♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Duben 2015

Reading Challenge #14: Kniha odohrávajúca sa v budúcnosti

29. dubna 2015 v 12:29 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Allegiant
Slovenský názov: Experiment
Autor: Veronica Roth
Obsah: Tris, Tobias a pár ich kamarátov z mesta sa rozhodnú, že pôjdu preskúmať, čo je za plotom. Za plotom sídli Úrad, v ktorom sa Tris a jej kamaráti ubytujú. Zistia, že celé ich mesto je iba experimentom, čo ich samozrejme dosť vydesí. Od kompetentných ľudí sa dozvedia, že existujú aj ďalšie podobné experimentálne mestá. Všetky sú zamerané na to, aby sa rodili ďalšie a ďalšie generácie ľudí v usporiadanom režime a v relatívnom pokoji, aby postupne vymizli zmutované gény, ktoré boli dôsledkom genetického experimentovania na ľuďoch v minulosti. Tris zistí, že to, že je divergentná je vlastne dobré, pretože to znamená, že je zdravá. Časom všetci zisťujú, že vládne napätie medzi tými, čo sú geneticky zdraví a tými, čo majú ešte nejaké gény stále poškodené. Schyľuje sa k útoku, geneticky poškodení už nechcú byť utláčaní. Útok sa však nepodarí, pri explózii, ktorá mala odvrátiť pozornosť sa zraní veľa ľudí. Najvyšší chcú reštartovať experimentálne mesto, v ktorom vyrastala Tris a ona sa tomu silou-mocou snaží zabrániť.
Môj názor: Pri tejto knihe som si akosi viac uvedomovala, že tej dej sa akosi veľmi neposúva. Celá kniha sa vlastne deje iba vo veľmi úzkom časovom pásme, aj keď je teda celkom hrubá. Je to posledný diel série, pre niektoré postavy skončil relatívne šťastne, pre iné už menej. Ale na úmrtia v tejto trilógii by som už asi mala byť zvyknutá. No aj tak ma vývoj situácie trochu zaskočil. Dúfam, že sa dočkám aj sfilmovania.


To, ako vnímame sami seba, nemusí zodpovedať tomu, akí naozaj sme

27. dubna 2015 v 19:52 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte moji drahí čitatelia 📃

Píšem vám v tento krásny, slnečný a teplý pondelok, aby som vás zase raz oboznámila s vývinom a vývojom môjho skromného života. Tentoraz by som sa venovala štvrtku, piatku a víkendu, takže začneme pekne po rade. Vo štvrtok poobede som sa vybrala aj s kamarátkou na večeru. Tak sme išli do mesta, najprv do mestskej knižnice, obe sme si obnovili naše členstvá. Ja som sa rozhodla obnoviť si čitateľský preukaz do mestskej knižnice preto, lebo majú aj oddelenie anglických kníh a celkom by sa mi páčilo čítať aj po anglicky. Ešte neviem, aké knihy presne ponúkajú, ale som si istá, že nájdem niečo, čo sa mi bude pozdávať. Majú online katalóg, takže si budem prezerať, aké knižky majú z pohodlia domova. Po návšteve knižnice sme sa pobrali smerom do reštaurácie, no cestou sme sa ešte zastavili v kníhkupectve, kde sme náhodou natrafili na kamoškinu bývalú spolužiačku. Tak ony dve pokecali a už sme sa konečne dostali aj k jedlu. Bolo naozaj veľmi dobré a v tej reštaurácii sme sedeli úplne dlho, snáď aj dve hodiny a rozprávali sme sa. Tak o všeličom. Takže štvrtok bol naozaj vydarený deň.


V piatok som bola v škole, veď ako inak, ráno o siedmej som mala matematickú logiku, veľmi zvláštne veci berieme, čo ani náš cvičiaci nevie vypočítať, ale veď nevadí. Potom som mala trojhodinovú pauzu, bola som doma, dala som si raňajky, chvíľu som polebedila a išla naspäť na dve útrpné hodiny do školy. Ale zvládla som to. Už ani neviem, či som v piatok poobede niekde bola, ale mám pocit, že áno. Už si spomínam - bola som s mamou na sushi a v obchode, kde predávajú úplne úžasné avokádo Z neho potom doma robím taký dip k tortilla čipsom. (Ak by ste chceli recept na ten dip, tak napíšte do komentárov.) Mňam.

V sobotu sme sa vybrali normálne na obed ako skoro každý týždeň. Potom sme si to namierili do C&A, kde mal brat za úlohu vybrať si nejaké tričká, pretože už potreboval a ja som mala kupón na 8€, keď nakúpime nad 30€. Tak sa do toho vošlo aj niečo pre mňa, budete môcť vidieť v Monthly New In, ktoré sa už blíži. (Naozaj je už pomaly koniec apríla?) Potom sme sa ešte boli prejsť a pekne naspäť domov.

V nedeľu som sa vybrala aj so známymi na hody do Sv. Jura, kde mala ich dcéra vystúpenie. Boli takí milí, že ma zviezli ich autom a dokonca ma aj vyzdvihli na úplne divnom mieste, kde som sa náhodou kvôli svojmu zmätkovaniu ocitla. Ono totiž vynechali dva trolejbusy, ktoré ma mali doviesť ku nim domov a tak som nasadla na iný, že snáď budem vedieť niekde prestúpiť. Ale teda nevedela som, celé zle, tak som volala, že kde som a nejak tam po mňa potom prišli. Takže sme išli na hody, mali sme pár Kofôl, zemiakové placky, trdelníky, zmrzlinu, na domov sme zobrali ďalšie trdelníky, cigánsku aj pár lokší. Proste hodovanie ako má byť. Víkend sme zakončili u nich na záhrade.

Dnes ako už býva zvykom som nemala školu. Tak som sa vybrala trochu sa prejsť, vôbec sa mi nechcelo sedieť za počítačom, za čo z časti mohol sen, ktorý sa mi v noci sníval. Snívalo sa mi o tom, že niekto strieľal cez stenu, cez ktorú nevidel a za tou stenou bolo pár ľudí a medzi nimi aj ja. (Táto časť sna bola podľa mňa kvôli tomu, že som asi predvčerom dočítala knihu Experiment, kde sa celkom dosť strieľalo.) Ten človek strieľal úplne random, cez tú stenu to prešlo, ale nikoho okrem mňa to netrafilo. Dostala som jednu strelu do ľavého ramena a druhú do chrbta. Odtiaľ mi ju ktosi vyberal a hovoril mi, že človek za stenou má ešte dva náboje, ktoré musí vystreliť a ja sa musím postaviť znova pred tú stenu. Tak som sa postavila, guľky ma už viac netrafili, ale z tej, ktorá ma predtým zasiahla do chrbta ma chrbát celkom dosť bolel. Potom som sa už tak polozobudila a chrbát ma stále bolel a tak som si povedala, že to zrejme z toľkého sedenia pri počítači. Aj keď teda dva dni predtým som celkom dosť chodila, ale tak ktovie. Takže doobeda som bola preč z domu, vrátila som sa na obed a asi o tri hodiny na to som išla znova preč, ale tentokrát s mamou. Kúpili sme kopu dobrôt - na večeru jedlo z McDonaldu a máme aj melón a avokádo.

Ešte som chcela, že som sa počas víkendu celkom fajne spálila, moja koža proste neznesie byť na silnom slnku dlhšie ako 10 minút. (To mi pripomína, že by som sa mala natrieť krémom na spáleniny :D) Je tu aj niekto iný, kto sa ľahko spáli? A počas posledných asi dvoch týždňov sa mi stalo, že som videla pomerne dosť ľudí, ktorých poznám. Dokopy asi 5 bývalých spolužiačok, každú na úplne inom mieste, v úplne inom čase. Raz som dokonca videla aj bývalú učiteľku. Zrejme som priveľa chodila von :D Tento článok akosi nadobudol obrie rozmery, tak dúfam, že mi to prepáčite. Majte sa krásne, pondelok je už úspešne za nami a v piatok voľno, takže som si istá, že to všetci v zdraví prežijeme. Love ya :*


Reading Challenge #13: Kniha, ktorá ťa rozplakala

26. dubna 2015 v 9:53 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Water for Elephants
Slovenský názov: Voda pre slony
Autor: Sara Gruen
Obsah: Jacob Jankowski, ktorý študuje veterinu a pripravuje sa na štátnice, príde o oboch rodičov pri autonehode. Zistí, že jeho rodičia na tom neboli finančne dobre, pretože jeho otec, tiež veterinár, ošetroval zvieratá za vajíčka a iné podobné nefinančné odmeny. Jacob prichádza o rodičovský dom a keďže nemá kam ísť, len tak sa potuluje vonku. Je pri železničnej trati a keď prechádza okolo vlak, rozhodne sa doň naskočiť. Zisťuje, že sa ocitol vo vlaku cirkusu Bratov Benziniovcov, kde ho najprv vôbec nechcú prijať, ale keď im povie, že študoval veterinu, zoberú ho medzi seba. Musí sa naučiť, ako to v cirkuse chodí, dozvedá sa veľa nepísaných pravidiel od ľudí, ktorí sú s cirkusom už nejakú dobu. Zamiluje sa do Marleny, cvičiteľky koní, no smola je, že ona je vydatá za veľmi náladového muža - Augusta. Do cirkusu prichádza slonica Rosie, ktorá sa zdá byť hlúpa, pretože nepočúva Augustove rozkazy, ale Jacob nakoniec príde na to, ako ju vycvičiť. No dovtedy jej August dá poriadne zabrať s bodcom, za čo ho Jacob nenávidí. Jacob aj Marlena sa najprv snažia vzdorovať svojim citom, pretože vedia, že by tým Augusta mohli poriadne nahnevať, ale ich láska je väčšia ako oni sami.
Paralelne sa odohráva život starčeka Jacoba Jankowskeho, ktorý je v ústave, kam ho odložila jeho rodina. Pamäť mu už dobre neslúži a on sa občas zobúdza zmätený. Dostane sa do potýčky s ďalším pacientom v ústave, ktorý hovorí, že kedysi nosil v cirkuse vodu slonom, čo je podľa Jacoba úplná lož. Do mesta prichádza cirkus a to prinúti starého Jacoba spomínať na staré časy. Na predstavenie ho má zobrať jeho syn, no ten na to zabudne, tak je Jacob nútený dostať sa tam sám.
Môj názor: Zo začiatku sa mi kniha nezdala až taká zaujímavá, ale som rada, že som ju nakoniec dočítala do konca. Ku koncu som si aj trochu poplakala, boli tam teda aj smutné pasáže, ale je to naozaj výborná kniha, vlastne trochu taký román, ktorý sa však netočí vždy a za každých okolností iba okolo lásky Jacoba a Marleny. Neviem, či niekto videl film, ale ja si ho určite plánujem pozrieť.


Óda na chladničku

24. dubna 2015 v 22:45 | Džejní |  Téma týždňa
If we're not meant to have midnight snacks, why is there light in the fridge?

Ona je môj život, len s ňou chcem byť
Za každých okolností vie ma pochopiť
Oporou mi býva
V tých najťažších chvíľach
Bez nej bytie neviem si predstaviť

Silná, biela, stojí tam v kúte
Prešla už so mnou dlhé púte
Vždy keď ju otvorím
Žiari oslnivým šťastím
Krásna v každej minúte

Aj keď je chladná a má plnšie tvary
Ukladám do nej chutné polotovary
Otváram ju s odvahou
Aj s láskou a nehou
Každý deň zaháňa moje chmáry

Svietielko v nekonečnej tme uvidím
V jej prítomnosti sa nenudím
Radosť mi prináša
Všetko zlé odnáša
Viem, že ju nikdy neznenávidím


Karamelová torta #2

24. dubna 2015 v 14:37 | Džejní |  Pečiem a varím
Poznámka: Zistila som, že recept na túto karamelovú tortu som sem už raz dávala, ale tentoraz mám krajší obrázok a trochu pozmenený recept, tak ho píšem znova.
Cesto: 7 vajec, 7 lyžíc kryštálového cukru, 5 lyžíc polohrubej múky, 2 lyžice kakaa, 1/4 lyžičky kypriaceho prášku do pečiva, 2 lyžice oleja
Plnka: 150g kryštálového cukru, 1/2l mlieka, 4 lyžice hrubej múky, 75g masla
Postup: Bielka s cukrom vyšľaháme dotuha. Po jednom pridáme žĺtka a šľaháme do hustej peny. Po častiach primiešame múku, kakao, kypriaci prášok a olej. Cesto prelejeme do vymastenej a pomúčenej tortovej formy a pečieme vo vyhriatej rúre asi 20 minút pri 180°C. Keď upečené cesto vychladne, rozkrojíme ho pozdĺžne napoly. Na plnku v hrnci skaramelizujeme cukor do svetlohneda a zalejeme ho polovicou mlieka. Keď sa karamel v mlieku rozvarí, v zvyšnom mlieku rozmiešame múku a prilejeme do horúcej zmesi. Poriadne premiešame, aby sa nevytvorili hrudky a keď plnka začne vrieť, odstavíme ju z plameňa. Necháme trochu vychladnúť a pridáme maslo. Plnkou naplníme tortu a potrieme aj celý bok a povrch torty. Necháme chvíľu stuhnúť. Dobrú chuť!


We don't have memories, memories have us

23. dubna 2015 v 9:55 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte ľudkovia užívajúci si slnko ☀️

Ako sa dnes máte? Konečne to vonku vyzerá naozaj krásne. Jar v plnom rozkvete, už pomaly letné teploty, takto by to mohlo byť navždy. Ráno síce ešte trochu zima, ale časom sa to zlepší. Nie je nad pocit, keď výjdem o šiestej večer zo školy a vo vzduchu cítiť jar :3 Síce zase prichádzajú alergie, ale to nejak pretrpím.


Včera som sa dozvedela, že do tábora ma ako vedúcu nechcú. Nie, že by som vlastne čakala niečo iné, ale aj tak ma to trochu rozosmutnilo. Ale potom som s ocom večer rozchodila nejaký program, tak hneď mám dnes lepšiu náladu. Aj keď to teda nie je bohvieaký accomplishment. Okrem toho som sa v utorok stretla na chvíľu s kamoškou a na telesnej nebola naša učiteľka, iba jeden učiteľ, ktorý mal aj inú hodinu a musel prebiehať medzi telocvičňami, takže som vlastne celú hodinu strávila na lavičke a pozerala sa na chalanov ako hrajú basketbal. Rozhodne sa nesťažujem. Ešte dve telesné a snáď potom už navždy od tých útrpných hodín pokoj. Dnes mám od školy pokoj, koná sa nejaká konferencia a tým pádom nám dali voľno. Poobede idem s tou istou kamarátkou von, pôjdeme si dať niečo dobré na večeru, dosť sa teším. Za dnešný deň som už stihla ísť na zber papiera, kúpiť si Fornetti a zjesť ich na raňajky a aj som si pozrela nový diel Criminal Minds, ktorého koniec mi skoro vyrazil dych, ale potom sa všetko na lepšie obrátilo. Oco odišiel na služobnú cestu a ja môžem začať plánovať leto, keďže je jasné, že do tábora nepôjdem. Ale možno, že ma do denného fyzikálneho zoberú tak ako minulý rok. Ktovie.

Každopádne mám veľké plány ohľadom toho, čo by som chcela počas leta urobiť. Rada by som išla na výlet do Berlína, oco mi to viac-menej sľúbil, ale uvidíme, čo sa z toho nakoniec vykľuje. Ale minimálne do Prahy sa tento rok už konečne pozriem, pretože brat ide na takú akciu, že Utubering, ktorá sa tam bude začiatkom leta konať a miesto vo vlaku/aute sa pre mňa určite nájde. Takže aspoň Praha snáď výjde.
Takisto by som rada išla aj do Viedne niekedy v júni alebo júli na taký menší nákupný výletík, to sa mi kamoška už skoro sľúbila, takže zrejme budem mať s kým. A možno by som znova trochu po Slovensku chcela ísť, rodinu navštíviť a tak. Dovolenka pri mori sa zatiaľ neplánuje, ale pravdupovediac sa mi na žiadnu ani veľmi nechce chodiť. Mám radšej spoznávanie nových miest, aj keď v 30 stupňových horúčavách to nie je úplne najideálnejšie. Takže ten výlet do Berlína sa možno podnikne až niekedy v auguste. Musím podotknúť, že by som si konečne rada našla brigádu, rozmýšľala som o tom, že by som poslala životopis do nejakého kníhkupectva. V poslednom čase akosi dosť veľa vidím, že hľadajú brigádnikov, len sú to vždy obchody a nákupné centrá, kam chodím cez víkend a trochu sa bojím, že by sa mi potom nákupné centrá úplne znechutili, keby sa mi napríklad tá práca veľmi nepáčila. Rozmýšľala som, ako by som mohla pracovať, teda zatiaľ skôr iba brigádovať v knižnici, ale nikdy som nemala dosť odvahy sa opýtať. No možno to raz skúsim.

Zase raz som sa celkom rozpísala, tak už teda končím, aby som vás neunudila k smrti. Dobojujte ešte do piatku a potom hurá víkend! Love ya :*


Reading Challenge #12: Prvá kniha populárneho autora

22. dubna 2015 v 9:49 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Polnočný denník
Autor: Maxim E. Matkin
Obsah: Kniha pozostáva zo zápiskov autora. Dozvedáme sa o jeho živote. O jeho priateľoch, rodine, sestre Hysterke aj jej kamarátkach. O túžbach, problémoch, potrebách. Trable s láskou sú na dennom poriadku, vzťahy sú zamotané a počas deja knihy sa zamotávajú ešte o čosi viac. Zlomené srdcia a prepité noci nie sú pre autora nič výnimočné, minimálne podľa toho, čo opisuje v knihe. Okruh známych mu možno až závidieť. Knižka je nabitá životom a všetkým, čo k nemu patrí - láska, sex, alkohol, depresia. No všetko s mierou.
Môj názor: Je to akoby taký autorov denník, ktorý začal uverejňovať na internete a časom mu ľudia odporučili, aby svoje zápisky vydal aj v knižnej podobe. Dielo je to naozaj dobré, niekedy je až ťažko uveriteľné, že sa niekomu veci popisované v knihe vôbec môžu stať. Naozaj odporúčam a sľubujem, že na dlhší čas si dám od tohto autora pohov, aby ste stále nečítali iba o tom, ako mám jeho knihy neskutočne rada.


Už mi skoro horí pod zadkom a práve preto vám píšem

20. dubna 2015 v 20:14 | Džejní |  My diary 2015

Čafce mrafce 🐜

Tak ako sa máte takto v pondelok večer? Zrejme ste si už stihli všimnúť, že som zmenila design na taký trochu viac jarný. To preto, aby vás už z môjho blogu nestrašil sneh a zima. Takže pekne žlto - slniečkovo. Dúfam, že vám tá farba príliš nedráždi oči. A áno, na fotke v záhlaví som ja s krásnou vlastnoručne vyrobenou korunkou z púpav (prijímam komplimenty). Toť vše k novému vzhľadu blogu, môžeme denníčkovať.


Ako som už oznamovala, v sobotu som si spravila súkromný výlet do Nitry na pohovor, ktorý bol v podstate celkom fajn. Prvýkrát som išla sama medzimestským autobusom a za pomoci vytlačenej mapy som trafila na miesto určenia aj z miesta určenia naspäť na stanicu. Celé to prebiehalo tak, že si nás kompetentní posadali na zem do pseudokruhu, teda skôr oválu. Všetci sme sa trochu predstavili akože ako sa voláme, na akú školu chodíme a prečo sme sa prihlásili, že chceme byť vedúcimi. Našťastie som tam nebola jediná, čo v tom tábore už bola predtým. Ale zato som bola tá, ktorú si nikto nepamätal, že tam bola, aj keď som tam strávila 7 liet po sebe. Áno, viem, že som dosť neviditeľná. Všetci boli veľmi milí, porozprávali nám ako to v tom tábore chodí, ako by sme sa mali správať k deťom, že si treba vymedziť hranice toho, čo môžu a čo nie hneď na začiatku, proste kopa užitočných informácií. Ale ja som mala celé tie dve a pol hodiny úplné stresy z toho. Každý sval v mojom tele bol celý čas napnutý na prasknutie, snažila som sa trochu uvoľniť, ale fakt to nešlo. Ani som sa nejak extra nebála, ale asi tá moja nediagnostikovaná social anxiety úradovala. Keď sa na mňa dostal rad s predstavovaním sa, tak mi skoro zlyhal hlas, no proste hrôza. No aj tak som rada, že som tam bola, aspoň som znovu počula ako niekto s vášňou rozpráva o mieste, kam som ako malá chodila tak neskutočne rada.

Overall, mám trochu pocit, že som zo seba urobila jemného debila, snažila som sa pôsobiť ako pozitívna bytosť, pretože som fakt bola rada, že som v tom čase na tom mieste, ale asi po pol hodine ma neskutočne začal bolieť chrbát z toho sedenia na zemi. Moje telo odmietalo spoluprácu. Výsledok tohto hromadného pohovoru sa dozviem snáď v blízkej budúcnosti, dovtedy to zatiaľ vypúšťam z hlavy.

Domov som dorazila okolo pol piatej a potom som ešte išla ku známym, pretože zase raz náhodou zavítali na Slovensko. Na večeru som si dala moje obľúbené Chicken McNuggets rovno celé menu, pretože inak som počas soboty jedla akurát tak raňajky o ôsmej ráno, keď som odchádzala z domu. Nedeľu som vlastne strávila celú u známych, jedli sme od obeda až do večera skoro bez prestania, podstatne ako vždy, keď sme u nich. Niečo sme si opiekli nad ohníkom, mama mala narodeniny, tak som upiekla tortu, aj recept vám už chystám na zverejnenie. No a konečne som strávila jeden víkend mimo nákupného centra. Aj keď potraviny sme nakúpiť boli, ale iba v Bille.


Začal sa nový týždeň, zase som si predsavzala, že konečne začnem robiť na tom sprostom projekte z programovania, ale od rána až doteraz som sa k tomu nedostala. Prečítala som si posudok na svoj doterajší vývoj projektu a nato, že v ňom vlastne nič dokopy nefunguje, bol posudzovateľ na mňa celkom milý. Dokonca mi dal 3 body z 10, čo je naozaj úspech. A ja iba čakám, kedy pocítim, že mi fakt horí pod zadkom, aby som sa donútila sadnúť si k tomu na 5-10 hodín a niečo som urobila. Plus je, že vo štvrtok sa na našej škole deje niečo, prečo nám odpadáva celé štvrtkové vyučovanie, takže naozaj sa modlím za to, aby som pozbierala všetky sily, čo nájdem po kútoch svojho zanedbávaného tela a niečo aspoň polovične rozumné vtedy vytvorila. Držte mi prosím všetky prsty, ktoré máte. Kľudne aj tie na nohách. Veľká vďaka. Dúfam, že prežijete čo najpohodovejší týždeň ako len bude možné. Love ya :*


4 random fotky

19. dubna 2015 v 12:29 | Džejní |  Fotím





Friday is my second favourite F word

17. dubna 2015 v 19:53 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte zase raz v piatok ✌️

Vraj bol prijatý zákon o tom, že v rádiách sa bude musieť hrať 25% slovenskej hudby. Podľa mňa to nie je až taký zlý nápad, len keby stále neopakovali iba 5 "populárnych" slovenských pesničiek, ale napríklad predstavovali aj nejaké nové slovenské skupiny. A Európa 2 dnes na protest proti tomuto zákonu hrá celý deň iba slovenské pesničky. Vraj nebudú hrať, čo im diktuje štát. Akože v konečnom dôsledku je mi to vlastne skoro jedno, to rádio aj tak počúvam iba ako taký šum v pozadí. Ale príde mi to ako celkom zaujímavá téma.

Tento týždeň ubehol zase raz akosi podozrivo rýchlo. Minulý víkend som samozrejme strávila v našich bratislavských nákupných centrách, dokonca mám nový jarný kabát a hodinky. Bola som samozrejme aj vonku, veď bolo naozaj krásne, mala som zmrzlinu, dokonca niekoľko. Nejaký ten Bubbletea, v pondelok som bola s mamou na sushi, taký nie veľmi originálny a pre mňa dosť ordinary víkend. Ale nesťažujem sa.

Sľúbila som si síce, že niečo naprogramujem, ale od soboty som s tým ani len nepohla, pretože som sa učila na písomku, ktorú som síce nenapísala zle, ale mohlo to byť aj lepšie. No teraz mám dva týždne, aby som doprogramovala, vlastne začala skoro odznova, pretože vďaka učeniu sa na písomku, tomu konceptu objektovo-orientovaného programovania konečne chápem trochu lepšie. Tá moja lenivosť ma raz tuším privedie do hrobu. Ale snáď sa všetko na dobré obráti. Zase som prežila ďalšiu hodinu telesnej, ešte prežiť tri hodiny a snáď budem mať od telesnej v škole už doživotný pokoj. Dnešok sa tiež zbehol akosi dosť rýchlo, od rána mám seknutý krk, takže to nebolo zrovna príjemné prebúdzanie sa, ale čo už. Vstávala som o šiestej, išla som do školy a prežila tam až do pol tretej, kedy som odovzdala písomku a povedala si, že môžem ísť konečne domenkov relaxovať. Ale namiesto toho som bola s ocom v Rakúsku na menších nákupoch, pokupovali sme všelijaké dobroty a po ceste som videla mamičku ako fotí svoje dve asi 2-3-ročné deti na lúke plnej sedmokrások, proste to bolo úplne milé, až som sa musela fakt že usmiať.

Aj tak sa mi vlastne nezdá, že je už víkend, pretože zajtra ma čaká journey do Nitry na... pohovor? Asi by to tak väčšina ľudí nazvala. Už som vám párkrát spomínala, že by som chcela byť vedúcou v tábore, kam som ako malá chodila, tak zajtra je ten deň, kedy sa idem osobne stretnúť s tými ľuďmi a budú tam vlastne aj ostatní, čo majú o tú prácu záujem. A neviem, či aj niekomu povedia, že ho proste neberú, lebo čo ja viem čo alebo sa im prihlásilo také množstvo ľudí, z ktorých sa všetci dostanú do "druhého kola", teda na skúšobný týždeň niekedy v júni. Mám z toho tak trochu strach, zas nechcem, aby ma zobrali iba preto, že som tam chodila ako dieťa a za zatvorenými dverami ma budú ohovárať, že sa na tú prácu vôbec nehodím. Ja vlastne sama neviem, či sa na to hodím, ale sľúbila som si, že to proste skúsim, veď za to nič nedám, iba 3,60 za lístky na autobus do Nitry a z Nitry :D Tak mi prosím držte palce, aby to dobre dopadlo, aby som sa priveľmi nestrápnila a aby som nezablúdila. Vďaka. Užívajte víkend. Love ya :*


4 jarné fotky

15. dubna 2015 v 11:02 | Džejní |  Fotím





Can't stop eating

14. dubna 2015 v 14:53 | Džejní |  My diary 2015

Zdravím vás zo svojej postele.

Rozmýšľali ste niekdy nad tým, že prečo sa niektorí ľudia cítia zle vo svojom živote? Nič sa zvláštne sa nestalo a aj tak vlastne nič nie je v poriadku. Už nejaký ten piatok. Dýcham, žijem, snažím sa učiť, ale ono to proste nejde. Škola ma nezaujíma. Neviem, čo by ma bavilo, neviem, čo robiť so svojím životom. Mám málo času alebo naopak priveľa? A nie, nemám energiu na to, aby som niečo zmenila.

Vytáča ma, že si ani nemôžem nalakovať nechty, pretože musím stále umývať riad. Irituje ma prítomnosť ľudí. S nikým, kto by sa aspoň tváril ako moja kamarátka som sa naživo nerozprávala už asi mesiac. Chcem jesť menej, ale s tým prázdnom vo svojom vnútri musím niečo robiť. Ani nechcem vedieť, koľko kíl som pribrala. Chcem sa opiť, ale nemám kedy ani s kým. Do školy chodím sporadicky. Ak nie je prezenčka, nie som prítomná ani ja. Odovzdala som projekt, ktorý mal fungovať, ale nefunguje ani zďaleka. A najhoršie na tom je, že mi je to vlastne úplne jedno.

Na Instagrame mi bolo poradené, aby som si zaobstarala psa, aby som sa necítila tak sama a nemala pocit, že sa chcem zniesť z tohto sveta. Vadia mi nohavice s naschvál roztrhanými kolenami. Nosím rozpustené vlasy, ktoré mi iba pripomínajú ako hlboko som sa dostala. Chcem ležať celý deň vo svojej mäkkej posteli a o nič sa nestarať. Najmenej o to, kde by som mala byť, ako by som sa mala tváriť a čo by som sa mala učiť. Môj kontakt so svetom pozostáva z videí na Youtube a návštev nákupných centier. Priala by som si, aby bol navždy víkend. Nechcem chodiť na telesnú, nechcem jesť, iba spať. Je to také ťažké pochopiť?


Trojčokoládové cookies

14. dubna 2015 v 13:02 | Džejní |  Pečiem a varím
Potrebujeme: 200g masla, 300g kryštálového cukru, 1 veľké vajce, 270g múky, pol lyžičky kypriaceho prášku, 75g kakaa, tri tabuľky čokolády (horká, mliečna, biela), trochu mlieka
Postup: Zmäknuté maslo zmixujeme dokopy s cukrom. Potom pridáme vajíčko a dopredu zmiešanú múku s práškom do pečiva a kakaom. Rukami miesime, aby sa cesto spojilo. Ak sa zdá byť príliš sypké, pridáme trochu mlieka. Do zmesi nakoniec pridáme čokolády rozlámané na štvorčeky, zmiešame a vytvárame cookies, ktoré dávame ďalej od seba na plech s papierom na pečenie. Pečieme 10 minút v rúre predhriatej na 220°C. Po 10 minútach vyberieme a počkáme asi 30 minút kým cookies trochu stvrdnú. Dobrú chuť!


4 bratislavské fotky

13. dubna 2015 v 10:44 | Džejní |  Fotím





Aj keď je svetlo rýchle, tmu nepredbehne

9. dubna 2015 v 17:28 | Džejní |  My diary 2015

Čaute ľudia stresujúci zo školy a aj všetci ostatní 🐧

Zajtra síce piatok, ale pre mňa to znamená stresy až po strop. Čaká ma písomka z fyziky, na ktorú viem veľké nič, od siedmej ráno až do štvrtej budem v škole. Aj keď, ako teraz nad tým rozmýšľam, pred rokom to bolo pre mňa úplne normálne mať tak dlho školu. Zrejme som zlenivela. A po písomke musím do nedele rána urobiť projekt na programovanie, z ktorého mám urobenú pri najlepšom asi tak pätinu. Radosť byť mnou, čo si v poslednom čase nechávam všetko na tú najposlednejšiu chvíľu. Ale asi to budem brať štýlom idc, teda I don't care a poviem si, že keď sa nepodarí, tak ma akurát tak vylejú zo školy, do ktorej aj tak vlastne nechcem chodiť. Budem sa snažiť ako najviac sa bude dať, ale na fyziku asi mozog fakt nemám. Proste mi nič z toho učiva nedáva zmysel, keď na to musím prísť sama. Amen.


Veľkú noc som strávila fajne, boli sme skoro tri dni v kuse u známych, po ich záhrade sme pozbierali čokoládové vajíčka a iné sladkosti, jedli sme do nemoty, niečo sme napiekli, ja som odfotila pár fotiek, ale nie veľa. Vonku sem-tam snežilo, pršalo a fúkal vietor, ale dalo sa to prežiť. Dokonca sme v utorok navštívili aj nákupné centrum, ale ja akosi už na ne nemám chuť a aj keď by som si rada kúpila asi milión vecí, nič čo sa mi páči mi nie je dobré a trochu ma to deptá. Takže dúfam, že sa mi tento víkend podarí stráviť mimo nákupných centier. (a.k.a. predsavzatie tohto roka)


Teraz sa idem ešte snažiť niečo si natlačiť do hlavy, iba som sa chcela ozvať, že žijem a že vás obehnem asi až v nedeľu, pretože v nasledujúcich šestdesiatich hodinách na to naozaj nebudem mať čas. Ešte stále vás ľúbim od Zeme na Mesiac a späť. Majte sa krásne.


Reading Challenge #11: Kniha, ktorú ti niekto odporučil

5. dubna 2015 v 12:33 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Mexická vlna
Autor: Maxim E. Matkin
Obsah: Príbeh o súrodencoch - Tereze, Henrym a ich nevlastnej sestre Verone, ktorý sa začína ešte za Československa. Postupne sú opisované ich zážitky z dospievania aj dospelosti, ich vnímanie sveta okolo seba. Nežná revolúcia, rozpad Československa, vítanie nového tisícročia. Všetci traja sa snažia nájsť si svoje miesto v živote, nejaký ten kúsok šťastia a lásky pre seba, ale každý z nich veľmi dlho zlyháva. Ich cesty sa schádzajú a rozchádzajú, ale stále zostávajú v kontakte. Keď im zomrie otec, dozvedia sa o ňom nepríjemnú pravdu a začnú ho vidieť v inom svetle. To ich zblíži, objímu sa, plačú spolu nad otcovým hrobom a svitá im na lepšie časy, pretože sa im konečne podarilo nájsť zmysel svojich životov.
Môj názor: Možno vám už recenzie na knihy od tohto autora na mojom blogu začali liezť na nervy. Nečudujem sa vám, ale ja navždy musím ospevovať, aké super knihy píše. Ako všetky knihy od Matkina, ktoré som zatiaľ prečítala, aj táto ma úplne pohltila už po prvej strane. Matkinov štýl písania sa mi neskutočne páči, v jeho knihách sú ukryté naozaj dobré myšlienky. A Mexická vlna sa mi páčila ešte o čosi viac ako jeho ostatné knihy, ktoré sa dostali do mojich rúk. Možno to bude preto, že hlavné postavy nemali zvláštne prezývky, ako to v Matkinových knihách býva zvykom. Uvidím, či túto knihu niektorá ďalšia tromfne.


What keeps you alive?

5. dubna 2015 v 8:23 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte prázdninujúci spolublogeri ✌

Ako sa mávate? Apríl a aprílové počasie si s nami robí čo chce, však? Ale my to nejak vydržíme a snáď už prídu slnečné, teplé a pomaly letné týždne. Kvety kvitnú, u nás namiesto snežienok zvláštne divné fialové. Ako prázdninujete? Ja tak akosi obyčajne. Nákupné centrum sem, nákupné centrum tam, občas prechádzka ak náhodou neprší alebo nesneží. Bubbletea, pizza, veľkonočné pečenie a aj v kine som počas mojich voľných dní už bola. Kúpila som si krém na ruky a inak sa snažím nič nekupovať. Vlastne ani nemám na to náladu. Nestresujem sa, ale občas mám pocit, že nemôžem dýchať. A tento článok sa radikálne rozbehol veľmi zlým smerom. No prúd myšlienok sa zastavuje relatívne ťažko.

Na Veľkú noc som sa vždy tešila, pretože mám mladšieho brata a mamina kamarátka má dcéru zhruba v jeho veku, takže sme vždy cez Veľkú noc vyrábali rôzne volovinky, trávili sme prázdninové dni u nich na záhrade a bolo to fajn. No deťúrence vyrástli, teraz 12 a 13-ročné deti sú už pubertiaci a ani jedno z nich už nie je 100%-tne nabudené na veľkonočné vyfarbovačky. Oni vyrástli a ja som zostala rovnaká. Rovnako opustená a sama, ak aj nie viacej. Pretože ľudia, s ktorými som sa bavila na gymnáziu majú vlastnú partiu na vysokej škole, svoje povinnosti a problémy a ja som sa nestihla nikam zaradiť. Stratená duša počúvajúca po večeroch pesničky. No možno sa črtajú lepšie časy, uvidíme.


Vlastne sa mám veľmi priemerne. Stále sa mi chce spať, ale na to som si už za posledný rok skoro zvykla. Už viac ako polovica veľkonočných prázdnin za mnou a zase bude škola. Aspoň, že v utorok nebudem mať telesnú. Tá, čo som mala naposledy bola úplný zabiják, po nej som asi 5 minút v kuse plakala v šatni, pretože som si pripadala tak nechutne neschopná. Mala by som robiť veci do školy, akože učiť sa a tak, ale kto má na to náladu. Radšej si prečítam knihu. A teraz ma napadlo, počúva niekto z vás, prípadne niekto, koho poznáte, audioknihy? Stránka audible.com sponzoruje veľa Youtuberov, ktorých pozerám, a najviac neznášam, keď tú stránku nejaký Youtuber odpromuje, povie akú knihu práve počúva, odporučí ju a tak a zakončí to slovami v zmysle: "Go read a book." Som jediná, čo má pocit, že čítanie a počúvanie kníh sú dve úplne odlišné veci? Nechcem tým povedať, že počúvanie kníh nie je prospešné, ale nech to sakra nikto neprirovnáva a nenazýva to čítaním kníh. To ma dokáže fakt vytočiť.

Inak, ak je tu niekto podobnej povahy ako ja a má rád smutne krásne a krásne smutné pravdivé a reálne príbehy smutných a krásnych dievčat s vlastnými problémami, tak odporúčam film To Write Love On Her Arms. Úplne nezabudnuteľný a úžasný film, ktorý sa navždy vryje do pamäte. A pre tých, ktorí sú na nereálne, ale stále pekné a meaningful príbehy, choďte do kina na Rezistenciu. Ten film je lepší ako kniha. Aspoň podľa mňa.
Nekonečne vás ľúbim a vo chvíľach ako je táto som neskutočne rada, že som vás na tejto planéte našla.

Vaša emočne trochu rozhádzaná


Zapekaná brokolica so zemiakmi a cuketou

4. dubna 2015 v 20:55 | Džejní |  Pečiem a varím
Ingrediencie: brokolica, cukety, zemiaky, Eidamu, 250ml kyslej smotany, maslo, vajíčko, čierne korenie, cesnak, nastrúhaný muškátový oriešok, soľ
Postup: Zemiaky očistíme a uvaríme. Brokolicu umyjeme, rozoberieme na ružičky a povaríme na pare asi 10 minút. Cuketu očistíme, nakrájame na kocky a krátko orestujeme na masle. V miske zmiešame kyslú smotanu s vajíčkom a trochou nastrúhaného syra, pridáme korenie, soľ a cesnak podľa chuti. Do vymastenej zapekacej misy vložíme cuketu, brokolicu, nakrájané zemiaky a prilejeme smotanu zmiešanú s ostatnými ingredienciami. Opatrne všetko premiešame, posypeme nastrúhaným syrom. Dáme zapiecť do rúry pri 180°C asi na 20 minút. Dobrú chuť!



March New In

2. dubna 2015 v 11:27 | Džejní |  Nakupujem
Čierny sveter, H&M, 9,99 - uvedomila som si, že potrebujem nejaký tenký čierny sveter a tento sa mi zdal ako celkom dobrá voľba. Je to taký typ svetra na malé gombíky, nič extravagantné, čo keď si dáte na skoro hocijaké tričko, vyzeráte trochu slušnejšie ako keby ste mali na sebe mikinu, takže do školy je tento sveter veľmi nositeľný.
Biele tričko s nápisom, Peek&Cloppenburg, po zľave 9,95 - neuveríte mi, ale toto tričko stálo pôvodne 40€, za čo by som si ho rozhodne nikdy nekúpila. Ale keď som ho videla v zľave, hneď som po ňom siahla. Viete, Paríž.
Nike tenisky, Deichmann, 32,99 - už na začiatku marca sa mi zdalo, že jar sa nezadržateľne blíži a keďže moje staré tenisky sú už poriadne ošúchané, chcela som nejaké nové. Pôvodne som síce chcela hocijakú inú farbu ako bielu, ale akosi som predsalen pri tej bielej zostala. Ešte stále však čakajú, kedy si ich dám prvýkrát na nohy.
Zástera, IKEA, cca. 10 - to som sa tak raz vybrala do IKEA kúpiť pohár a nakoniec ssom skončila aj so zásterou. Ale povedzte, nie je úplne nádherná? :3
Pohár, IKEA, cca 3 - nechcela som úplne obyčajne čisto priesvitný pohár a aj keď som pôvodne chcela nejaký vyšší, nakoniec som si vybrala tento. Nič megazvláštne, ale páčil sa mi.
Krabička na čaj, čajový obchod, cca 6 - po tejto krabičke na čaj som pokukovala už dosť dlho, neskutočne sa mi páči jej dizajn. A tak raz, keď som bola s ocom kupovať sypaný čaj, presvedčila som ho, aby mi ju kúpil. Zatiaľ však stále čaká na svoj čaj, ktorý do nej snáď raz nasypem.
Krém Nivea, DM, cca 2 - na tomto Nivea kréme sa mi neskutočne páčil ten obrázok, ktorý je na krabičke. Vlastne som si ho kúpila iba pre ten obrázok. Proste bol príliš zlatý.
EOS Blueberry Açai, www.parfums.sk, 7,25 - zaumienila som si, že si tento balzam na pery proste musím zadovážiť. Viem, je to v podstate blbosť a verte mi, že som týždeň rozmýšľala nad tým, či ho naozaj chcem, ale nakoniec som si ho predsalen kúpila. A vonia naozaj krásne, aj keď dosť jemne.
Náhrdelník HOPE, Koton, 4 - tento náhrdelník vlastne pôvodne ani nebol náhrdelník. Bol to náramok s tým nápisom HOPE na takých dvoch šnúrkach, z ktorých som ten prívesok veľmi rýchlo a ľahko dala dole. Potom som rozobrala náhrdelník, ktorý som mala a pripevnila som tento prívesok naň.
Sprchové gély Balea, DM, 0,99 - sprchové gély od Balea sú proste úžasné. Hneď ako sa u nás objavila táto limitovaná edícia, musela som mať oba sprchové gély, ktoré sa k nám na Slovensko dostali. Mne osobne vonia lepšie ten fialový.
Zošit, Pirex, 1,50 - milujem zošity s takouto potlačou a už som jeden zo zošitov skoro úplne vypísala, tak som si povedala, že nebude úplne odveci, ak si kúpim jeden krásny ďalší.
Perá, Stabilo, cca 2€ dokopy - obyčajné modré pero od Stabila je moja závislosť, takisto aj farebné perá, ktoré sa predávajú po jednom :3
Lak na nechty, Essence 31 electriiiiiic, 1,70 - po tejto farbe laku som túžila už dlhšie, proste úplne krásna sýta modrá. Sen.