♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Březen 2015

March Favourites

31. března 2015 v 17:43 | Džejní |  Obľúbenôstky
Tento rok sa naozaj ponáhľa neuveriteľnou rýchlosťou a už tu máme znova koniec ďalšieho mesiaca. Pre vás to znamená aj ďalšie Favourites, ktoré vám ochotne poskytnem a budem dúfať, že vás aj trochu inšpirujem. Enjoy!

1. zobúdzajúca sa príroda
Občas to síce vonku tak nevyzerá, ale tento mesiac sa začalo nové ročné obdobie - jar (ako určite všetci viete). A s ním okrem posunu času na letný prišli aj spievajúce vtáčiky, ktoré počuť všade naokolo. Je to rozhodne jedna z vecí, ktoré mi vedia vylepšiť náladu. Čvirikajúci vrabec na balkóne, vrana na trávniku alebo sýkorka sediaca na kríku. Proste roztomilé zvieratká :3

2. filmy
Neviem, ako som to dokázala, al epočas tohto mesiaca som videla celkom dosť filmov nato, že to bol prvý celý mesiac, cez ktorý som mala školu. Začnem filmom The Imitation Game, ktorý bol absolútne geniálny a vďaka nemu, teda skôr hercovi, ktorý v ňom hrá (Benedict Cumberbatch), som znova začala pozerať Sherlocka. Super herecké obsadenie a dojemný príbeh. Podobného žánru bol aj film The Theory of Everything, ktorý som tiež videla a herec, ktorý hral hlavnú postavu dokonca dostal aj Oscara. Ďalej som videla aj film The Internship, to je taká pekná komédia aj animák Home bol veľmi zlatý. A nakoniec som dnes dopozerala film Boyhood, ktorý bol tiež veľmi podarený.

3. divadlo
Určite všetci viete, že chodenie do divadla mám rada. Tento mesiac som bola s kamarátkou na predstavení Aj kone sa strieľajú, o ktorom si môžete prečítať tu. Na tom predstavení som bola druhý a zjavne aj poslednýkrát, pretože asi o mesiac bude derniéra. Tak som rada, že som to ešte stihla.

4. zubná kefka
Uznávam, trochu zvláštna vec na Favourites, ale nemohla som si ju odpustiť. Povedala som si, že skúsim zubnú kefku Curaprox, aj keď teda nebola najlacnejšia, ale za ten pocit absolútnej jemnosti v ústach to rozhodne stojí. Proste super kefka, kto nevyskúšal, tak rozhodne odporúčam!

Komu je známe komediálne duo Youtuberov Rhett&Link určite vie, o čom hovorím. A pre nezasvätených - EarBiscuits je audiošou dvoch spomínaných zabávačov, kam si každý týždeň pozvú nejakého iného Youtubera a viac-menej ho spovedajú, dozvedajú sa viac o jeho živote a o tom, čo daného človeka viedlo k založeniu svojho Youtube kanálu. Je to naozaj zaujímavé počúvanie za predpokladu, že daných Youtuberov poznáte.


Reading Challenge #10: Kniha, ktorú prečítaš za deň

29. března 2015 v 12:32 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Miluj ma ironicky
Autor: Maxim E. Matkin
Obsah: Kniha obsahuje krátke, asi 5 stranové poviedky zo života jedného muža. Stretávame sa hlavne s jeho kamarátmi a ich zaujímavými životnými príbehmi. Taktiež sa v poviedkach objavuje jeho sestra a nejaké jej kamarátky. Muži sa snažia pochopiť ženy a poviedky sú koncipované ako "návody" na rôzne etapy života so ženami aj bez nich. Veľmi zaujímavé čítanie.
Môj názor: Kniha sa mi páčila, rozhodne zlepšila to, že som musela ráno vstávať na prednášku a sedieť tam 3 hodiny. Tieto som využila na prečítanie knihy a poviem vám, že som neľutovala. Takisto ako aj v iných Matkinových knihách, ani v tejto nechýbajú životné múdra, niekedy trochu ironické, ale dosť zaujímavé na to, aby ste knihu nedokázali odložiť, kým ju celú neprečítate.


From the state of happiness

27. března 2015 v 22:04 | Džejní |  My diary 2015

Zdravím všetkých happy ľudí ^.^

Usmejte sa, máme piatok (sobotu?). Sama by som neverila, že v závere dnešného dňa budem celkom v pohodovej náladičke. Ale poďme pekne od začiatku, konkrétne minulého víkendu. Keďže bolo v sobotu naozaj veľmi pekné a jarno vyzerajúce počasie, rozhodli sme sa, že zájdeme na veľkonočné trhy do neďalekého zámku v Rakúsku. Nejaké fotky ste už mali možnosť vidieť tu a tu. Bolo naozaj krásne teplo, poriadne sme sa najedli všeličoho možného :D Jahody v čokoláde, langoš, nejaké tie klobásky, domáci jablkový mušt, zemiakové čipsy a tak. A mali aj nádherné veľkonočné vajíčka, žiadne som si však nekúpila, pretože som si tak ako každý rok vôbec nevedela vybrať práve to jedno, ktoré by sa mi páčilo najviac. Čo už so mnou.

V nedeľu som bola s bratom v kine na animáku Konečne doma. Bola to celkom zlatá rozprávka, o takom milom mimozemšťanovi, Disney zase vymyslel malé strašidielko, ale taký zlatý ako Baymax už podľa mňa nebude nikto. Aj keď Toothless z Ako si vycvičiť draka má k tomu veľmi blízko. Bolo fajn, po dlhšom čase som zase bola v kine a tento víkend by som tiež išla celkom rada, tentokrát na film Rezistencia. Po kine sme si s bratom dali Bubbletea a išli sme domov.

V pondelok sa mi ako vždy nezačal ešte školský týždeň, pretože v ten deň nemám žiadnu prednášku ani cvičenie. Tak som si len tak lebedila doma a sľubovala som si, že sa začnem učiť na písomku z pravdepodobnosti a štatistiky. Ale nič také sa neudialo :D #prokrastinácialevelvysoký

V utorok som už do školy zavítala, zase ráno o siedmej som išla počúvať tetu, ktorá niečo rozprávala o podnikaní a manažmente. Teda, vlastne som si namiesto počúvania prečítala knihu, ktorú som mala so sebou. Doslova prečítala, od prvej strany po poslednú, počas tých troch hodín, čo som tam sedela. Konečne som nemala pocit, že som ráno vstávala úplne nadarmo. Druhú trojhodinovú prednášku som chvíľu pretrpela, ale potom som sa išla radšej domov naobedovať ako počúvať všeobecný šum ľudí okolo mňa. Po obede som zašla do knižnice a potom som mala telesnú. Ešte stále som si nič nezlomila, snažím sa zapájať na tej hodine, ale fakt mám pocit, že im to tam iba kazím. Ale tak dobre, 5 hodín snáď ešte nejak vydržím.

V stredu som si mohla zase raz trochu pospať, keďže prednáška mi začína až o dvanástej. Niekedy v ten deň som sa dozvedela, že z písomky, z ktorej som mala úplne zlý pocit, som dostala 11 bodov z 20, čo bolo teda dosť na to, aby som sa dostala ku skúške a vlastne mám od toho predmetu až do skúšky skoro pokoj. Takže o jeden problém menej. V stredu som mala aj fyziku, to bude asi moja smrť. O dva týždne z nej píšeme písomku a ja neviem absolútne nič. A takisto biedne ak aj nie ešte horšie je na tom aj programovanie. Way to go. Ježiš -_-

Štvrtok sa vyznačoval stresovaním z dnešnej písomky. Kde sú tie sľuby, že som sa chcela začať učiť cez víkend? Príklady som si síce pekne vytlačila, ale okrem toho na ne môj zrak nepadol ani len omylom. Vo štvrtok poobede som preto dokonca ani nebola na jednej prednáške, iba som sa snažila počítať nejaké príklady s pravdepodobnosťami. Nemôžem povedať, že by mi to išlo.

Dnes nastal súdny deň, konečne piatok, niekto by povedal. Ale ja som dnes musela ísť trikrát do školy a trikrát z nej, aj keď teda uznávam, že ráno ma tam zaviezla mama a večer oco, ktorý ma aj odviezol domov. Ale aj tak. Prvýkrát som musela ísť na cvičenie z matematickej logiky. Ráno pršal, fúkalo, proste na nič počasie. Odsedela som si tam dve hodiny. Išla som hladná domov, naraňajkovala som sa a o pol dvanástej som si to šinula hore kopcom na hodinu pravdepodobnosti a štatistiky. Tento týždeň sa našťastie žiadny trapas v znamení mňa pri tabuli nekonal. Znova som išla domov, naobedovala som sa, vypočítala som ešte asi tri príklady a tvárila som sa, že som pripravená na písomku. Ale našťastie sme pri písomke mali dovolené používať vlastné knihy aj zošity a nakoniec som vyliezla s 16 bodmi z 20, čo ma celkom potešilo. Takže koniec pracovného týždňa dopadol celkom fajn.
Prajem vám krásny zaslúžený víkend, užite si ho. Love ya :*


Čo bude ďalej?

27. března 2015 v 9:28 | Džejní |  Téma týždňa

Slnko vstáva a ja s ním
Snáď dnes v škole nezaspím
Deň čo deň tam musím chodiť
Semestrom sa chcem prebrodiť

Polovica za nami
Veľká noc a voľné dni
Črtajú sa v dohľadne
Nech dovtedy nepodľahnem

Flákanie tu neprospieva
Lenivý rýchlo tu dospieva
Náhodou sa zadarí
Písomka sa podarí

Voľných letných dní vidina
Skúškové onedlho sa začína
Sedieť pred počítačom musíme
Za Ečka v indexe sa modlíme

Ešte zopár dlhých nocí
Sama v izbe, bez pomoci
Všetko do hlavy natlačiť
Tuším som sa mala učiť

Načo tieto hrozné stresy
V živote sú väčšie desy
Budúcnosť je neistá
Čo si na mňa prichystá?


4 fotky zvieratiek

26. března 2015 v 11:36 | Džejní |  Fotím
Pretože ľúbime zvieratká :3






4 prvojarné fotky

24. března 2015 v 10:37 | Džejní |  Fotím
Fotky pre jarnú náladu aj keď bude vonku škaredo ^_^






Reading Challenge #9: Kniha s jednoslovným názvom

22. března 2015 v 10:44 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Slovenský názov: Rezistencia
Originálny názov: Insurgent
Autor: Veronica Roth
Obsah: Divergentná Tris aj so svojimi kamarátmi sa pokúšajú zachrániť svet. Minimálne tú časť sveta, v ktorej žijú. V tomto procese zomrie naozaj nespočetné množstvo vinných aj nevinných ľudí. Je jasné, že sa začína rozpad spoločnosti takej, akú ju poznali. Najprv sa snažia ukryť, ale po nejakom čase zisťujú, že to neprichádza do úvahy. Musia bojovať a postaviť sa tomu, čo je nebezpečné pre pokračovanie ich životov. Medzi bojovanie sa pripletú aj problémy vo vzťahu medzi Tris a Tobiasom, vzájomná nedôvera rastie počas celého deja. Frakcia zvaná Informovanosť pomocou simulačného séra ovláda mozgy ľudí, ktorí sa tomuto séru nevedia brániť a to všetko iba preto, aby zamlčali dôležitú, ale veľmi nepríjemnú informáciu.
Môj názor: Táto kniha sa mi presne tak ako aj Divergencia čítala veľmi ľahko a aj celkom rýchlo. Je pravda, že má trochu zamotaný dej, teda aspoň podľa mňa :D Ale je napísaná veľmi dobre a pútavo, takže za mňa rozhodne palec hore. Už sa chystám aj na film do kina.


Ľudia prichádzajú a odchádzajú ako Mesiac, ktorý zakrýva Slnko pri zatmení

20. března 2015 v 19:44 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte kvetinky 💮

Ako sa máte? Konečne víkend, aj vám sa zdá? Tento týždeň pre mňa nebol veľmi úspešný, dovoľte mi prosím, aby som sa vám trochu posťažovala. Pondelok som mala ako vždy voľný, ale už v utorok to začalo byť nepekné. Ráno som si posedela na prednáške, rozhodla som sa ísť naobedovať domov, vypočula som si maturitné témy a na jednu z nich som asi za hodinu zosmolila celkom dobrý sloh. Potom som išla naspäť do školy, mala som telesnú, samozrejme basketbal, už iba odrátavam, koľko telesných mi zostáva do konca semestra. Snažila som sa silno nenápadne iba sedieť na lavičke, ale keďže som tam jediné dievča, tak mi toto schovávanie sa veľmi nešlo. Ešte som sa aj dozvedela, že jediná baba, s ktorou som sa v škole rozprávala, zo školy odchádza, takže som z toho taká trochu rozhodená a je mi to celkom ľúto. Ale tak čo už, ľudia odchádzajú.

⬆ niečo na pobavenie #mylife⬆

V stredu bola písomka z matematickej logiky, akože celé zle. Mali sme 30 minút na 5 príkladov, z ktorých tri mali ešte podotázky a, b, c. Neviem, či sa našiel vôbec niekto, kto tú písomku poriadne dokončil. V mojom prípade to bolo tak, že keď sa zahlásilo, že máme posledných 8 minút, tak som posledné dva príklady ešte ani nemala prečítané. Neviem, či vôbec to, čo som stihla napísať mám dobre, pravdupovediac by som to radšej ani nevedela. Opravná písomka síce je, ale je to proste na nič. Minulý rok bol ten istý počet príkladov a bolo na to 45 minút, takže tak. Lepšie bude nerozčuľovať sa nad tým a počkať si na výsledky.

Včera som bola na prednáške z programovania, snažila som sa vnímať, ale ono to naozaj nejde. V piatom týždni stále neviem ani poriadne základy, rozmýšľam, čo s tým mienim robiť. Na obed som išla do McDonald's, trochu si vylepšiť náladu a povedala som si, že musím začať robiť na projekte na programovanie, pretože musíme každý týždeň odovzdať náš progres. Napísala som asi 4 riadky kódu za hodinu a potom som z toho už bola zúfalá. Budem sa s tým snažiť niečo urobiť, ale nevyzerá to ružovo. Večer bola ďalšia prednáška - z fyziky, vzorce a naspeedovaný profesor stáli za všetky drobné.


Dnes som mala tri cvičenia, cez prvé som jemne pospávala, cez druhé som čítala knihu, potom pomedzi cvičenia som odfotila zatmenie Slnka a na poslednom cvičení som samozrejme bola vyvolaná k tabuli, pretože tomu cvičiacemu asi robí dobre, keď robí ľuďom zle. Líca som mala už od začiatku cvičenia pekne ružovučké, hrozné stresy mám z toho cvičenia, pretože neznášam chodenie k tabuli a viem, že on vyvoláva. Tak si tam sedím v prvej lavici na kraji, pretože inde už nebolo miesto, hovorím si, pod lampou býva najväčšia tma, že ma snáď nevyvolá. Príde asi tretí príklad, hlavu mám samozrejme dole, ale viete, keď učiteľ povie: "Tak poďte napríklad vy." tak sa automaticky pozriete, na koho ukazuje. S hrôzou zisťujem, že ukazuje na mňa a ešte dodá niečo typu, že vystresovaná. Postavím sa pred tabuľu, viem, že ma absolútne nič nenapadne, všetky moje myšlienky mi hovoria, aby som išla kade ľahšie. Pozerám na tabuľu, v ruke zelená fixka a zisťujem, že sa mi točí hlava. Yesss. Ale neodpadla som :D Mozog sa mi veľmi nepodarilo zmobilizovať, ale bože, ten učiteľ na mňa tak tlačil. Ako ono to síce boli triviálnosti, čo po mne chcel, ale mne pre tabuľou proste mozog nefunguje. A každú druhú vetu mi hovorí: "Nechcem vás trápiť..." ale aj tak ma tam drží, kým nenapíšem to, čo po mne chce. Zvláštne bolo, že som nepanikárila, srdce mi nebilo splašene, iba som sa snažila prinútiť svoj mozog vyprodukovať nejaké myšlienky týkajúce sa matiky a teda vôbec mi to nešlo. Som zvedavá, koľkokrát sa tam ešte budem musieť postaviť, aby pochopil, že vyvolávať ma sa mu fakt neoplatí. Toť moja dnešná story.
Aby som vás už viac nezdržiavala, zaželám vám iba pekný a snáď slnečný víkend. Love ya :*


Reading Challenge #8: Kniha s ľúbostným trojuholníkom

18. března 2015 v 19:31 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Žiadne prudké pohyby
Autor: Maxim E. Matkin
Obsah: Príbeh je o dvoch bratoch - dvojvaječných dvojčatách s prezývkami Chrasta a Sakriš, ktorí sa po osobnom zlyhaní v rôznych sférach svojich životov, snažia znova nájsť zmysel tohoto všetkého. Od Chrastu odíde jeho manželka a Sakriš sa mu ako správny brat snaží pomôcť nájsť ju. Zároveň uteká pred svojimi povinnosťami a problémami, keď sa vyberie na cestu do Grécka, kde ženu svojho brata naozaj nájde. No ona sa k svojmu mužovi vrátiť nechce. Sakriš sa preto vracia naspäť na Slovensko a tam zažije zvláštnych pár dní vo svojej rodnej dedine (pardon, mestečku). Po nociach pije so susedom a postupne sa k nemu pridá aj Doktorka a Suzie, ktoré spoznal v Grécku, susedka Sýkorka, bratova žena Rory a nakoniec po jej odchode sa zastaví aj Sakrišov brat Chrasta.
Môj názor: Kniha vlastne nemá nejaký určitý dej, aj keď čas plynie. Zaujímavé na tejto knihe sú však životné múdrosti a osudy jednotlivých ľudí, ktorí v knihe vystupujú. Určite je to kniha tak trochu na zamyslenie. Matkin rozhodne vie, ako zaujať.


Čo keby sme ušli? (rozprávanie)

17. března 2015 v 14:00 | Džejní |  Slohy
"Mám sen, ktorý si chcem splniť," povedala som, sediac na pohodlnom kresle v ordinácii svojej psychologičky. Chodím k nej už dva a pol roka a za ten čas mi naozaj veľmi pomohla.

Prvýkrát som psychologičku vyhľadala, keď som mala osemnásť. Vtedy som bola zdeptaná vysokoškoláčka, ktorá nemala chuť ani len žiť. Najmenej zo všetkého ma zaujímala škola. Bola som vtedy schopná preležať celý deň v posteli a vlastne nič nerobiť. Plánovala som stáť kdesi na streche a dúfať, že ma niekto zachráni. Nakoniec som sa zachránila sama. A teraz som dospela do štádia, že mám sen, ktorý si chcem splniť. Niečo, v čo som si vo svojich najhorších chvíľach ani nedovolila dúfať. Všetko sa stalo lepším, krajším, prijateľnejším. Mám priateľa, dali sme sa dokopy po tom, ako som začala chodiť na terapie. Zoznámili sme sa v škole. Vraj som sa mu už dlhší čas páčila, ale vždy som vyzerala príliš rozladená na to, aby sa mi prihovoril. Keď som sa naňho raz usmiala, využil šancu a prihovoril sa mi. Začiatky boli trochu zvláštne, ale časom sme si našli spoločnú tému. Takisto ako ja aj on rád čítal. Odporučil mi poriadnu kopu kníh, niektoré mi požičal a ja sa cez ne pomaly, ale isto prelúskavam. Zatiaľ sa mi všetky páčili. Máme radi rovnaké filmy a takisto ako ja ani on nemá rád horory. Dopĺňame sa a vytvárame zohraný tím.

V to osudné letné popoludnie sme sa práve chystali na kúpalisko. Rišovi zazvonil mobil a keď som si hneď po prvej vete človeka na druhej strane telefónneho spojenia všimla, že Rišov výraz sa zmenil, tušila som, že sa niečo deje. Zložil, sadol si a po lícach mu začali tiecť celé vodopády slaných sĺz. Najprv som nevedela, čo mám robiť, ešte nikdy som ho nevidela v takom stave. Prisadla som si k nemu a objala som ho. Celý sa triasol. Niečo sa snažil povedať, ale pre hlasné vzlyky som mu nerozumela. Bála som sa, že poviem niečo nevhodné, tak som iba čakala, kedy sa trochu upokojí a sám mi povie, čo sa stalo. Vysmrkal sa, odtiahol sa odo mňa a chytil moje ruky do svojich dlaní. Pozrel sa mi do očí. "Magda je mŕtva," povie, vlastne skoro iba zašepká. Zatajím dych. Môj mozog odmieta pochopiť informáciu, ktorú práve dostal. Magda, jeho štrnásťročná sestra, najmilšia tínedžerka akú poznám a... mŕtva? "Ako?" opýtam sa. "Otec mi nechcel povedať, naozaj neviem, čo sa mohlo stať," odpovie a v jeho očiach sa zračia slzy zúfalstva. Objímem ho tak silno, ako dokážem, pretože viem, že ak sa moje vnútro začína sypať, to jeho na tom musí byť ešte stokrát horšie.

Počas nasledujúcich týždňov sme sa spolu skoro neustále rozprávali. U Riša som prespávala tak často, ako mi to rodičia a rozvrh dovolili. Snažila som sa ho rozveseliť, ale neviedlo to k nijakým úspechom. Tak som iba bola pri ňom a počúvala som ho. Vysvitlo, že Rišova mladšia sestra bola v ten deň v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Prepadli ju, ona sa snažila brániť, ale páchateľ mal nôž. Bodol ju rovno do srdca a nechal ju vykrvácať na chodníku, kdesi v uličke. Hrôza niečo také si čo i len predstaviť, nieto ešte zažiť to na vlastnej koži. Pri pomyslení na to, ako veľmi sa musela báť, ma až zamrazí. Predstavujem si, ako tam leží, bezvládna, snaží sa kričať o pomoc, ale nikto ju nepočuje. Páchateľa nakoniec chytili, Rišova nálada sa však ani po troch mesiacoch nezačala zlepšovať. Rozmýšľala som, či ho niekedy nezoberiem so sebou na sedenie k psychologičke. "Čo keby sme ušli?" To je prvá veta, ktorú začujem, keď sa vrátim zo školy a vojdem do Rišovej izby. Sedí na stoličke a tvári sa smrteľne vážne. "Prosím?" spýtam sa, mysliac si, že som zrejme zle počula. "Všetko doma mi pripomína Magdu, nechcem tu viac bývať," vysvetlí mi. "Preto chceš odísť?" pozerám naňho neveriacky. Toto snáď nemyslí vážne. Veď obaja chodíme do školy! "Nechcem odísť, ale ujsť, to je rozdiel. Mám našetrené nejaké peniaze a bol by som rád, keby si išla so mnou." Stále neverím tomu, čo počujem. "Necháš ma aspoň dorobiť si školu? O dva týždne mám obhajobu," vravím, aj keď sa trochu bojím, že ho rozčúlim. "Jasné, myslel som predsa potom. S prácou určite nebude problém, aj keď máš iba bakalára. Okrem toho si predsa nikdy nechcela robiť v oblasti, ktorú študuješ. Alebo sa niečo zmenilo?" vyzvedá a zjavne všetko, čo hovorí, myslí naozaj vážne. "Dobre, pozri, nemôžeme sa o tom porozprávať, až keď to bude úplne aktuálne? Potom sa môžeme pobaliť a zmiznúť tak rýchlo, ako len budeš chcieť," vravím a jeho nápad sa mi začína celkom páčiť. Začať niekde ďaleko odtiaľto, ujsť s človekom, bez ktorého si svoj život neviem predstaviť.

Teraz som tu, poslednýkrát na návšteve u svojej psychologičky, ktorá mi dala požehnanie na to, aby som si splnila svoj sen. S Rišom sa vyberáme na cestu po Európe a plánujeme zažiť veľké dobrodružstvo. Prejdeme zopár tisíc kilometrov a ja počkám na to, kým bude Rišo pripravený niekde sa usadiť. Nateraz mi stači jeho prítomnosť a vedomie, že práve ja som tá, ktorá sedí na sedadle spolujazdca vedľa muža, ktorého nadovšetko miluje. On vtedy pomohol mne, ja mu to teraz mám šancu odplatiť.


P.S.: Jedna z tohtoročných maturitných tém a úplná fikcia.

Špagety Carbonara

17. března 2015 v 13:35 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: cca. 400g bielych špagiet, slanina, maslo, granulovaný cesnak, 250ml smotany na varenie, 2 žĺtky, 25g strúhaného parmezánu + na posypanie, soľ
Postup: Špagety dáme variť podľa návodu. Kým sa varia, nakrájame si slaninu na malé kocky, dáme ich smažiť do vačšej panvice. Keď je slanina upečená, kúsky povyberáme z masti. Do masti v panvici dáme asi za lyžicu masla, necháme roztopiť, pridáme granulovaný cesnak a následne aj uvarené špagety. Celé to dobre premiešame a špagety rozdelíme do tanierov. Pripravíme si omáčku - v miske zmiešame smotanu na varenie, žĺtky, strúhaný parmezán a trochu soli. Omáčku nalejeme do panvice, varíme, kým omáčka nezačne vrieť a trochu zhustne. Uvarenú omáčku nalejeme na špagety. Na vrch dáme slaninu a môžeme dochutiť aj strúhaným parmezánom. Dobrú chuť!


The Imitation Game

16. března 2015 v 14:28 | Džejní |  Pozerám
Obsah: Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny. Alan Turing sa uchádza o prácu v rádiostanici, ktorá sa snaží o prelomenie Enigmy - kódu, ktorý používajú Nemci na kódovanie svojich správ. Alan pracuje v tíme ľudí a od začiatku sa snaží navrhnúť a vytvoriť stroj, ktorý by bol tento kód schopný prelomiť. Problém je v tom, že každý deň o polnoci sa kódovanie mení a po nejakom čase začínajú byť všetci frustrovaní. Navyše sa zdá, že je medzi nimi špión. Turingovi spolupracovníci si myslia, že je to on, čo sa nakoniec vyvráti. Alan napíše list Winstonovi Churchillovi, v ktorom ho žiada, aby sa mohol stať vedúcim skupiny, ktorá sa snaží prelomiť Enigmu. Je mu vyhovené, vyhodí dvoch svojich spolupracovníkov a hľadá za nich náhradu pomocou krížovky v novinách. Tí, ktorí krížovku vylúštili za menej ako 10 minút prídu na pohovor, medzi nimi aj Joan. Ona a ešte jeden muž sa dostanú do Turingovho kolektívu a úsilie o prelomenie Enigmy pokračuje. Turing postaví svoj stroj, ale nevie dojsť na to, ako by mal správne a dosť rýchlo fungovať. Trochu vďaka náhode sa im nakoniec podarí prelomiť kód. Dokážu dekódovať nemecké správy, ale iba niektorým útokom môžu zabrániť, aby ich nikto nepodozrieval. Vojna sa končí porážkou Nemecka, všetky dokumenty o kóde sa musia spáliť. Životy jednotlivcov z tohto kolektívu pokračujú ďalej, niektoré menej úspešne ako iné.
Môj názor: Naozaj nádherný film, Benedict Cumberbatch dokáže úplne perfektne hrať ľudí, ktorý sú šialene múdri, ale zároveň sa vymykajú spoločenským pravidlám. Koniec je síce poriadne smutný, ale žiaľ aj celkom očakávaný. Rozhodne je to úžasný film, určite odporúčam pozrieť si ho.


Životné poslanie

15. března 2015 v 16:32 | Džejní |  Téma týždňa
Bol raz jeden chlapec. Jeho vnímanie sveta sa stalo limitované iba na malý kúsok tmavého a nehostinného miesta. Uväznený v tej strašnej hĺbke so svojou psychickou chorobou, ďaleko od sveta. Nie je dosť múdry, dosť dobrý, celkom a prosto, nie je dosť pre tento svet. A nezáleží na tom, či je to pravda alebo nie, pretože presne takto vníma realitu okolo seba.

Trinásťročný sa ocitol v jednej miestnosti so školským psychológom a veľkým kuchynským nožom. Vedel, čo chce urobiť. Zdvihol nôž ku svojmu krku, pritlačil ho a pocítil, ako mu krv steká po prstoch. Nikto si ani nevšimne, že som preč. Psychológ ho od toho chcel odhovoriť, prehovoril naňho akoby z veľkej diaľky. On ho počul, no nepočúval. Jeden hlboký nádych a konečne bude koniec. Nemám na výber. No všetko sa zvrtlo. Psychológ ho šikovne pritlačil k zemi a zmocnil sa noža. Prvý márny pokus, no to nie je všetko.

Nikto by nepovedal, že každý deň bojuje s myšlienkami ukončiť svoj život. Vyzeral ako normálny chlapec, možno trochu tichý. No neznášal ako každé ráno svieti slnko do jeho izby. V hĺbke svojej psychickej choroby nevidel veci také, aké sú. Mal skreslené vnímanie sveta. Nedokázal prežiť ďalší deň. Nebol to amok, iba hľadal únik. O pár rokov neskôr, keď sa mu nedostalo pomoci, ktorú evidentne potreboval. Potuloval sa po meste, sám, pretože chcel zomrieť sám. Jeho myseľ sa rozpadávala a všetky jeho čierne myšlienky prichádzali naspäť. Mám vydržať ešte jeden deň? Načo, keď som vydržal takto dlho a nepomohlo to? To sú inštinktívne otázky poslednej nádeje, ktoré treba prehlušiť. Preliezol zábradlie mostu, ktorý viedol ponad železničnú trať, otočil sa, držal sa ho, zarývalo sa mu do chrbta, tesne pod lopatky. Stál tam, päty na betóne, no špičky už vo vzduchu. Pod ním trať a ostnatý drôt. Ako ďaleko musím skočiť, aby som sa nenapichol na drôt? Nechce trpieť ešte viac. Konečne mohol ovládať svoj život. Neznámy, ale naozaj dobrý pocit.

Z vychutnávania si pocitu kontroly nad vlastným životom ho prebral mužský hlas. Muž v hnedej bunde, ktorý sa s ním rozprával, ani poriadne nevie, o čom. Kútikom oka zachytil blikajúce sirény. Pomaly sa okolo zhŕkli ľudia. Možno chceli pomôcť, možno iba vidieť, čo sa deje. Nadránom, okolo druhej, vracajúc sa z baru. Niekto zakričí: "Skoč, ty zbabelec!" Dobre, stačilo. Hlboký nádych, automaticky rozprestrie ruky, nahne sa dopredu a cíti sa voľný. No niekto ho zachytí. Veľká silná mužská ruka zviera jeho hruď. Jeho nevládne telo, pripravené na to, čo ho malo čakať a neminúť je ťahané naspäť na pevnú zem. Znova to prežil.

A čo sa stalo jeho životným poslaním? Po tom, ako si týmto všetkým prešiel, snaží sa pomôcť tým, ktorí sa cítia rovnako ako vtedy on. Od prosenia, aby téma samovraždy prestala byť tabu, prešiel k tomu, že on sám rozpráva o svojich skúsenostiach a prosí ľudí, aby o tom tiež rozprávali. Aby sa o samovražde nehovorilo iba pošepky za zavretými dverami. Aby ľudia trpiaci psychickou chorobou dostali možnosť vyjadriť svoje pocity. Pretože 90% ľudí, ktorí spáchajú samovraždu majú v čase svojej smrti diagnostikovateľnú a liečiteľnú chorobu. Pretože to, že samovražda je najčastejší dôvod smrti nových mamičiek v prvom roku po narodení dieťaťa a skoro štvrtina mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov, ktorí zomrú, zomrú práve vlastným pričinením, nie je akceptovateľné. Rozmýšľajte o samovražde, potom o nej začnite rozprávať, začnite s ňou niečo robiť. Táto konverzácia zachraňuje ľudí každý deň.

Reading Challenge #7: Kniha napísaná človekom pod 30 rokov

14. března 2015 v 19:21 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Spoveď jedného dievčaťa
Autor: Alžbeta Hulová
Obsah: Nela Hazlingerová mala kedysi rozprávkový život. No po páde lietadla, v ktorom bol jej otec, sa všetko obráti hore nohami. Jej matka si nájde nového partnera, ktorý pije a potom lieta všetko, čoho sa chytí. Nela si na riešenie svojich psychických problémov nájde vlastný spôsob - sebapoškodzovanie. Nastupuje na strednú školu, čo znamená spoznávanie nových ľudí. Medzi nimi spozná aj Erika, ktorý sa jej už od začiatku zdá sympatický. Na jednej párty stretne Nela jeho brata - dvojča a začne s ním chodiť. Erik to samozrejme predýchava iba veľmi ťažko, zo začiatku chce o Nelu silou-mocou bojovať, no po čase pochopí, že je to zbytočné. Odhalí jej tajomstvo, ktoré skrýva pod dlhými rukávmi a Nela sa mu so všetkým zdôverí. Bude to však stačiť na to, aby sa dali dokopy?
Môj názor: Túto knihu som v kníhkupectve objavila asi pred tromi rokmi, a keď som sa prečítala jej zadnú stranu, vedela som, že ju musím mať. Bola to snáď prvá kniha, ktorú som nedostala, ale sama som si ju kúpila. Zhltla som ju asi za dva dni a neľutovala som.


Everyone's getting healthy and I'm just sitting here eating a brownie

13. března 2015 v 18:25 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte :)

Znova po zhruba týždni sa hlásim, tentoraz bez zvláštneho pozdravu. Akosi ma dnes žiadny nenapadol. Ako sa máte? Tiež nedočkavo očakávate dni, keď sa už konečne bude dať nosiť iba jarný kabát/iba sveter/iba krátkorukávové tričko? Pre mňa síce jar znamená alergie a nekonečné kýchanie a tečenie z nosa, ale všetko lepšie ako popŕchanie a celkovo nehostinné počasie. Prosím si slnko a to teraz. Ale zrejme si budem musieť ešte nejaký ten čas počkať.


Viete o tom, že presne o týždeň bude u nás viditeľné čiastočné zatmenie Slnka? Podľa toho, čo som čítala, by malo byť Slnko zakryté zhruba do polovice, takže ak nebudú oblaky, tak by to malo byť vidno. Niekedy okolo trištvrte na jedenásť ráno by malo byť zakryté najviac. Tak šup, šup zohnať si nejaký filter, cez ktorý sa na Slnko budete v piatok 20. 3. 2015 môcť pozerať. Ja dúfam, že na to dovtedy nezabudnem :D

A ako som sa mala cez týždeň? V podstate tak viac-menej normálne. Aj keď... V škole mi chýbala parťáčka, teda spolužiačka, ktorá je jediným človekom, s ktorým sa v škole tak normálne rozprávam. Takže som počas prednášok písala recenzie na filmy, knihu a divadlo, z ktorých sú niektoré články už zverejnené a iné na zverejnenie iba čakajú. Cez víkend som videla film The Imitation Game, úžasný film, preto som vám o ňom musela napísať. V blízkej budúcnosti čakajte článok o tomto filme. Inak ani neviem, čo som robila, tak nejak som chodila do školy, na cvičenia, tento týždeň sme mali iba 3 namiesto piatich, pretože jedno je také, že ho máme iba každý druhý týždeň a druhé, ktoré sme nemali proste iba odpadlo. Cvičiaci mal zrejme na práci niečo lepšie. Okrem toho som prežila ďalšiu hodinu basketbalu a bola som aj v divadle, o ktorom si môžete prečítať tu. Na niektorý obed v týždni som mala špagety Carbonara, recept je prednastavený, včera som mala mamine domáce hamburgre a dnes moussaku. Napiekla som muffiny, bola som v nákupnom centre, iba tak, trochu sa prejsť a poprezerať, čo je nové. Dnes som bola v škole aj pri tabuli a náhodou som vedela, čo mám robiť. Stal sa zázrak, aj keď teda bolo na čase, pretože z toho predmetu mám v stredu písomku. Držte mi prosím palce. Budem rada, ak venujete čas tomuto článku a na dnes vás už nechám na pokoji. Užite si víkend. Love ya :*


Farfalle s brokolicou a syrovou omáčkou

13. března 2015 v 8:07 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: cestoviny farfalle (môžete použiť aj akékoľvek iné), brokolica, 250ml smotany na varenie, maslo, hladká múka, syr Eidam, čierne korenie, soľ
Postup: Brokolicu opláchneme a nakrájame na menšie kúsky. Dáme ju variť na paru asi na 15 minút, aby nebola príliš rozvarená, a medzitým dáme variť aj cestoviny podľa návodu na obale. Pripravíme si omáčku. Do menšieho hrnca dáme roztopiť asi dve lyžice masla. Keď je rozpustené, primiešame asi za lyžicu múky a poriadne ju v masle rozmiešame. Zalejeme smotanou na varenie a dobre premiešame, aby nám nevznikli hrudky. Pridáme nastrúhaný syr a podľa chuti soľ a čierne korenie. Miešame, kým sa syr neroztopí a potom omáčku odstavíme z horúcej platne. Zlejeme uvarené cestoviny a rozpálime veľkú panvicu, v ktorej všetko zmiešame. Nasypeme do nej cestoviny, nalejeme omáčku a opatrne pridáme uvarenú brokolicu. Veľmi opatrne a precízne všetko premiešame, aby sme z brokolice neurobili kašu. Panvicu odstavíme a môžeme podávať. Dobrú chuť!


Divadlo - Aj kone sa strieľajú

11. března 2015 v 19:41 | Džejní |  Pozerám
Hrajú: Gloria (Táňa Pauhofová), Robert (Jakub Rybárik), Rocky (Ľuboš Kostelný), Rollo (Tomáš Maštalír), Cindy (Zuzana Fialová), James a Ruby (Michal Rosík a Petra Vajdová), Mario a Jackie (Ondrej Kovaľ a Ivana Kuxová), John a Lillian (Vladimír Kobielsky a Eva Sakálová), Kid a Mattie (Richard Blumenfeld a Gabriela Marcinková), Mack a Bess (Ján Gallovič a Elena Podzámska), Peter a Eva (Ján Koleník a Barbora Švidraňová), Basil (Peter Brajerčík)
Dej: V prvej scéne je Gloria na konkurze, hrá Janu z Arku. Následne si sadne na pódium a spoza nej výjdu v bujarej nálade moderátori tanečného maratónu Dance Shot. Je to maratón, v ktorom súťažia dvojice. Súťažiaci musia 2 hodiny tancovať a iba 10 minút oddychovať. Celkovo sa postupne prihlási sedem párov, medzi nimi aj Gloria, ktorá si partnera - Roberta - nájde medzi "divákmi". Okrem tohto páru súťaží aj dievča, ktoré má iba 17 rokov s chlapcom, s ktorým sa pozná už celé 3 dni a neskutočne sa milujú. Ďalším párom je tehotná žena a jej manžel. Ďalej súťaží aj ctižiadostivá umelkyňa so svojím partnerom, rozhádaný pár aj mladí manželia - ona je psychologička a zaujíma ju vplyv maratónu na ľudskú psychiku. Ako posledný pár súťažia súrodenci z bohatej rodiny.
Tanečná súťaž sa po predstavení všetkých párov, ktoré boli hneď skritizované zatrpknutou Gloriou, môže začať. Všetci majú ambíciu vyhrať. Postupne sa odkrýva psychika každého páru. Rozhádaný pár sa začne viac hádať. Jeho nakoniec zatknú, pretože zrazil chodca a z miesta činu ušiel. Ona si nájde ďalšieho partnera z radov "divákov" a môže pokračovať v maratóne. Tehotná žena a jej muž žijú u jeho rodičov a čakajú už tretie dieťa. 17-ročné dievča sa bojí, aby ju nenašla jej matka. Psychologička konfrontuje svojho manžela s príslovím -"Nebije ju - nemá ju rád." Žena zo súrodeneckého páru sa psychicky zrúti, ale potom sa naozaj krásne zo všetkého vyspieva. Gloria odkrýva pred Robertom svoju hroznú minulosť a tým vysvetľuje svoju túžbu zomrieť.
Moderátori zatiaľ riešia to, že majú malú sledovanosť. Navýšia výhru na 130 tisíc dolárov a dúfajú, že súťažiaci sa začnú viac snažiť. Keď však po niekoľkých týždňoch tancovania nikto nevypadne, moderátori usporiadajú bežecké derby. Muži musia bežať dokola stýlom päta-špička a ich partnerky sa ich musia držať a klusať popri nich. Kto nabehá najmenej kolečiek, vypadáva. Ako prvý má vypadnúť pár číslo 7, čo sú bohatí súrodenci. Moderátori sa zdráhajú ich vyhodiť, preto sa všetko anuluje a beží sa znovu. V ďalšom kole vypadne iný pár, ale muž z páru číslo 7 skolabuje a už sa nepreberie. Partner mladej dievčiny zdúchne, ona preto vypadáva zo súťaže. Príde pani, ktorá chce, aby maratón okamžite skončil, pretože je to neľudské týranie. Z pódia je odnesená Rollom a bežecké derby pokračuje.
Nakoniec zostanú iba posledné dva páry - tehotná žena s mužom a Gloria s Robertom. V pokladnici Dance Shot zostalo 10 tisíc dolárov, ktoré sa medzi tieto dva páry rozdelia. To však nie je dosť na začatie nového života, po ktorom Gloria tak veľmi túžila. Súťaž sa končí. Gloria prosí svojho tanečného partnera o poslednú láskavosť. Dáva mu do ruky pištoľ a on jej požiadavke vyhovie. Robert potom hovorí o tom, ako Gloriu videl v tej chvíli prvýkrát usmievať sa. Rozpráva, ako keď bol malý, jeho starý otec musel zastreliť kobylu a potom Robertovi vysvetlil, že jej už inak nemohol pomôcť. Iba ju vyslobodil z jej utrpenia. Robert sa obhajoval, že nebol vrahom, ale Gloriu iba vykúpil z mizerného života. Veď kone sa strieľajú.
Môj názor: Toto predstavenie som videla už druhýkrát a až teraz som si poriadne zapamätala, o čom ten dej bol. Prvýkrát som z neho bola príliš unesená. Navzdory toho, že predstavenie má trpký podtón Gloriiných pocitov, celkom dosť sa pri ňom človek zasmeje. Herci tancujú naozaj úžasne, mne ako človeku, čo obdivuje hocikoho, komu sa pri tanci nezamotajú nohy, sa to zdalo úplne dokonalé. O Glorii hovoril Robert ako o žene, ktorá nie je veľmi pekná, čo bolo celkom ťažké si predstaviť, keďže Táňa Pauhofová je podľa mňa naozaj krásna žena. Naozaj úžasne hrá postavy takéhoto pochmúrneho typu. Pamätám si, ako som sa aj prvýkrát bála, aby Koleníka náhodou pri akože zachraňovaní a stláčaní hrudníku nakoniec omylom nezabili. Ale zrejme v tom majú prax. Dokonalé predstavenie.


Zapekaná brokolica so zemiakmi a šampiňónmi

11. března 2015 v 19:40 | Džejní |  Pečiem a varím
Potrebujeme: brokolica, šampiňóny, zemiaky, kyslá smotana, strúhaný Eidam, vajíčko, soľ
Postup: Brokolicu si pokrájame na menšie stromčeky a dáme ju variť nad paru asi na 10-15 minút, kým nie je mäkká, ale nie príliš rozvarená. Zemiaky si pokrájame na tučnejšie hranolky a dáme ich vypražiť do oleja. Šampiňóny si taktiež nakrájame na hrubšie plátky, v hrnci si zohrejeme trochu oleja (alebo masla) a potom opečieme nakrájané šampiňóny. Pripravíme si zapekaciu misu, predhrejeme si rúru na 200°C. Do misy dáme všetky uvarené ingrediencie - najprv zemiaky, potom brokolicu a nakoniec šampiňóny. V miske si zmiešame vajíčko, kyslú smotanu, nastrúhaný syr a soľ podľa chuti. Nalejeme to na vrch toho, čo máme v mise a všetko dokopy trochu premiešame, aby sa smotana dostala aj na spodok. Na vrch ešte nastrúhame syr podľa chuti a môžeme dať do predhriatej rúry asi na 15 minút. Dobrú chuť!


Pár otázok na vás

9. března 2015 v 10:49 | Džejní
Už dlhšie rozmýšľam nad tým, že by som urobila giveaway. Preto by som sa vás chcela spýtať, či by ste sa do giveaway zapojili. No táto veľká otázka má ešte pár podotázok a možno trochu háčikov. Prosím vás, aby ste na každú otázku odpovedali čo najkonštruktívnejšie, čo najviac slovami, aby som z toho niečo naozaj mala. Teda:

1. Boli by ste ochotní mať počas trvania giveaway na mojom blogu odkaz na ňu niekde na svojom blogu, kde by ten odkaz videli návštevníci vášho blogu?
Táto otázka vyplýva z toho, že ja sama nemám veľmi veľa spriatelených blogov a iste uznáte, že ak sa mi do giveaway zapojí 5 ľudí, tak to nebude úplne ono. Uvítam aj návrhy, ako získať viac ľudí do giveaway. Robili ste už giveaway na svojom blogu?

2. Veci akého typu by ste v giveaway radi dostali?
Kozmetiku, bižutériu, niečo vlastnoručne vyrobené alebo trebárs aj nejakú knižku? Napíšte svoje nápady (akokoľvek bláznivé) do komentárov.

3. Chceli by ste v giveaway aj naozaj súťažiť alebo by to mal byť iba random výber komentáru?
Rada by som vedela, či by ste sa zapojili aj keby som podmienkou vstúpenia do giveaway bolo napríklad napísať krátku básničku alebo odporučiť mi nejaký blog, ktorý by sa mi mohol páčiť. Kľudne napíšte vaše nápady, čo by podľa vás mohlo byť podmienkov vstúpenia do giveaway.

4. Zapojili by ste sa do giveaway aj v príprade, že by sa vám páčili nie všetky veci, ktoré sú v giveaway?
Chcem sa tým opýtať, či by ste sa boli ochotní zapojiť do giveaway, aj keby sa vám jedna z vecí nepáčila, ale tie ostatné áno. Teda či by ste zvýšili účasť na giveaway s možnosťou vyhrať niečo, čo sa vám nie úplne 100%-tne páči.

5. Chcete, aby som zorganizovala giveaway alebo nie?
Nakoniec tá najdôležitejšia otázka zo všetkých - chcete giveaway alebo radšej ani nie? Zúčastnili ste sa už na nejakej giveaway? Prečo sa radi/neradi zúčastňujete na giveaway?


4 fotky z Budapešte

8. března 2015 v 10:02 | Džejní |  Fotím
Budapešť som navštívila ešte na začiatku januára 2015, ale fotky som vám ešte neukazovala, takže teraz si ich môžete v kľude pozrieť. Sú síce iba štyri, ale dúfam, že sa vám budú páčiť. Enjoy!