♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Únor 2015

Wicked Wonderland

27. února 2015 v 16:55 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte vtáčatká 🐦

(Ospravedlňujem sa za ďalší divný pozdrav, ale vyzerá to tak, že si budete musieť zvykať. #sorrynotsorry)
Ako sa máte? Kto má jarné prázdniny, kto ich už mal, kto ich bude mať nasledujúci týždeň a koho čakajú ešte neskôr? A kto patrí medzi šťastlivcov, ktorí budú mať prázdniny až tie veľkonočné? This girl. Takže, druhý semestrový týždeň je za mnou, ide to šialeným tempom, vôbec sa mi nechce, ale zjavne sa budem musieť donútiť. Java (programovací jazyk, pre nezasvätených) ma straší, ale už som si konečne nainštalovala program, v ktorom mám programovať. Tomu sa vraví úspech.


V utorok som mala prvú telesnú. Zapísala som sa na basketbal, som tam so samími chalanmi, ale tak snažím sa. Už iba 9 telesných a snáď v budúcnosti ten predmet už nikdy nebudem musieť absolvovať. V stredu som potom samozrejme mala poriadnu svalovicu, ktorá mi vydržala až do včera a aj dnes si ešte stále celkom cítim niektoré svaly na nohách. Ale inak pohoda.

V stredu som na programovaní zistila, že to fakt neviem, preto sa na to musím pozrieť a pochopiť. Najhoršie je, že do konca semestra máme urobiť nejaký projekt na to programovanie, máme rámcovú tému, ktorú máme do 15. 3. spresniť a nikto poriadne ani nerozumie, čo tou rámcovou témou chcel autor povedať. Tuším by to chcelo slovník z reči nášho prednášajúceho do normálnej a pochopiteľnej slovenčiny. Vidím to na nabitý víkend. (Alebo aj nie, ešte sa uvidí. #lazyass)

Včera bola veľmi vtipná trojhodinová prednáška z fyziky. V sále dusno, veď nás tam bolo minimálne 200, proste napratané, vydýchaný vzduch hneď na začiatku, proste hrôza. A potom som chytala nervy, keď niekto zatvoril dvere a tým nás pripravil aj o ten minimálne prúd kyslíka. Zo včerajšej prednášky niečo na zasmiatie:
učiteľ: Vládzete ešte vnímať posledný príklad?
celá sála: Nie.
niekto: To sme nevládali ani pred hodinou.
učiteľ: Kto povedal áno?
ktosi z davu: Ja.
učiteľ: To je väčšina, pokračujeme.
A super príkladík na pol hodinu. Poteší.
Nie, že by bol včerajšok nejaký veľmi zlý, dokonca som bola na novom Bubbletea z limitovanej edície a bol fakt dosť dobrý. Tak som si na otočku zašla do mesta a späť, ale ten Bubbletea stál rozhodne za to. Trochu mi po ceste skoro odmrzli ruky, ale aj tak to stálo za to. (Akože odporúčam - limitka Regeneration.)

Dnes znova škola, tešíme sa, že je piatok. Ráno jedno cvičenie, skončili sme asi o pol hodinu skôr, pretože sme už nemali čo počítať. Bola som sa doma naraňajkovať, pretože som mala tri hodiny voľno. Urobila som si dokonca aj obed - vyprážaný syr s brokolicou a mrkvou, mňamky. Potom ďalšie cvičenie. Ja pri tabuli = des a hrôza. Skoro ma skolilo k zemi, keď som od zúfalstva, že neviem čosi vypočítať (aj keď to vlastne nebolo až také ťažké), zatvorila oči, tak ma tak pekne kyvlo, že ty kokso. Nemám rada chodenie k tabuli, učiteľ tiež nie je zrovna príjemný. Ľudia, toto sú stresy.
Teraz sa chystám ku kamoške, budeme mať raw večeru, tak som zvedavá, aké to bude. Niekedy vám zreferujem. Prajem krásny snáď už jarný víkend. Love ya :*

P.S.: Ospravedlňujem sa za občas zvláštne vety, ale asi som dnes príliš #sassy. Peace out.

Farfalle s kuracím mäsom a hráškom

26. února 2015 v 13:19 | Džejní |  Pečiem a varím
Na 2-3 porcie potrebujeme: 250g cestovín farfalle (alebo aj iný druh cestovín, ale s motýlikmi je to podľa mňa najlepšie), 250ml smotany na varenie, 25g strúhaného parmezánu, 1 žĺtok, kuracie prsia, mrazený hrášok
Postup: Cestoviny dáme variť podľa návodu na obale. Počas toho, ako sa varia si nakrájame kuracie prsia na malé kocky a následne ich opečieme na panvici s malým množstvom oleja. Upečené mäso dáme na tanier a zatiaľ odložíme bokom. V miske zmiešame parmezán, smotanu a žĺtok, pridáme trochu soli a môžeme aj čierne korenie podľa chuti. Do panvice, v ktorej sme smažili mäso, nalejeme omáčku a povaríme, kým omáčka nezhustne. Pridáme do nej aj mäso a odstavíme z plameňa. Do variacich sa cestovín pridáme na posledných 5-7 minút varenia mrazený hrášok, cestoviny aj s hráškom potom zlejeme a nasypeme do panvice s omáčkou a mäsom. Celé jedlo ešte raz trochu prehrejeme na zapnutej platni, tak minútku-dve. Odstavíme, cestoviny rozdelíme do tanierov a môžeme podávať. Dobrú chuť!
Tip: Predtým ako cestoviny budete chcieť scediť, ochutnajte ich, pretože dosť často sa stáva, že aj po čase napísanom na obale ešte ten stred nie je dobre uvarený. Ja osobne varím farfalle niekedy aj o 5 minút dlhšie ako je uvedené na obale, aby som ich nemala polosurové, ale pekne uvarené.


I'm over getting older

22. února 2015 v 19:44 | Džejní |  Píšem
Už dlhšie mi táto vec leží na srdci, tak som sa dnes rozhodla, že sa s vami podelím o moje myšlienky. Počas posledného asi pol roka až roka som začala pozorovať, že súrodenci mojich kamarátok a spolužiačok začínajú nejak príliš rýchlo rásť.


Teda, z môjho pohľadu to tak vyzeralo, mala som pocit, že čas sa pre mňa zastavil, ale keď som sa pozrela na nich, zistila som, že som na veľkom omyle. Čas pokračuje ďalej, aj keď sa to mne možno nepáči. Dni stále plynú a všetci sme každou minútou starší. A ten malý človiečik, ktorého som prvýkrát spoznala v niektorých prípadoch ako batoľa, sa zrazu premieňa na tínedžera. Neviem, ale naozaj mám pocit, že som stará. Jasné, mám 18 rokov, vraj celý život pred sebou, ale keď vidím ako sa tie pre mňa stále a navždy deti menia na mladých ľudí, nemôžem si pomôcť, ale pociťujem a viac si uvedomujem, že čas uháňa naozaj neskutočnou rýchlosťou. Zrejme zniem ako babička, ktorá má už zo päť odrastených vnúčat, ale nie je to tak.

Práve dnes dovŕšili súrodenci - dvojičky - mojej kamarátky z detstva 15 rokov. Prisahám, že si ich pamätám ako trojročných, keď sme všetci spolu chodievali na ihrisko pod naším domov. Takisto mi skoro padla sánka, keď som bola na návšteve a videla som brata mojej druhej kamarátky z detstva, aj keď to bolo už asi pred rokom. Odvtedy určite ešte viac vyrástol a ja fakt začínam mať pocit, že dni mi pretekajú pomedzi prsty, ani neviem ako. Dcéra maminej kamarátky z vysokej školy má už 13 rokov, je vyššia ako ja a vyzerá aj staršia ako ja. A ja sa cítim ako navždy dieťa, aj keď to tak už dávno nie je.

To je minimálne jedna z vecí, ktoré mi dávajú pocítiť, že už nie som bezstarostné 10-ročné dievčatko. Prečo som vždy chcela byť veľká, prečo vlastne všetci chceme vyrásť? Utkvelá predstava privilégií dospelých nás núti tiež chcieť byť dospelí, pretože nás nebaví byť obmedzovaní. Máme pocit, že keď budeme "veľkí", bude nám všetko dovolené, že nebudeme mať žiadne povinnosti, že nebudeme musieť chodiť do školy, ale budeme môcť robiť to, čo nás baví. Kedy sa to konečne stane skutočnosťou? Nie som už dosť veľká a pripravená na to, aby sa mi začali plniť sny? No niečo, čo nám nikto hneď na začiatku nepovedal je, že pre svoje sny musíme tvrdo pracovať. Ak chceme byť v hocičom dobrí, musíme vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali až na vytúžený vrchol.

Pred nami sú roky driny, pred ktorými nás v mladosti nikto dostatočne nevystríhal. Zlomené srdcia, prebdené noci, zničené priateľstvá, more vyplakaných sĺz a my sme sa tak veľmi chceli stať dospelými. Teraz túžime po tom, aby sme mali znova nepoškvrnené myšlienky a nemuseli sme sa toľko trápiť nad tým, ako vyzeráme. Fráza "Keď som bola malá..." sa nám dostáva na jazyk častejšie, ako by sa nám páčilo.

Byť starší, možno dokonca dospelý, má bezpochybne svoje výhody, ale nájdu sa aj nejaké tie nevýhody. Občas si môžeme zaspomínať na "staré dobré časy", neskúšajme však navždy zotrvávať v minulosti. Žime v prítomnosti a s otvoreným náručím privítajme všetky radosti aj strasti, ktoré nám náš život prinesie.


So save me from who I'm supposed to be

20. února 2015 v 19:18 | Džejní |  My diary 2015

Čafce mrafce

(nezamýšľajte sa príliš nad týmto pozdravom :D)
Ako sa máte? Konečne piatok, že? Ja mám za sebou iba prvý týždeň školy a už mi víkend prišiel celkom vhod. Pozitívne je, že som v zdraví prežila prvý týždeň letného semestra a čaká ma ich už iba "pár". Ale o tom potom. Mám sa dobre, vlastne škola ma zatiaľ celkom aj baví. Všetky predmety, ktoré máme sú nové, teda také, ktoré sme minulý semester nemali. Máme fyziku, pravdepodobnosť a štatistiku, podnikanie a manažment, programovanie, matematickú logiku a hnusnú telesnú výchovu. Zvláštne je, že podnikanie a manažment sa mi celkom páči, aj keď prednášku máme o siedmej ráno. Ale keďže nám nie sú poskytované prezentácie z prednášok (oni sa niekde dajú zohnať, ale zatiaľ sa mi nechce), tak musím všetko písať, čo ma napodiv celkom baví. Mám krásny zošit a naplno využívam všetky farebné perá, ktoré sa mi zmestia do môjho miniperačníka. Ostatné predmety sú tiež celkom znesiteľné, ešte uvidím ako na tom bude telesná, ktorú budem mať prvýkrát až budúci týždeň. Na zápis som došla s tým, že si vyberiem niečo dobré a nakoniec som skončila s niečím asi úplne najhorším. Telesnú mám v blbom čase, je to basketbal, v obrej telocvični a ešte to zrejme učí ženská, takže to nevidím na sedenie na lavičke. Tak mi držte palce, aby som to prežila :D

Snívať môžem, nie? To len tak na okraj.

Čo zaujímavé som robila? Vlastne nič, ale môžem vám povedať niečo o mojom víkende plus pondelku, ktorý beriem ako víkend, pretože vtedy nemám školu. Takže. V sobotu som sa najprv stretla s jednou kamarátkou ešte doobeda, pretože bola náhodou poblíž a chcela sa stretnúť. Poobede som potom bola s druhou kamarátkou, s ktorou som už dlhšie bola dohodnutá a pokecali sme, posťažovali sme sa na to, aké máme rozvrhy. Dohodli sme sa, že pôjdeme do divadla, takže už mám kúpené lístky :3 V nedeľu som bola s mamou na obede, mala som pizzu, na ktorú som celý týždeň mala chuť, a potom sme si dali aj miniveterníky a nejaké sme aj doniesli domov pre chorého brata. Poobzerali sme obchody s oblečením a tak. A potom v pondelok som bola doobeda ešte u kamošky, ktorej sa semester začína až budúci týždeň a poobede som sa bola s mamou prejsť, pekné počasie vládne nášmu mestu celkom obstojne, ja som bola kúpiť tie lístky do divadla a inak vlastne nič zvláštne. Od utorka som v škole a dnes počas hodinovej prestávky medzi cvičeniami sme so spolužiačkou videli z okna našej školy srnčiu rodinku, tri kusy krásnych zvierat, úplne úžasné. A po ceste domov som videla zblízka sýkorku (nesmejte sa mi, ja tu prírodu veľmi často nevidím).
Teraz sa zvíkendieva, tak si ho užite a majte sa krásne. Love ya :*


Reading Challenge #6: Kniha s antonymami v názve

18. února 2015 v 9:12 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Biele noci, čierne dni
Autor: Peter Holka
Obsah: Príbeh má dve línie, ktoré sú v knihe rozprávané pomedzi seba. Prvá sa odohráva v 60. rokoch minulého storočia a rozprávačom je vtedy 17-ročný Peter. Táto časť knihy je o tom, ako bol Peter aj so svojimi spolužiakmi na výlete v Petrohrade, kde sa zoznámil s milou a krásnou Nastenkou, s ktorou na výlete prežije krásne chvíle. Musia sa odlúčiť, Peter sa musí vrátiť naspäť do Bratislavy, no sľubujú si vernosť a že sa o rok znova stretnú. Druhá línia príbehu sa odohráva v Bratislave a rozpráva ju tiež Peter, ale už ako 50-ročný. V jeden večer v bare stretáva mladučkú Lauru, ktorá sa rozhodne z neznámych dôvodom postarať sa oňho, za čo jej je v konečnom dôsledku celkom vďačný.
Môj názor: Túto knihu som si v knižnici vybrala, pretože mala antonymá v názve a to sa mi dosť hodilo do mojej reading challenge. Okrem toho je od autora, od ktorého som čítala knihu Normálny cvok, ktorá sa mi páčila, tak som skúsila aj túto. Kniha podľa mňa nie je určená pre ľudí mladších ako 15 rokov, veci, ktoré tam autor opisuje rozhodne nie sú pre mladého čitateľa. Pomedzi sexuálne scény a rozhovory nadržaných 17-ročných chalanov sa objavia aj nejaké vtipné riadky a sem-tam aj niečo na zamyslenie. Ak máte odvahu, je to v podstate dobrá kniha, mne sa rozhodne páčila.


Liek na všetku bolesť

15. února 2015 v 16:47 | Džejní |  Téma týždňa
"Myslíš si, že to poznáš, máš pocit, že vieš, aké to je? Prečo ma proste nenecháš na svätom pokoji?!" kričala som na svoju jedinú kamarátku tak hlasno, že to musela počuť snáď celá škola. Záležalo mi na nej, ale vtedy som si nič poriadne neuvedomovala.
Chcela som uniknúť jej spaľujúcemu pohľadu, ktorý sa mi kĺzal po zápästiach. Fyzicky som ho cítila, akoby mi lúč prepaľoval tenkú bledú pokožku. Od strachu som sa nemohla ani pohnúť, iba som sa dívala do zeme a dúfala, že sa mi podarí nájsť niečo, čím by som toto všetko dokázala ospravedlniť. Nemala som chuť nič jej vysvetľovať, veď ako by to mohla pochopiť? Stáli sme tam, medzi dverami na dievčenských záchodoch, ja so slzami v očiach, ona s výrazom, ktorý som nevedela rozlúštiť. Netvárila sa znechutene, dokonca ani príiš prekvapene. Márne som sa pokúšala zachovať si chladnú hlavu. Prichytila ma pri čine a ja som vedela, že toto sa nemôže skončiť dobre. Nebolo kam zmiznúť, bola som prekuknutá a modlila som sa, aby sa to do zajtra nedozvedela celá škola.
Po poriadne dlhej chvíli položila jedinú otázku: "Myslíš si, že poznáš liek na všetku psychickú bolesť a že toto je on?" opýtala sa ma a ja som nevedela, čo jej mám na to povedať. Neviem, či vôbec chcela počuť odpoveď, ale ja som sa aj tak snažila niečo vymyslieť, čokoľvek, ale moje ústa nedokázali vysloviť ani hlásku. Nemala som pocit, že práve toto je liek na všetku bolesť, minimálne som nikdy nepredstierala, že by to bol ten správny liek. Proste sa to nejak stalo. Je to naozaj až také hrozné? Nemohla som prestať, to som vedela stopercentne. Nie teraz, nie v tejto situácii. Možno o rok, keď budem preč z tejto diery, keď za sebou nechám všetky tváre, ktoré mi po ôsmych rokoch poriadne liezli na nervy. Nechcela som jej klamať, ale vedela som, že by som jej mala povedať niečo, čo by ju presvedčilo, že som v poriadku. Že mi nešibe a že sa o mňa nemusí báť.
No ona prehovorila prvá: "Nič mi nemusíš vysvetľovať, ak nechceš. Viem, že musíš chcieť prestať ty sama a ja ťa k tomu nechcem a nebudem nútiť. No skús si uvedomiť, že toto nie je liek, ktorý naozaj účinkuje proti bolesti. Iba vytvára väčšiu, aby si na tú prvú na chvíľu zabudla," povedala, na okamih sa na mňa zapozerala a potom odišla. Zavrela za sebou dvere a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam. Naozaj sa mi to prepieklo takto ľahko?


P.S.: O tom, čo sa veľmi ľahko mohlo stať, ale nestalo sa a snáď sa už ani nikdy nestane. klik

The marks humans leave are too often scars

13. února 2015 v 20:56 | Džejní |  My diary 2015

Čaute všetci vospolok!

Dnes sa vám hlásim s dobrou náladou (rozumej najlepšou, akú dokážem mať). Svoj posledný prázdninový týždeň som prežila v pohode. Dokonca som bola vonku s bývalou spolužiačkou a navštívila som aj cukráreň, kde som si dala neskutočne dobrú roztopenú belgickú čokoládu s gaštanovým pyré. Mala som Bubbletea, vo výpredaji som ulovila šaty do divadla, posledný kus presne mojej veľkosti za super cenu, proste paráda. Už mám aj rozvrh na letný semester, úžasné na ňom je, že celý pondelok mám úplne voľný. Ostatné dni sú tak trochu rozťahané, ale myslím, že to nebude príliš zlé. Hlavne sa teším, že konečne bude snáď už jar. (Viem, že ešte stále môže nasnežiť, ale nekazte mi prosím radosť.) Opravnú skúšku z programovania som nakoniec zvládla, síce tesne, ale prešla som na Ečko. Poprosím famfáry. Počas druhého semestra sa naozaj budem snažiť, aby som na žiadne opravné termíny nemusela chodiť. Aj keď s fyzikou to nevidím veľmi ružovo. Hlavne si treba zapamätať, že sa treba učiť priebežne. Len komu by sa chcelo, keď v podstate nemusí, že. Sľubujem, že sa budem snažiť. Ktovie, ako dlho mi to vydrží.
Okrem učenia sa mám na letný semester aj plán ísť do Viedne, do Prahy aj do nejakého divadla (prípadne viacerých). Vo Viedni by som veľmi rada navštívila tamojšiu ZOO, pretože už viac ako rok som v žiadnej nebola a tá tunajšia za veľa nestojí. Potom by som tiež chcela zavítať do Pratra, takého zábavného parku vo Viedni, v ktorom som nebola už minimálne dva roky. Okrem toho tam majú aj Madame Toussauds, kam by som sa taktiež rada pozrela. Do Prahy by som chcela ísť iba z čistého princípu, že je tam proste pekne. Divadlo mám už skoro naplánované, stačí kúpiť lístky. Veľmi rada by som išla na predstavenie Aj kone sa strieľajú, na ktorom som už raz bola asi pred dvoma rokmi, ale tak neskutočne sa mi páčilo, že si ho chcem pripomenúť. A tentokrát ho vidieť z lepšieho miesta. A potom vám o ňom aj napísať. Celkom rada by som išla aj do kina, ale to sa asi ani tento víkend nepodarí, hneď na zajtra mám dohodnuté dve kamošky, ale obe majú iba obmedzený čas, ktorý so mnou budú môcť stráviť. Ale aj tak sa teším na to, že prežijem celý deň mimo domu, kde sídli môj chorý brat. A potom v nedeľu, ak mama neochorie, možno sa nám podarí zrealizovať aj to kino. Určite vás budem informovať.
Ako prežívate školu? Tiež dúfate, že už bude konečne jar? Tešíte sa na jarné prázdniny a máte na ne nejaké plány? Dajte vedieť ako žijete. Majte sa krásne, všetkých vás nekutočne ľúbim :*


Srdiečkové cupcakes

12. února 2015 v 12:24 | Džejní |  Pečiem a varím

Na ružové srdiečka: 200g zmäknutého masla, 200g kryštálového cukru, 3 veľké vajíčka, 200g hladkej múky, 2 lyžičky prášku do pečiva, 1 lyžica mlieka, 1/2 lyžičky vanilkového extraktu, trochu červeného potravinárskeho farbiva
Na cupcakes: 125g zmäknutého masla, 125g kryštálového cukru, 2 vajíčka, 125g hladkej múky, 2 lyžičky prášku do pečiva, 1/4 lyžička sódy bikarbóny, 1 a pol lyžice mlieka, 1/4 lyžičky vanilkového extraktu
Krém: 200g zmäknutého masla, 450g práškového cukru, 2 lyžice mlieka, 1/2 lyžičky vanilkového extraktu, jedlé ozdoby

Postup: Na prípravu cesta na ružové srdiečka zmiešame najprv kryštálový cukor a maslo, až kým nám nevznikne bledožltá hmota. Po jednom pridáme vajíčka, po každom dobre premiešame. Prisypeme múku s práškom do pečiva a cesto premiešame opatrne a pomaly. Pridáme mlieko zmiešané s vanilkovým extraktom a farbivom, cesto miešame, až kým nemá jednoliatu ružovú farbu. Vylejeme ho na menší plech tak, aby vrstva cesta nebola príliš tenká. Dáme piecť do trúby vyhriatej na 180°C na 20 minút, až kým nie je cesto upečené. Cesto necháme vychladnúť a formičkou na perníky povykrajujeme srdiečka.
Na cupcakes zmiešame v mise múku, sódu bikarbónu, cukor, maslo a vajíčka najlepšie elektrickým šľahačom. Keď nám vznikne spojité, celkom husté cesto, pridáme mlieko s vanilkovým extraktom a dobre premiešame. Cesto sa nemá liať, má sa dať naberať lyžicou. Do dvanástich veľkých silikónových formičiek na muffiny rovnomerne rozdelíme cesto a do každej formičky zapichneme ružové srdiečko tak, aby sa dotýkalo dna formičky. Pečieme pri 170°C 18-20 minút, kým nie je cesto upečené.
Cupcakes si necháme vychladnúť a pripravíme krém. Maslo a práškový cukor vymiešame elektrickým šľahačom, aby nám vznikla biela nadýchaná hmota. Pridáme mlieko s vanilkovým extraktom a ešte premiešame, aby sa to spojilo. krém dávame lyžičkou na už vychladnuté cupcakes a pri natieraní každého cupcake si treba zapamätať, do ktorej strany je otočené srdiečko, aby ste už hotové cupcakes prerezali tak, aby ma priereze bolo vidno srdiečko (ako na obrázku). Cupcakes s krémom ešte môžeme posypať jedlými ozdobami. Dobrú chuť!


Škola volá

11. února 2015 v 13:56 | Džejní |  Nakupujem
Už sa mi pomaly bude začínať letný semester (prečo letný, keď ani nie je v lete?) aj rozvrh by som už pomaly mala dostať, takže to už je vážne. Asi pred mesiacom som si kúpila nové zošity a dnes som ešte nejaké dokúpila, pretože s novými a peknými zošitmi sa chodí do školy hneď lepšie. Teraz vám ich idem ukázať a ukážem vám aj farebné perá, ktoré úplne milujem.
Veľký ružový zošit, Pigna, cca. 4 - zošity s týmto motívom dievčaťa úplne zbožňujem, mám doma už asi tri, ale odkedy som si kúpila posledný, trošku stihli zmeniť design. Pravdupovediac sa mi ten starý páčil o čosi viac, ale aj tento je pekný.
Zošit s Benátkami, Ševt, cca. 0,80 - motívy na zošitoch na tému mesto mám veľmi rada a tento sa mi obzvlášť páčil, preto som si ho kúpila aj keď je trochu hrubší ako zrejme využijem. Benátky sú krásne mesto a tá fotka na obale tohto zošitu naozaj nemá chybu.
Zošit s Tower Bridge, Pigna, cca. 2 - z kolekcie Sunset and the city som ešte nikdy nemala zošit a tento sa mi zapáčil najviac spomedzi tých, ktoré mali v obchode, tak som sa rozhodla, že ho zaradím do svojej tohtosemestrovej kolekcie zošitov, ktoré budem používať.
Farebné perá, Stabilo, kus cca. 1€ - na obrázku môžete vidieť celkom 13 farebných Stabilo pier. Sú to moje obľúbené farebné perá, rada nimi píšem a najviac na nich milujem to, že existuje tak veľa farieb. Zbieram ich už asi tak 3 roky, ale ešte nikdy som nemala všetky farby, pretože niektoré sa mi ani nepáčia. Ale tieto, čo mám teraz, sú dokonalé.
Zošit so srdiečkami, Ševt, 0,50€ - keď som uvidela tento zošit, proste som ho nemohla nekúpiť. Neviem či ho vytiahli kvôli tomu, že sa blíži Valentín, ale je mi to jedno a som úplne rada, že som ho uvidela a kúpila som si ho, aj keď mám tých zošitov už trochu priveľa. Ale hocičo, čo je so srdiečkami proste najviac milujem.
Zošiť s kvetom, Ševt, 0,50€ - linajkový, 40-listový a s krásnym motívom, to sú jediné tri veci, ktoré potrebujem, aby som si kúpila nejaký nový zošit. Zrejme musela do Ševtu doraziť nejaká nová kolekcia zošitov, pretože takýto som ešte nevidela. Láska na prvý pohľad.


Reading Challenge #5: Kniha od autora, ktorého si ešte nečítala

10. února 2015 v 11:59 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Aj ja teba
Autor: Maxim E. Matkin
Obsah: Kniha je o jednom víkende usporiadanej slovenskej rodinky, počas ktorého sa toho stane naozaj veľmi veľa. Júlia, Arne a ich pätnásťročná dcéra Nataša, ktorá sa necháva prezývať Chloe, žijú v rodinnom dome v Bratislave. Navonok vyzerajú ako ideálna rodina, ale každý z nich čelí vlastným démonom. Arne uvidí v časopise svoju bývalú priateľku a rozhodne sa ísť ju hľadať. Sám nevie, prečo ho to k nej ťahá, ale oklame manželku a vyberie sa na "služobnú cestu". Júlia zostane doma a má dozerať na prerábanie záhrady, no robotníci tam hneď v prvý deň nájdu nemilé prekvapenie. Snaží sa vyjasniť, čo sa tam asi tak mohlo udiať a narazí pritom na príťažlivého mladého muža. Chloe ide na víkend ku kamarátke, ktorej sestra usporadúva večierok, no ten sa neskončí práve najšťastnejšie. Každý z nich sa počas jedného víkendu dozvie niečo viac o sebe aj o tom, že osud je veľmi zvláštna vec.
Môj názor: Vôbec som nevedela, do čoho idem, pretože knihy od tohto autora som ešte nečítala, ale už som ich veľakrát videla v kníhkupectve. Keď som ich uvidela v knižnici, rozhodla som sa, že slovenskému autorovi dám šancu. A neoľutovala som. Kniha sa mi páčila snáď už od prvej vety, ktorú som prečítala až po tú poslednú. Určite si plánujem prečítať ešte nejaké knihy od Matkina.


Najlepší deň v tomto roku

9. února 2015 v 14:22 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte :)

Dnes nasleduje denníček o uplynulom týždni. V pondelok som sa ešte snažila učiť na skúšku a ešte som tuším bola niekde vonku s mamou. No najlepší deň v tomto roku nastal až v utorok. Doobeda som išla na opravnú skúšku z programovania, čo bola tá horšia, ale nevyhnutná časť dňa. Výsledky zatiaľ neviem, ale odvtedy sa mi o tom už dvakrát snívalo - raz, že som mala 55 bodov dokopy, čo znamená, že som tesne neprešla a včera sa mi snívalo, že som z toho testu dostala 9 bodov. No jedno horšie ako druhé :D Na naozajstné výsledky si ešte počkám, ale očakávam, že som tú skúšku nespravila. Nevylučujem síce, že môže prísť pozitívne prekvapenie, ale netreba mať veľké nádeje. Druhá časť utorka bola však tá pozitívna, ktorá ma fakt nabudila. Išla som s bývalou spolužiačkou fotiť. Bol sneh, trošku vykuklo aj slnko a ona mi urobila naozaj nádherné fotky. Ja som ju tiež trochu pofotila a fotky sa jej páčili, ale podľa mňa ona odviedla oveľa lepšiu robotu. Fotky si môžete pozrieť tu (link už nefunguje, kto chcel vidieť, mal možnosť). Nechcem ich totiž dávať sem na blog, pretože som ich nefotila ja, ale ona. Jedna z nich je v záhlaví, tá sa mi neskutočne páči. Ale tu hovorím, že som ju nefotila ja. (Veď akoby som mohla, keď som na nej?) Proste najlepší deň. Poriadne sme vymrzli, pretože sme mali na sebe iba svetre, ale myslím, že ani jedna z nás neochorela. Chceme takéto fotenie aj znova zopakovať ešte niekedy na budúci týždeň, kým máme prázdniny (vysokoškolský život rules), tak sa nám to snáď podarí.
Po vydarenom utorku bola streda prvý deň za neskutočne dlhý čas, kedy sa mi chcelo vstávať. Zobudila som sa o štvrť na osem a konečne som vládala vstať z tej postele. Bol to naozaj super pocit, ktorý sa odvtedy nezopakoval, ale ja si počkám. Každopádne, v stredu som bola v IKEA, bola som tam na výbornom obede a potom som si kúpila rám, také priehradky do šuflíka a vešiaky. Ešte som potom bola aj v inom nákupnom centre, kde som si kúpila retro hodiny. Dúfam, že vám ich vo February new in aj ukážem. Streda bol nabitý deň a ešte večer som išla do divadla s bývalou spolužiačkou na predstavenie Buddenbrookovci. Vyzerala, že sa jej páčilo, mne sa páčilo naozaj veľmi. Za dva dni som rozdala všetky vianočno-narodeninovo-meninové darčeky, ktoré som plánovala a všetkým trom babám sa darčeky páčili. Aspoň sa tak tvárili :D Tak som bola rada.
Vo štvrtok som bola poväčšine doma, ale neskoro poobede som sa vybrala s ocom do čajovne, ktorá je tu neďaleko. Ja som mala zelený čaj s trochu ovocnou príchuťou, bol fakt mrte dobrý. A ešte som mala toast s olivami a syrom. Keď sme odchádzali z čajovne, na dverách sme si všimli oznam, že 6. 2. 2015 čajovňu zatvárajú, čo mi prišlo úplne ľúto, lebo ona tam proste patrila. Ale som zas rada, že som vtedy oca vyhnala so mnou do tej čajovne, lebo neskôr by sme už nemali príležitosť tam zájsť. Niekedy je to proste osud.
V piatok som upiekla cupcakes so srdiečkom vo vnútri, recept si budete môcť prečítať vo štvrtok. Ich príprava síce trvá dosť dlho, ale výsledok stál za to. Na obed som upiekla moussaku, pretože sme náhodou mali mleté mäso, oco mi ju chválil, tak som bola rada. Poobede som bola s mamou v nákupnom centre, kde majú veľmi dobré sushi, tak sme si dali. A mali sme aj pečené zemiaky a domáci ľadový čaj. Ten najlepší.
V sobotu sme sa vybrali trochu sa prejsť, keďže bolo pekné počasie. Celá rodinka sme zašli do Starej tržnice, kde sa konal taký trh, ktorý sa tam koná každé dva týždne a ľudia tam predávajú naozaj všeličo. Rôzne syry, pečivo, džemy, sirupy, dokonca makrónky. Niečo sme kúpili a potom sme išli ku známym, kde sme sa zase raz prejedli :D
Včera sme tiež podnikli výpravu ku známym, boli sme tam už na obed, trochu sme boli aj vonku, na prechádzke s ich psom, ale bola hrozná zima, takže sme tam neboli príliš dlho. Aj keď bolo fakt pekné počasie.
Dnes som dočítala knihu, ktorú som čítala už asi týždeň, tak vám o nej v blízkej budúcnosti aj napíšem. Teraz tu celkom dosť sneží, takže von sa asi dnes nechystám, ale ešte sa uvidí. Na týždeň mám naplánované, že pôjdem s kamoškou a možno aj s viacerými von, ale to tiež ešte nie je isté. Od budúceho týždňa začína letný semester, tak som dosť zvedavá na svoj rozvrh, určite sa vám s ním potom pochválim.
Majte sa krásne, neumrznite a prežite školu v zdraví. Love ya :*


Predsudky

8. února 2015 v 17:46 | Džejní |  Téma týždňa


Každý z nás má predsudky. Vidíš na ulici babu s neónovým tričkom a hneď si pomyslíš, že to musí byť totálna krava. Uvidíš týpka s tetovaniami po celom tele a bojíš sa ho, pretože si myslíš, že je to nejaký gangster. Alebo sa tak tvári, čo je ešte horšie. Prejdeš okolo tehotnej pätnástky a máš chuť ju prefliaskať. Kútikom oka zazrieš chalana sediaceho v kúte s čiernymi vlasmi a očnými linkami a pomyslíš si, aký je to lúzer. Zmachlená baba s minisukňou sa niekam ponáhľa a ty vieš vymenovať pár hanlivých miest, kam by asi tak mohla ísť.

Spoločnosť z nás vytvorila ľudí plných predsudkov. Keď niekto nezodpovedá nášmu štandardu, hneď sa pre nás stáva divným. Prečo by mal hocikto byť niečo menej ako my sami? Poznáme osudy ľudí, s ktorými sa denne stretávame na ulici? Nevieme ani len ich meno. Nevieme, čím si v živote prešli, čo dosiahli, tak prečo ich chceme silou-mocou súdiť? V autobuse si neprisadneme k cudziemu človeku, ktorý nevyzerá ako z reklamy na nejakú módnu značku. Prečo má tá baba na sebe všetko so zvieracím vzorom? Asi sa jej to tak páči. Who cares? Máš pocit, že tá osemnásťročná baba nemôže mať tridsaťročného priateľa? A prečo by nemohla? Nemôžeme aspoň skúsiť prestať pozerať sa na svet kritickými okuliarmi plnými nenávisti? Budeme sa cítiť lepšie, ak niekoho skritizujeme pred našimi kamarátkami a spoločne sa na tom človeku zasmejeme? Poďme sa radšej rozprávať o knihách. Alebo o filmoch, seriáloch alebo aj o predmetoch v škole. Skúsme vynechať cudzích ľudí alebo aspoň ich nedostatky z našej konverzácie. Nepáči sa ti, že to dievča nosí do školy tepláky? Ak to nevadí vedeniu školy, prečo by to malo vadiť tebe? Tepláky sú predsa pohodlné, prečo ich vlastne nenosíme do školy všetci? Ale to už je o niečom inom.

Predsudky budeme mať vždy, ale skúsme si ich uvedomiť a možno nevyslovovať nahlas. Nechajme si urážky na adresu tých druhých pre seba. Nevytvárajme zlé vibrácie.


Reading Challenge #4: Kniha napísaná spisovateľkou

8. února 2015 v 10:31 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Christmas Eve at Friday Harbor
Slovenský názov: Štedrý deň vo Friday Harbore
Autor: Lisa Kleypas
Obsah: Mark Nolan sa musí postarať o svoju neter, šesťročnú Holly, pretože jej matka zomrela pri autonehode. Je to preňho niečo úplne nové, preto požiada o pomoc svojho brata Sama. Všetci traja spolu bývajú v jednom dome. Dieťa po smrti svojej matky prestane rozprávať, ale keď v hračkárstve stretne sympatickú Maggie, povie svoje prvé slová od prežitia tragickej udalosti. Mark pocíti sympatie k Maggie, aj keď má priateľku, s ktorou sa chcel oženiť, pretože sa nazdával, že bude pre Holly dobrou matkou. No to, čo cíti k Maggie je silnejšie a keď vidí, že aj Holly ju má rada, rozhodne sa dať sa s ňou dokopy, aj keď sa tomu spočiatku obaja bránia. Prežijú spolu kopec zábavy a na Štedrý deň má malá Holly znova niekoho, kto jej aspoň trochu dokáže nahradiť matku.
Môj názor: Túto knihu som si z knižnice požičala, pretože som si myslela, že bude o Vianociach a bude sa mi hodiť do mojej Reading Challenge ako kniha odohrávajúca sa počas Vianoc. No iba veľmi malá časť knihy sa odohráva počas Vianoc. Celkovo to nie je zlá kniha, ale prišla mi až príliš tuctová. Stane sa niečo zlé a treba sa prispôsobiť, muž, ktorý vychováva dieťa stretne ženu, do ktorej sa zamiluje a happy end ako vyšitý. Rozhodne existujú lepšie knihy s takouto tématikou.


Divadlo - Buddenbrookovci

6. února 2015 v 21:03 | Džejní |  Pozerám

Hrajú: Martin Huba (otec), Zdena Studenková (matka), Daniel Fisher (Kristián), Zuzana Fialová (Tony), Petra Vajdová (Gerda), Ľubomír Bukový (Grünlich), František Kovár (bankár), Branislav Bystriansky (Permaneder), Peter Brajerčík (Morten), Mária Kráľovičová (slúžka)

Obsah: Sledujeme vlastne úpadok západoeurópskej bohatej rodiny. Tony sa musí vydať za muža, ktorého neľúbi, dokonca ho nenávidí. Odíde od Mortena, do ktorého sa zamilovala a žije s Grünlichom. Majú spolu dcéru, no jemu sa pomaly prestáva dariť v podnikaní. Bankár chce od neho naspäť peniaze, preto Grünlich požiada otca Tony, aby mu pomohol. Ten mu však pomôcť nedokáže a tak Tony od Grünlicha odchádza a ide bývať naspäť ku svojim rodičom. Starší syn Tomáš odcestuje do Amsterdamu, pred odchodom sa lúči so svojou milenkou. V Amsterdame sa mu celkom darí, no tiež sa vracia domov. Mladší syn Kristián si užíva život v Londýne, chodí do klubov a zabáva sa.
Rodine Buddenbrookovcov sa nedarí tak, ako by sa mohlo, otec ochorie a zomrie. Celá rodina upadne do smútku, Kristiánovi sa začne komplikovať zdravotný stav, pomaly mu ochrnie ľavá polovica tela. Matka prepadne Bohu, veľa času trávi s kňazmi. Tomáš sa snaží rodinnú situáciu zachrániť, Kristiánovi dá nejaké peniaze, chce, aby sa naučil pracovať. Tony dostane veno a znova sa vydá, no znova za muža, ktorého nemiluje. Tomáš sa ožení s Gerdou, majú spolu syna, ale stav Tomášových súrodencov aj matky sa zhoršuje. Tony pristihne svojho muža s inou, odíde od neho, Kristián je na tom zdravotne dosť zle. Ich matka daruje 127 tisíc cirkvi a Tomáš sa márne snaží všetko zachrániť. Nakoniec sám prepadá depresii, ktorá sa ešte viac zhorší po smrti ich matky. Koniec je tragický, ale zvláštne uspokojujúci.

Môj názor: Do divadla som sa neskutočne tešila. Trochu mi pripomínalo predstavenie Madam Bovary, tiež tam išlo o peniaze a nešťastné osudy. Zaujímavé na tomto prestavení bolo, že herci nemali okrem stoličiek a sedačky žiadne iné rekvizity. Keď otvárali skrinku, list, jedli, fajčili alebo si miešali kávu, robili to iba akože. Boli sprevádzaní zvukovými efektami a bolo to naozaj vynikajúco zahrané. Dej bol zrozumiteľný, minimálne tá hlavná línia. Keď sa Maštalír rozčúlil, lietali hromy-blesky. Sem-tam sa vyskytli aj monológy postáv, ale väčšinu času viedli medzi sebou dialógy. Vulgárne slovíčko bolo použité iba jedno, ale nahé ženy bez tváre sme videli až dve. Preto je predstavenie neprístupné pod 15 alebo až 18 rokov, ale rozhodne stojí za to, aby ste sa naň išli pozrieť, ak máte radi chodenie do divadla.


January New In

4. února 2015 v 8:42 | Džejní |  Nakupujem
Za prvý mesiac tohto roku sa mi stihlo nazbierať pár nových vecí, aj keď som si chcela dať od nakupovania pauzu. Všetko však boli veci vo výpredaji, ktoré som už chcela dlhšie, tak si to tým ospravedlňujem aspoň pre seba :D Tento rok budem zrejme pridávať iba takéto mesačné new in, kedy zozbieram všetko, čo som si za ten mesiac ponakupovala. Tak aby ste boli v obraze. Ideme na to.
Bordové nohavice, Marks & Spencer, 7,99 - nohavice v takejto farbe som chcela už neskutočne dlho a keď som objavila tieto v dobrom obchode s posledným kusom v mojej veľkosti, tak som fakt nemohla odolať. Síce sú trochu príliš high waisted aj pre mňa, čo nosím aj normálne nohavice dosť vysoko, ale zvykla som si na to a aspoň mi nefúka na chrbát.
Denimové šortky, F&F, 5 - o týchto šortkách som vám už písala, sú to obyčajné riflové šortky a presne také v mojej skrini v lete chýbali. A za tú cenu, no nekúp to.
Biely huňatý sveter, Peek & Cloppenburg, 24,95 - okej, tento sveter nebol zrovna lacný a štve ma aj to, že som mohla ešte dva týždne počkať a mohla som ho mať ešte o 10€ lacnejší a v menšom čísle, aby mi nebol taký veľký. Kúpila som si ho za peniaze, ktoré som dostala od oca na Vianoce. Ale mám ho veľmi rada, je taký super huňatý a mäkký, proste sen :3
Prsteň a náhrdelník, Six, každý 2 - po takomto prsteni a náhrdelníku som pokukovala už dlhšie, tak som si povedala, že pozriem, čo majú v zľave a tieto dve veci sa mi neskutočne zapáčili. Že vyzerajú tak nepravidelne a zaujímavo, to je podľa mňa na nich to naj. Som neskutočne spokojná.
Dve podprsenky, F&F, 4,20 - tie som vám neodfotila, ale spomeniem ich. Jedna je obyčajná biela s mini čiernou mašličkou v strede a druhá je čierna s bielou kvetinkovou potlačou a čiernou čipkou na okraji.


January Favourites

2. února 2015 v 12:25 | Džejní |  Obľúbenôstky
Skončil sa nám ďalší mesiac a toto je už 13. článok s Monthly Favourites. Kto by povedal, že mi zdieľanie mojich obľúbených vecí za daný mesiac vydrží tak dlho. Tak sa do toho pustime.

1. novoročná dovolenka
Ako skoro každý rok, aj tento som s rodičmi bola na tri noci na novoročnej dovolenke vo welnesse. Bolo tam super, jedlo bolo super a aj bazény boli super. Jedno poobedie sme si dali aj výlet do Budapešte a navštívili sme Hard Rock Café, kde som mala výborný hamburger.

2. film Big Hero 6
Konečne nejaký nový animák, ktorý nie je žiadnym pokračovaním. Neskutočne zlatý film, rozplývala som sa. Zo začiatku bol poriadne vtipný, potom už trochu viac akčný, ale stále tam boli vtipné momenty s Baymaxom, najroztomilejšou postavou v histórii animákov. Aspoň podľa mňa.

3. urobenie väčšiny skúšok na prvýkrát
Keď som ešte v decembri robila prvé dve skúšky, dosť som sa bála, že budem musieť všetky opakovať. Ale nestalo sa tak a všetky skúšky až na jednu som urobila na prvýkrát. To, že som vychytala všetky písmenká v stupnici nie je podstatné :D

4. pokračovania seriálov
Tešila som sa hlavne na The Vampire Diaries, táto séria sa mi dosť páči. Je to už posledná, tak som zvedavá, ako to celé skončí, ale zatiaľ proste super. Aj v Criminal Minds sa začali riešiť veci pomimo prípadov, ktoré sa mi zdajú dosť zaujímavé, teraz žijem mojimi obľúbenými seriálmi.

Túto youtubovú šou som vám už raz spomínala, ale musím ju spomenúť aj tu vo Favourites. Dvaja najlepší kamaráti sa asi tak pred štyrmi rokmi rozhodli začať vlastnú šou na Youtube, odvtedy sa dostali naozaj ďaleko a teraz majú videá v super kvalite. Nové epizódy vychádzajú v každý pracovný deň a majú akoby dve časti - hlavnú a potom show after the show, nasmejete sa a je to fakt dobré na odreagovanie sa.

6. čaje
Čaje sa stali tento mesiac mojou staro-novou závislosťou. Keďže som väčšinu mesiaca nemusela nikam chodiť, mohla som pekne popíjať teplučký čajík. Moje obľúbené sú v tejto chvíli štyri - čierny obyčajný, čierny s ovocnou príchuťou, zelený s príchuťou lesného ovocia a ovocný sypaný z Rakúska. A netreba zabudnúť na Bubbletea.

4 knihy za mesiac síce nie je žiadna sláva, ale aj tak dúfam, že do konca roka sa mi Reading Challenge podarí urobiť aspoň do polovice. Veď rok je dlhý, nie?