♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Srpen 2014

Happiness is like a butterfly - the more you chase it, the more it avoids you

31. srpna 2014 v 17:51 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Po krátkej dobe znova trochu denníčkový článok, ale mala som potrebu napísať ho. Všetkým školopovinným žiakom v Česku zajtra začína škola, tak vám chcem popriať, aby sa vám v novom školskom roku darilo a aby ste do prvého školského dňa vykročili tou správnou nohou. Nič sa nebojte, všetko zvládnete. Slovenských žiakov čaká prvý školský deň až o deň neskôr, keďže zajtra je u nás sviatok. Sviatky sú veľmi zvláštna záležitosť, napríklad pokiaľ viem, tak v Česku nie je ani 15. 9. sviatok a u nás áno. Každopádne chcem popriať všetkým školopovinným, nech sa vám darí a tým, ktorých čaká maturita, nech sa darí dvojnásobne. Škola, ale zvlášť maturita je poriadna makačka, ale držím vám palce, aby sa vám všetko podarilo tak, ako si to prajete.
A teraz trochu o mne. Viete, že som v júni tohto roku zmaturovala. Pre rekapituláciu, maturovala som zo slovenského a anglického jazyka, matematiky a informatiky. Idem na vysokú školu zameranú na informatiku. Neviem, či sa tam teším. Prvý deň úvodu do školského roka 2014/2015 je pre prvákov 16. 9. 2014. Dva týždne po tom ako sa u nás začína školský rok pre základné a stredné školy. Takže mám ešte 2 týždne k dobru, uvidíme ako ich využijem.
Majte sa krásne a nebojte, škola teraz síce iba začína, ale ani sa nenazdáte a budete počítať posledné dni do jej konca. Stay positive. Love ya :*


4 fotky z dovolenky #2

31. srpna 2014 v 10:13 | Džejní |  Fotím





Illusion is needed to disguise the emptiness within

30. srpna 2014 v 9:57 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Už je to týždeň odkedy som naposledy písala denníčkový článok. Hrozne rýchlo to uteká a ja mám pocit, že vám ani nemám toho veľa čo povedať. Odkedy som naposledy písala, udialo sa nejaké menšie nakupovanie, keď som neodolala a presvedčila mamu, aby mi kúpila pletený sveter. Takže tak. Inak som si kúpila pár vecí do školy - pentelku, červenú farbičku, gumu a tvrdý bledoružový papier, ktorý, keď ho celý pomaľujem obrázkami, bude prednou stranou môjho zošitu. A včera som si v jednom papiernictve všimla, že tam majú zošity, ktoré majú obal obyčajne biely, aby si naň človek mohol nakresliť, čo chce. Tak možno si jeden taký zošit zadovážim a budem pokračovať v kreslení. O tom zošite sa ešte dozviete viac v samostatnom článku, pretože je to na dlhšie vysvetľovanie :D
Takže, moje dni počas týždňa sa niesli v znamení chodenia do nákupných centier, keďže vonku bola dosť zima a nedalo sa tam poriadne byť. Asi vo štvrtok som dopozerala Breaking Bad a teraz rozmýšľam nad tým, že si konečne pozriem nejaký film z tých, ktoré mám už tak dlho v počítači. Minulú sobotu som bola s rodičmi a bratom na nejakej menšej akcii, kde mali plno dobrého mäsového jedla a dalo sa tam aj strieľať z luku a vzduchovky, čo si môj brat aj vyskúšal.
V stredu mal brat narodeniny, tak som mu upiekla čokoládovú tortu a na večeru sme boli všetci v reštaurácii. Zas som si ako taká ťapa objednala nemäsové jedlo, takže bolo úplne bez chuti. Človek si myslí, že vedia urobiť aj dobré cestoviny, ale realita je trochu iná. Skoro kedykoľvek si dám v reštaurácii cestoviny, tak sú bez chuti. Výnimkou boli sépiové ravioli v Kodani a mám pocit, že ešte jedny cestoviny v reštaurácii, kde sme boli iba raz so známymi. Ale keď ochutnám cestoviny, ktoré si objednal niekto iný, tak sú zas vždy lepšie ako moje jedlo. No zákon schválnosti toto. Úplne som síce odbočila od témy denníčka, ale aj tak nemám poriadne o čom písať, tak aspoň niečo podľa mňa trochu zaujímavé.
Ale myslím, že už predsalen budem končiť. Ešte stále som vám nepoukazovala všetky fotky z dovolenky, tak ešte nejaké povyberám a zajtra by tu mali byť. A potom sa znova niekedy ozvem. Love ya :*


4 fotky z dovolenky #1

26. srpna 2014 v 13:59 | Džejní |  Fotím





Home sweet home

23. srpna 2014 v 21:13 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte zlatíčka :3

Tak som späť z dovolenky. To sa určite tešíte, čo? ;) Dopredu upozorňujem, že tento článok bude poriadne dlhý, aj keď sa budem snažiť urobiť ho čo najkratším. Ale keď ono sa na dovolenke dialo celkom dosť zaujímavých vecí, tak dúfam, že vám nebude vadiť, že bude trochu dlhší. Aby som ďalej nezdržovala, pustíme sa do toho.

Piatok, 15. 8. 2014

V piatok bol deň, kedy sme odlietali. O 1:15 v noci nám došiel taxík, aby nás odviezol na letisko do Viedne. Na letisku ani nebolo nejak extrémne veľa ľudí, kufre nám zobrali celkom rýchlo a tak sme sa postupne dostali až za kontrolu a pomedzi zavreté obchody sme došli až k nášmu gate-u, kde sme čakali asi pol hodinu. Kúpili sme si niečo na pitie za extrémne predraženú cenu, ale tak letisko, všetci vieme, že je to tam drahé. Leteli sme myslím, že dosť načas - o 4:25. Kým sme čakali na nastúpenie do lietadla, tak som normálne mala pocit, že je deň, aj keď bola vonku ešte úplná tma :D V lietadle som sa už pokúšala zaspať, ale keďže sme leteli iba dve hodiny, tak sa mi to akosi nepodarilo. Najprv som čakala, kým nám dajú jedlo, ktoré som po prvýkrát v lietadle zjedla úplne celé, pretože v ňom nebola žiadna zelenina. Boli nejaké zapečené žemle so šunkou a hubami, tým ma veľmi potešili. A po jedle som išla na záchod (to by som inak nebola ja) a potom som sa snažila na hodinu zaspať, ale zobudil ma hlas pilota lietadla tak, že som sa úplne strhla. Takže keď sme doleteli a ubytovali sa v hoteli, musela som si pospať a spala som od ôsmej tamojšieho času (je tam o hodinu viac ako tu) do pol tretej poobede. Potom som si dala niečo na jedenie a bola som sa okúpať v mori. Na večeru sme boli v bare, ktorý patril k nášmu hotelu, aby sme nemuseli chodiť nikam ďaleko. Keby to niekoho zaujímalo, tak som mala tzatziki. Po večeri pre zmenu zaspal brat, ale ja som sa s rodičmi vybrala nakúpiť nejaké potraviny. A potom hurá znova do postele.

Sobota, 16. 8. 2014

Vstávala som dosť skoro, pretože som bola hrozne hladná a pritom som všetkých nechtiac zobudila. Ale prežili to a po raňajkách sme s bratom išli do obchodu, pretože mne hneď prvýkrát, čo som bola v mori, prasklo nafukovacie koleso, takže som potrebovala nové. Brat chcel šnorchel, aby si mohol pozerať ryby pod vodou, takže sme nejaký našli a kúpili. Potom sme plávali až do obeda, ako predjedlo sme si dali v bare tiropitaky, teda také grécke taštičky z lístkového cesta, v ktorých je syr feta. Na obed sme mali cestoviny - našu hlavnú dovolenkovú obživu. Po obede sme si trochu pospali, potom sme boli znova plávať, večerali sme zvyšky cestovín z obeda, boli sme nakúpiť, dali sme si koktejly a palacinky a išli sme spať.

Nedeľa, 17. 8. 2014

Program každého nasledujúceho dňa bol vlastne skoro rovnaký - raňajky, plávanie, obed, oddych, plávanie, večera, prechádzka, nákup, koktejl, spanie. Ale aj tak sa niekedy dialo niečo trochu zaujímavejšie. V nedeľu napríklad to, že poobede boli celkom poriadne veľké vlny, vyvesená oranžová vlajka. Takže sme sa aj s bratom pekne pozabávali vo vlnách, ktoré sa žiaľ už počas našej dovolenky neopakovali. Večer sme sa trochu viac prešli po pláži, kde poriadne fúkalo, ale akonáhle sme zašli za roh, tak bolo skoro úplné bezvetrie. Mesto bolo úplne preplnené turistami, dosť často som počula češtinu. Znova sme si dali koktejly, ja som mala stále nealkoholický, pretože mi mama alkoholický nedovolila :D

Pondelok, 18. 8. 2014

V pondelok sme si s bratom ráno kúpili v obchode úplne super banánovo-čokoládový mrežovník, ktorý sme potom všetci mali ako dezert po obede. Inak sme sa kúpali, more bolo príjemné, až na to, že tam boli stále nejaké ryby. Na to som vlastne potrebovala nafukovacie koleso - aby som mohla plávať na hladine a nedotýkala sa rýb :D Na obed sme mali rizoto a na večeru som ja dojedla zvyšky, pretože vždy niečo zostalo. Ale potom som si dala v hotelovom bare aj jogurt s medom a kus maminej večere - karbonátky s hranolkami a dosť dobrou omáčkou. Opäť sme sa po večeri všetci prešli, okolo deviatej sme si ešte dali koktejl, ja som mala Mojito a išli sme spať.

Utorok, 19. 8. 2014

V utorok som si urobila poriadne dobré a plnotučné raňajky - chleba vo vajíčku so syrom, salámou, olivami a kečupom. Kto by chcel vidieť fotku, môže trochu si trochu poprezerať môj Instagram a môže tam vidieť aj na nejaké ďalšie fotky z dovolenky. Znova sme boli s bratom na rannom poraňajkovom nákupe a narazili sme na úplne úžasné Capri-Sonne, konkrétne s príchuťou Cool Summer. Poviem vám, že chutí absolútne úžasne a úplne najviac pripomína leto. Dokonca sme si štyri kusy doniesli aj domov. Na večeru sme sa v utorok vybrali do reštaurácie, kde mali hlavne ryby a iné morské živočíchy, tak sme si dali tie. Ja som išla na istotu a dala som si lososa, brat mal rizoto s mušľami, ktoré bolo výborné, ale mušle som pre istotu radšej neochutnávala. Oco a mama si tiež dali nejakú rybu a všetkým nám chutilo, takže to bolo fajn.

Streda, 20. 8. 2014

V stredu som pri doobednom plávaní uvidela vo vode hrozne veľkú rybu a skoro som sa pritom vykotila z môjho nafukovacieho kolesa. Asi by ma porazilo, keby som na tú rybu padla, pretože mala fakt asi 30cm, no myslela som, že vyskočím z kože, keď som ju uvidela plávať podo mnou. Viem, že ryby do mora patria, s tými malými som bola ako-tak stotožnená, aj keď som rozhodne nechcela, aby sa ma niektorá z nich dotkla. Ale tá veľká, to bola iná káva. Na obed sme mali ako jediny deň kuracie mäso s dubákovou omáčkou, ocovi sa nejak podarilo zohnať kuracie prsia. Celkovo sme si podľa mňa varili dobre, mali sme síce často cestoviny, ale aspoň sme menili veci, čo sme dali na ne. Na večeru sme znova boli mimo apartmánu, ja som si dala zemiaky so syrom a brat mal moussaku a v polovici sme si jedlá vymenili. Po večeri samozrejme nasledovala prechádzka a predposledný koktejl.

Štvrtok 21. 8. 2014

V náš posledný celý deň na dovolenke som mala práve meniny. Tu na blogu mi zablahoželala ~*~Janii~*~, za čo sa jej chcem poďakovať :) Ako darček som vlastne dostala predražený suvenír, konkrétne strieborný prívesok s opálmi v tvare morskej korytnačky. Je naozaj krásny Cez deň sme sa samozrejme kúpali v mori, veľkú rybu som síce nevidela, ale jedno dievča som počula kričať na svoju mamu, že vidí veľkú rybu, tak som okamžite trielila von z vody. Na poslednú dovolenkovú večeru sme boli znova v reštaurácii a ja som si dala hamburger so slaninou, syrom, hranolkami a kečupom, ktorý bol fakt dobrý. Ešte sme urobili posledné nákupy, dali si posledný koktejl a pobrali sme sa spať.

Piatok 22. 8. 2014

O 5:50 sme sa museli zobudiť, aby sme sa stihli dobaliť a prichystať. O 6:20 došiel taxík, previezol nás na letisko, kde už bol rad, ktorý sa však pohyboval dosť rýchlo. Začali sme raňajkovať bagety, ktoré sme si urobili doma, jednu polovicu som zjedla a druhú som zrejme zabudla na letisku v Zakynthose na stoličke. To sa fakt môže stať iba mne :D Lietadlo išlo trochu skôr ako malo, takže sme boli aj skôr doma, asi okolo jedenástej nášho času. A tam sa naša dovolenka končí. Home sweet home.


P. S.: Fotky budem pridávať postupne po štyroch do samostatných článkov, aby ste si ich mohli všetky patrične užiť.

Normálny cvok

22. srpna 2014 v 10:16 | Džejní |  Čítam
Slovenský & Originálny názov: Normálny cvok
Autor: Peter Holka
Obsah: Mladý chalan je v polepšovni a psychológ ho prinúti písať si denník. Píše o tom, ako sa do polepšovne dostal, o svojich kamarátoch zo školy, o rodičoch a najmä o svojej drogovo závislej priateľke Dore. Keď sa s Dorou stretol, vôbec netušil, že berie drogy, ale videl, ako jej je v niektoré dni veľmi zle a v niektoré dni je úplne v pohode. Snažil sa jej pomôcť najviac ako vedel, predal svoje veci, aby jej mohol dať peniaze na drogy. Obetoval pre ňu všetko a v polepšovni sa bál, že naňho Dora zabudne. V jednu zimnú noc preto utečie z polepšovne a dozvie sa krutú pravdu o tom, s kým sa Dora dala "dokopy".
Môj názor: Na úryvok z tejto knihy som narazila v ktorejsi učebnici slovenčiny asi pred štyrmi rokmi. Bol v nej práve ten úryvok, kde Dora ukazuje svoje jazvy po vpichoch ihiel a to mi akosi utkvelo v pamäti. Po štyroch rokoch som si na ten úryvok ani neviem prečo spomenula a začala som hľadať knihu, z ktorej by mohol byť. A bola som úspešná. S knihou som bola spokojná, aj keď čítať niečo z pohľadu 16-ročného chalana sa mi nepáčilo úplne stopercentne, príbeh to bol dobrý a aj dobre napísaný.


Nebo nepozná obľúbencov

20. srpna 2014 v 9:37 | Džejní |  Čítam
Slovenský názov: Nebo nepozná obľúbencov
Originálny názov: Der Himmel kennt keine Günstlinge
Autor: Erich Maria Remarque

Obsah: Vo švarčiarskom sanatóriu bojujú pacienti so zákernou chorobou - tuberkolózou. Medzi nimi je aj Lillian Dunkerqueová. Mladý pretekár Clerfayt navštívi v sanatóriu svojho pretekárskeho parťáka, ktorý sa tiež lieči. Pri návšteve sa zamiluje do Lillian. Keď sa Lillian dozvie, že jej zostáva zrejme už iba posledných pár mesiacov života, rozhodne sa odísť s Clerfaytom zo sanatória. Na niektoré miesta cestujú spolu, ale sem-tam sa ich cesty na chvíľu rozídu. Nočný život a krásne šaty pomáhajú Lillian aspoň na chvíľu zabudnúť a umožňujú jej cítiť sa znova ako žena. Clerfayt ponúka Lillian manželstvo, no osud rozhodne inak.
Môj názor: Remarque je v písaní kníh naozaj pán. Aj keď píše vo svojej podstate celkom smutné príbehy, vždy sa v nich nájde niečo inšpiratívne, čo donúti človeka zamyslieť sa nad svojím vnímaním života. Určite si ešte nejakú knihu od tohto spisovateľa prečítam a dúfam, že bude podobne dobrá.


Portrét Doriana Graya

18. srpna 2014 v 9:13 | Džejní |  Čítam
Slovenský názov: Portrét Doriana Graya
Originálny názov: The Picture of Dorian Gray
Autor: Oscar Wilde
Obsah: Mladý a krásny Dorian Gray sa priatelí s maliarom, ktorý mu namaľuje portrét. Nerozvážne si praje, aby zostal navždy taký krásny a mladý, ako je namaľovaný na obraze. A presne to sa aj stane. Obraz starne namiesto neho a Dorian zostáva stále mladý a krásny. No žije s nepretržitým strachom, že by mohol niekto odhaliť zázračný obraz, ktorý starne namiesto neho a preto ho schová v nepoužívanej izbe. Nakoniec sa mu však aj tak nepodarí ujsť pred osudom.
Môj názor: Po prečítaní knihy som mala pocit, že mi Portrét Doriana Graya veľmi pripomína inú knihu a nakoniec som aj zistila ktorú. Šagrénovú kožu od Honoré de Balzaca. Minimálne vzdialene tieto dve knihy mali podľa mňa niečo spoločné. V oboch knihách sa hlavný hrdinovia báli smrti a toho, že by niekto mohol objaviť to, čo chcú pred svetom skryť. Zo svojho strachu sa pomätú a obe knihy končia veľmi podobne. Portrét Doriana Graya by som odporučila tým, ktorí majú radi čítanie o psychike hlavnej postavy.


Skôr než zomriem

16. srpna 2014 v 11:03 | Džejní |  Čítam
Slovenský názov: Skôr než zomriem
Originálny názov: Before I die
Autor: Jenny Downham
Obsah: Šestnásťročná Tessa je smrteľne chorá, má rakovinu. Zostáva jej už iba niekoľko mesiacov života, ktoré sa rozhodne využiť naplno. Zostaví si zoznam vecí, ktoré chce urobiť ešte predtým, ako zomrie. Postupne si môže jednu za druhou odškrtnúť. Zoznámi sa s chlapcom, prežije s ním nádherné chvíle, no nenastáva zázračné vyliečenie sa, ale Tessin stav sa stále zhoršuje. Koniec je pekný aj smutný zároveň.
Môj názor: Toto bola druhá kniha o rakovine, ktorú som si prečítala. Veľmi sa mi páčila, mám pocit, že ku koncu som aj plakala, pretože bola naozaj smutná. Som veľmi rada, že som sa k nej dostala, v niektorých veciach som sa začala na život pozerať aspoň trochu inak. Určite odporúčam.


Odchod na dovolenku

14. srpna 2014 v 9:51 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte zlatíčka :)

Ako sa máte? Ja dobre, len zase musím trošku dobiehať denníček. Aj keď som toho vlastne veľa nerobila :D V nedeľu sme boli znova u známych, v pondelok aj v utorok bola ich dcéra u nás. S mojím bratom oba dni niečo piekli, ale už sa to aj stihlo zjesť. Ja som pozerala Breaking Bad, som na 4. sérii, je to dosť dobrý seriál, takže sa mi pozerá dosť ľahko. Potom som bola aj nakupovať s mamou, pretože sme ešte potrebovali niečo dokúpiť na dovolenku. Kúpila som si aj další sprchový gél, tentokrát od C-thru, pretože mali nejaký nový a voňal dosť dobre.
Včera som sa doobeda balila na dovolenku, mama povedala, že cvične, aby som zistila, či mi niečo nechýba, ale už som to nechala zabalené, veď nebudem sa baliť dvakrát. Mám pocit, že toho mám neskutočne veľa, ale myslím, že do hmotnostného limitu by som sa mohla zmestiť. Plánovala som ísť ešte do knižnice, ale mám pocit, že mám dosť kníh, ktoré som podostávala na narodeniny a ešte som ich neprečítala, takže si beriem iba tie. A včera poobede som bola s bývalými spolužiačkami v nákupnom centre, pretože jedna z nich chcela náramok, ktorý som uplietla. Ony sa rozprávali skoro celý čas o Grape festivale, ktorý je práve vtedy, keď ideme na dovolenku, takže ja tam nejdem (nie, že by som sa tam inak chystala), čo znamená, že som ich väčšinu času iba počúvala. Okrem toho všetky tri skoro celý čas ťukali do mobilu. Poviem vám, že sa mi ešte nestalo, že by niekto, s kým som niekde bola, celý čas iba pozeral do mobilu. Ale tak nech. Aj tak bolo fajn vidieť ich po dvoch mesiacoch. A došlo aj na rozprávanie sa o chalanoch :D
Dnes je zatiaľ iba ráno, ale už sme s mamou a bratom stihli zájsť na raňajky do McDonald's, takže som celkom prejedená. A mama mi konečne po dlhom presviedčaní kúpila krásny termohrnček z McCafé :3 Už u nás doma pomaly vrcholí cestovná horúčka, mama išla do roboty a potom kúpiť nejaké bagety, aby sme zajtra mali skoré raňajky, pretože letíme o 4:25 ráno, čo znamená, že o jednej odchádzame z domu, takže tak. Myslím, že si pôjdem večer okolo šiestej aj pospať, tak do polnoci, aby som zas nebola úplne mŕtva, keď dojdeme na dovolenku a aby som sa mohla ísť hneď kúpať do mora ♥
Takže, prosím ospravedlňte od zajtra až do budúceho piatku, teda 22. 8. 2014, moju neaktivitu v obiehaní spriatelených blogov. Môj blog bude aspoň ako-tak aktívny, na každý druhý deň počínajúc sobotou je prednastavený článok s recenziou na knihu, ktorú som čítala a konečne som sa dostala k napísaní recenzie. Ak vás to zaujíma, budem rada, keď sa prídete pozrieť.


Crème brûlée

11. srpna 2014 v 15:28 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: 3 žĺtka, 300ml smotany na šľahanie, vanilkový extrakt, 3 lyžice kryštálového cukru
Postup: Žĺtka dobre zmiešame s cukrom až kým nenadobudne bledožltú farbu. Šľahačku privedieme do varu, necháme trochu vychladnúť a nalejeme do žĺtkovej zmesi. Pridáme trochu vanilkového extraktu podľa chuti. Dáme na chvíľu do chladničky, aby sme sa zbavili bubliniek. Zmes potom nalejeme do keramických misiek, ktoré dáme na plech, v ktorom je voda. Pečieme 30-35 minút pri 160°C. Vyberieme z rúry a necháme vychladnúť. Potom posypeme cukrom, ktorý skaramelizujeme pomocou flambovacej pištole. Podávame. Dobrú chuť!


We may leave school, but it never leaves us

10. srpna 2014 v 9:20 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ako sa mi máte? U mňa je to celkom v pohode. Posledné tri dni boli záživnejšie ako doterajšie prázdniny, takže som rada. Vo štvrtok som bola s už spomínanou kamarátkou. Dali sme si darčeky a ja som od nej dostala rámik s našimi fotkami, guličku do kúpeľa, záložku z Chorvátska a čokoládu Toblerone :3 Bola som veľmi potešená a myslím, že aj jej sa páčilo to, čo som jej dala. Ešte sme si potom v nákupnom centre kúpili náhrdelníky v Tally Weijl spomedzi takých, že friends forever. Vyzerajú takto:
Ja mám ten s palmou a páči sa mi na nich práve to, že nás to akoby nezaväzuje byť best friends, čo býva väčšinou na takých náhrdelníkoch/náramkoch napísané, ale obe vieme, kto má ten druhý náhrdelník a to úplne stačí ♥ Takže štvrtok bol veľmi dobrý deň.
V priebehu piatka som mala pocit, že som prežila minimálne tri dni, pretože doobeda som vyrazila s ocom po brata do tábora, kde sme aj chvíľku pobudli, potom sme sa vrátili domov, bola som s mamou nakúpiť v Bille a večer som sa vybrala na narodeninovú oslavu kamošky. Tam som okrem iných ľudí stretla aj moju bývalú spolužiačku, ktorá chodí s oslávenkyňou na rock 'n roll, tak sme sa porozprávali o našich bývalých spolužiakoch a spolužiačkach, že kam idú na vysokú školu, ako sa majú a tak. Bolo celkom fajn stretnúť sa s niekým zo školy. Na narodeninovej oslave som však nebola veľmi dlho. Mala som šampanské, Mojito, zjedla som všetky arašidové chrumky a potom ešte bola torta, ktorá bola dobrá. Už o štvrť na dvanásť sme sa vybrali autobusom domov a okolo polnoci som už bola doma. Po ceste domov som videla na chodníku ježka, ja že čo to je a keď som si uvedomila, že je to ježko, eda niečo živé, tak som radšej utekala, aj keď prevdepodobne sa ten ježko bál mňa oveľa viac ako ja jeho :D
Včera konečne po dlhom čase prišli do Bratislavy naši známi, tak sme skoro celý deň strávili na ich záhrade. A mali tam aj ich psa, tak som sa s ním odfotila:
Áno, vyzerám tam ako debil, ale pes sa veľmi nechcel odfotiť, tak som bola rada, že sa mi aspoň jedna fotka s ním podarila. Ako vždy sme opekali, ja som upiekla perník a poriadne som sa prejedla všetkého možného. Aj bazénik bol nafúkaný, ale akosi poriadne nešla teplá voda, takže ja som doň vliezla asi na tri minúty a potom som znova vyliezla, pretože mi bola zima.
Dnes ani neviem či niečo plánujeme, so známymi si chceme zavolať, že čo a ako, tak sa uvidí. Zatiaľ sa tu majte krásne. Love ya :*


Memory is a complicated thing, a relative to truth, but not its twin

6. srpna 2014 v 20:22 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Dnes sa vám hlásim s o čosi lepšou náladou ako v poslednom denníčkovom článku. Môj životný štýl sa síce bohvieako nezmenil, ale bola som aspoň s rodičmi na termálnom kúpalisku, mám novú kabelku, nový matný lak na nechty, kupovala som kamoške darčeky na jej piatočnú narodeninovú oslavu a zajtra sa vidím s inou kamarátkou, s ktorou si vymeníme narodeninové darčeky. Na to sa už veľmi teším. Mám pre ňu veľmi špeciálny darček, tak dúfam, že sa jej bude páčiť. Okrem toho som nateraz dopozerala seriál Suits a pokračujem v pozeraní seriálu Breaking Bad. Ten vo mne vyvoláva aspoň o niečo viac emócií, čo je fajn. Aspoň niečo.
S mamou sme ako-tak doupratovali bratovu izbu, v piatok sa brat vracia domov. Možno cez víkend pôjdeme na nejaký jednodňový výlet niekam na Slovensko, ale to ešte nie je isté. Celkom rada by som išla do bojnickej ZOO, pretože ZOO mám rada. Nie ako náš učiteľ konverzácie angličtiny, ktorý nám pri ani neviem akej príležitosti povedal, že nemá rád chodenie do ZOO, čo je s dvoma 9-ročnými dievčatami na krku celkom blbá vec :D
Čo by som vám ešte povedala... Včera som mala na večeru niečo dobré z McDonald's, konkrétne moje all time favourite Chicken McNuggets, hranolky, ľadový čaj a barbecue omáčku. Túto kombináciu jem už od kedy sa pamätám. Včera som robila aj Crème brûlée, na ktorý určite napíšem recept, pretože ten už mám v počítači. Potom som dočítala knihu Noc v Lisabone, naozaj sa posnažím urobiť na ňu recenziu, pretože sa mi páčila, ale nič nesľubujem. Začala som čítať knihu od Georga Orwella: 1984, ktorá je zatiaľ tiež fajn. Pred dovolenkou si ešte musím ísť do knižnice požičať nejaké knihy, aby som sa mohla opaľovať a nemyslieť pri tom na to, ako mi je hrozne teplo.
Dúfam, že si užívate prázdniny trochu lepšie ako ja a máte sa dobre. Love ya :*


July Favourites

4. srpna 2014 v 10:05 | Džejní |  Obľúbenôstky
Viem, že júl sa skončil už relatívne dávno, ale až doteraz som sa nedostala k tomu, aby som vám napísala niečo o mojich July Favourites. Ale dnes sa mi už podarilo skompletizovať menší zoznam vecí, ktoré boli highlightmi mesiaca júl.

1. moje narodeniny
Minulý mesiac som mala narodeniny a páčilo sa mi úplne všetko, čo bolo s nimi spojené. Torta, darčeky aj to, že som sa stala plnoletou. Aj keď som to zatiaľ ešte vôbec nevyužila, ale aj k tomu sa snáď raz dostanem.

2. denný tábor
Druhý júlový týždeň som bola pomocnou vedúcou v dennom tábore. Bola to celkom zaujímavá skúsenosť a dúfam, že sa toho táboru budem môcť zúčastniť aj budúci rok. Takisto dúfam, že táto aspoň nejaká skúsenosť mi pomôže byť aspoň trochu pripravená na iný tábor, kde by som chcela byť vedúcou budúce leto.

3. sukne
Keď bolo slnečno, letne a pekne, tak som tento mesiac s dosť veľkou obľubou nosila sukne. Zvláštne je, že ešte pred rokom som mala v skrini 4 sukne a dvoje šaty, ktoré som skoro vôbec nenosila. Ale počas roku som našla v obchodoch pár kúskov, ktoré sa mi páčili a keďže som mame sľúbila, že ich budem nosiť, celkom sa mi v priebehu leta darilo tento sľub dodržiavať.

4. seriál Breaking Bad
Znova som na odporučenie môjho Affka galaxyyy vyskúšala nový seriál. Tentokrát to bol seriál, nad ktorého pozeraním som už uvažovala dlhší čas a keď som sa dozvedela, že už nebude viac nových častí a seriál má iba 5 sérií, tak ma to presvedčilo pozrieť si ho. Ešte som ho nestihla dopozerať, pretože som začala pozerať ešte jeden seriál, ale ten už za chvíľu dopozerám, takže sa budem môcť naplno venovať pozeraniu Breaking Bad. Je to podľa mňa fakt super seriál a určite ho odporúčam.

5. nové náušnice
V posledných dňoch minulého mesiaca som si kúpila dvoje nové náušnice. Jedny majú tvar malých foťáčikov a druhé tvar nekonečna. Oboje sú podľa mňa úplne krásne ♥


I'm tired of loving with nobody to love

2. srpna 2014 v 21:40 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte.

Odkedy som sa vrátila domov z výletu v podstate som iba sedela doma. Teda nie je veľa vecí, o ktorých by som vám mohla porozprávať. Väčšinu času trávim doma zavretá pri mojom počítači a práve teraz pozerám seriál Suits. Nie je vlastne ani nejako extra zaujímavý, ale je to niečo. Potom čítam aj jednu knihu - Erich Maria Remarque: Noc v Lisabone. Tá je celkom dobrá.
Ak mám pravdu povedať, veľmi rada by som vám sem napísala pár recenzií na rôzne knihy, ktoré som za posledný rok prečítala, ale vôbec sa k tomu nedokážem donútiť. Všetko odkladám na neskôr a maximálne mi chýba pocit, že niečo musím urobiť. Už viac ako dva mesiace nemusím nič robiť. Preto sa mi nič ani nechce robiť. Ide to so mnou dolu vodou a nedokážem s tým nič urobiť. Motám sa po nákupných centrách a mojou jedinou pozitívnou vyhliadkou je v tejto chvíli piatok, ktorý príde, pretože jedna kamarátka ma pozvala na oslavu svojich narodenín. Dúfam, že sa bude oslavovať celú noc. Mám chuť urobiť niečo nerozvážne, ale keďže som bola vždy dobré dievčatko, vždy mi v tom moje svedomie zabráni. Načo sú mi najdlhšie prázdniny v mojom živote, keď nemám ľudí, s ktorými by som ich mohla plnohodnotne prežiť? Viem, že sebaľútosť nepomáha, ale niekedy sa z toho celého proste treba vykecať. Vlastne v tomto prípade vypísať, aj keď ľuďom, ktorých osobne nepoznám.
Cítim sa uväznená sama sebou. Svojím správaním, svojou povahou, svojimi myšlienkami, svojím vystupovaním na verejnosti. Chcem byť sama sebou, ale ani poriadne neviem, kto som. Neviem ani kým by som vlastne chcela byť. Neviem nič, v hlave mám prázdno a v srdci ešte väčšie. Vákuum. Strhávam sa pri zaspávaní, pretože ma napadne nejaká hrozná myšlienka. Ako-tak ma baví upratovať v bratovej izbe, keďže je teraz na tábore. Ale aj to sa raz skončí. Bola by som rada, keby som po prázdninách znova išla do školy, kam som chodila. Síce som si hovorila, že sa tam už nikdy nechcem vrátiť, ale práve to je to miesto, ktoré poznám. Bojím sa neznámeho a celej mojej budúcnosti. Nebolo by lepšie žiadnu nemať? Viem, že nebolo, ale občas dosť poriadne nad touto otázkou rozmýšľam. Nechcem zahodiť všetko, čo mám, pretože mám na pláne ešte pár vecí, ktoré by som za svoj život chcela stihnúť. No neviem, či sa k nim aj naozaj dostanem. Pretože si myslím, že som na nesprávnej ceste.
Okolo mňa je prázdno, tma, idem po ceste životom sama, nebo je bez hviezd. Dopredu sa hýbem iba zo zotrvačnosti. Niečo sa skončí, niečo iné začína a ja to aj tak poriadne nevnímam. Všetko sa zlieva dokopy. Je to ako sen. Sen, z ktorého sa chcem už konečne zobudiť.