♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Odpovede na vaše otázky

Září 2014

September Favourites

30. září 2014 v 19:30 | Džejní |  Obľúbenôstky
September sa skončil a preto sa vám znova hlásim so zoznamom vecí, ktoré boli počas uplynulého mesiaca moje obľúbené.

1. divadlo
Mojou asi najobľúbenejšou časťou semptembra bolo to, že som s kamarátkou bola v divadle. O tom o čom bolo a ako sa mi páčilo si môžete prečítať tu. Musím povedať, že by som si ešte niekedy rada zopakovala návštevu divadla, pretože mám vyhliadnutých ešte pár zaujímavých predstavení.

2. kniha Safe Haven od Nicholasa Sparksa
Náhodou som na túto knihu natrafila v knižnici a keďže som už dlhšie mala vo vyhliadke film s rovnakým názvom, povedala som si, že si predsalen najprv prečítam knihu. Kniha bola absolútne super, film už žiaľ menej. On totiž nebol presne podľa tej knihy, ktorá bola proste dokonalá, tak ma trochu sklamal. Knihu rozhodne odporúčam a ak ste nečítali knihu, tak si myslím, že aj film sa vám celkom bude páčiť.

3. film If I Stay
Trailer na film If I Stay som videla, keď som bola v kine na The Fault In Our Stars. Trailer ma rozhodne zaujal a keď som sa spýtala kamošky, či by na ten film so mnou išla, súhlasila. Bol to dobrý film, aj keď teda trochu prevídateľný, ale páčil sa mi. Knihu som nečítala, ale keď ju raz uvidím v knižnici, myslím, že si ju prečítam.

4. matný červený rúž od Essence
Po imatrikulačkách som sa rozhodla urobiť si trochu radosť pred nadchádzajúcim prvým semestrom vysokej školy a tak som si kúpila matný červený rúž od Essence. Na perách síce vyzerá ružovo, ale celkom som si ho obľúbila. Na výnimočné príležitosti je pre mňa ako stvorený, pretože po ňom nemám lepkavé pery, ani nejaké klzké alebo čo (neviem, ako to vyzvetliť) ako po normálnych nematných rúžoch. Takže za mňa rozhodne palec hore.

5. Noc výskumníkov
V denníčku som to akosi zabudla spomenúť, ale posledný septembrový piatok som bola na Noci výskumníkov. Je to taká akcia, ktorá sa tento rok konala na inom mieste ako všetky minulé roky. Je to teda akcia, kde sú rôzne stánky rôznych univerzít a inštitúcií a v tých stánkoch sú vedci (chemici, informatici, geológovia a ktovie kto ešte), ktorí sa snažia ukázať ľuďom, ktorí sú na tom podujatí, že veda je fajn a pomocou nej sa dá vytvoriť veľa kúl vecí. Bolo tam síce poriadne veľa ľudí a mohli sme tam zostať aj dlhšie, ale bolo to fajn :)

6. Fotomaratón
O Fotomaratóne som už písala v tomto článku, ale musela som ho spomenúť aj v tomto zozname, pretože to bol fakt super strávený deň.


Fotomaratón 2014

28. září 2014 v 19:58 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Aký ste mali víkend? Ja celkom akčný. Ako som písala, včera som bola na Fotomaratóne. Keďže pár ľudí chcelo vedieť, čo to vlastne je, tak vysvetlím. Fotomaratón je súťaž, ktorá sa tento rok organizovala v 5 slovenských mestách. Prihlásení súťažiaci dostanú na začiatku súťaže 12 tém, na ktoré majú odfotiť fotky v časovom intervale 6 hodín, čo je teda poriadny adrenalín. Ide vlastne o to, aby ste boli čo najkreatívnejší, najoriginálnejší a samozrejme aj o to, aby fotky boli správnej kvality a dobré aj po technickej stránke. Teda, je 12 tém, tohtoročné si môžete prečítať tu. Fotky, ktoré nafotíte musia byť v tom poradí, ako idú za sebou témy a fotky nemôžete upravovať. Je to celkom zábava, keď idete s kamarátkou alebo s viacerými kamarátkami, máte tak viac nápadov a viac sa pri fotení zabavíte. Ja som tento rok so sebou zobrala jednu kamarátku a spolu sme došli na veľa super vecí. Fotky si budete môcť časom pozrieť na fotomaraton.sk, ale sem žiadnu okrem prvej dávať nebudem, pretože na všetkých je kamarátka a neviem, či by súhlasila s tým, že by tu bola jej tvár. Prvá, vlastne nultá fotka je vlastne moje štartovacie číslo - tento rok sa mi ušlo pekné - 0001:
Fotomaratónom som vlastne včera zabila celý deň, ale myslím, že to stálo za to.
Dnes ako som predpokladala sme išli na hody. Boli sme tam na obede, takže som sa poriadne najedla. Mala som kačicu s lokšami, samozrejme Kofolu a potom ešte aj vanilkový trdelník, ktorý bol fakt úžasne dobrý. Boli tam aj nejaké kolotoče, ale ja som akurát tak išla s bratom na autodrom, pretože som sa bála, že by mi po obede na hocičom inom bolo zle :D Po hodoch sme išli s mamou nakúpiť, mám novú zimnú čiapku z New Yorkeru, je fakt pekná, aj keď vlastne viac-menej obyčajná. Hovorila som si, že keď sa mi nazbiera viac nových zimných vecí, tak vám sem hodím nejaký haulový článok, aby ste sa pred zimou ešte mohli trochu inšpirovať :)
Zajtra zase pondelok, čo znamená školu, ešte, že ju mám až poobede a snáď stihnem nejaké veci, ktoré sa mi cez víkend nechceli robiť. Síce nič súrne, ale aj tak by som nad pár vecami už mohla začať rozmýšľať. Tak sa majte pekne, v zdraví prežijte týždeň a snáď sa ozvem čo najskôr. Love ya :*


With nothing but a broken mind to keep me safe

27. září 2014 v 9:15 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Týždeň preletel fakt neskutočnou rýchlosťou a ja som zase vôbec nemala čas zastaviť sa tu či na vašich blogoch. Dnes budem žiaľ tiež mať minimum času - idem totiž na Fotomaratón. Môžem vám trochu porozprávať o tom, čo sa tak celkovo dialo v škole a o tom, koľko ľudí, ktorých poznám som zase videla na nazvyčajných miestach a všimol si ma a spoznal iba jeden z nich. Ale lepšie ako nič.
Takže, do školy chodím s jedným chalanom z fyzikálneho tábora, máme spolu prednášky a išiel okolo mňa už párkrát a vôbec si ma nevšimol. Alebo teda minimálne to nevyzeralo tak, že by ma spoznal. Vo štvrtok som videla iného chalana z toho istého tábora, dokonca dvakrát sme okolo seba prešli a on ani nevyzeral, že by si ma vôbec všimol. Neviem ako je to u vás, ale ja keď prejdem okolo niekoho, koho poznám, tak akoby mi niečo zaplo v hlave a viem, že toho človeka poznám, pozriem sa na neho ešte raz a tak. Ale vyzeralo to, že oni na mňa nereagujú. Tuším som fakt neviditeľná. Včera bol zvláštny deň, pretože som videla na jednom mieste troch ľudí, ktorých som poznala. Jedným človekom bol Youtuber GoGo, ktorý ma samozrejme nemohol poznať, ale ja som celkom rada, že som ho videla. Hlavne naživo vyzerá oveľa lepšie ako na videách. A je poriadne vysoký :D Druhý človek, ktorého som videla, keď som včera išla s kamoškou do kina na Zostaň so mnou (super film, len fakt hrozne smutný), bola moja bývalá spolužiačka, ktorá prestúpila na inú školu. A potom posledným človekom bola vedúca z jedného tábora, ktorú keď som do toho tábora chodila, som úplne zbožňovala. Tá si mňa aj moju kamošku všimla, pretože obe sme chodili do toho tábora spolu a aj sa na nás usmiala. Tak to bolo také milé a celkom ma to potešilo :3
Inak školu som prežila, prvý naozajstný týždeň. Videla som všetkých učiteľov, niektorí sú fajn, niektorí menej fajn. Napríklad učiteľov na cvičenia máme trochu divných, ale prednášajúci vyzerajú našťastie dosť v pohode. Už som sa naučila niečo naprogramovať v jazyku, ktorý bol pre mňa nový, tak som bola na seba tak trochu hrdá :D Ale čaká ma toho ešte veľmi veľa. Na tento víkend ešte ani nie, ale tie ďalšie týždne a víkendy budú asi boj. Rozmýšľam nad tým, že si vytlačím kalendár aj s priestorom na písanie, niekam si ho vylepím a napíšem si tam termíny písomiek, odovzdávania zadaní a projektov, aby som vedela, ako si mám zadeliť čas, aby som sa stihla všetko naučiť a urobiť. Dnes to žiaľ nestíham, včera som tiež mala celkom rušný deň a zajtrajšie poobedie tiež plánujem byť mimo domu, ale v pondelok až do dvanástej mám čas, tak vtedy to musím spraviť. Inak sa bojím, že na niečo zabudnem a potom to nestihnem. A to by nebolo pekné.
Dlhý článok úplne o ničom, ale snáď mi prepáčite. Obehnúť skúsim dnes, keď sa vrátim z Fotomaratónu, teda niekedy večer, pretože teraz sa musím už obliekať a odchádzať. Majte sa krásne a užite si víkend. Love ya :*


P. S.: Veľmi pekne vám ďakujem za všetky krásne komentáre, ktoré ste mi tu počas týždňa zanechali, aj keď ja som sa v obiehaní vôbec nešla pretrhnúť. A ďakujem aj za pochválenie nového designu, po viac ako roku to už fakt chcelo zmenu :D

Fucking. Confused.

19. září 2014 v 21:46 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte.

Ani neviete ako veľmi ma mrzí, že som cez týždeň vôbec neobiehala. Fakt mi je to hrozne ľúto a chcem sa vám za to veľmi ospravedlniť. No žiaľ mám pocit, že takéto stavy budú teraz veľmi bežné. Vyzerá to, že na články a obiehanie budem mať čas maximálne cez víkend. Už len tento prvý týždeň vysokej školy mi dal zabrať. Bola som tam od deviatej ráno do pol štvrtej poobede a aj keď to bolo poväčšine dosť nudné, absolútne som nemala energiu na to, aby som vám sem niečo písala alebo zapínala počítač na viac ako hodinu, kedy som si skontrolovala maily a snažila sa zistiť, či už je konečne v systéme môj rozvrh. V rozvrhu mám hrozný miš-maš, v kreditovom systéme ešte väčší, asi sa proste budem snažiť učiť, robiť všetky zadania, na nič nezabudnúť, všetko si zapisovať a dúfať, že to bude stačiť. Učiť sa od začiatku semestra každý deň, robiť úlohy každý víkend bude pre mňa ako veľmi lenivého človeka zrejme poriadne náročné. Budem rada, keď budem mať čas na to, aby som sa najedla a popritom sa z toho celého nezbláznila. Ja neviem, je to proste iné ako všetko, čo bolo doteraz, ako nám povedali, nikto nás nebude vodiť za ručičku. Tak fajn.
Okrem toho, že som chodila cez týždeň do školy, som bola aj párkrát s mamou a bratom v meste. Boli sme na zmrzline, dnes na Bubbletea a ja som si dala teplý s jahodovou príchuťou, pretože mi bolo trochu zima a bolo to fajn. V stredu som priniesla z reštaurácie čínske jedlo, čo ma po náročnom dni dosť potešilo. Treba sa tešiť aj z maličkostí.
Teraz o niečom úplne inom. V poslednom čase sa mi často stáva, že vídavam na ulici ľudí, ktorých poznám. Z tábora, zo školy, z iného tábora. Je to zvláštne, ale vždy mám pocit, že oni mňa nespoznajú a tak sa im radšej ani neprihováram. Asi pred troma mesiacmi som videla na bratislavskej vlakovej stanici jednu babu z tábora, ktorá býva v Trnave. Tuším minulý piatok som videla ďalšiu babu z toho istého tábora. Úplne randomne, vystupovala z električky, ja som išla za ňou a až keď som videla, že k nej ide jej sestra, tak som sa otočila a uvidela som, že je to ona. V stredu som si všimla, že do školy, kam chodím, chodí aj jeden chalan z fyzikálneho tábora. Včera som videla moju bývalú učiteľku chémie ako išla z ihriska pri našom dome, niekedy predtým som si všimla na prechode bývalú triednu. V meste som na zastávke zazrela spolužiačku ešte zo základnej školy a dnes som stretla bývalú spolužiačku, s ktorou som chodila na gymnázium. Aj sme spolu trochu pokecali. A pri tomto si uvedomím, aká je Bratislava vlastne malá. Zvláštne. To bola taká téma na odľahčenie celého článku. Aby som sa len furt nesťažovala.
Obehnem vás asi až zajtra, teraz na to už nemám energiu. Majte sa krásne a užívajte víkend. Love ya :*


Divadlo - Madame Bovary

15. září 2014 v 15:33 | Džejní |  Pozerám
Hlavné postavy: Emma Bovary (Táňa Pauhofová), Charles Bovary (Ľuboš Kostelný), Homais (Richard Stanke), Rodolphe (Tomáš Maštalír), Léon (Alexander Bárta), Lheureux (Robert Roth), pani Lefrancoisová (Jana Oľhová)
Hlavný dej: Na začiatku nám pani Lefrancoisová opíše mesto Yonville, v ktorom sa dej odohráva, že je nezaujímavé, malé a okrem cintorína a lekárne tam vlastne nič poriadne nie je. Potom sa hra rozbehne, prídu ďalšie postavy. Na scéne je pomerne veľký stôl s viacerými stoličkami. Prichádza lekárnik Homais a zopár vedľajších postáv. Všetci čakajú na príchod pána a pani Bovaryovcov. Tí po čase dojdú a je vidno, že Emma je tehotná. Homais sa pýta, kedy má prísť dieťa na svet a rozpráva o tom, aké má dobré podnebie. Na scénu prichádza Léon, ktorého počula Emma spievať v záhrade a dajú sa spolu do reči. Emma si myslí, že sa Léonovi páči a je z toho celkom nadšená, pretože to dodáva jej životu aspoň aké-také vzrušenie. Léon Emme prezradí, že chce z Yonville odísť študovať do Paríža, čo aj o niekoľko mesiacov naozaj urobí.
Bovaryovcom sa narodí dieťa - dievčatko, ktoré pomenujú Berta. Na krstiny, ktoré platí Homais, pretože je krstným otcom malej Berty, zavíta Lheureux, ktorý sa predstaví ako obchodník, ktorý vie zohnať všetko, o čo si Emma poprosí. Emma samozrejme vie, že s manželom - lekárom - zatiaľ nemajú veľmi veľa peňazí, pretože sa práve prisťahovali a jej muž ešte nemá dosť pacientov, ale aj tak neodolá, keď jej Lheureux dá ako "darček" krásnu hodvábnu šatku. Emma si potom žiadať viac a viac vecí - prstene, náhrdelníky, šaty a keďže ich nemá ako zaplatiť, zadlžuje seba aj svojho manžela.
V jeden večer sa koná ohňostroj a tam Emma spozná Rodolpha, do ktorého sa zamiluje a ktorý sa stane jej milencom. Dokonca s ním chce aj utiecť a Rodolphe vyzerá, že sa mu ten nápad tiež páči, ale tesne pred ich plánovaným odchodom zmizne a zanechá Emme iba list na rozlúčku. Po tejto rane sa Emma psychicky zrúti a celý mesiac iba leží v posteli. Keď už sa zdá, že jej zdravotný stav sa zlepšil, manžel ju chce zobrať do divadla, kde však stretne Léona a preto chce ísť naspäť domov, pretože má pocit, že sa niečo stalo ich dcére. Charles ju ubezpečuje, že Berta je určite v poriadku, ale aby sa Emma netrápila a užila si divadlo, odchádza Charles domov a necháva Léona, aby sa postaral o Emmu. Ten sa o ňu teda patrične postará, skončia spolu v jednej posteli na hotelovej izbe, ktorú zaplatil Charles. Stanú sa milencami a Emma chodí pod rôznymi zámienkami do Paríža, aby mohla tráviť noci v Léonovom náručí.
Situácia s peniazmi začína však byť veľmi vážna, Emma dlhuje Lheureuxovi 8000 frankov a nemá mu ich ako zaplatiť. Hrozí jej exekúcia a preto sa rozhodne požiadať Rodolpha, ktorý sa nečakane zjaví v Yonville o peniaze. Ten jej ich samozrejme nedá a preto ide Emma aj za Léonom, ktorý však tiež takú veľkú sumu peňazí nemá. Ako poslednú vec skúša Emma ísť za Lheureuxom, ktorému sa ponúkne, no ten ju odmietne a žiada naspäť svoje peniaze. Emma prichádza o dom, o všetky svoje ilúzie a zo zúfalstva sa otrávi arzénom, ktorý jej z Homaisovej lekárne zobral jeho pomocník. Keď umiera, prichádza za ňou Charles a odpúšťa jej všetko, čo urobila a hovorí jej, ako veľmi ju miluje.

Môj názor: Knihu Pani Bovaryová som čítala asi pred pol rokom a odvtedy som chcela ísť na toto predstavenie do divadla. Tešila som sa, keď sa to konečne podarilo a nebola som sklamaná. Táňa Pauhofová vie ženu, ktorá trpí zahrať naozaj dobre, za to má určite môj obdiv. Super predstavenie a možno by som si divadelné spracovanie tejto knihy ešte nikedy v budúcnosti rada pozrela.


The lights are on but no one's home

13. září 2014 v 14:17 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte,

dnes vám zase prinášam denníček, aby ste sa mohli dozvedieť, čo zaujímavé sa deje v mojom živote. Mám pocit, že odkedy som vám písala, sa toho veľa nezmenilo. Akurát počasie je zase divné. Asi tri dni bolo pekne a teraz je zase zima. Ale tak už sa žiaľ blíži jeseň, tak niet sa čo čudovať, že. Ja len dúfam, že ešte príde babie leto.
Počas tohto týždňa som mala myslím, že dva bubbletea, fakt by som s tým už mohla prestať, ale ono to nie je také ľahké. Domáci ekvivalent, teda zelený čaj so sirupom ako náhrada naozaj nefunguje, pretože na bubbletea sú proste najlepšie tie praskajúce guľôčky. Ale snáď sa cez to nejak prenesiem :D Inak som bola viac-menej doma, keďže pršalo. Včera som zašla do knižnice vrátiť knihy a aj som si chcela niečo požičať, že prečítam cez víkend, ale kvapkalo im tam zo stropu a aj tak som musela ísť ešte nakúpiť, tak som sa na knihy vykašľala. Teraz ma to trochu mrzí, ale čo už. Víkend neprebieha úplne tak, ako by som si priala, pôvodne som chcela ísť na oslavu vinobrania do Rače (čať Bratislavy) a kúpiť nejakú mňam kačicu a lokše, ale mama je chorá, oco pracuje, tak sme nikam nešli. Ale večer idem s kamoškou do divadla, na čo sa fakt teším, takže to zlepšuje moju náladu. A na ešte väčšie zlepšenie nálady som si včera kúpila krásny nový zošit - tento - aj keď stál dosť veľa. Budem ho používať na matematiku, aby som sa ním kochala, keď konečne skončí hodina.
Prvý týždeň školy, teda ten týždeň, čo nasleduje, ma čaká nehorázne veľa matematiky. V škole budem od deviatej do štvrtej. Prvý deň (utorok) nám budú hovoriť iba nejaké potrebné informácie a v stredu a vo štvrtok budeme mať od jedenástej do štvrtej samú matematiku, akurát s prestávkou na obed. A ešte aj v piatok od deviatej do jedenástej je matika a potom ešte pár informačných vecí. Nakoniec týždňa imatrikulácia a od 22. 9. sa začína naozajstné vyučovanie so seminármi, cvičeniami a bohvie ešte čím. Tak mi držte palce, aby som to prežila. Nemôžem síce povedať, že by som sa do školy nejako veľmi tešila, ale na druhej strane som celkom rada, že už nebudem sedieť iba doma. Oprášim si vedomosti z matematiky a snáď si postupne zvyknem na vysokú školu.
Ani som nevedela o čom chcem písať a zrazu je tu celkom dlhý článok. Ale už končím a znova sa niekedy ozvem. Love ya :*


Donuts

11. září 2014 v 10:13 | Džejní |  Pečiem a varím
cesto na 8-10 donuts: 250g hladkej múky, 1 vajce, 50ml teplého mlieka, 50g kryštálového cukru, 1 veľká lyžica bieleho jogurtu, 50ml oleja, 20g čerstvého droždia, štipka soli
glazúra: 75g práškového cukru, 3/4 lyžice rozpusteného masla, 1-2 lyžice mlieka, 1/2 sáčku vanilkového cukru, potravinárske farbivo
čokoládová poleva: 50g tmavej čokolády, 25g práškového cukru, 1 lyžica rozpusteného masla, 2 lyžice mlieka
postup: Rozdrvíme droždie, pridáme trochu cukru (1/2 lyžice) a teplé mlieko. Zmiešame dokopy, pridáme lyžicu hladkej múky a premiešame. Misu zakryjeme a dáme niekam, kde je teplo asi na 15 minút. V druhej miske zmiešame dokopy tekuté ingrediencie (vajíčka, jogurt, olej) s kryštálovým cukrom. V ďalšej miske zmiešame múku so soľou. Do kvasníc pridáme tekuté ingrediencie, zmiešame a po tretinách pridávame a zamiešavame múku so soľou. Vznikne nám trochu lepivé spojité cesto. To dáme do misky vytretej olejom a ešte naň dáme trochu oleja, aby sa cesto nelepilo. Cesto pekne zaguľatíme, zakryjeme a dáme na teplé miesto asi na pol hodinu, aby cesto zdvojnásobila objem.
Zatiaľ si spravíme glazúru. Rozpustíme maslo, pridáme doňho cukor, farbivo a trošku mlieka. Na čokoládovú polevu rozpustíme nad parou maslo s čokoládou. Pridáme mlieko a práškový cukor.
Keď nám cesto vykysne, vyberieme ho z misy a rukami z neho na pomúčenej ploche vytvarujeme asi 2cm hrubé cesto. Vykrajujeme kolieska a v strede každého kolieska urobíme menšie koliesko. Donuty dávame na papierom vyložený plech, ktorý potom zakryjeme a necháme ich ešte asi 15 minút vykysnúť.
Donuty môžeme robiť v rúre alebo v oleji. Ak chceme v rúre, rozohrejeme ju na 180°C a pečieme asi 10 minút, kým nie sú donuty peknej jemne zlatej farby. Ak robíme donuty v oleji, olej rozohrejeme na 1/2 sily a donuty smažíme asi 1 minútu z každej strany, kým nie sú zlatistej farby. Upečené ich dávame na kovovú mriežku. Ešte teplé donuty spoloviceponoríme do polevy a necháme na mriežke odkvapkať. Keď poleva zaschne, donuty namočíme ešte 1-2krát, aby na nich bola krásna nepriesvitná vrstva polevy. Môžeme dozdobiť farebnou posýpkou. Dobrú chuť!


There's an endless road to rediscover

9. září 2014 v 18:37 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Znova sa vám hlásim s denníčkom. Dúfam, že ste mali dobrý víkend, aj keď počasie, minimálne u nás, nebolo úplne ideálne. Ale aj tak bol víkend celkom fajn a ani som sa nestihla nudiť. V piatok vôbec netuším, čo som robila, ale mám pocit, že nič podstatné, iba som bola doma. Počkať, vlastne nie. Už si spomínam, že som bola s mamou v nákupnom centre, pretože blízko neho som išla vyzdvihnúť kvapky do očí a tak som sa trochu prešla, pretože bolo vonku pekne a teplúčko.
V sobotu sme mali pôvodne ísť do takého zábavného parku, pretože ešte v piatok to vyzeralo, že bude cez víkend pekne. Ale akosi sa počasie nevydarilo a doobeda pršalo. No my sme sa aj tak vybrali smerom k tomu zábavnému parku s tým, že tam snáď neprší. Došli sme iba do polcesty a nevyzeralo to, že by malo byť krajšie, tak sme sa na to vykašľali, zastavili sme v Mekáči a dali sme si niečo malé na jedenie. Potom sme počkali na známych, s ktorými sme do toho parku mali ísť a rozhodli sme sa, že pôjdeme inam. Ale najprv sme zašli na mega drahý obed do reštaurácie. Prestalo aj pršať, dokonca svietilo slnko, ale už bolo priveľa hodín, aby sme išli do toho zábavného parku. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme opekať do domu, ktorý majú naši známi niekde pri jazere, tak sme nakúpili potrebné jedlo a pitie a išli sme. Párky a iné hovadinky sme mali na večeru a už ani nepršalo, takže to bol nakoniec celkom fajn deň, aj keď nie taký, aký som si ho pôvodne predstavovala. Domov sme odišli asi o deviatej večer a za dve hodinky sme boli doma.
Brata sme na noc nechali u známych, preto sme sa tam v nedeľu poňho museli vrátiť. Známych dcéra mala vystúpenie, na ktoré sme sa boli pozrieť a aj keď sme to neplánovali, nakoniec sme u známych vo Viedni zostali až do večera. Zase sme niečo pojedli, popili, ukázali fotky a stretli sa s dedom (otcovým otcom), ktorý žije vo Viedni. Obchody som žiaľ žiadne nenavštívila, keďže som ani nemala šancu, pretože bola nedeľa a to je v Rakúsku všetko zatvorené.
Včera som bola akurát tak nakúpiť potraviny a inak som si čítala. Dočítala som knihu Panika a začala som čítať Školu noci 11, ktorá ma celkom chytila a páči sa mi. Brat si v škole narazil nohu, takže namiesto toho, aby bol v škole, bude týždeň oxidovať doma. Ale tak snáď to prežijem :D
Dnes som sa stretla s bývalou spolužiačkou, ktorá sa zajtra sťahuje do Prahy, pretože tam ide na školu. Trochu sme pokecali, dostala som od nej lak na nechty, ktorým som si dnes aj nalakovala nechty. Poobede som bola s mamou v nákupnom centre, rozplývala som sa nad jesennými vecami a najradšej by som si ich všetky bola kúpila. Ale zdržala som sa a nič som si nekúpila, čiastočne zrejme preto, že už nemám žiadne peniaze (#broke). Takže tak. Teraz sa ako malá teším, že v sobotu idem do divadla a dúfam, že dovtedy nejakým záhadným spôsobom neochoriem a ani ma nezrazí autobus. To by som si neodpustila. Včera večer som zistila, že 27. 9. sa bude konať Fotomaratón a už som sa aj prihlásila cez internet, pretože to tak bolo najlacnejšie. Zrejme síce pôjdem fotiť sama, ale nevadí. Aj tak sa teším :3
Dosť bolo mojich kecov, už sa s vami lúčim. Zase sa niekedy ozvem. Love ya :*


Moussaka

8. září 2014 v 16:28 | Džejní |  Pečiem a varím
Do prípravy tohto jedla treba síce vložiť naozaj vea času a energie, ale myslím si, že výsledok stojí za to. Rozhodne neoporúčam začínať s robením, ak ste hladní, pretože celková príprava aj s pečením môže kľudne zabrať aj tri hodiny.
Ingrediencie: 1kg baklažánu, 300g zemiakov, 1 veľká cibuľa, 450g mletého mäsa (najlepšie napoly hovädzie, napoly bravčové), 1 pohár červeného vína, 200g paradajkového pretlaku, 100ml vody, lyžička mletej škorice, lyžička mletého nového korenia, lyžička oregána, 25g strúhaného parmezánu, soľ, čierne korenie
Na bešamel: 80g masla, 80g hladkej múky, 600ml teplého mlieka, 30g strúhaného parmezánu, 2 žĺtka, soľ, čierne korenie
Postup: Začneme tým, že nakrájame baklažány na asi 75mm hrubé kolieska. Opečieme ich na horúcom oleji až kým nezmäknú. Potom ich vyberieme na tanier pokrytý savým papierom, aby neboli príliš olejové.
Ako druhý krok si spravíme zemiaky. Taktiež ich nakrájame, najlepšie je krájať ich po dĺžke, aby sme mali menej väčších kúskov. Nakrájané plátky zemiakov usmažíme v oleji a po vytiehnutí ich dáme na savý papier.
Potom si spravíme mäso. Cibuľu nakrájame na malé kúsky a dáme ju smažiť do rozpáleného oleja. Keď je sklovitá, pridáme mleté mäso a miešame až kým mäso nezačne meniť farbu. Potom pridáme červené víno, paradajkový pretlak, vodu, mletú škoricu, mleté nové korenie a oregáno. Dosolíme a okoreníme podľa chuti. Mäso zakryjeme a necháme variť 20 minút, párkrát premiešame. Nakoniec pridáme strúhaný parmezán.
Ako posledný si uvaríme bešamel. V hrnci si rozpustíme maslo. Mimo ohňa doň pridáme hladkú múku a dobre rozmiešame. Vrátime nad plameň a popri stálom miešaní pridávame mlieko, soľ a korenie. 9-10 minút miešame na miernom ohni až kým bešamel poriadne nezhustne. Potom dáme hrniec preč z platne, necháme chvíľku postáť a pridáme žĺtka a parmezán. Poriadne premiešame.
Zoberieme veľkú zapekaciu misu a spodok pokryjeme upečenými kúskami zemiakov. Na ne poukladáme polovicu baklažánov a polovicu mäsa. Na mäso poukladáme znova baklažány a na vrch dáme poslednú vrstvu mäsa. Všetko zakryjeme hrubou vrstvou bešamelu. Vrch ešte posypeme nastrúhaným parmezánom. Zapekaciu misu vložíme do rúry vyhriatej na 180°C a pečieme 1 hodinu, až kým bešamel získa zlatožltú kôrku. Po dopečení necháme chvíľu vychladnúť, aby sa nám moussaka krájala ľahšie. Dobrú chuť!


A memory is what is left when something happens and does not completely unhappen

5. září 2014 v 11:09 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte zlatíčka :*

Ako ste si "užili" prvý týždeň školy? Dúfam, že vás ešte príliš nezaťažovali učením, aj keď ono ten školský rok zase rýchlo prejde, takže učitelia väčšinou nechcú strácať veľa času. Ja ešte prázdninujem, ale niekedy mám pocit, že by som sa celkom rada vrátila do školy. Tam boli aspoň ľudia, ktorých som poznala a teraz ma na vysokej škole čakajú samí noví ľudia. Tak ale zvyknem si.
Posledný naozaj denníček je zo sobotného rána, takže mám znova čo dobiehať. Aj keď teda môj prázdninový život nie je bohviečo. Väčšinou sa krúti iba okolo jedla, mám zase nejaké jedlá, na ktoré by som vám sem chcela dať recept, tak sa môžete tešiť. Skoro celý týždeň pršalo, takže vonku som veľmi nebola, akurát raz s mamou v Bille nakúpiť, inak sa fakt nedalo nikam ísť. Takže som svoj čas trávila čítaním knihy Útočisko od Nicholasa Sparksa (v originále Safe Haven). Bola fakt dobrá a tak som sa rozhodla pozrieť si iba film, ale ten bol trochu iný ako kniha. Nie, že by bol zlý, ale po prečítaní super knihy som čakala niečo lepšie. Okrem toho filmu som si pozrela pentalógiu Básníci. Neviem či poznáte, sú to filmy, v ktorých hrá Pavel Kříž a sú to také viac-menej komédie s čiernym humorom. Na oddych fajn vec, ale myslím, že viackrát si to nepozriem. Teraz som si ešte spomenula, že som si pozrela Dead Poets Society, film, ktorý som si chcela pozrieť už dlhšie a bol celkom dobrý. Ale zas nič také, že by som nad tým žasla. Taký film, ktorý by ma vyslovene nadchol som už tuším dlho nevidela. Ak poznáte nejaký film, ktorý nadchol vás, tak kľudne môžete napísať do komentov.
Trochu som odbočila od denníčku, ale zase budem pokračovať. Včera už bolo konečne krajšie počasie a s kamoškou som sa dohodla, že pôjdeme na večeru, pretože mi chcela ukázať nejakú dobrú a nie veľmi drahú vietnamskú reštauráciu. Varili tam fakt dobre, mala som ryžové slíže so zeleninou a boli úplne perfektné, tá omáčka, čo bola na tej zelenina bola super. Aj keď možno to bola iba sójová omáčka, ale aj tak to bolo veľmi dobré. Po večeri sme sa ešte prešli po meste a zašli sme si kúpiť lístky do divadla, do ktorého sa už dosť teším. Ideme do Slovenského národného divadla na predstavenie Madame Bovary. Páčila sa mi kniha a tak som zvedavá aké bude divadlo. A okrem toho si na seba budem môcť dať zase raz na seba svoje fancy šaty, ktoré mi boli kúpené, keď sme prvýkrát išli do SND zo školy a mala som ich na sebe asi raz, pretože sa mi zdali, že sa tam nehodím. Ale povedala som si, že mi je to jedno, nech dojdú ostatní ľudia aj v teplákoch, keď chcú, ale ja si dám pekné šaty. Ach, teším sa
Znova som sa trošku rozpísala, ale to už je všetko, čo som vám chcela povedať, takže sa s vami zatiaľ lúčim. Love ya :*


You may leave school but it never leaves you

3. září 2014 v 10:02 | Džejní |  My diary 2014
Inšpiráciu na tento článok mám od galaxyyy, takže dúfam, že jej nebude vadiť, keď tak ako ona napíšem o mojich zážitkoch zo školy. Budem sa snažiť zamerať na celé 8-ročné gymnázium, nie iba na posledné 4 roky, takže je možné, že toto bude poriadne dlhý článok. Pripútajte sa, začíname.

August Favourites

2. září 2014 v 17:33 | Džejní |  Obľúbenôstky
Ani sme si nevšimli ako a už tu máme znova nový mesiac, čo znamená, že je čas na moje ďalšie Monthly Favourites. Tentoraz mám iba 4 body, ale myslím, že celkom stoja za to. Veď posúďte sami.

1. dovolenka
Nezabudnuteľnou súčasťou minulého mesiaca bola pravdaže dovolenka s rodinou v Grécku. Bolo tam krásne teplo, čo by sa mi teraz fakt zišlo, keďže tu mrznem vo svojej izbe. Trochu som sa počas dovolenky aj stihla opáliť a mám toľko fotiek, že si neviem vybrať, ktoré chcem dať do fotoalbumu, pretože sa mi páčia úplne všetky. Už aby sme znova išli k moru.

2. nákup v IKEA
Keď bol brat v tábore, s mamou sme si zašli na poldenný a dosť vydarený nákup do IKEA. Pôvodne sme toho ani nechceli veľa kúpiť, iba sa poobzerať, ale nakoniec sme skončili s jednou veľkou žltou ťažkou až po okraj naplnenou ikeáckou taškou. Tak veru. Bratovi sme kúpili krabice, také tie zarážky na knihy, aby nepadali na polici, potom sme kúpili krásne ružové a kvetinkové kuchynské utierky a viac si už ani nepamätám :D Ale bolo toho fakt dosť.

3. Noc v Lisabone, 1984
Tieto dve knihy som v minulom mesiaci prečítala a zaujali ma. Noc v Lisabone je veľmi pekná, je o vojne, o utečencovi, ktorý rozpráva svoj životný príbeh a znova sa prejavila Remarqueov talent na písanie kníh. Nie, že by som o jeho talente predtým pochybovala, ale už tretia kniha, ktorú som od neho čítala ma o tom naozaj presvedčila. Kniha 1984 je od Georgea Orwella a rozhodne je to kniha na zamyslenie. Na obe knihy čakajte recenziu, snáď sa mi ich podarí raz napísať.

4. vytváranie prednej strany zošitu
Ako som už písala, rozhodla som sa vytvoriť si vlastný zošit. Doma som našla až priveľa papierov s dierkami, ktoré sa dávajú do karisblokov, ale chyba je v tom, že karisblok sa mi nezmestí do kabely, ktorú chcem nosiť do školy (neriešte). Preto som našla doma kus kartóna, ktorý som použila ako zadnú časť zošitu, kúpila som si bledoružový tvrdý papier a stužky a nakoniec z toho vznikol zošit, ktorý vyzerá spredu takto:
Obrázky som (až na lapač snov) iba obkresľovala, pretože kresliť fakt neviem, ale aj tak som s celkovým výtvorom dosť spokojná a teším sa, keď ten zošit použijem :3