pištoľ. Aby som mohla urobiť dokonalý Crème brûlée aj s karamelom navrchu. Pretože keď som skúšala karamelizovať na grile, tak to nešlo :( Chuťovo bol môj pokusný Crème brûlée dobrý, ale skaramelizovaný cukor navrchu tomu proste chýbal. Flambovacie pištole sú však žiaľ nie veľmi lacná záležitosť, tak uvidím, či sa mi podarí dostať takýto pekný darček alebo už zrejme nikdy Crème brûlée neurobím.
Kniha Iba jeden deň od Gayle Formanovej ma zaujala, keď som o nej čítala kdesi recenziu. Chcela som si ju pôvodne požičať z knižnice, ale majú iba jeden kus a ten je stále vypožičaný, takže nakoniec sa táto kniha dostala do môjho wishlistu. A kniha v mojom narodeninovom (vlastne žiadnom) wishliste určite nesmie chýbať.
Ďalšou vecou je táto kabelka z ringsandtings.com. Je dosť veľká, chcela by som ju používať ako tašku do školy, podľa rozmerov by sa do nej mala zmestiť A4-ka, takže je ideálna. Má dosť priehradiek a je pekná a jednoduchá. No pravdaže háčik je znova v tom, že stojí 40€, dokonca s 20%-tnou zľavou. Takže tak.
Na rade sú topánky. Tieto sa veľmi podobajú tým, ktoré som videla v Primarku, keď som tam s kamoškou bola a áno, ľutujem, že som si ich vtedy nekúpila, aj keď mi nesedeli úplne stopercentne. V mojom wishliste sa objavili naozaj iba ako zbožné želanie vo viere, že podobné raz niekde za prijateľnú cenu nájdem.
Predposledná vec je tkací rám na náramky z korálok. Takýto rám som už chcela celkom dlho, len som ešte nikdy nemala obdobie pletenia náramkov v lete, kde mám narodeniny :D Kedysi som mala taký hračkársky rám, ale ten som niekde zapatrošila. Raz som videla takýto pekný drevený v jednom obchode, ale keď som videla cenu, tak si pamätám, že ma odradilo kúpiť si ho.
Posledné želanie je tzv. bun donut. Je to taká malá prkotinka a v podstate by som si ho mohla kúpiť aj sama a zrejme si ho aj raz kúpim. Zatiaľ figuruje v môjom narodeninovom wishliste, pretože som tam ešte mala kus miesta a prišlo mi fajn nápad podeliť sa s vami o nejakú lacnejšiu vec, ktorú by som si priala na narodeniny.

Chceli by ste niektorú z týchto vecí aj vy? Máte nejaké prianie na svoje narodeniny?