♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Listopad 2014

Viedenské New In

27. listopadu 2014 v 11:12 | Džejní |  Nakupujem
Počas voľného novembrového pondelku som sa s rodičmi vybrala tak trochu po nákupoch. Pôvodne som mala v pláne kúpiť si nejaký nový šál na zimu, ale ako môžete na obrázku vidieť, dopadlo to trochu inak.
Pena do kúpeľa, BIPA, 2,50 - pôvodne som si nebola úplne istá, čo sa mi páči vôňa tejto peny do kúpeľa, ale nakoniec som si ju aj tak kúpila, pretože som potrebovala penu do kúpeľa :D Ešte stále si nie som istá, či sa mi tá vôňa páči, ale zrejme ju budem používať.
Telový peeling, The Body Shop, 6 - na taký malý peeling to bola poriadna cena, ale vôňa ma proste dostala. Dokonca už po druhýkrát a musím povedať, že je to fakt fajn mať doma taký pekný peeling s vôňou jahôd.
Sprchový gél, The Body Shop, 8,50 - Zase tá cena, však. Ale povedala som si, že keď už sme na nákupoch, využijem to a kúpim si niečo voňavučké z obchodu, ktorý u nás nie je. Krásna vôňa brusníc prinesie do mojej kúpeľne pocit blížiacich sa Vianoc.
Chrumkavé ovsené vločky, Müller, cca. 2,50€ - túto dobrotu som už raz mala, ale minula sa mi, tak som musela doplniť zásoby. Tieto chrumkavé sladké ovsené veci sú najlepšie na raňajky s bielym gréckym jogurtom a hrozienkami. Mňamka.
Pomarančová čokoláda, Lindt, 3,95€ - áno, ďalšie jedlo :D Táto čokoláda proste nemá chybu. Najlepšie je, že vám vydrží celkom dlho, keďže sú to také tenulinké plátky a je ich tam teda celkom dosť. Ak na túto čokoládu natrafíte, odporúčam.
Mašličky do vlasy, Claire's, 5,95€ - pôvodne som si v Claire's chcela kúpiť niečo iné, ako napríklad náramok alebo náhrdelník, ale nakoniec som sa rozhodla pre niečo, čo ešte doma nemám v žiadnej farbe ani tvare, teda mašličky do vlasov :3
Choker + náramok, Tally Weijl, 2,95€ - keď som tento choker uvidela, musela som ho proste mať. Dlho som po ňom pokukovala na internete, ale u nás taký nemali. Preto keď som ho uvidela v Tally Weijl v Rakúsku, okamžite som po ňom chňapla. A ani tá cena nebola zlá.


Vianočný knižný wishlist

24. listopadu 2014 v 13:11 | Džejní |  My diary 2014
Nepovažujem sa za knihomoľa, ale knihy čítam dosť rada. Sem-tam zájdem do knižnice, aj keď teraz na čítanie kníh nemám veľmi čas, čo je škoda, pretože tých, ktoré by som chcela prečítať je naozaj veľmi veľa. V knižnici vždy objavím niečo zaujímavé, ale veľa sa podozvedám aj na stránke goodreads.com alebo keď zájdem do kníhkupectva. Niektoré knihy mi stačí iba si požičať, ale keďže sa pomaly, ale isto blížia Vianoce, mám zoznam zopár kníh, ktoré by som rada vlastnila.

Táto kniha je na mojom wishliste, aj keď viem, že ju skoro určite dostanem na Vianoce od kamošky. Je v pôvodnej verzii, pretože slovenský preklad zatiaľ nie je, ale myslím, že po troch knihách, ktoré som od Johna Greena čítala po slovensky by som si nejakú mohla prečítať aj po anglicky.

Neviem sa rozhodnúť, ktorú verziu chcem viac - či slovenskú, ktorej budem zrejme viac rozumieť alebo anglickú, ktorá na slovenský preklad určite nemá. Predsalen, originál je originál. A prečo táto kniha? Dávnejšie som videla kus filmu, ktorý bol natočený podľa tejto knihy, pretože v ňom hrala jedna herečka, ktorá hrá v Myšlienkach vraha. A keď som zistila, že existuje aj kniha, rozhodla som sa, že si ju určite musím prečítať.


pokračovanie v celom článku

Ešte raz

23. listopadu 2014 v 10:35 | Džejní |  Téma týždňa

- Prosím, dovoľ mi urobiť to ešte raz.
- Nie, vieš, že potom nebudeš vedieť prestať.
- Sľubujem, že to bude poslednýkrát, potom už nikdy viac.
- To isté si sľubovala aj minule a vieš ako to dopadlo.
- Ale teraz je to iné, chcem prestať, len mi dovoľ urobiť to ešte raz.
- Vieš, že ti nechcem zle, veď ťa mám rada.
- Ale nedovolíš mi urobiť to, čo potrebujem.
- Určite vieš žiť aj bez toho, si silná.
- Ja to naozaj potrebujem, nevidíš, že bez toho som v koncoch?
- Musíš to prekonať, inak budeš navždy v začarovanom kruhu.
- Viem prestať, ale teraz nechcem. Potrebujem to.
- Nie! Nevidíš, že sa snažím zachrániť ťa?
- Nestojím o tvoju záchranu, zvládnem to aj sama!
- Tak ako si to zvládala posledné 4 roky? Nebuď smiešna.
- To si nemala. Prečo mi chceš ublížiť? Potom sa predsa cítim ešte horšie.
- Iba ti chcem vysvetliť, že ti chcem pomôcť, neviem, ako inak ti to mám ukázať.
- Myslíš si, že neviem, že ti na mne záleží?
- Tak prečo ma nechceš počúvať?
- Chcem, ale nedokážem to. Moja túžba urobiť to je oveľa väčšia ako pocit viny, ktorý budem cítiť potom.
- Prosím, ja viem, že to zvládneš, iba si musíš veriť.
- Ešte raz, ešte poslednýkrát a potom prestanem. Poslúchnem ťa na slovo.
- Tak to nefunguje. Nemôžem ti stále ustupovať. Spolu to zvládneme aj bez tvojho "ešte raz".
- Neviem, či to zvládnem...
- Keď si budeš veriť a keď budeš naozaj chcieť prestať, určite to zvládneš.
- Budeš stáť pri mne?
- Tak ako doteraz, to predsa vieš.
- Tak dobre.


Stres je tu stále so mnou, každým dňom aj celou nocou

22. listopadu 2014 v 22:27 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte zlatíčka :*

Bože, ako ja vôbec nestíham. Ani nedokážem uveriť tomu, ako hrozne rýchlo letí čas. Vám sa to zrejme nezdá, ale mne každý týždeň ubehne neskutočne rýchlo a vôbec nič nestíham. Blíži sa koniec semestra, moje prvé skúšky za rohom a ešte kopa vecí do konca semestra predo mnou. Keď sa dožijem Vianoc v psychickom zdraví, tak budem tuším neskutočne rada. Sú tak blízko a zároveň tak hrozne ďaleko. Už ma čakajú iba posledné tri týždne plus jeden deň, ale počas nich musím stihnúť urobiť nechutne veľa vecí a veľa sa toho naučiť. Poviem vám, že sa mi stáva, že sa snažím niečo urobiť do školy a zrazu si spomeniem, čo všetko ďalšie ešte musím urobiť a normálne ma chytí úzkosť. No fuj. Neprajem to nikomu, pre mňa je to fakt dosť nový pocit, doteraz som to ako-tak zvládala, ale toto je trochu moc.
Keď sa mi podarí, tak raz pridám New in z tohto pondelka, kedy sme boli na nákupnom výlete vo Viedni a ktorý sa mi zdá, že bol neskutočne dávno. Toľko sa stalo a vlastne celkom nič. Iba čas uteká neúprosne rýchlo. Niekedy ma chytajú filozofické otázky o mojej existencii, ale snažím sa nezaoberať sa nimi príliš dlho. Deptá to ešte viac ako tá škola. Aj keď to vlastne priamo súvisí, že. Tak rada by som vás obehla, ale fakt nestíham, dúfam, že to chápete. Teraz stíham obiehať tak maximálne raz do týždňa, oni tie dni ubiehajú tak hrozne rýchlo, ani sa nestihnem spamätať z množstva úloh, ktoré musím urobiť cez víkend a zase je tu nový týždeň. Už aby boli tie prázdniny.
Naozaj dúfam, že ste na tom lepšie ako ja. Prosím držte mi palce na písomku z matiky, prezentáciu z angličtiny, projekt z programovania, prezentáciu z metód inžinierskej práce a zadanie z princípov počítačového inžinierstva. A radšej ani nechcite vedieť, čo všetky tie názvy znamenajú. Love ya :*


Farebné cupcakes

21. listopadu 2014 v 19:36 | Džejní |  Pečiem a varím
Cesto na 24 veľkých cupcakes: 125g zmäknutého masla, 120g práškového cukru, 3 vajíčka, 60 ml mlieka, 100g hladkej múky, 100g polohrubej múky, 1,5 lyžičky prášku do pečiva, (1 lyžička vanilkového extraktu)
Poleva: 200g zmäknutého masla, hrnček práškového cukru, potravinárske farbivo, jedlé ozdoby
Postup: V miske vymiešame dohladka zmäknuté maslo a cukor. Potom postupne pridávame vajíčka. Primiešame mlieko (a vanilkový extrakt). Múku zmiešame s práškom do pečiva a pridáme do tekutého základu cesta. Miešame, až kým nedostaneme cesto bez hrudiek. Formy na cupcakes naplníme do 2/3 a pečieme približne 20 minút na 180°C. Upečené cupcakes vyberieme a necháme vychladnúť. Medzitým si do misky dáme zmäknuté maslo a práškový cukor. Zoberieme elektrický šľahač a maslo s cukrom miešame, až kým nie je poleva skoro biela a krásne nadýchaná. Môžeme pridať potravinárske farbivo. Polevou naplníme cukrárenské vrecko s ozdobnou špičkou a zdobíme vychladnuté cupcakes. Nakoniec ich môžeme dozdobiť aj jedlými ozdobami. Dobrú chuť!


Use your voice and scream above the noise

13. listopadu 2014 v 8:44 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Ďalší štvrtok zjavne znamená ďalší článok. Začneme víkendom, vlastne najprv piatkom, aby to nebolo také chaotické ako minule :D Takže, v piatok ráno som normálne išla na prednášku a potom som si zmyslela, že by bol dobrý nápad ísť na raňajky do Mekáču. Tak som zašla do mesta a dala som si raňajky. V meste som chvíľku pobudla, zašla som do Martinusu a potom domov. Tam som sa začala stresovať nad projektom na programovanie, ale najprv som si ako správna ja pozrela nový diel White Collar a The Vampire Diaries. Potom som sa snažila robiť projekt, nešlo mi to a večer som zakončila asi polhodinovým plačom. Jej. Stresy úplne na mraky.
V sobotu som vstala, naraňajkovala sa a zase sadla k projektu, niečo som urobila a potom som zase nechápala. Oco mi to vysvetlil a už bol obed, tak sme išli na obed a potom nakoniec aj na Bibliotéku. New in môžete vidieť v článku pod týmto. Zase som doma robila projekt, už mi to začalo aspoň trochu ísť, tak som mala trochu lepšiu náladu.
V nedeľu doobeda som projekt nejak dokončila, išiel mi, tak som bola rada, že som to nakoniec zvládla. V nedeľu poobede som určite niekde bola, ale akosi už neviem, kde. Nakoniec to bol vlastne dobrý víkend, produktívny a aj som stihla relaxovať. Pravdupovediac lepší ako iné víkendy, aj keď sa to zo začiatku nezdalo. Taký by mohol byť aj tento. Ale nepredbiehajme.
V pondelok bol celkom chill deň, vlastne ako vždy, doobeda nič a poobede dve prednášky. V utorok bol dlhý deň, ako prvá bola písomka z programovania, bolo to zlé, potrebujem aspoň jeden pol boda z deviatich, tak snáď... Potom algebra, tam sme počítali príklady z látky, ktorú sme ešte nebrali na prednáške a prišlo mi to trochu odveci. Keďže som bola trochu znechutená zo školy, cez trojhodinovú prestávku som sa rozhodla, že pôjdem domov, pretože som tam mala navarenú polievku. Po zjedení obedu som ľahla do postele s knihou Papierové mestá od Johna Greena a čítala som si, až kým som nemusela ísť naspäť do školy. Zvyšok dňa som nejak prežila, bolo cvičenie z metód inžinierskej práce, kde vlastne nič nerobíme, keďže naša cvičiaca sa s nami vôbec nebaví. Posledné cvičenie v utorok bola matematická analýza.
Včera bola osudová telesná. Keďže už je druhá polovica semestra, začali sme namiesto basketbalu hrať volejbal. Svalovicu na rukách mám úplne nechutnú a ešte k tomu mi aj lopta narazila do prsta a celkom to bolí. Ani nie je napuchnutý, ale nie je to nič príjemné. A ešte treba prežiť 4 hodiny volejbalu... Po telesnej bola prednáška z algebry, išla som na ňu, pretože som chcela pochopiť to, čo sme počítali na cvičeniach, ale príliš ma rozptyloval Doctor Who, ktorého pozerala baba predo mnou :D Prednášku sme mali mať do pol jednej, ale bola iba do 11:50. Celkom milé prekvapenie. V našej škole bola lokšovica (= lokše a kofola/pivo zadarmo), tak som si tam dala mastenú lokšu, ktorá bola prekvapivo dobrá, a kofolu, ktorá mala poriadne veľa peny, ale bola tiež super. Potom som sa stretla s kamoškou, išli sme do nákupného centra, kde som si dala sushi. Keď som došla domov, bolo asi pol štvrtej a pomaličky sa začínala chystať večera, pretože k nám došiel môj nevlastný brat. Mali sme tekvicovú polievku a prekladané zemiaky. Mňamka ^_^ Ešte sme sa dohodli, že v pondelok, keďže je voľno, pôjdeme aj s nevlastným bratom na nákupný výlet do Viedne, kam sa celkom teším. Chcela by som si kúpiť nový šál, pretože mám iba dva a aj niečo z The Body Shop-u a možno by som obzrela aj Claire's a nejaké iné zaujímavé obchodíky, ktoré u nás nie sú.
Dnes je teda štvrtok, ranná prednáška. Dnes je zase dlhý deň, v škole som až do 17:50, je to dosť na nič, ale dá sa to prežiť. Na poslednom cvičení píšeme písomku, z ktorej by som chcela dostať čo najviac bodov, aby som sa aspoň o jeden predmet nemusela až tak báť. Myslím, že to, z čoho ideme písať písomku celkom viem, tak sa uvidí.
Snáď mi prepáčite, že som sa tak veľmi rozpísala. Majte sa krásne a užite si predĺžený víkend :*


New In :)

11. listopadu 2014 v 19:27 | Džejní |  Nakupujem
Šedý sveter, C&A, cca 20 - tento svetrík som vám už spomínala a keďže som sľúbila, že vám ho ukážem, tak tu je. Je krásne jemný a už sa teším ako ho budem v zime nosiť. Aj keď keďže má vrch taký polopriesvitný, tak ho zrejme budem nosiť ako tričko alebo si maximálne pod neho dám čierne tričko na ramienka. Lebo inak by to asi vyzeralo trochu divne.
Bledoružové tričko s Eiffelovkou, Peek&Cloppenburg, po zľave 13,95 - do tohto trička som sa zamilovala hneď, ako som ho prvýkrát videla, čo bolo asi pred pol rokom. Vtedy stálo neuveriteľných 46€ (áno, čítate dobre), a tak mi nezostávalo nič iné ako čakať, kým bude stáť nejakú normálnu sumu a dúfať, že ešte budú mať moju veľkosť. A podarilo sa :3
Garnier Matt-Brusher Oil Control, DM, cca 3 - od Garnier som mala podobnú čistiacu kefku na tvár, ale po asi troch rokoch, čo som si ju stále kupovala ma to akosi omrzelo a povedala som si, že vyskúšam niečo nové. Tak uvidím, či bude lepšia ako tá predošlá.
Kniha Napečené s láskou 2, Martinus, na Bibliotéke s 20%tnou zľavou cca 12 - táto kniha bola pôvodne v mojom vianočnom wishliste, ale v sobotu, kedy sme predsalen zavítali na Bibliotéku, mi ju mama kúpila a mám ju už teraz. A už som ju dokonca aj dvarkrát použila :)
Laky od essence, DM, cca 3,50€ spolu - už som si dlho nekúpila žiadny nový lak na nechty, tak som svoj deficit musela takto napraviť. Viem, že na fotke veľmi nevidieť ako tie laky vyzerajú, takže jeden je modrý, trochu do fialova s trblietkami (180 it's raining men) a druhý fialovo-ružový (175 be berry now!). Kto ma sleduje na Instagrame, určite videl fotku mojich nalakovaných nechtov a kto nie, tak tu si ju môže pozrieť.
Kniha Papierové mestá, IKAR, na Bibliotéke 8,50 - po tejto knihe som túžila už keď som sa dozvedela, že ju majú preložiť do slovenčiny. Odkedy vyšla, vždy keď som vošla do kníhkupectva, tak tam na mňa pozerala a chcela, aby som si ju kúpila. Tak som na Bibliotéke trochu využila ochotu mojich rodičov a od minulého víkendu vlastním už tretiu knihu od Johna Greena ♥ A keďže bola úplne super, dočítala som ju za tri dni ^_^


Do you feel alive?

6. listopadu 2014 v 8:37 | Džejní |  My diary 2014

Ahojte :)

Znova sa hlásim vo štvrtok, akosi sa to už začalo stávať pravidlom. Mám po písomke z programovania, na tie povinné dva body by to mohlo byť a teraz sedím na prednáške, ktorá však našťastie nie je veľmi dôležitá. Pocit z písomky mám až na jeden príklad dosť zlý, tipovanie som rozbehla do najväčších rozmerov. Ale tak uvidí sa. Mala by som preto zamakať na projekte z programovania, ktorý robíme doma, takže si môžem všetko, čo som na písomke nevedela, prečítať a tak využiť. Za projekt je maximum 15 bodov, tak snáď sa mi pošťastí dosiahnuť aspoň nadpolovičnú väčšinu. Ale nebudem predbiehať.
Od dnes je Bibliotéka, taká akcia, kde je veľa kníh a kam chcem určite zavítať. Projekt budem robiť zajtra poobede, nejakú časť už mám, tak snáď sa mi aspoň v nedeľu podarí na tú Bibliotéku ísť. Pozrieť, aké knihy sú nové a možno aj niekomu nejakú kúpiť. Ešte uvidím.
Inak týždeň prebehol tak normálne, snažila som sa učiť, ale tak nedopadlo to veľmi slávne. Učiť sa budem musieť aj naďalej, čo mne, lenivému človeku nie je dvakrát príjemné. Dnes sa mi dokonca snívalo o úlohe, ktorú som včera večer programovala, no des :D
Ešte som niečo chcela k minulému víkendu - mama mi kúpila nový svetrík, niekedy vám ho ukážem, len som ho dala oprať a ešte sa neopral. Minulý týždeň som taktiež mala rekordný počet Bubbletea - jeden vo štvrtok, ten mi priniesol brat, pretože mal prázdniny a bol sa prejsť, druhý som mala v piatok, pretože v rámci bratových prázdnin sme aj s mamou boli v Eurovea a tretí som mala v nedeľu, keď sme víkend zaklincovali ďalšou návštevou nákupného centra, kde mi mama kúpila spomínaný sveter. V sobotu sme boli v hamburgerovej reštaurácii. Hamburgery boli fajn, ale čakala som niečo trochu lepšie. Neboli zlé, ale keď už hamburgerová reštaurácia, tak som si myslela, že budú fakt úžasné. Ale boli iba fajn. Myslím, že odteraz budem preferovať buď domáce hamburgery alebo hamburgery z Mekáču.
Viem, že píšem jemne chaosne, ale píšem to, čo mi práve napadne :D Tak prosím ospravedlňte nesúdržnosť tohto článku. Už končím, nič ďalšie ma nenapadá. Majte sa krásne :*


Ako to celé začalo

5. listopadu 2014 v 11:23 | Džejní |  My diary 2014
Na pokožku mi vystúpili kvapôčky sýtočervenej krvi. Nič zvláštne som však necítila. Žiadna bolesť, žiadna úľava, iba niečo, čo budem musieť neskôr vysvetľovať. Odložila som žiletku a snažila som sa ošetrit si prvú ranu, ktorú som si sama spôsobila.

Bolo to prvýkrat a ja som vedela, že to nebude ani zďaleka ten posledný. Umyla som si červenú stopu, no kvapky krvi sa naďalej objavovali. Ľutovala som, že som si so sebou do Anglicka nedoniesla leukoplasty. Ale ako som mohla vedieť, že práve vtedy dosiahne môj pocit samoty svoj nový vrchol? Cítila som sa nepotrebná, určite si nikto ani nevšimol, že som zostala zavretá hore v kúpeľni. Ostatní boli v obývačke a robili ktovie čo. Na mňa zabudli. Rozzúrilo ma to. Urobila som to, aby si ma všimli? Je to dosť pravdepodobné. Svojím činom som však spadla do priepasti, z ktorej sa dostáva iba veľmi ťažko a bez pomoci je to skoro nemožné.

Ľahla som si do postele, prikryla som sa a poranenú ruku som si položila na prikrývku. Keď došli moje dve spolubývajúce, tvárila som sa, že spím. No niečo ma donútilo znova otvoriť oči. Neviem, či sa báli, v tej chvíli mi to aj tak bolo úplne jedno. Bola som naštvaná, ani som poriadne nevedela prečo. Znova som schytila žiletku a zavrela som dvere kúpeľne. Keďže však nemala zámok, nič viac som nespravila, pretože spolubývajúce okamžite išli za mnou so spýtavými pohľadmi. Žiletku som nahnevane hodila o zem a plakala som jak malé decko. A oni sa ani nič poriadne nespýtali. Cítila som sa ukrivdená, hnevalo ma, že ich ani len trochu nezaujíma, čo prežívam. Ale veď čo som čakala, mali sme trinásť. Ľahla som si do postele, do uší som si pustila Avril Lavigne a zaspala som nekľudným spánkom. Bola som stratená, opustená a chystalo sa to ešte viac zhoršiť.

Ranu mi ráno ošetrila jedna z mojich spolubývajúcich. Vydezinfikovala mi ju a dala mi na ňu leukoplast. Bola som si istá, že vie, že som si to spôsobila sama, ale nechcela po mne žiadne vysvetlenie. Všetky tri sme išli spolu do školy tak, ako už párkrát predtým. Trafili sme úplne bez problémov. Vyučovanie prebiehalo normálne a ja som sa snažila čo najlepšie skryť biely leukoplast, ktorý vypovedal o mojom zlyhaní, pod rukáv svojho svetra. Ešte, že v Anglicku ani v júni nie je príliš teplo.


TAG o jedle

3. listopadu 2014 v 15:33 | Džejní |  TAGy
1) Máš raději snídani, oběd nebo večeři?
Myslím, že najradšej mám obed. Ale iba vtedy, keď ho môžem jesť doma alebo v reštaurácii. Moje suché obedy cez týždeň totižto za veľa nestoja.

2) Kolikrát denně jíš?
Musím sa priznať, že cez školu niekedy iba dvakrát, ale už sa snažím jedávať aj raňajky. Len ono je na tom hrozné, že keď sa ráno o šiestej najem, tak som už o deviatej hladná, ale keď neraňajkujem, tak môžem bez jedla vydržať aj do dvanástej...

3) Nejoblíbenější jídlo?
Ešte stále vyhráva pizza.

4) Nejméně oblíbené jídlo?
Kapustové fliačky >.<

5) Bylo ti někdy po nějakém jídle špatně?
Určite áno, napríklad minulý rok na letnej dovolenke. Aj keď to asi nebolo úplne z jedla, ale bola to nejaká hnusná viróza, ktorá potom obišla celú rodinu :X

6) Nejoblíbenější sladkost?
Cez Vianoce zbožňujem Pepparkakor (akokoľvek sa to píše) z IKEA. Viete, tie super karamelovo chutiace perníky.

7) Oblíbená příchuť zmrzliny?
Toto leto som vyskúšala naozaj veľa príchutí, ale mám pocit, že žiadna mi nejak extra neutkvela v pamäti. Ale možno predsa - spomínam si na jahodovú z Hviezdoslavovho námestia, ktorá bola fakt dobrá.

8) Nejoblíbenější způsob přípravy masa?
Asi vyprážané a v poslednom čase som si obľúbila obalené v cornflakeoch. To je fakt poriadna kalorická mňamka.

9) Nejoblíbenější teplý nápoj?
Čajík :3

10) Nejoblíbenější ovoce a zelenina?
Milujem jahody, maliny, černice, ananás, červený melón a občas aj banán a kivi. Zo zeleniny mám celkom rada tekvicu (dýně) a polievku z nej, brokolicu a huby. (Sú olivy zelenina? Pretože v tom prípade ich pridávam do zoznamu.)

11) Držíš dietu?
Nie, nikdy som sa o to nejak extra nepokúšala. Akurát sa snažím veľmi nepiť sladké nápoje, ale to sa pri Bubbletea úplne končí.

12) Máš nějaký zvláštní jídelní zvyk?
Nemyslím. Ale asi ako skoro každý v tomto storočí, zvyknem jesť pri zapnutej telke alebo Youtube videách.

13) Jíte doma společně?
Ako kedy, ale treba povedať, že za normálnych okolností ani nie. Akurát v stredu, keď k nám chodí môj nevlastný brat, sa o to aspoň trochu pokúšame.

14) Nejoblíbenější jídlo od babičky a mamky?
Od mamy mám rada plnenú papriku, viete, keď sa dá pomleté mäso s ryžou dokopy a naplní sa tým paprika. Akurát, že ja tú papriku nejem, ale jem iba to mäso. To jedlo absolútne milujem a sama som sa ho zatiaľ nepokúšala robiť. A od babky mám rada rybovú polievku. Až sa mi zbiehajú slinky :D

15) Nejoblíbenější mezinárodní kuchyně?
Taká klasika - talianska a ešte asi grécka. Samozrejme nepohrdnem ani niečím anglickým alebo teda americkým jedlám z fastfoodov.

16) Co bys nikdy neochutnala?
To naozaj neviem. Kedysi som si myslela, že by som v živote nedala do úst suši a teraz by som ho najradšej mala každý týždeň :D Takisto to bolo aj s hubami, ktoré už asi 8 rokov jem úplne normálne a predtým som ich vôbec nemala rada. Ale možno by som predalen nechcela jesť nejaký hmyz, to už radšej slimáky alebo žaby.

17) Nejexotičtější věc, kterou jsi ochutnala?
Asi by som povedala, že to bol nejaký koláčik na thajskom festivale, ktorý bol asi pred rokom v Inchebe :D

18) Máš ráda českou (slovenskú) kuchyni? Co nejvíce?
Ja vlastne pri niektorých jedlách ani neviem, čo je slovenská a čo už česká kuchyňa. Je mi jasné, že Češi asi veľmi nejedia bryndzové halušky, ale čo taká zemiaková placka? Je to slovenské, české alebo nejaké iné? Kto vie.

19) Vaříš často a ráda? Co je tvůj "majstrštyk"?
Varím veľmi rada a myslím, že by sa dalo povedať, že aj celkom často. Rada sa učím nejaké nové recepty, aj keď sa vždy trochu bojím, že nedopadnú úplne najlepšie. Myslím, že nič, čo by bol môj osobný "majstrštyk" nemám, ale myslím, že moussaku viem podľa receptu urobiť celkom obstojnú.

20) Kdybys po zbytek života mohla jíst jen jednu věc, co by to bylo?
Keby som z toho nepriberala, tak asi Chicken McNuggets menu s barbecue omáčkou a ľadovým čajom. Veru, hneď mám na to chuť.


October Favourites

1. listopadu 2014 v 8:35 | Džejní |  Obľúbenôstky
Tak aj tento mesiac sa našlo pár vecí, ktoré som si obľúbila a môžem ich považovať za moje Favourites.

1. čaje & punč
Počasie sa celkom schladilo, preto som si vychutnávala teplé čajíky ešte častejšie. Zelený a čierny sú moji favoriti. A samozrejme nemohol chýbať ani domáci punč z rôznych ovocných čajov s pomarančovým sirupom, aj keď Vianoce sú ešte celkom ďaleko.

2. mandarínky
Zase nadišlo mandarínkové obdobie a keďže mandarínky milujem, hneď ako som ich videla v obchode, som si ich musela zobrať a najradšej by som celý deň jedla iba mandarínky :3

3. kniha Divergencia
Túto knihu som videla v knižnici a keďže som o nej veľa počula, tak som si ju okamžite uchmatla a čítala som ju vždy, keď som sa nudila. Aj v škole. Je to fakt super kniha a kto ju ešte nečítal, tak rozhodne odporúčam. Po dočítaní knihy som si pozrela aj film a ten sa mi tiež páčil.

4. lievance
Na internete som objavila recept na jablkové lievance a keďže je jeseň (a mali sme jablká od babky), tak som sa rozhodla, že ich vyskúšam. Aj z polovice cesta ich bolo neskutočne veľa, ale boli fakt dobré. Tu môžete nájsť recept (3. spôsob).

5. kniha Forbidden
O tejto knihe som sa prvýkrát dočítala na blogu galaxyyy a veľmi dlho som vôbec nemala čas si ju prečítať, ale potom som si povedala, že je to fajn činnosť na dlhé prestávky, ktoré mám v škole a knihu som dočítala v priebehu asi dvoch týždňov. Mala som ju v elektronickej forme a po anglicky, pretože do slovenčiny nebola preložená, ale musím povedať, že som rozumela úplne v pohode a možno sa aj nejaká tá slovná zásoba na mňa nalepila. Minimálne v to dúfam :D

6. jesenné fotenie
V októbri sa našlo okrem studených a zamračených dní aj pár takých, ktoré boli slnečné. Tak som ich samozrejme aspoň trochu využila a pofotila som nejaké jesenné fotky, ktoré vám snáď ešte niekedy ukážem.

7. nový notebook
Po roku som sa konečne rozhodla, aký chcem notebook a vyhovuje mi. Nie je malý ani priveľký, má Windows 7, baterka mu vydrží aj 5-6 hodín a aj sa mi na ňom dobre píše. (ThinkPad E330, keby to niekoho zaujímalo)