♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Leden 2015

Let it snow? How about no.

30. ledna 2015 v 16:53 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte.

Akože, tak trochu som dúfala, že už príde jar, ale počasie posledných dní ma teda riadne vyviedlo z môjho omylu. Zdá sa, že naozajstná zima sa ešte iba začína. Aj u vás sneží? U nás doobeda padali doslova chuchvalce snehu, no des. Kalamita na cestách, ešte že som dnes nemusela nikam ísť. Ale predsalen som niekde bola - v mojej starej škole, pozrieť triednu a matikárku. Dohnala ma trochu nostalgia, 12 rokov môjho života je stále veľká časť a nedá sa len tak vymazať zo spomienok.
Počas týždňa som sa snažila každý deň aspoň niekam výjsť, bola som v knižnici, na nákupe, na večeri aj na zbere papiera, ktorý sa vlastne nekonal :D Mala som v pláne ísť dnes do kina s bývalou spolužiačkou, ale to počasie mi to naozaj prekazilo. Nechcem zostať zaseknutá niekde v meste, keď ani autobusy vlastne nechodia. Netreba riskovať ujmu na zdraví, keď sa dá niečo preložiť na iný deň. Podľa shmu.sk by zajtra už nemalo snežiť, tak snáď to bude taký obyčajný víkend. Mala by som sa učiť, aj som sa ako-tak učila, ale vládzem čím ďalej, tým menej. Ani neviem, čím to je, som vkuse unavená, asi som si príliš zvykla na to, že nikam nemusím chodiť.
Budúcu stredu sa chystám do divadla, snáď sa mi podarí zohnať niekoho, kto pôjde so mnou. Vyzerá to, že áno, ale isté ešte nič nie je. No aj tak sa teším. Do divadla by som chcela chodiť často, niekedy mám chvíľky, že by som si pokupovala lístky na všetky predstavenia, ktoré chcem vidieť, ale potom zistím, že vlastne nemám nikoho, kto by išiel so mnou (#foreveralone). Okrem toho to samozrejme stojí peniaze a keď kúpim dva lístky a pôjdem iba sama, tak je to trochu waste of money. A samej mi príde divné chodiť do divadla, ale možno pôjdem tak, ako som sa chvíľu naučila chodiť sama do kina. Ešte sa uvidí.
Konečne začali nové série mojich obľúbených seriálov, väčšina vyzerá celkom sľubne. Criminal Minds sa vyvíjajú veľmi zaujímavo, takisto aj The Vampire Diaries. The Big Bang Theory je stále celkom zábavná a aj New Girl má niečo do seba. Začalo sa mi páčiť aj pokračovanie The Originals a seriál Suits konečne prestal byť v každej epizóde skoro o tom istom. Prečítala som nejaké knihy, ktoré sa mi páčili, aj také, ktoré sa mi páčili trochu menej. Pokračujem v mojej Reading Challenge a zatiaľ sa mi celkom darí.
Tento týždeň som už ani nevedela, čo si mám navariť na obed, minuli sa mi všetky nápady, takže som celkom rada, že je víkend, čo znamená, že na obed niekam pôjdeme alebo bude na niekom inom vymyslieť, čo sa bude jesť. Do opravného termínu skúšky z programovania zostávajú 4 dni a myslím, že by som ju mohla zvládnuť. Tak mi držte palce.
Majte sa krásne a nezamrznite niekde vonku. Love ya :*


Vyber si

28. ledna 2015 v 15:34 | Džejní |  Téma týždňa
Počas jedného dňa urobí každý z nás neskutočné množstvo rozhodnutí. Či už sú malé alebo veľké, či ovplyvnia celý náš budúci život alebo iba jeden z jeho momentov.


Neuvedomujeme si to, ale stále si z niečoho vyberáme, pre niečo sa rozhodujeme. Čo budem dnes robiť a čo budem jesť? Dám si raňajky alebo sa na ne vykašlem a radšej si dlhšie pospím? Je toľko možností, stačí si vybrať. A každý deň si vyberieme, čo chceme alebo musíme urobiť. Ísť do školy, urobiť si domácu úlohu. Nikto to nemá rád, ale vyberieme si urobiť aj nepríjemné veci, pretože vieme, že je to tak správne. Presne tak. Pri niektorých veciach vieme, že sú správne, aj keď sa nám ich vykonávanie veľmi nepáči. Vieme si teda správne vybrať. No iba za istých okolností. Pretože čo ak sa nám naskytne možnosť vybrať si spomedzi pre nás neznámych vecí? Chceš vyskúšať bungee-jumping alebo radšej zješ sushi, ktoré si nikdy v živote nechcel dať do úst? Ako si vybrať, keď človek nemá ani poňatia, ktorá z možností je správna?

Reading Challenge #3: Kniha odohrávajúca sa na tvojom vysnívanom mieste

27. ledna 2015 v 11:24 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Slovenský názov: Iba jeden deň
Originálny názov: Just One Day
Autor: Gayle Forman
Obsah: Američanka Allyson Healey dostane k úspešnému zvládnutiu maturity od rodičov okrem krásnych, ťažkých a drahých hodiniek aj výlet do Európy, na ktorom ju sprevádza jej najlepšia kamarátka. Keďže išla s cestovnou kanceláriou a nie na vlastnú päsť, na každý deň má stanovený program, ktorý musí dodržiavať. Poslednou povinnou zastávkou je mesto Stratford-upon-Avon, rodisko Williama Shakespeara. Preto si skupina nemôže nechať ujsť predstavenie. No Allyson sa aj s kamarátkou rozhodne ísť nie na predstavenie do známeho divadla, ale divadelná skupina Vôľa gerily ich zláka na svoje predstavenie pod holým nebom. V tomto predstavení vystupuje istý Holanďan Willem, ktorý sa Allyson zapáči a keď ho na druhý deň stretne vo vlaku do Londýna, ochotne sa s ním dá do reči. Spolu vycestujú na jednodňové dobrodružstvo do Paríža, ktoré sa však vôbec neskončí rozprávkovo. Allyson v septembri v Amerike nastupuje na univerzitu, aby študovala medicínu, ale zisťuje, že to nie je to, čo by ju naozaj bavilo. Najprv je utiahnutá, ale po rozhovore s pani na študijnom oddelení sa rozhodne, že sa na druhý polrok zapíše na predmety, ktoré by sa jej mohli páčiť viac. Počas posledných dvoch mesiacov pred prázdninami začne šetriť na cestu do Paríža, aby našla Willema a zistila, čo sa v ten osudný deň naozaj stalo.
Môj názor: Túto knihu som si chcela prečítať už naozaj dlho a keď som ju videla v knižnici na poličke, okamžite som ju vzala do rúk a už som ju nepustila. Kniha sa mi veľmi páčila. Odohrávala sa v Paríži, v Amerike a napokon aj v Amsterdame, taká trochu cestovateľská, ale hlavne dobrodružná. Zamilovala som si ju, je naozaj super napísaná a čítala sa veľmi ľahko.


Here's to the days that will come

25. ledna 2015 v 17:18 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte decká!

Ako sa máte? Známky pekne pouzatvárané? Kľudne sa pochváľte. Za mnou je týždeň pololeňošenia a počas ďalšieho týždňa by som sa mala pustiť do učenia sa, aby som opravnú skúšku z programovania zvládla aspoň na Éčko. Počas uplynulého týždňa som naprogramovala 7 úloh, čo je na mňa celkom fajn, ale ešte musím nájsť nejaké dve, ktoré by som dokázala urobiť, aby som prešla z predmetu, na ktorý tie úlohy máme mať. Chyba je, že mi už došli tie, ktoré boli ľahké a ťažko sa mi hľadá nejaké, ktoré by som vedela bez väčšej námahy. Celé je to pre mňa výzva, ale myslím, že to nejak zvládnem. Potom chvíľu naozajstný oddych, bez toho aby som musela niečo robiť a 16. 2. začína ďalší semester.
Týždeň som teda prežila viac-menej pri počítači, bola som celkom happy, keď mi automatický testovač zobral moje vyriešenie úlohy. Poobede som si vždy dala voraz, vo štvrtok som dokonca nič neprogramovala, iba som si čítala knihu. Gayle Formanová - Iba jeden deň. Pekná bola. Okrem toho som na Youtube objavila kanál Good Mythical Morning, ktorý som pozerala po nociach. Dvaja muži natáčajú a dávajú na Youtube každé ráno v pracovné dni video, v ktorom hovoria o niečo zaujímavom alebo ochutnávajú zvláštne veci. Videá nie sú zostrihané a to sa mi na nich páči asi najviac. Sú vtipní, niekedy aj trochu vážni a po každej stránke proste super.
Včera som bola s kamoškou na večeri, bolo dobre, pokecali sme. Okrem toho tu od včera doobeda sneží, neprestajne, a to som sa tešila, že už príde jar. Cez týždeň plánujem ísť do knižnice a aj plávať, ale musím zamakať aj na tých zvyšných dvoch úlohách. A pravdaže na učení sa na skúšku. Na prvý pokus som dopadla teda dosť biedne, ale aj tak to mohlo byť horšie. Takže dúfam, že keď sa na to naozaj naučím, podarí sa mi získať aspoň tie body, ktoré potrebujem na prejdenie.
Zatiaľ sa majte dobre, zapisujte sa do kontroly Affs, link máte hore vo voliteľnom boxe. Love ya :*


Špenátové rizoto

22. ledna 2015 v 10:24 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: ryža, mrazená alebo čerstvá mrkva, mrazený hrášok, mrazená kukurica, šampiňóny, mrazený listový špenát, parmezán, granulovaný cesnak, maslo, bylinková alebo obyčajná soľ
Postup: Uvaríme si ryžu, množstvo podľa toho, pre koľkých robíme rizoto (za hrnček ryže postačí asi tak pre 3-4 ľudí). Na pare si uvaríme zeleninu a v mikrovlnke si rozmrazíme špenát (ak nie je k dispozícii mikrovlnka, špenát treba vybrať skôr, aby sa rozmrazil). Rozmrazený špenát ešte trochu rozrežeme na menšie kúsky, ale tak, aby bolo vidno, že to kedysi bol listový špenát. Šampiňóny ošúpeme a nakrájame na trochu hrubšie plátky, aby sa v rizote nestratili. Keď máme uvarenú ryžu aj zeleninu, dáme na panvicu roztopiť maslo a ako prvé nasypeme do panvice šampiňóny. Tie trochu oškvaríme, až kým nie sú uvarené. Pridáme špenát, zamiešame, pridáme granulovaný cesnak a znova premiešame. Potom pridáme aj ryžu a zeleninu v akomkoľvek poradí, ale ja radšej pridávam najprv zeleninu. Všetko dobre premiešame, podľa potreby ešte pridáme maslo a trochu bylinkovej alebo obyčajnej soli (bylinková je vždy lepšia). Nakoniec posypeme dostatočným množstvom parmezánu a môžeme podávať. Dobrú chuť!


Konečne začalo svitať... (rozprávanie)

19. ledna 2015 v 21:13 | Džejní |  Slohy
Bol prvý školský deň a ja som nastupovala do posledného ročníka osemročného gymnázia. "Dnes je môj posledný prvý deň na tejto škole," pomyslela som si. Naozaj som sa snažila nemyslieť na to, čo ma v najbližších desiatich mesiacoch čaká, ale keď som kráčala po známych školských chodbách, nepekné myšlienky sa na mňa valili ako veľká voda.

Hneď ako som prišla do triedy, zamierila som k hlúčiku spolužiačok a dúfala som, že sa rozprávajú o niečom inom ako o škole. A mala som pravdu. Práve rozoberali nejakého fešáka, ktorého jedna z nich stretla na dovolenke v Turecku, a tak som aspoň počúvala, keď už som nevedela prispieť ničím zaujímavým do ich debaty. Trochu ma to rozptýlilo, no hneď ako došla naša triedna, musela som zamieriť na svoje miesto a zase byť viac-menej sama. Príhovor pani učiteľky mi pri zdvíhaní nálady vôbec nepomáhal, rozprávala o tom, ako si nás pamätá ešte ako malých primánov, že teraz sme už veľkí, ale ona v nás stále vidí tie malé zlaté detičky. "Koľko sa len za tých 8 rokov zmenilo," hovorí a ja s ňou v duchu súhlasím.

Po krátkom zaspomínaní si na časy minulé, máme zase povolenú voľnú debatu so spolužiakmi. Ja toho veľa nenarozprávam, tak som si z čistej predvídavosti priniesla knižku, aby mi to, že sa so mnou nikto nerozpráva, až tak veľmi nevadilo. Prišiel čas, kedy už môžeme ísť domov, no mne sa akosi nechce. Čakám, kým posledný človek výjde z triedy a ja tam zrazu ostanem úplne sama. Prázdnota a ticho ma začnú obliehať, a tak zoberiem do ruky kriedu a začnem ňou čmárať po tabuli. Po tých dvoch mesiacoch prázdnin, kedy som tu nebola, sa znova musím zoznámiť s týmto prostredím. Do uší si dám slúchadlá a pustím si svoju obľúbenú hudbu úplne naplno. Začnem upravovať školské lavice, pretože mám rada poriadok, pekne zotriem tabuľu, ktorú som predtým popísala, otvorím okno a pozerám sa na panelák, v ktorom bývam a ktorý vidím aj odtiaľto. Zastavím sa a zrazu mi všetko dojde. Sila toho, že toto je posledný rok, ktorý strávim na tejto škole mi skoro vyrazí dych. Poobzerám sa po prázdnej triede a zrazu mi príde neskutočne smutno. Po tvári sa mi začnú rynúť slzy, ledva si ich stíham utierať, veď čo keby náhodou niekto došiel do triedy. Z uší si vytiahnem slúchadlá, aby som mohla kontrolovať svoje vzlyky, ktoré začínajú byť znepokojujúco hlasné.

Ako tam tak sedím na zemi v kútiku prázdnej triedy, zrazu niekto otvorí dvere. Snažím sa byť čo najviac potichu, aby si dotyčný nevšimol moju prítomnosť, ale ak nazrie do triedy, moja snaha bude márna. Našťastie človek, ktorý otvoril dvere sa ani neobzrel a pokračoval vo svojej ceste do kabinetu. Mňa to však prebralo naspäť k zmyslom a namiesto toho, aby som riskovala pobyt na psychiatrii, som sa pomaly pozbierala zo zeme, vysmrkala sa, zobrala si svoju tašku a rýchlym tempom zakrývajúc si spuchnutú tvár som vyšla von z triedy.

Na druhý deň boli ešte stále všetci poriadne rozrečnení, ale témy rozhovorov sa čoraz častejšie obracali na tému škola, maturita a stužková. "Veď ešte nemáme ani oznamká, ako to chceme stihnúť?" spýta sa niekto a hneď sa začne horlivá diskusia o tom, ako chceme, aby naše oznamká vyzerali. Ak mám pravdu povedať, je mi to skoro jedno. Nemám chuť zapájať sa do rozhovoru, aj tak by ma nikto nepočúval. Pomaly sa debata pretaví do hádky, čo už je naozaj nad moje sily počúvať. "Prečo sa musíme stále a o všetkom hádať?" polohlasne sa spýtam a začuje ma iba moja spolusediaca. Tej je oznamkové bláznenie taktiež dosť ukradnuté a na stužkovú ani neplánuje prísť. Ja už mám šaty kúpené, tak risknem pohromu a budem dúfať, že dopadne nie úplne najhoršie.

Začne sa riešiť aj program na stužkovú a v triede plnej tínedžerov neschopných rozprávať sa spolu inak ako zvýšeným hlasom to začína pomaly, ale isto vrieť. Radšej sa od všetkého dištancujem a idem sa prejsť po škole. Trochu si prevetrať hlavu mi nezaškodí. Chodby sú prázdne, akurát spoza dverí každej triedy sa ozývajú nadšené hlasy detí a študentov, ktorí sa vrátili z letných dovoleniek plných zážitkov, ktoré teraz musia povedať všetkým okolo seba. V našej triede však vládne bojová nálada ešte aj po desiatich minútach, keď sa už vrátim zo svojej miniprechádzky. Konečne však nastal čas ísť domov. Ešte v škole nie som ani len týždeň a už mi začína liezť na nervy. "Naozaj mám toto vydržať ešte skoro desať mesiacov?" pýtam sa sama seba a príde mi až neuveriteľné, že včera by mi možno bolo za tým všetkým aj smutno.

***

Po mesiacoch prípravy konečne nadišiel ten veľký deň. Šestnásty november 2013 je len náš. Program máme ako-tak nacvičený a už sa nevieme dočkať toho, ako nám dajú zelené stužky. Všetci chceme vyzerať čo najlepšie v šatách, v ktorých sa cítime ako princezné a princovia. Prišla chvíľa, kedy by sme mali zabudnúť na to, že sa vlastne ani veľmi nemáme radi, veď predsalen sme bok po boku spolu strávili skoro 8 rokov. Zaspievame si, najeme sa, pripijeme si. Zrazu je po veľkej ceremónii, odbila polnoc a rodičia sa poberajú domov. My sa hrnieme po ulici osvetlenej iba pouličnými lampami a aj keď je zima, kabáty máme rozopnuté, pretože sme rozhorúčení našou hrdosťou. Stužkovú sme zvládli ako najlepšie sme vedeli a teraz je chvíľu čas na zábavu. Po zimných prázdninách to bude boj, ale v tejto chvíli je to všetko nepodstatné. Ako jedna veľká rodina zalezieme do baru, nechávame sa obsluhovať a pomaly sa dostávame do stavu nirvány. Vieme, že krušné chvíle prídu, no práve teraz sa o to vôbec nestaráme. Užívame si pocit dospelosti, no vieme, že keď výjde slnko, musíme sa poslušne pobrať domov. Noc je síce dlhá, ale nikdy nebola kratšia ako dnes.

Konečne začalo svitať a východ slnka je v tomto ročnom období naozaj krásny. Dnes svitá, zajtra bude tiež, ale nikdy to nebude také isté ako tu a teraz. Sme tu všetci aj so svojimi rozdielmi a aj napriek všetkému, čo sme spolu prekonali, tu stojíme a nebojíme sa ísť ďalej. S malou pomocou a trochou šťastia a zdravého rozumu každý jeden z nás prejde skúškou dospelosti a otvoria sa mu dvere do väčšieho a zaujímavejšieho sveta, ktorý iba čaká na to, aby sme ho celý preskúmali.



Na počesť toho, čo bolo aj toho, čo sa mohlo stať, ale nestalo sa. Isté však je, že to už nikdy nebude. No navždy to zostane v mojom srdci.

All we're chasing is the sunset

17. ledna 2015 v 9:23 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte :)

Druhý deň za sebou píšem kvázi denníček, ale včera som sa sústredila výhradne na školu a moje známky, čo vás asi až tak veľmi nezaujímalo, že :D A hrozne ma večer bolela hlava, tak som už nevládala napísať nič ďalšie. Dnes by som vám teda povedala trochu viac o svojom nažívaní než len o známkach v škole. Inak, ako sa máte? Tiež pozorujete, že skoro každé ráno aj večer je obloha absolútne nádherná? Teda, minimálne u nás. Akože fakt, krásne východy aj západy slnka.
Tento týždeň som prežila jeden z tých týždňov bez brata. Bol totiž na lyžiarskom a vrátil sa včera večer, poriadne zachrípnutý. Je zvláštne, že vždy keď dojde odniekiaľ, kde bol sám, tak príde zachrípnutý. Asi príliš pokrikuje po dievčatách. (Trochu humoru na ráno nezaškodí.) Vraj sa mal dobre, lyžovanie sa mu páčilo, jedlo už menej a vraj mali hrozne malé izby. Niekto si zlomil obe ruky, ale inak vraj nič zvláštne. Ja som týždeň strávila v pondelok skúškou, v utorok akože učením sa na ďalšiu, potom som bola s mamou ehm, na prechádzke, ktorá skončila ako inak v nákupnom centre, kde som si kúpila v zľave nové podprsenky a džínsové šortky. Tak ale viete, keď pôvodne podprsenky stáli 14€ a ja som ich kúpila za 4,20 a šortky stáli 15€ a v zľave boli za 5 a ja som obe veci potrebovala, tak no... Ale už chcem fakt počkať až do jari z nakupovaním oblečenia, naozaj, naozaj veľmi. Dokonca som odolala kúpe už asi troch tričiek - dlhorukávového červeného značky Taifun, červeného bezrukávového značky Desigual a takej čiernej blúzky s červenou potlačou a bielym golierikom z Tally Weijl. Všetky boli v zľave, ale nové tričká som si dve kúpila asi pred mesiacom v H&M, tak som odolala. (Oficiálna jar začína niekedy v marci, že?)
Trochu som sa zakecala, takže v stredu ráno som si odstrihla kus vlasov, asi 10cm, pretože som ich mala už hrozne poničené. Poobede sme išli na taký menší nákup potravín do Rakúska, len tu neďaleko, vo štvrtok som bola ráno na zbere papiera v mojej bývalej škole, prvýkrát v tomto kalendárnom roku som vstávala skôr ako o siedmej. Poobede som sa bola s mamou prejsť okolo jedného menšieho jazera, kúpili sme fotopapier, dali sme si sushi, Bubbletea a za nehorázne peniaze, a.k.a. skoro 8 som si v papiernictve kúpila tri zošity, jedno pero a jeden fotoalbum. Začala som totiž tlačiť fotky, ale došla farba v tlačiarni a nemáme už žiadne zásoby a ani nikde, kde som bola v obchode presne tú farbu nemali, takže dotlačenie fotiek sa odkladá.
V piatok, teda včera som mala poslednú riadnotermínovú skúšku, tú som teda celkom zvládla, aj keď nie úplne najlepšie, ale tak minimum som dala a ešte aj trochu viac. Teraz ma čaká ešte 9 úloh zo semináru z programovania, som ťapa, že som si to nechala na posledné dva týždne, ale čo už so mnou. Mám pocit, že cez víkend si dám pauzu, snáď sa mi podarí byť trochu menej na počítači, ale potom cez týždeň, keď bude brat v škole, musím silno programovať, tak mi prosím držte palce. Vďaka.
Dnes sa chystáme celá rodina, aj s nevlastným bratom na obed do čínskej reštaurácie, tak to bude fajn. Mám knihu, ktorú chcem prečítať, tak snáď sa mi to čo najskôr podarí a potom, keď budú mať moje bývalé spolužiačky po skúškach, plánujem s nimi zájsť za našou bývalou matikárkou a s niektorými von, osláviť ukončenie našeho prvého skúškového. Celkom sa teším, aj keď zatiaľ žiadne pevné plány nemám, ale myslím, že to pôjde. Majte sa zatiaľ krásne. Love ya :*


Those who look only to the past are certain to miss the future

16. ledna 2015 v 18:54 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte :)

Tak, mám po skúškach, zatiaľ som vychytala celú stupnicu písmenok. Ešte z jedného predmetu neviem známku, ale som si skoro úplne istá, že to bude FX, teda budem musieť ísť na opravnú skúšku. Ale zatiaľ písmenká a predmety, z ktorých ich mám a aj niečo o tých predmetoch.

A - Metódy inžinierskej práce
Náplňou tohto predmetu bolo počas roku chodiť na prednášky a cvičenia a zároveň písať odborný článok. Bola zadaná téma Kolaboratívna tvorba a každý si musel nájsť nejaký kúsok svojho poľa pôsobenia a napísať článok o niečom, čo s kolaboratívnou tvorbou súviselo, ale nebolo to iba o nej. Ja som písala na tému Ako sociálne siete napomáhajú pri kolaboratívnej tvorbe, pretože som v zúfalej chvíli našla vedecký článok na tú tému. Ako prvé som napísala krátky abstrakt, teda pár viet o tom, o čom chcem písať. Potom som musela začať písať, pekne to malo vyzerať ako článok, nejaké tie zdroje a tak. Následne som musela urobiť prezentáciu a odprezentovať ju učiteľke. Ako posledný bod som poslala dopísaný článok, s ktorým som bola celkom spokojná a čakala som na jeho recenziu a následné bodové ohodnotenie. Takže z tohto predmetu mám 99 bodov zo 100 a teda pekné Áčko.

B - Anglický jazyk
Počas polroka sme akože preberali knihu, robili prezentácie a mali sme napísať životopis. Za to všetko sme dostali nejaké bodíky a ešte niektorí vyvolení (medzi ktorých som patrila aj ja) dostali aj body za aktivitu na hodine. Neviem, či tak pôsobím na učiteľky, možno to bolo iba tým, že som nevedela držať jazyk za zubami, keď niekto niečo zle vyslovil a mrmlala som si sama pre seba odpovede a keďže som sedela úplne vpredu, tak ma učiteľka počula. Proste som dostala akoby 5 bodov navyše oproti ostatným. Na skúške som dopadla celkom dobre, bola som rada, že som prešla, pretože tie otázky boli riadne divné. ALe tak Béčko je fajné.

C - Algebra a diskrétna matematika
Tento predmet zahŕňal veľa počítanie. Vennove diagramy, matice, výroky, Boolove funkcie a tak. Počas semestra bola jedna písomka za 20 bodov, ktorú som dala na 17 a potom zo skúšky sa dalo získať 80 bodov, z ktorých som dosiahla tak torchu mizerných 63,5, ale dokopy mi to zaručilo pekné Céčko.

D - Princípy počítačového inžinierstva
Prednášky z tohto predmetu sa dali jedine tak prespať, takže som z nich veľa nemala. Na cvičeniach sme robili nejaké praktické veci ako Karnaughove mapy, ale aj tak je vám táto informácia na nič, pretože neviete, čo to je :D Tak ale na tomto predmete sa učilo o častiach počítača a o tom, ako to medzi nimi funguje. Ako si časti počítača predávajú informácie a tak. Túto skúšku som mala dnes a známku ešte nemám zapísanú, ale body mám na solídne Déčko.

E - Matematická analýza
Prvá skúška, ktorú som absolvovala. Tento predmet bol znova o počítaní, ale tentokrát to bolo o funkciách, ktoré každý z vás už asi videl. Sínus, kosínus, tangens, rôzne x na druhú a tak. Potom sa to ešte zamotalo deriváciami a integrálmi, ale hlavné je, že som to na prvýkrát dala na Éčko a aspoň ten predmet nemusím opakovať.

zrejme FX - Procedurálne programovanie
Počas roka mi programovanie bohvieako nešlo ani na počítači, tak sa nečudujem, že na papieri to bolo ešte horšie. Tak ale je jeden opravný termín a medzi dneškom a tým opravným termínom relatívne dosť času, tak snáď sa mi to podarí dobehnúť, aby som aspoň prešla.

Čo k tomu dodať? Nečakala som, že vysoká bude prechádzka ružovým sadom a so svojími výsledkami som čuduj sa svete celkom spokojná. Hlavne keď viem, ako málo času som tomu učeniu sa venovala, tak som dokonca aj celkom prekvapená. Dúfam, že vám sa v škole tiež darí, zatiaľ sa majte krásne. Love ya :*


Reading Challenge #2: Kniha odohrávajúca sa na strednej škole

14. ledna 2015 v 19:32 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Slovenský názov: Len počúvaj!
Originálny názov: Just Listen
Autor: Sarah Dessen
Obsah: Zdá sa, že Annabel Greenová je dievča, ktoré má všetko. Má povolanie, po ktorom túži snáď každé dievča, najlepšiu kamarátku a milujúcu rodinu. No počas jedného leta sa všetko pokazí. Po ňom však musí ísť naspäť do školy, kde jej jej bývalá najlepšia kamarátka chrstne do tváre jediné slovo: Mrcha. Annabel sa preto uzatvorí do seba, práca modelky ju už tiež prestáva baviť a v jej rodine sa veci tiež nemajú ružovo. V jeden deň jej podá pomocnú ruku chalan menom Owen, ktorého vždy videla iba so slúchadlami v ušiach. Začnú sa spolu kamarátiť a Owen predstavuje Annabel hudobné žánre a piesne, o ktoré normálny človek ani nezakopne. Pri Owenovi sa dokáže aspoň trochu otvoriť, vyjadriť svoj názor na hudbu, ktorú Owen počúva. Postupne sa zbližujú, ale kvôli Annabelinej stále trvajúcej uzavretosti sa objaví sa problém, ktorý vyzerá, že len tak neprekonajú.
Môj názor: Táto kniha bola už na mojom vianočnom wishliste, ale keďže som ju nedostala, bola som neskutočne rada, keď som ju uvidela ležať na polici v knižnici. Okamžite som si ju uchmatla a behom menej ako týždňa som ju prečítala. Posledných asi 100 strán som od knihy ani nemohla odtrhnúť oči, iba som čítala a čítala, proste niečo úžasné. Kniha je veľmi dobre zaujímavo napísaná, nie sú tam žiadne časti, pri ktorých sa človek nudil. Dej vás načisto pohltí, budete chcieť vedieť viac a viac o Annabel a o tom, čo sa jej v to osudné leto vlastne stalo. Odporúčam.


Život bez internetu

12. ledna 2015 v 19:57 | Džejní |  Téma týždňa
Myslím, že všetci sme vďační za to, že máme takú vymoženosť akou je internet. Veď uvážte, vie si ešte vôbec niekto z nás predstaviť život bez neho? Aké neskutočne náročné by bolo vyhľadávať informácie potrebné na spravenie jedného projektu do školy? O koľko viac by ste museli navštevovať knižnicu, popýtať sa rodičov, mať naozajstný kontakt s ľuďmi? Proste niečo nepredstaviteľné.


Feels like school

11. ledna 2015 v 11:32 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte moji zlatí :)

Dnes som zrazu zistila, že somvám tak trochu zabudla poinformovať o svojom bezpochybne veľmi zaujímavom živote (sassy Džejní is sassy). Vlastne som vám ani nenapísala, ako som sa mala na dovolenke. Tak to idem hneď napraviť, aj keď som sa odtiaľ vrátila už celkom dávno :D Takže, na dovolenke od 2. 1. 2015 do 5. 1. 2015 som bola aj s rodičmi a našimi známymi v Aquaworlde v Budapešti. Hotel bol pekný, jedlo dobré a voda v bazénoch primerane teplá. Mali aj studenšie a aj teplejšie bazény, ja som väčšinu času strávila v tých pekne teplučkých - 34-36 stupňových. Najlepšie je, keď ste v teplom bazéne, ktorý je sčasti aj vonku, takže telo máte v teplúčku a hlavu vám ochladzuje zimné počasie. Hmýrilo sa to tam ľuďmi, mali tam aj vlnový bazén, ale bol príliš studený, takže som tam bola iba raz. Pár bazénov z "bublinkovaním", dúfam, že viete, čo myslím. Pekne som si tými tryskami nechala vymasírovať chrbát, bolo to celkom príjemné. Dvakrát som sa šmykla na tobogáne, potom tam už bolo priveľa ľudí. Strávila som 15 minút v saune, čo je môj osobný rekord. Niečo som pofotila, bola som na výlete v centre Budapešti, na hrade, ktorý tam majú. Mám aj nejaké fotky, snáď vám ich raz ukážem. Bola som aj v Hard Rock Café, dala som si tam aj s bratom pečené bravčové mäso v žemli s BBQ omáčkou a hranolkami, to fakt stálo za to. Raňajky aj večeru sme mali formou švédskych stolov v hoteli a vždy som si niečo vyybrala. Večer sme išli na koktejl, mala som dvakrát Virgin Mojito, raz naozajstné aj s alkoholom a raz som si dala nealkoholický Sex on the Beach. Nemali veľmi veľký výber, ale bolo to aj tak fajn. Čo by som vám ešte povedala? Užívala som si posledné dni prázdnin a bola som rada, že mám výhovorku, aby som sa nemusela učiť :D Ale nie, proste bolo fajn, tak ako každý rok.
Odkedy som nepísala denníček, viem už dva výsledky zo skúšok - z matematickej analýzy mám E-čko, čo som prekvapená, pretože som si myslela, že budem musieť písať opravné; a z angličtiny mám body na B-čko, ale to ešte nemám zapísané v indexe. Vo štvrtok som mala skúšku z programovania, ktorú som celkom dosť pokazila, ale to som aj čakala. Zajtra ma čaká ďalšia skúška, v piatok posledná riadnotermínová a potom sa uvidí, čo všetko budem musieť opravovať. Mám lístky do divadla na predstavenie Buddenbrookovci na 4. 2., teším sa úplne nenormálne. A to aj v prípade, že by so mnou nikto nebol ochotný tam ísť. Boli to lístky v akcii 1+1 vstupenka zadarmo, takže som aj tak vlastne zaplatila iba akoby za jednu a dostala som dve. Na to predstavenie som chcela ísť už dávnejšie, tak som rada, že mám lístky a už rozmýšľam, čo si odblečiem :D Snáď vtedy bude už znova 15°C, aby som v šatách/sukni nemusela vonku cestou autobusom mrznúť.
Ďalšia vec - počasie. Včera bolo krásnych 17°C, poviem vám, že je to zvláštne. Nie, že by mi to nejak veľmi vadilo, práve naopak, som rada, že je teplo, ale mám pocit, že to počasie si robí čo chce. Týždeň snežilo, predtým bolo úplne teplo, teraz zase chvíľu teplo a som zvedavá, čo príde ďalej. Bola by som veľmi potešená, keby už teplota pod nulu neklesla, teda minimálne tu, ale mám pocit, že predpoveď hovorí čosi iné. No, veď sa uvidí.
Brat dnes odišiel na lyžiarsky výcvik, týždeň bez neho doma, to bude zaujímavé. Tuším musím niekoho skúsiť vytiahnuť von, aby som sa neprepočítačovala a nepreučila k smrti :D Okej, už trepem nezmysly, tak končím. Majte sa krásne, znova sa tu niekedy stavím. Love ya :*


3 fotky z vianočných trhov

10. ledna 2015 v 17:19 | Džejní |  Fotím
Akosi sa mi nepodarilo nazbierať 4 fotky v jednotnej téme, tak sú dnes iba tri.





Reading Challenge #1: Kniha od tvojho obľúbeného autora

9. ledna 2015 v 10:04 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Slovenský názov: Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín
(slovenský preklad výjde 1. 4. 2015, s názvom sa zjavne fakt vyhrali)
Originálny názov: An Abundance of Katherines
Autor: John Green
Obsah: Colin Singleton sa rozíde s devätnástou Katarínou vo svojom živote. A nie, nie je to 30-ročný chlap, ale 17-ročný chalan. Z rozchodu je patrične zdrvený, preto sa ho jeho kamarát Hassan snaží rozveseliť. Vymyslí road trip a tak obaja nasadnú do auta a začnú svoju cestu po Amerike. Nedostanú sa príliš ďaleko, iba do štátu Tennesee, keď uvidia odbočku do mesta, kde je vraj pochovaný vojvoda Franz Ferdinand. Colin ako chalan s vysokým IQ, ktorého baví anagramovanie slov a chce vo svete niečo znamenať, je zaujatý a tak sa rozhodnú zísť z diaľnice. Dostanú sa do mestečka Gutshot a namiesto road tripu zakotvia v tomto mestečku na asi mesiac, počas ktorého sa udeje veľa zaujímavých vecí.
Môj názor: Zo začiatku sa mi kniha neskutočne páčila, ale potom ma trochu sklamala. Myslela som si, že podniknú naozajstný road trip a spoznajú viac ľudí ako tých, ktorí bývali v mestečku Gutshot. Bola to dobre napísaná kniha, sem-tam sa vyskytla nejaká matematika, graf a občas vtipná poznámka pod čiarou. Kniha sa mi čítala dobre a celkom rýchlo, aj keď možno som ju iba chcela čo najrýchlejšie prečítať. Aj keď to vlastne nebolo nič extrémne dobré, dej bol trochu predvídateľný, ale aj tak som rada, že som si túto knihu prečítala.


2015 Wishes

8. ledna 2015 v 19:40 | Džejní |  Wishlisty
Aj keď sa nám rok 2015 začal už pred viac ako týždňom, aj tak nie je úplne na škodu urobiť si nejaký ten novoročný wishlist. Prinášam vám pár vecí, ktoré by som chcela v roku 2015 urobiť/zažiť/vyskúšať a dúfam, že to pre niektorých bude trochu slúžiť ako inšpirácia.

1. prečítať 50 (+2) kníh v Reading Challenge
Kdesi som natrafila na obrázok Reading Challenge a zaumienila som si, že ju tento rok vyskúšam. Po prečítaní každej knihy, ktorú prečítam ako súčať Reading Challenge, vám sem na ňu napíšem recenziu. Aby som vedela, koľko kníh mám za sebou, koľko pred sebou a aby ste aj vy z toho niečo mali. Zrejme sa mi nepodarí za rok prečítať všetkých 52 kníh, ale budem dúfať, že aspon 35 ich bude. Už mám skoro dočítanú prvú tohtoročnú knihu, ale o tom už v samostatnom článku.

2. chodiť do kina a divadla na všetky predstavenia/filmy, na ktoré budem chcieť
Viem, že táto položka je celkom finančne náročná, ale myslím, že tých filmov a predstavení zas nebude príliš veľa. Mám už vyhliadnutých asi 5 alebo 6 a mám pocit, že viac ako dvakrát za mesiac do divadla ani kina nepôjdem. Všetko treba držať v únosnej miere, ale chcela by som proste viac chodiť von a vždy pri tejto príležitosti niekoho so sebou vytiahnuť. Uvidíme ako sa mi bude dariť.

3. venovať viac času učeniu sa
Prišli skúšky a ja som zrazu zistila, že nemám žiadnu motiváciu učiť sa. Nie je mi síce veľmi do smiechu, keď potom vidím svoje výsledky, ale aj tak som až doteraz nebola schopná prinútiť sa poriadne učiť. Dúfam, že sa to zmení a nejak sa do ďalšieho semestra prebojujem. Potom si plánujem kúpiť pekné zošity a dám si záležať na úprave svojich zošitov. Snáď mi tento pozitívnejší postoj ku škole vydrží dlhšie ako dva dni.

4. kupovať si menej oblečenia
Ono je síce pekný pocit kúpiť si každý víkend nejakú blbostičku, ale predsalen tá peňaženka dosť trpí. Tento rok si naozaj chcem dávať pozor na to, či to, čo si chcem kúpiť potrebujem alebo nie. Len chyba je, že vždy si viem odôvodniť kúpu niečoho, čo mi vlastne ani tak veľmi netreba. Ale myslím, že si radšej začnem spisovať zoznam a keď na ňom uvidím, koľko vecí potrebujem, možno niektoré vyškrtnem a veľký nákup šiat si naplánujem až na marec.

5. chodiť aspoň raz za mesiac plávať
Je to hrozné, keď si uvedomím, že na všetky svoje aktivity, akokoľvek dobre sú mienené, potrebujem vždy peniaze. Viem, že plávaním raz za mesiac svojej mizernej kondičke bohvieako nepomôžem, ale chcem to sem napísať, aby som si potom v priebehu roku nepovedala, že na to môžem len tak zabudnúť. Plávanie mám rada, vo vode mi je proste fajn, aj keď potom ešte dva dni zo svojej kože cítim chlór :D

6. zájsť von s kamarátkami/novými spolužiakmi
Počet rôznych kamarátiek, s ktorými som bola vonku za posledný rok je asi 4, aj to možno preháňam. Mám jednu, s ktorou sa poznáme už od škôlky a viem, že ju nemôžem stále otravovať, ale ona je proste jediný človek, ktorého mi nie je blbé pozvať von. Druhá kamarátka, ktorú poznám z gymplu, teraz študuje v Prahe, takže nemá veľmi čas. A všetci ostatní ľudia, ktorých poznám, sú proste iba ľudia, ktorých poznám. Takže moje želanie je, že by som tento rok chcela prekonať svoje zábrany a napísať niektorej bývalej spolužiačke, či by nezašla len tak von. A zájsť aj na nejakú tú krúžkovicu so svojimi novými spolužiakmi. Tak mi držte palce.

7. byť vedúcou v tábore
Neviem, či je to iba preto, že sa chcem vrátiť do toho tábora, kam som chodila ako malá, ale nejakým spôsobom sa mi celkom pozdáva, že by som mohla pracovať s deťmi. Aj keď to určite bude vyčerpávajúce, ale predsalen by som to chcela aspoň skúsiť.

8. viac fotiť
Mám pocit, že v posledných mesiacoch som fotenie akosi zanedbávala, preto by som to v tomto roku veľmi rada napravila. Je vždy škoda, keď vidím nejaký fakt pekný moment a nemám pri sebe foťák a je mi to vždy ľúto. Len som žiaľ príliš lenivá, aby som si svoju zrkadlovečku nosila úplne všade so sebou. A ďalší problém väčšinou býva, že sa hanbím niečo odfotiť, pretože mám pocit, že sa na mňa každý divne pozerá. Toho pocitu by som sa chcela zbaviť, aby mi nebránil v robení toho, čo ma baví.

9. spoznávať nové miesta
Aj keby som mala tie nové miesta spoznávať iba tu alebo v blízkom okolí, som za. Chcela by som síce cestovať do rôznych európskych miest, ale viem, že peniaze nerastú na stromoch.

10. nájsť si brigádu
Silno verím, že druhý semester nebude tak veľmi nabitý ako ten prvý a že budem mať viac voľného času, ktorý využijem lepšie ako minulý rok. Už dlho rozmýšľam o tom, že si nájdem brigádu, ale vždy som to ospravedlňovala tým, že mám priveľa školy. No tento rok by som naozaj chcela začať niekde brigádovať, aby som furt nevyciciavala peniaze iba zo svojich rodičov. A naozaj dúfam, že sa mi konečne podarí niečo si nájsť.

+1. byť spokojná
Najviac zo všetkého si prajem, aby som si na konci roka povedala, že rok 2015 stál za prežitie. Že som spoznala nové miesta, nových ľudí a robila som veci, o ktorých som si nikdy nemyslela, že by som bola schopná ich urobiť. A vám taktiež prajem, aby sa vám v Novom roku splnili všetky vaše želania. Love ya :*


Čo som dostala a čo som vyrobila na Silvestra

6. ledna 2015 v 15:46 | Džejní |  My diary 2015
Ako všetci iste viete, Silvester som strávila u známych vo Viedni. A u nich, aby sme sa nenudili, sa vždy niečo vyrába. Divné je, že mňa to fakt neskutočne baví a tak som si okrem vianočných darčekov odtiaľ odniesla aj kopu iných vecí, na ktoré som niečo namaľovala a musím povedať, že sa mi tie veci páčia a super je aj to, že som sa na Silvestra nenudila.

Ako prvú vec vľavo hore môžete vidieť niečo ako knihu, ale nie je to kniha. Sú to krásne baliace papiere, ktoré sú proste super. Pri darčekoch zostaneme a presunieme sa k telovému mlieku, ktoré je na fotke vľavo dole. Je to telové mlieko Neutrogena s vôňou Nordic Berry (ktovie, čo to je). Vonia dobre a hydratuje tiež dobre. Na zimu ako stvorené. V obdĺžnikovom obale s nápisom MOYOU sa nachádzajú laky na nechty plus také pliešky so vzorkami a pečiatka na nechty. Určite to poznáte, len ja to neviem poriadne vysvetliť :D Pod lakmi sú štipce so snehuliakmi a vedľa nich sa nachádzajú dva náhrdelníky - jeden farby zlatej s lapačom snov a druhý striebornej farby s Eiffelovkou. Žúžo.
Teraz sa presunieme k tomu, čo som vyrobila, aj keď som to vlastne iba pokreslila. Prvá podšálka vedľa akože knihy je motivačná a je na nej napísané SMILE, YOU ARE BEAUTIFUL. K nej som urobila šálku s obyčajnými červenými pruhmi, ktorá je na fotke pod podšálkou. Druhý set je podšálka s nie veľmi symetrickou kvetinou a farebnými bodkami a k nej šálka s nápisom Good Morning, Beautiful so slniečkom, pseudovtáčikmi a rôznymi inými ornamentami. Ako poslednú vec môžete na fotke vidieť biele tričko s nápisom ALL MONSTERS ARE HUMAN - nápis inšpirovaný citátom zo seriálu American Horror Story.

Na druhej fotke môžete vidieť moje umelecké veľdielo, t.j. obraz zapadajúceho slnka na gréckom ostrove Santorini inšpirovaný fotkou z internetu a obrazom, ktorý si môj brat kúpil v Grécku na dovolenke. A poslednou vecou je sviečka ozdobená vo vianočnom štýle.


December Favourites

4. ledna 2015 v 19:00 | Džejní |  Obľúbenôstky
Skončil sa nám ďalší mesiac a aj ďalší rok, preto je tu čas na Favourites za minulý mesiac. Dúfam, že sa v niektorých z nich nájdete alebo vás inšpirujem, aby ste v Novom roku vyskúšali niečo nové.

1. seriál Teen Wolf
Ani poriadne neviem ako som tento seriál objavila, ale stalo sa. Za 5 dní som dopozerala všetky 4 série a už sa nemôžem dočkať, kedy začne ďalšia. A nie je to len o príbehu, aj keď aj ten je fajn, ale hlavne o hercovi, krásnom Dylanovi O'Brienovi. Zlatíčko.

2. vianočné trhy
V novembri som s trhmi začala a pokračovala som až dokým sa dalo. Ešte 23. decembra som tam poslednýkrát zavítala a okrem toho som navštívila aj vianočné trhy vo Viedni a Schlosshofe. Dúfam, že sa mi raz podarí ukázať vám aj nejaké tie fotky.

3. koniec školy - prázdniny
Konečne prišli aj vytúžené prázdniny, aj keď pred nimi som ešte mala dve skúšky, ktoré som nie úplne zvládla. No aj tak som vďačná za oddych, ktorý sa žiaľ pomaly ale isto končí.

4. nákup vianočných darčekov
Po Vianociach ma chytila neskutočná nakupovacia nálada a tak som ešte dokúpila darčeky pre všetky moje kamarátky, bývalé aj terajšie spolužiačky, pre ktoré som aspoň trochu vedela, čo by som im kúpila. A aspoň som mala konečne trochu pocit, že sú tie Vianoce.