♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Květen 2015

Self-medicating in my sweet suburban tomb

28. května 2015 v 18:45 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte moji tigríci 🐯

Ako sa máte takto vo štvrtok večer (alebo kedykoľvek tento článok čítate)? Denníček som už nejakú dobu nepísala, pretože nejak veľmi ani nemám o čom. Akurát sa vám môžem posťažovať na školu a predostrieť vám jednu dilemu, ktorú mám. Ale začnem tým, že vám poviem, že v nedeľu, keď bolo aspoň na chvíľu pekne, som išla s mamou a bratom na Slovak Food Festival, ktorý sa konal na Bratislavskom hrade. No ľudí tam samozrejme bola kopa, veď celý víkend pršalo, tak sa tam všetci natrepali v nedeľu, keď konečne chvíľu svietilo slniečko ☀ Napapali sme sa celkom poriadne, ale vlastne tam až tak veľa zaujímavých vecí nebolo. A samozrejme bolo všetko kruto predražené, ale to sme aj očakávali. Okrem toho v Bratislave bol cez víkend aj Cirkul'art, neviem, či niekto poznáte, ale to je taký novodobý cirkus, kde sú všelijakí artisti a jeden víkend do roka sú aj v Bratislave a predvádzajú veľmi super kreácie. No a na jednu z tých artistiek sme narazili, keď sme išli centrom mesta, pristavili sme sa a bolo to fajn. Najlepšie je, že za to nemusíte zaplatiť, ak nechcete, iba na konci ten človek zbiera do klobúka nejaké drobné, ktoré mu ľudia pohádžu a zvyčajne to býva celkom obstojné množstvo peňazí. Ale keď fakt nechcete, zaplatiť nemusíte a aj tak si môžete užiť super predstavenie. (Čo je síce nie úplne milé k tým ľuďom, ktorí sa vás snažia zabaviť a ohúriť, ale tak chápeme sa.)

Od pondelka som sa teda začala učiť na skúšku z programovania. Aj som medzitým dosť chillovala, pozerala som si skúšky z minulých rokov a tam sa dosť otázok opakovalo. Tak som si ich čítala, učila sa z nich a potom som si aj prečítala prezentácie z prednášok, ale iba tak zbežne. Čakala som, že tam budú také podobné otázky, ale nie, veď načo? Profesor tam dal otázky, ktoré som si ledva vedela tipnúť, pretože všetky odpovede mi prišli rovnako prevdepodobné. Ak budem mať aspoň 10 bodov, tak sa budem dosť diviť a uspokojím sa so známkou, ktorá mi z toho výjde. Na prejdenie som vlastne žiadne body zo skúšky nepotrebovala (ak teda viem dobre počítať) a snažila som sa, ale proste to nevyšlo. Jedna skúška za mnou, ešte ďalšie tri ma čakajú. Najbližšie je tá o týždeň z podnikania a manažmentu, na ktorú musím urobiť projekt, na ktorý som mala celý semester čas, ale ešte som ho ani nezačala robiť. Dobre mi tak. Teraz iba dúfam, že to nejak dám, pretože nedať ten predmet by bola poriadna hanba 😔 Tak mi prosím držte palce.

A ešte k tej dileme. Do Bratislavy prídu v sobotu dvaja slovenskí Youtuberi Expl0ited a Matúš. Budú v takom menej známom obchodnom centre, kde sa otvára akýsi gaming shop a ja neviem, či tam mám ísť. Očakávam, že tam bude možno aj okolo 250 ľudí, čo je relatívne dosť. Na jednej strane si pripadám na takéto srandičky príliš stará, ale na druhej strane by som tam chcela ísť, pretože obaja chalani sú z Prievidze, práve zmaturovali a ktovie, či ešte niekedy budem mať šancu stretnúť sa s nimi. Nie, že by som bola ich nejaká ohromne veľká fanúšička, nemám steny polepené ich plagátmi a keby som niektorého z nich uvidela na ulici, asi by som nevýskala ako zmyslov zbavená, ale aj tak. Pozerám ich videá a páčia sa mi, ale zas nechcem pred mojimi rodičmi vyzerať ako nejaký blázon :D Ale objatie a podpis by za to možno stáli. Ktovie, sama som zvedavá, ako sa nakoniec rozhodnem.

Prežite ešte piatok a užívajte víkend, ktorý bude snáď krajší ako ten minulý. Love ya :*


Divadlo - Sluha dvoch šéfov

26. května 2015 v 9:45 | Džejní |  Pozerám
Hlavné postavy: Francis Henshal (Peter Kočiš), Rachel (Jana Lieskovská), Dolly (Miroslava Drínová), Pauline (Karin Olasová), Stanley (Martin Kaprálik), Alan (Vladislav Plevčík), Gareth (Peter Makranský), Alfie (Tomáš Majláth)
Obsah: Nachádzame sa na oslave zásnub Pauline a Alana. Spieva sa, tancuje sa, je sa. No v tom prichádza správa, že muž, za ktorého sa mala pôvodne Pauline vydať nie je mŕtvy, ako sa predpokladalo, ale je živý. Prichádza teda pokaziť oslavu a dožaduje sa vysvetlenia, namiesto ktorého sú mu radšej ponúknuté peniaze od otca Pauline. Francis Henshal je človek, ktorý už pár dní nič nejedol. Preto keď ho poprosí Stanley, ktorý vraj zabil toho, za koho sa mala Pauline vydať, aby mu odniesol kufor a chce si ho najať ako sluhu, Francis okamžite súhlasí. Hneď potom však za ním dojde aj ten, ktorý údajne vstal z mŕtvych, no je to vlastne jeho sestra-dvojča Rachel, prezlečená za brata, aby dostala na odškodnenie nejaké peniaze. Francis a ani nikto iný o tomto nevie a tak slúži Rachel ako keby bola muž. Má s tým naozaj poriadne opletačky, pretože sa veľakrát preriekne, no snaží sa to silou-mocou zamaskovať. Francis sa zapozerá do účtovníčky Paulininho otca Dolly a tak sa mu hlava popletie ešte o čosi viac. Dozvedáme sa, že Rachel miluje Stanleyho, ktorý však zabil jej brata a preto chcú spolu ujsť do Austrálie. Pauline zneistie, keď si myslí, že Rachel je človekom, za ktorého sa mala pôvodne vydať, a tak Alan musí začať viac bojovať o jej srdce.
Francis má za úlohu prichystať obed v rovnakom čase na rovnakom mieste pre Rachel aj pre Stanleyho, v čom mu pomáha krásny teplý mladík Gareth a starý šedivý a pomalý Alfie. Vznikajú z toho naozaj veľmi zábavné scénky. Občas príde pauza na spievanie, keď sa prestavuje scéna, aby nebolo iba tak ticho. Piesne sú zábavné, milé a Gareth je absolútne zlatíčko. Nakoniec Francis už nevydrží nápor, že je sluhom dvoch šéfov a po tom, ako jednému aj druhému nedorozumením oznámi, že ten druhý zomrel, musí všetko všetkým vysvetliť. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Pauline si môže vziať Alana, Rachel Stanleyho a Francis si môže konečne niečo začať s účtovníčkou Dolly. Všetci sú šťastní a veselo si spievajú ďalej.
Môj názor: Počas celého predstavenia som sa skoro stále smiala. Boli tam naozaj super vtipné pasáže, no samozrejme zase s tým sexuálnym podtónom, ale zvykla som si na to. Najprv som si myslela, že ma pesničky budú príliš rušiť, ale boli fakt super a veľmi sa mi páčili. Jeden polonahý svalnatý herec a jeden, čo sa hrá na milého homosexuála, áno prosím. A keď jedného z nich omylom herečka zbila kabelkou príliš silno, až to musel trochu rozchodiť, kým pokračoval ďalej. Divadlo je proste oveľa lepšie ako film.


Buď ma tieto videá zabijú alebo zachránia

25. května 2015 v 16:38 | Džejní |  Pozerám
TEDx je konferencia, na ktorej rečnia ľudia z rôznych oblastí. Táto konferecia sa koná po celom svete a v júli bude aj u nás na Slovensku, no vstupné stojí príliš veľa, aby som si ho ja osobne mohla dovoliť. Preto som vďačná za videá, ktoré sú prístupné na Youtube. Nebudem sa tajiť tým, že mám najradšej tie, v ktorých rôzni ľudia, nielen odborníci, hovoria o depresii, sebapoškodzovaní a samovražedných myšlienkach. Vždy v ich rozprávaní nájdem kúsok zo svojich pocitov a pomáhajú mi lepšie pochopiť, čo vlastne cítim. Ich preslovy sú inšpiratívne, niekedy až srdcelámajúce, pretože sú také pravdivé, až to bolí. Ak vás to zaujíma, vybrala som pre vás pár videí, ktoré ku mne osobne veľmi silno prehovorili.

Táto sympatická mladá žena hovorí o svojom príbehu s depresiou a tom, akým veľkým tabu je depresia ešte aj v dnešnej spoločnosti. Prirovnáva ju k zlomenej nohe a tá metafora sa mi naozaj veľmi páči, pretože je to aspoň podľa mňa úplne stopercentná pravda.

Pokračovanie v celom článku.

Reading Challenge #19: Triler

24. května 2015 v 11:39 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Strach
Autor: Jozef Karika
Obsah: Hlavný hrdina, vyhorený tridsiatnik Jožo Karský sa vracia do svojho rodného domu, pretože prišiel o robotu a ešte sa aj rozišiel s priateľkou. Matka mu už dávnejšie umrela a otec dožíva v starobinci. Je to v zime, teplota v noci klesá až pod mínus 30°C. Začnú sa diať zvláštne veci. Malé deti sú unášané a Jožo má pocit, že to nejako súvisí s tým, že 27 rokov predtým bola okrem iných detí unesená aj jeho sestra Alica. Spolu so svojimi vtedajšími kamarátmi Otom, Bohušom a Hanou sa všetkých 5 detí vybralo na zimu v roku 1985 do lesa, ktorý dôverne poznali. Už predtým uniesli nejaké dieťa a títo piati boli iba zvedaví. No narazili na niečo veľmi znepokojivé. Odvtedy sú všetci vnútri nalomení a každý to rieši ako vie. Oto zostáva v rodnej dedine, takisto aj Bohuš, ktorý okolo seba stavia ochranné múry a pchá do seba drogy. Hana do svojej rodnej dediny uteká aj s malou dcérkou pred svojím mužom alkoholikom a Jožo nemá kam inam ísť. Všetci piati sa stretnú na jednom mieste za týchto zvláštnych okolností, ktorých svedkami boli taktiež aj v roku 1985. Všetci sa boja o vlastný život, vynárajú sa pred nimi útržky ich vlastných spomienok, na ktoré chceli tak veľmi zabudnúť. Ukrutná zima, zelená hmla, papierové deti, dunivý hukot a tisícky roztrúsených stôp.
Môj názor: Knihu takéhoto žánru som snáď ešte nečítala a ani som si nemyslela, že by sa mi mohla tak veľmi páčiť. Túto knihu som odkladala iba veľmi nerada, som si istá, že keby som mala čas, tak by som ju dokázala prečítať za jeden deň. Naozaj obdivuhodne napísané dielo so správnom dávkou okamihov, pri ktorých vás pri čítaní až strasie. Ak máte radi trileri alebo chcete skúsiť niečo nové, rozhodne odporúčam.


Ten typ človeka - TAG

22. května 2015 v 13:04 | Džejní |  TAGy
Raňajky, obed alebo večera?
Najradšej mám obed, pretože vtedy mám ešte náladu aj chuť niečo variť. Večer sa mi už väčšinou nechce a ráno vlastne tiež nie :D

Keď doješ cereálie, dopiješ mlieko, ktoré po nich zostane?
Cereálie som už nejedla poriadne dlho, ale keď som ich ešte jedávala, tak som mlieko nedopila. Neviem prečo, ale príde mi to proste hnusné.

Keď si v aute, počúvaš CDčká, rádio alebo hudbu z telefónu?
Keby som šoférovala ja, určite by som potrebovala, aby bolo ticho, pretože by ma to rozptyľovalo. Keď šoféruje mama, tak sa počúva rádio, pretože CDčká už žiadne zaujímavé nemáme a počúvaním hudby z telefónu by som si akurát tak zbytočne vybíjala baterku.

Sedíš v lietadle radšej pri okne alebo pri uličke?
Rozhodne pri uličke, pretože aj keď je to iba krátky let (2-3 hodiny), aj tak musím ísť minimálne raz na záchod :D Takže aby som príliš nevyrušovala spolucestujúcich, sedím radšej v uličke.

Skladáš alebo krčíš toaletný papier?
Skladám, s pokrčeným by som nevedela, kde ešte je a kde už nie, takže asi tak.

Umývaš si najprv vlasy, potom telo alebo najprv telo, potom vlasy?
Najprv telo ešte s vlasmi v gumičke, a potom si vlasy rozpustím a umyjem si tie.

Si väčšinou v strese alebo uvoľnená?
Počas školy jednoznačne v strese. Aj teraz mi zo stresu z písomky behá koleno hore-dolu.

Si trpezlivá alebo netrpezlivá?
Vlastne ani neviem. Myslím si o sebe, že som trpezlivá, ale nie som si úplne istá, či je to naozaj pravda. Keď stojím v dlhom rade v obchode, tak sa snažím sústrediť na niečo iné, aby som nemyslela na to, že tam musím stáť a snažím sa byť čo najviac pokojná, pretože ak budem nervózna a netrpezlivá, tak si akurát tak zhorším náladu.

Máš rada všetko naplánované alebo ideš s prúdom?
Rozhodne mám rada všetko naplánované. Nemám veľmi rada spontánne veci, napríklad keby mi niekto prišiel zazvoniť pod dom, že mám ísť von, tak by som s veľkou pravdepodobnosťou odmietla, aj keby som nemala nič iné na práci. Proste mám rada, keď sa s niekým dohodnem na presnom čase, kedy spolu niekam ideme.

Čím si chcela byť ako malá?
Učiteľkou, pretože to bolo jediné povolanie, ktoré som si myslela, že poznám.

Si typ človeka, ktorý robí rád žartíky?
Nie, pretože nemám rada, keď niekto na mne skúša žartíky, preto to nechcem robiť ani ja nikomu inému.

Oblečieš sa radšej ležérne alebo sa rada parádiš?
To záleží hlavne od nálady. Sú dni, kedy by som si najradšej na sebe celý deň nechala pyžamo, ale potom sú aj dni, kedy si chcem obliecť šaty, akurát že ako naschvál je práve vtedy vonku zima alebo fúka poriadny vietor.

Najobľúbenejší kus oblečenia?
Moja nová čierna blúzka s takou vystrihnutou časťou v dekolte, ktorú som si kúpila vo Viedni vo Forever 21.

Keby si hrala na nejaký hudobný nástroj, aký nástroj by to bol?
Veľmi rada by som vedela hrať na klavíre. Podľa mňa je hra na akýkoľvek hudobný nástroj neskutočne super, ale ľudia, ktorí vedia krásne hrať na klavíre ma proste fascinujú.

Londýn alebo LA?
V Londýne som už bola, v LA ešte nie. Vyberám si preto LA, pretože by som sa tam rada raz išla pozrieť. (Najlepšie na VidCon.)

Obľúbené sviatky?
Myslím, že to budú Vianoce.

Aká veľká je tvoja posteľ?
Tak normálne - 80x200cm.

Tetovanie alebo piercing?
Páčia sa mi oboje, ak sú na správnych miestach a nie príliš bizardné. Taktiež by som chcela oboje už asi tak 2-3 roky, ale nenabrala som odvahu a vlastne ani nemám žiadny nápad na tetovanie či to, kam by som si chcela dať piercing.

Koncert alebo zábavný park?
Na koncerte som ešte nebola, v zábavnom parku už párkrát áno. Asi by som si preto vybrala koncert, keby tam mal kto so mnou ísť.

Hudba alebo knihy?
Oba veci sú esenciálnou zložkou môjho života, takže si medzi týmito dvoma naozaj neviem vybrať. Keby som mala žiť život bez kníh, tak by som sa asi poriadne nudila, no bez hudby by bolo iba zvukoprázdno. Naozaj neviem.

List alebo e-mail?
E-mail je samozrejme rýchlejší, ale nie je nad to, keď si v poštovej schránke objavíte list od niekoho. V dnešnej dobe je to naozaj vzácnosť a ja som rada, že som našla človeka, s ktorým si môžem listy písať :3

Sladké alebo slané?
Znova niečo, čo záleží od toho, akú mám náladu. Občas mám pocit, že by som dokázala zožrať všetko sladké, čo nájdem, ale niekedy na sladké vôbec nemám chuť a som ho prejedená. Ale vo všeobecnosti mám ako "snacks" radšej sladké ako slané.

Dokážeš pískať?
Iba trochu, ale dajme tomu, že áno.



Priesvitné tričká, škola a iné nepodstatné veci

20. května 2015 v 20:40 | Džejní |  My diary 2015

Zdravím vás z happylandu 👐

Konečne je letný semester za mnou. Je to krásne. Aj keď mi po ňom zostalo pár nepekných zážitkov, ale čo už, taký je zjavne život.

Napríklad sa stalo to, že sa mi nepodarilo spraviť fyziku, nemám dosť bodov na to, aby som dostala zápočet, teda nemôžem ísť na skúšku a spraviť tento predmet. Ale viete čo? Akosi mi to ani nie je ľúto. Je pravda, že ten predmet si budem musieť prenášať do ďalšieho roka a budú s tým nepríjemné vybavovačky, ale aspoň mám teraz pred sebou 4 týždne a v každý týždeň iba jednu skúšku. Fyzika mi to nekazí. Aj tak som jej absolútne nechápala, takže je vlastne lepšie, že som ju vypustila už pred skúškovým a budem mať na ostatné predmety viac energie a času. Vlastne z toho, že som fyziku nespravila plynú aspoň na teraz samé pozitíva. A to je to hlavné. (Neviem, čo budem hovoriť o rok, ale nech.) V tento stredný deň týždňa mi teda skončil letný semester. Poslednú písomku som dopísala asi pred hodinou a pol na 10 bodov. Potrebovala som dva, takže to som prešla. Nie som zrovna rada, že som mala iba 10 z 20, ale nejak som sa tam v tých príkladoch zamotala. Času málo a prázdna hlava, to boli moje dva najväčšie problémy.


Do konca týždňa si plánujem dať oddych trochu od počítača, možno sa mi konečne podarí zájsť na plaváreň, ktovie. Určite sa zastavím v knižnici a tak trochu mám v pláne navštíviť taký nízkoprahový klub, v ktorom by mali byť nejakí psychológovia-dobrovoľníci a aj nejakí iní ľudia, ktorí tam dojdu takisto ako ja. Je to tam v podstate zadarmo, sú tam nejaké spoločenské hry a podávajú tam iba nealkoholické nápoje, za ktoré sa priamo neplatí, ale môžete darovať nejaký dobrovoľný príspevok. Chcem tam ísť, ale sa aj bojím. No mám pocit, že by som svoj stav mala začať riešiť, sľúbila som si to predtým, ako som išla na pohovor na vedúcu do tábora. Že ak ma tam nezoberú, začnem so sebou niečo robiť po psychickej stránke. Ono sa síce teraz na konci semestra zdá, že je všetko fajn, ale škola ma proste ničí a to sa mi fakt nepáči. Možno ak sa s niekým, kto je na to vyškolený, trochu porozprávam, tak mi pomôže nájsť tú správnu cestu v živote. Pretože teraz fakt iba tápam.


Teraz dosť o škole, na rade sú priesvitné tričká. Som jediná, ktorej nenormálne vadí, že skoro všetky biele tričká sú priesvitné? A pomaly to začína prechádzať už aj na iné farby. Ja neviem, či si výrobcovia myslia, že mne je príjemné nosiť niečo také alebo že budem pod to tričko nosiť ešte jedno alebo ja už fakt neviem. A ide aj o blúzky. Nájsť nepriesvitnú blúzku je fakt hrozná drina. (Zatiaľ sa mi to ešte nepodarilo.) A nie, nehovorím o tom, že mi spod tej blúzky trošku presvitá línia podprsenky (to tiež nemám zrovna rada, ale budiž), ale že tá blúzka je vlastne iba záclona, cez ktorú vidno tak, akoby som na sebe nič nemala. Sorry, ale na leto si chcem kúpiť blúzku nie preto, aby som pod ňou v 40 stupňových horúčavách nosila ďalšie tričko. Ak je priesvitný iba kúsok, akože keď je normálne nepriesvitná blúzka a na nej je ešte ďalšia vrstva zo záclonového materiálu, tak prosím. Ale aby som mala na celom chrbte čosi priesvitné, čo by som si v živote nikam von neobliekla, tak ma to celkom vytáča.

Vďaka, že ste si zase raz prečítali moje random kecy. Dožijte ešte do víkendu, potom bude fajn. Love ya :*


Reading Challenge #18: Kniha odohrávajúca sa v inej krajine

19. května 2015 v 20:17 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Pretties
Slovenský názov: Krásni
Autor: Scott Westerfeld
Obsah: Tally Youngbloodová podstúpila operáciu, vďaka ktorej sa stala krásnou. Všetky jej nedokonalosti boli odstránené, má dokonale súmernú tvár aj vypracované svaly. Chce začať žiť nový život v Novom Krásnove a ako prvé sa chce dostať medzi Krimov, teda rebelantov v Novom Krásnove aj so svojou kamarátkou Shay. Na večierku, na ktorý si majú všetci obliecť masky, sa má konať hlasovanie o tom, koho Krimovia prijmú medzi seba. No na večierku sa objaví človek v maske Špeciálnych prípadov (akejsi polície). Prenasleduje Tally, no tá sa ho nebojí a konfrontuje ho. Zistí, že je to jeden z jej kamarátov, ktorý zostal škaredý. Má za úlohu niečo jej odovzdať, no kým to stihne, prídu naozajstné Špeciálne prípady, a tak musí z večierku ujsť. Povie však Tally adresu, kde sa bude to, čo jej mal dať, nachádzať. Tally zisťuje, že to mieto je na vrchole vysokej veže. Aj so Zaneom sa rozhodne vyšplhať sa hore a nájdu tam list a dve pilulky. List je od Tally, ešte keď bola škaredá. V liste vysvetľuje, že pilulky sú proti léziam, ktoré sú operáciou nasadené do mozgov krásnych ľudí a podporujú tzv. krásne, teda bezstarostné myslenie. Tally vie, že si musí zobrať pilulky, no nedokáže to urobiť sama. Preto sa rozdelí so Zaneom, no nevie, že pilulky nie sú identické. Po tejto udalosti ich oboch nájdu Špeciálne prípady a obom nasadia na ruku náramok, ktorý monitoruje, kde sa nachádzajú, aj čo hovoria. Preto musia byť opatrní. Snažia sa nabudiť všetkých Krimov, aby ich vymámili spod chápadiel krásneho myslenia. Obaja sa snažia chudnúť, aby mohli dať náramky dolu z ruky a ušli preč z mesta do Dymu, kde sa nachádza žena, ktorá im poskytla pilulky proti léziám. Po rôznych komplikáciách a plánovaní nakoniec utekajú vo vzdušných balónoch. Musia vyskočiť (majú špeciálne dosky, ktoré stlmia ich pád), no Tally sa zarozpráva s jedným s Krimov, keď sa márne pokúša presvedčiť ho, aby tiež vyskočil. Chvíľa, kedy mohla bezpečne vyskočiť je preč, Tally sa však nevzdáva. Vyskočí z balónu a čaká, čo sa stane. Podarí sa jej prežiť, nájde ľudí, ktorí žijú mimo mesta, a keď ich prídu navštíviť ľudia z mesta, ktorí ich skúmajú, Tally unesie vznášadlo a podarí sa jej nájsť ostatných, ktorí utiekli z mesta spolu s ňou, ako aj Dymčanov, teda tých, ktorí odmietli stať sa krásnymi a majú liek na krásne myslenie. Ukáže sa však, že Zaneovi ešte v Novom Krásnove nainštalovali do zubu sledovacie zariadenie, preto sa všetci musia rýchlo od neho dostať čo najďalej. Tally zostáva so Zaneom a po oboch si prídu Špeciálne prípady, súčasťou ktorých je aj Tallyna niekdajšia kamarátka Shay.
Môj názor: Prvý diel tejto série som čítala snáď ešte niekedy pred dvoma rokmi. Je to postapokalyptická kniha, teda dej sa odohráva po tom, ako sa stalo ľudstvu niečo hrozné, preto sa museli nájsť nové zdroje energie a musela sa upraviť spoločnosť. V tomto prípade v podobe krásneho myslenia. Kniha sa mi páčila, ale asi tak pred dvomi-tromi rokmi by som ju bola ocenila trochu viac.


Mučenie povolené

19. května 2015 v 20:17 | Džejní |  Téma týždňa
Písané 12. 4. 2015, 20:00.

Zblúdilé duše internetu, zdravím vás.

Mám toho tak neskutočne veľa na srdci. Neviem, čo sa deje. Neviem, prečo sa to deje. Všetko ide ťažko, ťažšie než kedykoľvek predtým. Sen. Snívam? Žijem ešte vôbec? Prežívam, vegetujem, som tu, no prajem si byť inde.

Som iný človek ako pred tým všetkým. Pamätám si miesto, čas aj citové rozpoloženie toho okamihu, ktorý bol prvým krokom k môjmu zániku. Okamih, kedy sa postupne všetko začalo rúcať. Nevedela som, kam idem, ale vydala som sa na cestu zabudnutia. Osamotená, bez priateľov, všetci odišli a nikto nový neprišiel. Kto by už len chcel mať niečo dočinenia s troskou, ktorá má pocit, že jej depresia zožrala mozog? Záchrana v nedohľadne. Odhodená, opustená, sama, tu a teraz. Nemilovaná, odsúdená na večné potulky svetom. Nepotrebná.

Necítim. Urob si prosím na mňa čas, rozpoviem ti celý svoj život, iba ma počúvaj a nič nehovor. Nesúď, pretože nedokážeš pochopiť. Máš zažité niečo podobné? Nikdy to nebude také isté. Nádej nemám, poraď mi, posuň ma tým správnym smerom. Dostaň ma preč z tohto hrozného miesta. Hoď mi záchranné lano, čln, NIEČO. Neodchádzaj, prosím ťa, zostaň.

Mučenie povolené a prečo? Zaslúžim si to, hocičo, čo mi chceš vykričať do tváre. Ublíž mi, pretože to nechcem zvládnuť. Chcem sa zrútiť, zosypať, byť nesvojprávna. Plakať, sebecky a hystericky, trhať si vlasy, búchať päsťami do steny. Zbaviť sa tej tiaže, ktorá ma dostala tak hlboko, že už nevidím svetlo. Nič iba bezodná prázdnota.

V rukách mám svoj život a to rozhodnutie je iba na mne.


Divadlo - Vejár

17. května 2015 v 13:24 | Džejní |  Pozerám
Hlavné postavy: Giannina (Diana Mórová), Crespino (Ondrej Kovaľ), Coronato (Branislav Bystriansky), Candida (Dominika Kavaschová), Evaristo (Ján Koleník), Barón (Vladímir Kobielsky), Susanna (Gabriela Dzuríková), Gróf (Marián Labuda), Geltruda (Zuzana Kocúriková), Moracchio (Branislav Deák)
Obsah: Evaristo je zamilovaný do slečny Candidy a aj ona do neho. No má o ňu záujem aj Barón, ktorý má v očiach Candidinej tety väčšie šance, pretože je barón, teda má vyššie postavenie ako Evaristo. Giannina je dedinská dievka, priatelí sa s Candidou a tiež si na ňu brúsia zuby dvaja muži, no ona má záujem iba o jedného z nich, a to o Crespina. Candide sa v jeden deň zlomý vejár a Evaristo sa za to cíti vinný, pretože tým vejárom príliš šibrinkovala tak trochu kvôli nemu, a preto jej vejár vypadol z balkóna a zlomil sa. Evaristo preto ide kúpiť k Susanne nový vejár, no aby sa nezdalo, že je do Candidy príliš zamilovaný, povie Susanne, že vejár je pre Gianninu. Tej ho aj dá, ale iba na postráženie, no z diaľky to vyzerá, akoby s ňou flirtoval. Toto uvidí Candida a začne mať pochybnosti o tom, že ju Evaristo miluje. Medzitým sa o tom, že Evaristo dal Giannine vejár dozvedia aj jej obdivovatelia - Crespino a Coronato a žiarlia. Bijú sa Gianninu, pretože jej brat ju prisľúbil Coronatovi, no ona chce Crespina. Keď Candida príde ku Susanne, tá jej potvrdí, že Evaristo naozaj dal vejár Giannine, a tak naňho Candida zanevrie. Pozve k sebe domov Baróna, čo poteší jej tetu, ale samozrejme nahnevá Evarista. Ten chce vejár, ktorý si uschoval u Gianniny, dať Candide a tým si ju udobriť, no vejár akosi medzi časom zmenil majiteľa, a tak ho ho musí cez Grófa kúpiť od Baróna za zlatú tabatierku. Všetko sa však nakoniec urovná, Evaristo dá vejár Candide, čím si ju udobrí. Giannina sa dohodne s Coronatom, že ju nechá na pokoji a udobrí sa so svojím milovaným Crespinom. Všetci sú šťastní, takže koniec ako má byť.
Môj názor: Toto divadlo bolo naozaj poriadne vtipné, aj keď teda väčšina vtipov bola tak (občas nie jemne) šmrncnutá sexom. Napríklad, keď si Ján Koleník dal vejár do vrecka, Didi mu tam šmátrala a on, že: To menšie je vejár. A keď jej hovoril, aby mu ho postrážila a ešte stále mal ten vejár vo vrecku, tak jej svojím rozkrokom div, že do ksichtu netrepol. Potom aj Dianin výstup po taliansky bol dobrý a aj keď hovorila blázoooooon a potom namiesto toho Slovenskooooo, tak sa všetci (vrátane mňa šúľali) od smiechu. Veľmi vydarená komédia, svoj účel pobaviť fakt splnila.


I was born too late to a world that doesn't care

15. května 2015 v 19:20 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte ľudia takto v piatok 🌴

Máte sa povznešene? Ja mám dnes pocit, že je ešte iba stred týždňa, ale už je naštastie piatok. Aj keď teda pre mňa skôr na smolu (viem, že také slovné spojenie zrejme neexistuje), pretože som dnes zvorala písomku z fyziky a v stredu ma čaká písomka z pravdepodobnosti a štatistiky. Fujky. Ale teraz k niečomu snáď trochu zaujímavejšiemu. Ako prvé vám chcem poďakovať za veľmi krásne ohlasy na video s viedenskými new in, ktoré som pre vás natočila. Fakt som rada, že sa vám páčilo a snáď niekedy urobím aj nejaké ďalšie. Ešte sa uvidí. Vec, ktorá taktiež súvisí s videami na Youtube je v skutku zvláštna. Rozpoviem vám všetko pekne od začiatku.

Raz (asi pred dvoma mesiacmi) som vďaka skupine na Facebooku, ktorú máme vytvorenú za účelom komunikácie v celom ročníku vysokej školy, ktorú navštevujem, našla odkaz na Youtube kanál dvoch chalanov, z ktorých jeden chodí na moju školu, do toho istého ročníka (nie, že by som si ho niekedy predtým všimla, v ročníku nás je okolo 300). Tak som si povedala, že očekujem nejaké ich videá, aspoň sa zabavím. Ich videá sa mi páčili, možno sa budú páčiť aj vám, tak tu je link na ich kanál. Ich vtipným a výstižným videám by sa podľa mňa hodilo väčšie publikum. A teraz pokračujem ďalej vo svojej story. Zhruba pred dvoma týždňami začali okrem natáčania takých normálnych videí (že chodia po ulici a pýtajú sa rôzne veci okoloidúcich) natáčať od podcast, ktorý je teda k dispozícii aj ako video, aj vo formáte mp3 na ich soundcloude. A stala sa taká vec, ktorou si chalani nejakým spôsobom získali moje srdce a preto vám vlastne o ich kanále píšem. V komentároch pod ich úplne prvým podcastovým videom som nechala pochvalu a otázku do ich ďalšieho podcastu - čo si myslíte o sebapoškodzovaní. (Bola som proste zvedavá na ich reakciu a názor a za zanechanie komentu nič nedám.) Nečakala som, že na tú otázku odpovedia a myslela som si, že otázky vyberajú iba z jedného predošlého podcastu, takže keď neopovedali v o týždeň neskoršom podcaste, tak som si myslela, že už sa proste posunuli ďalej a otázky spred dvoch týždňov už budú ignorovať. No včera, keď som pozerala ich tretí wannabe podcast (tak to oni sami nazývajú), bola som prekvapená a možno aj mierne šokovaná. Musím povedať, že moju otázku poňali tak vo svojom svete, ale ja som bola aj tak potešená. Dozvedieť sa niekoho názor a odpoveď na moju otázku prostredníctvom videa bolo naozaj na nezaplatenie. Síce tam bolo dosť smiechu, ale aj pár trošku vážnejších pasáží. Nebolo to ideálne, ani zrovna najcitlivejšie, ale malo to myšlienku. Aj keď nezašli do hĺbky celej problematiky, nemala som pocit, že by vyslovene odcudzovali, ale trochu srandu si samozrejme robili. (20-roční chalani, musíte im prepáčiť) Mám pocit, že som z nich svojou otázkou dostala viac, ako som vôbec dúfala. Celý podcast vám sem dávam a koho zaujíma iba ich krátka odpoveď na moju otázku, dajte si to na 50-tu minútu:
A dnes som toho chalana, ktorý z nich dvoch chodí na školu tam, kam ja, videla asi prvýkrát naživo. Normálne som sa usmiala a tak celkovo mi to zlepšilo náladu.
Toľko na dnes, aj tak vlastne nemám veľmi o čom rozprávať. Iba samá škola. Love ya :*

(Narween, nakazila si ma písaním zátvoriek, tak aby si vedela :D)

New In z Viedne

13. května 2015 v 10:47 | Džejní |  Nakupujem
Štyria zo štyroch hlasujúcich hlasovali za to, aby som natočila video s vecami, ktoré som si pokupovala vo Viedni. Preto vám dnes predstavujem moje prvé video, v ktorom vám ukazujem oblečenie a iné serepetičky, ktoré som si zadovážila. Dúfam, že sa vám video bude aspoň trochu páčiť a možno niekedy v budúcnosti budete chcieť aj nejaké ďalšie. Sľubujem, že v budúcnosti bude zvuk lepší, pretože teraz tam počuť šumenie zapnutého počítača, ale už sa mi to nechcelo ďalšíkrát natáčať, tak snáď mi to tentokrát prepáčite. Prajem príjemné pozeranie. Love y'all :*



Reading Challenge #17: Kniha, ktorá je v originále v inom jazyku ako angličtina alebo slovenčina

12. května 2015 v 19:18 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Det som er mitt
Slovenský názov: Čo je moje
Autor: Anne Holt
Obsah: V jedno poobedie je unesená 9-ročná Emilie. Na ulici po nej zostane iba školská taška a kytička kvetov. O pár dní na to, je unesený a zabitý chlapec Kim. Bez známok násilia s odkazom: Teraz máš, čo si zaslúžiš. Inger Johanne Viková, matka postihnutého 6-ročného dievčaťa, psychologička a právnička, verejne vystúpi v televízii, a vtedy si ju všimne detektív Yngvar Stubo. Poprosí ju o pomoc pri hľadaní páchateľa, ktorý uniesol Emilie a Kima, no Inger Johanne odmieta, pretože rieši iný prípad. Odcestuje do Spojených štátov, aby sa zoznámila s človekom, ktorý údajne znásilnil malé dievčatko, avšak z väzenia bol predčasne prepustený a celý čas tvrdil, že je nevinný. Keď sa s ním nedokáže o celej veci do detailov porozprávať, odchádza Inger Johanne naspäť do Nórska, kde zisťuje, že bolo unesené ďalšie dievča. Prijíma teda ponuku detektíva a spolu robia na prípade. Najprv musia zistiť, ako sú rodiny unesených detí spojené a prečo páchateľ zanecháva taký zvláštny odkaz. Keď nájdu spojenie medzi obeťami a ich matkami, môžu konečne vyraziť do terénu a klopať na dvere podozrivým. Zhoda náhod je však vec veľmi zvláštna, a tak sa na konci stretávajú príbehy muža, ktorý bol neprávom odsúdený a toho, kto unáša malé deti, aby sa pomstil.
Môj názor: Túto knihu som už raz mala rozčítanú, ale vtedy som na ňu nemala čas, tak som ju vrátila naspäť do knižnice. Teraz nechápem, ako som mohla tú knihu vôbec pustiť z ruky. Autorka píše zaujímavo, príbeh je plný nielen násilia, ale aj ľudských príbehov. Kriminálky väčšinou nečítam, ale táto mala niečo do seba.


Life is about choices - some we regret, some we're proud of

11. května 2015 v 10:27 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte krásavice a krásavci 💋‍

Ako sa máte takto v pondelok? Ja mám práve v tejto chvíli úplne najviac pocit, že je piatok, pretože máme dnes piatkový rozvrh. Je to zvláštne :D Teraz hlavne nemôžem zabudnúť, že o dvanástej musím byť znova v škole. Minulý týždeň prebehol ako vždy, okrem chodenia do školy som nič zvláštne veľmi nerobila. Tento týždeň je posledný normálny týždeň semestra, takže všetky deadline-y poriadne horia a ja neviem, čo skôr robiť. Tak pozerám filmy, seriály, Youtubové videá, čítam knihy, nakupujem, jem a píšem vám. Ale už by som sa fakt mala začať učiť. Budem si potom trepať hlavu o stenu, ak sa mi nepodarí získať body z fyziky aspoň na to úplné minimum. Ostatné dva predmety nehoria až tak hrozne, z tých to nejak dokopem na minimum aj bez priveľkej námahy. Ale aj tak ma čaká fakt veľa práce, aby som sa naučila toľko, aby som dostala dosť bodov na to, aby som sa dostala na všetky skúšky. Tak mi prosím držte palce.

Teraz niečo k minulotýždňovému piatkovému nákupnému výletu. Pôvodne sme s kamoškou plánovali, že pôjdeme na vlak o 7:43, ale obchody aj tak otvárali až o desiatej, tak by to bolo zbytočne skoro. Teda sme išli až o hodinu neskôr a okolo desiatej sme dorazili na krásnu vynovenú viedenskú hlavnú stanicu. Odtiaľ jedným metrom, druhým metrom a boli sme na mieste - na nákupnej ulici Mariahilferstrasse. Začali sme obchodom Lush, kde som hneď minula skoro 20€. To som neskôr trochu oľutovala, aspoň jednu z bômb do kúpeľa som si mohla odpustiť. Vlastne som si kúpila iba jednu bombu do kúpeľa, ktorú som ešte nemala, pretože ostatné mi nevoňali veľmi dobre. Po asi 15 minútach v Lush ma začala jemne bolieť hlava, tak sme zaplatili a pobrali sa ďalej. Navštívili sme Forever 21, kde som si našla fakt krásnu čiernu halenku. Potom sme tuším išli do H&M, tam sa mi nič dostatočne nepáčilo, ďalej sme boli aj v New Yorkeri, C&A, Tally Weijl aj v Bille na čerstvú pomarančovú šťavu. Okolo tretej poobede sme už ani poriadne nevládali chodiť, tak sme sa rozhodli, že sa pomaly poberieme odtiaľ preč. Moji rodičia boli v ten deň tiež na výlete vo Viedni, išli do Prátra, tak som kamošku posadila na vlak naspäť domov a ja som išla za rodičmi. Bola som dokonca aj na jednom kolotoči a potom sme ako zvyčajne boli na veľkej večeri (ja som mala bravčové rebierka). Boli tam s nami aj známi a otcov otec, takže o zábavu a konverzáciu bolo ako-tak postarané. Celkovo to bol veľmi dobrý deň a úspešný nákupný výlet.

Zvyšok víkendu prebehol tak akosi normálne. Boli sme v nákupnom centre a včera chvíľku u známych, ale potom sme s mamou už museli odísť, pretože sme išli do divadla na predstavenie Sluha dvoch šéfov, fakt super komédia. Spievali tam aj pesničky a ja som sa počas celého divadla usmievala, aj keď sme mali miesta v prvom rade na balkóne, čo znamenalo, že som si musela opierať čelo alebo nos o zábradlie, aby som niečo videla. Ale bolo to veľmi fajn.

Na záver na vás mám otázku. Chcete vidieť veci, ktoré som si kúpila vo forme článku alebo videa? Ak vo forme článku, chcete aby to bolo až na konci mesiaca, teda v mesačných new in, alebo už teraz ako viedenské new in? Zahlasujte prosím v ankete. Ďakujem a majte sa krásne :*


Reading Challenge #16: Kniha, ktorá vyhrala Pulitzera

8. května 2015 v 12:09 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: The Old Man and the Sea
Slovenský názov: Starec a more
Autor: Ernest Hemingway
Obsah: Starec Santiago sa sa vyberá na more, aby chytil poriadnu rybu. Chlapca Manolina, ktorý mu často robil spoločnosť, však necháva doma a povie mu, aby išiel loviť ryby s inou loďkou, pretože Manolinovi sa so Santiagom nedarí. Santiago sa dostáva dosť ďaleko na more, keď mu zaberie veľká ryba, ktorá ho začne ťahať po mori. Vo dne aj v noci musí Santiago držať rybu na lane a tá si s jeho malou loďkou robí, čo chce. Keď sa ryba po niekoľkých dňoch ťahania po šírom mori konečne unaví, Santiago ju môže zabiť. Je však príliš veľká na to, aby sa mu zmestila do ľoďky, preto ju priviaže k jej boku a plaví sa naspäť domov. Cestou si však jeho rybu vyhliadnu hladní žraloci. Santiago sa pokúša odohnať ich, no zlyháva, a tak z ryby ubúda, čo vedie k ďalším útokom žralokov. Keď sa vráti do prístavu, z ktorého vyplával a kde sa už oňho všetci začínali báť, z veľkej ryby zostáva iba kostra.
Môj názor: Musím povedať, že od tejto knihy som akosi čakala trochu viac. Samozrejme som vedela, o čom tak zhruba je, ale nenapadlo ma, že by mohla byť naozaj iba o tom, ako starec dňom aj nocou zápasí s veľkou rybou, o čom je fakticky celá kniha. Starcova vytrvalosť bola naozaj pozoruhodná a kniha bola napísaná dobre, ale myslím, že druhýkrát by som si ju už asi neprečítala.


Nákupný wishlist

7. května 2015 v 10:33 | Džejní |  Wishlisty
Keďže sa v zajtra chystám s kamarátkou na nákupy do Viedne, rozhodla som sa, že vám sem napíšem taký môj celkom rozsiahly wishlist vecí, z ktorých by som si aspoň niečo rada zadovážila. A možno poslúži aj ako inšpirácia pre vás, milí čitatelia.



1. kimono
Videli ste v obchodoch tie krásne farebné kimoná z polopriesvitného materiálu? Niektoré majú na konci triasne (netuším ako sa to poriadne povie) a tie sa mi fakt páčia. Predstavujem si, že by som kimono nosila na pláž alebo aspoň na kúpalisko v lete. Aby som stále nemusela chodiť zabalená do uteráku.

2. bezrukávové tričká
Keď som sa prehrabovala svojim šatníkom, zistila som, že bezrukávových tričiek mám naozaj pomerne málo. Najradšej by som bola, keby som našla nejaké so vzorkou a nie s nápisom, pretože takých už mám po krk. Alebo by sa mi páčili jednofarebné a nejakým detailom, čo by ma zaujali. Len prosím už žiadne krátkorukávové tričká s nápisom.

3. halenka/blúzka
V mojom najnovšom new in ste mohli vidieť, že som si kúpila látkové nohavice, do ktorých som sa po prvom dni nosenia úplne zamilovala. Zistila som však, že s tričkom vyzerajú tie nohavice akoby som práve vyliezla z postele. Preto by som bola veľmi rada, keby som v obchode narazila na nejakú tenkú bezrukávovú blúzku/halenku s golierom bielej alebo krémovej farby, ktorá by mi pekne k tým nahaviciam sedela.

4. niečo z Lush
Priznávam sa, že do Viedne chcem ísť najviac asi preto, že je tam najbližší Lush obchod. Pokiaľ neviete, čo to je, predávajú tam bomby do kúpeľa, mydlá,sprchové gély aj rôzne vodičky a olejčeky na vlasy a na telo, všetko krásne voňavé. Je to tam však fakt poriadne drahé, ale našťastie tam nebýva priveľa vecí, ktoré by mi voňali tak nádherne, že by som ich musela mať za každú cenu. Ale 2-3 kúpeľové bomby zrejme skončia u mňa doma.

5. statement necklace
Chcela by som nájsť jeden krásny statement necklace, ktorý by ma naozaj zaujal a bezpodmienečne by sa mi páčil. Veľký, s hocijakým vzorom, ale aby som si na prvý pohľad povedala, že to je presne ten, po ktorom túžim a ten je pre mňa najkrajší na svete.

6. dlhá sukňa/dlhé šaty
Zo skúsenosti viem, že väčšina dlhých sukní a šiat nie je robených na moju postavu. Ale naozaj rada by som sa vo Viedni poobzerala po šatách až po zem, ktoré by na mojej postave nerobili neplechu. Dúfam, že sa mi to podarí, pretože dlhé sukne alebo šaty sú podľa mňa na letné dni úplne ideálne.

7. jumpsuit/playsuit
Mám pocit, že playsuity sa stávajú skoro základom letnej výbavy. (To sú tie kraťasy spojené s tričkom.) Vyrábajú ich vo veľa farbách aj strihoch, ale podobne ako dlhé sukne, väčšina mojej postave nelichotí. Ale aj tak dúfam, že sa mi podarí nájsť nejaký takýto kúsok oblečenia, keď sa poobzerám aj po obchodoch, ktoré u nás nie sú.

8. mašličky do vlasov
Týmto bodom si ešte nie som úplne istá, ale mám pocit, že by sa mi zišli nejaké väčšie mašličky do vlasov (alebo aspoň jedna), ktoré by sa mi taktiež páčili viac ako ktorékoľvek iné, ktoré som kedy videla. Aby som mala väčšiu motiváciu nosiť polorozpustené vlasy.

9. laky na nechty
Som si vedomá toho, že lakov na nechty mám fakt hromadu. Ale vždy zistím, že nejakú farbu, ktorú by som potrebovala, vôbec nemám. Mojím najväčším problémom je, že sa mi páčia úplne všetky odtiene ružovej, takže väčšinou skončím s nimi. No tentoraz by som si celkom rada zadovážila jemne žltú, bledofialovú a možno nejakú nude farbu.

Viem, že vecí na mojom wishliste je naozaj poriadna hromada, no pochybujem o tom, že nájdem všetko, som na tento zoznam spísala. Dúfam však, že aspoň niečo z týchto vecí nájdem a z Viedne odídem s dobrou náladou, že som si kúpila niečo, čo sa mi naozaj páčilo. Čo je na vašom wishliste?


I don't want to hurt anyone except for myself

5. května 2015 v 22:36 | Džejní |  My diary 2015

Čauko kakauko 🍵

Ľudia moji milí, ako ste prežili predĺžený víkend? Aj u vás bolo také na nič počasie a teraz je absolútne leto? Či to iba tu? :D Sem-tam trochu spŕchlo, ale dalo sa to vydržať. Ešte v nedeľu bola zima a dnes skoro tridsiatky. Bola som navštíviť špargľové dni, majáles, v sobotu som bola s bratom v divadle. Chcela by som ísť v nedeľu na ďalšie, sama, na také, ktoré som videla pred trochu viac ako dvoma rokmi, ale jeden herec, ktorý tam hral, spáchal samovraždu. Zaujíma ma, kto a ako ho nahradil. (Som morbídna? Neviem si pomôcť.)

Obnovila som si členstvo v mestskej knižnici. Aby som mala k dispozícii viac kníh aj po anglicky písaných. Minulý týždeň som dočítala prvý diel Hier o život. Už som si stihla pozrieť aj film. Najradšej by som čítala úplne stále. Čítala alebo spala. To by bolo ideálne. Realita mi lezie na nervy. Nechcem byť toľko pri počítači, ale musím urobiť milión vecí. (Prisahám, že ma od scrollovania bolí ukazovák na pravej ruke.) Nechce sa mi, absolútne vôbec. Pred spaním ma chytajú myšlienky, že ako by som mohla zmeniť svoj programík na programovanie k lepšiemu. Ale potom to všetko zavrhnem. Nemám energiu, vedomosti, náladu, proste nič. Nenájde sa nikto, kto by mi chcel hodiť záchranné koleso? Teraz by som konečne mala zájsť na nejaké pekné miesto, kde by som zo seba vysypala všetko, čo ma trápi. Jeden neznámy človek a ja. Viete, na čo narážam? Lenže terapia je nechutne drahá.

Dnes som konečne mala poslednú telesnú. Tuším som doteraz neocenila, akí pekní chlapci tam boli. Bože, objímte ma niekto a dve hodiny ma nepustite. Jeden chalan mi skoro stúpil na nohu, druhý mi hodil loptu, ale ja som ju nechytila a iba mi trepla do ruky. Obaja sa ospravedlnili, ja tiež, pretože mám potrebu za všetko sa ospravedlňovať. Pred týždňom a čosi mi chalan zhodil zo stola kabelku a ja som povedala prepáč. Asi to už bude úplne automatické. Prepáč za to, že existujem a že si zavadil o moju nohu/ruku/kabelku. Mám pocit, že zavadziam.

Inak ide škola ako po masle. Iba sa tak nechávam unášať prúdom. Dve zápočtovky v dohľade a mňa ani nehne učiť sa. Aj tak ničomu nechápem. Už iba dva týždne, posraté dva týždne školy a potom skúšky. Som zvedavá, koľko predmetov bude prenášať. (Je zlé, že sa chcem na všetko vykašľať a odísť do snových lovísk?) Plačem, ani neviem prečo. Myslím to vážne, netuším. Nesúvisí to s hladom, smútkom, šťastím, ani ublížení na fyzickom zdraví. Proste iba nutkanie plakať. Slané potoky sĺz prerastajúce v zúfalý plač nesúci sa nočnou ulicou.


Reading Challenge #15: Kniha, ktorá ťa desí

5. května 2015 v 13:02 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: Goodbye for Now
Slovenský názov: Ahoj z neba
Autor: Laurie Frankel
Obsah: Sam Elling je programátor v internetovej zoznamke. V jeho živote sa zatiaľ nevyskytuje žena, s ktorou by si dokázal predstaviť svoj život a preto vymyslí algoritmus, ktorý spoľahlivo nájde na zoznamke partnera, ktorý sa k danému človeku bude hodiť. Namiesto toho, aby algoritmus bral do úvahy to, čo o sebe používateľ napísal, prehrabe sa mu v e-mailoch a internetovej histórii, a tak zistí, akým je naozaj človekom. Podľa toho mu taktiež hľadá partnera. Samov program funguje nevídane dobre, on sám ide na rande so ženou z tej istej firmy, ktorú mu poradil jeho algoritmus. Dobre sa bavia, ale Sam musí skoro vzápätí odcestovať na služobnú cestu. Na konferencii zažiari, všetkým sa jeho algoritmus páči, ale šéf ho aj tak vyhodí, pretože s takto výborne fungujúcim algoritmom firma nezarába. Sam sa ocitne ako nezamestnaný a jeho priateľke - Meredith - zomrie stará mama. Sam rozmýšľa, ako by jej ju dokázal aspoň naoko oživiť a napadne mu urobiť algoritmus, ktorý číta e-mailovú korešpondenciu medzi Meredith a jej starou mamou a podľa toho vytvára nové odpovede na e-maily, ktoré Meredith posiela. Postupne od e-mailov začne prechádzať k videohovorom. Sam je tak trochu uchvátený tým, že to naozaj funguje a funguje to dobre. Meredith ho presvedčí, že tento vynález si nemôžu nechať pre seba, preto založia firmu, ktorá bude sprostredkúvať "kontakt s mŕtvymi", vlastne iba s ich projekciami, ktoré sa pomocou algoritmu stávajú až príliš skutočnými. Zo začiatku sa vyskytne veľa komplikácií, ktoré treba riešiť, ale Sam nakoniec zdokonalý Neo na veľmi vysokú úroveň.
Môj názor: Musím povedať, že táto kniha ma istým spôsobom naozaj desí. Veď čo keby sa niečo také naozaj stalo skutočnosťou? Rozprávať sa s tými, čo už nie sú medzi nami pomocou technológie, podľa mňa nie je úplne správne. Fascinujúce, to určite áno, ale správne nie. No je to naozaj krásna kniha na zamyslenie, sú tam prejavy lásky medzi Meredith a Samom, porozumenie medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú do Nea, aby sa znova mohli rozprávať s projekciami svojich blízkych. Myslím si, že je to rozhodne niečo, čo by si mal prečítať každý človek žijúci v 21. storočí.


April New In

3. května 2015 v 9:56 | Džejní |  Nakupujem
Minulý mesiac som sa s nakupovaním príliš nerozšupla, čo však plánujem počas tohto mesiaca trošku napraviť. Dúfam, že moje nové veci sa vám budú páčiť a že vás inšpirujú oživiť aj svoj šatník.
Ľahké látkové nohavice s kvietkovaným vzorom, C&A, 19,90 - takého ľahké nohavice sú podľa mňa výborným kúskom do šatníka na nadchádzajúce leto. Podobné som si kúpila minulý rok, ale keďže som neúprosne pribrala asi 4 kilá, už sa do nich pohodlne nezmestím. Preto som sa rozhodla, že si nejaké pekné zoženiem. Pôvodne som chcela s nejakým farebným vzorom, ale necítila som sa v nich dobre, preto som sa rozhodla pre čierno-biele.
Jarný kabát, F&F, po zľave 34,99 - hľadala som slušnejší jarný kabát presne takejto farby. Síce som pôvodne chcela s gombíkmi, ale mame sa žiadny iný nepáčil a na tomto sme sa nakoniec obe zhodli.
Krém na ruky Balea, DM, cca. 1,50 - tento krém som videla prvýkrát asi pred dvoma rokmi, vtedy som ho kúpila kamarátke na narodeniny a odvtedy som ho u nás v DM vôbec nevidela. Preto, keď som tento zazrela v regáli, hneď som po ňom chmatla. Vonia naozaj veľmi pekne.
Hodinky, Koton, 12,99 - už dlhší čas som chcela nejaké pekné nové hodinky, ale väčšina pekných, ktoré som videla boli buď príliš drahé alebo nemali na ciferníku všetky čísielka (verte alebo nie, ale to je pre mňa fakt hrozný problém). Keď som uvidela tieto v obchode s oblečením, do ktorého som sa dostala iba náhodou, už som od myšlienky, že ich chcem mať, neupustila.
Čo pekné ste si minulý mesiac kúpili vy?


Nemožné dievča

2. května 2015 v 23:30 | Džejní |  Téma týždňa
Neboj sa, zvládneš to. Všetci ti veria. Pozerajú sa na teba. Dúfajú, povzbudzujú ťa. Budeš na seba hrdá, to predsa chceš, nie? Ten omamný pocit, že ti patrí celý svet. Byť na chvíľu bez pochybností o svojej existencii. Musíš iba nájsť silu a odvahu na ten prvý krok. Odhodlanie je to, čo najviac potrebuješ. Nie, nie si nemožná.

Musíš sa pre to nadchnúť. Dýchať pre to. Nevzdávaj sa, bojuj ďalej. Viem, že sa ti zdá, že to nikam nevedie. Ale ver mi, na konci tunela je svetlo. Máš na to. Vyťaž z podpory ostatných čo najviac. Všetko, čo sa dá. Nezdá sa to, no je to ľahké. Zapri sa, zatni zuby. Výsledok bude stáť za všetko, čo kvôli tomu obetuješ. Staneš sa novým človekom, ale nikdy nestratíš to, čím naozaj si. Si výnimočná a navždy taká zostaneš. Tvoja podstata sa nezmení, iba trochu smení podobu. Sformuješ svoje krajšie, lepšie, milšie, šťastnejšie ja.

Ver tým, ktorí ťa chcú vidieť na vrchole. Dokážeš sa tam dostať, ale musíš veriť aj sama v seba. Vo všetky svoje schopnosti, pretože nie si nemožná. Občas si môžeš pripradať zbytočná, odhodená, nechcená, ale opak je pravdou. V hĺbke duše to vieš. Cítiš tú lásku, len si ju nechceš pripúšťať. Pretože bez nej by zlé veci išli ľahšie. No nádej navždy zostáva, poháňa ťa vpred, do krásneho neznáma. Neboj sa robiť veci tak, ako ich sama chceš. Tí, ktorí ťa majú radi, pochopia tvoje rozhodnutie, nech je akékoľvek. Budú sa snažiť nasmerovať ťa do bezpečia, ale niekedy musíš aj riskovať. Budú však na teba dávať pozor. Stanú sa tvojou ochrannou sieťou, stlmia tvoj pád. Odváž sa robiť veci, ktoré ťa napĺňajú túžbou po živote. Zahoď za hlavu nepodarenú minulosť. Sústreď sa na prítomnosť. Viem, že na to máš. Všetko, čo potrebuješ ti je k dispozícii. Využi svoje vedomosti na dosiahnutie svojich cieľov. Dovoľ si odmeniť sa za malé víťazstvá. Nemrhaj však vzácnym časom. Rob to, čo pokladáš za dôležité pre svoju budúcnosť.

Nezabúdaj na ľudí okolo seba, nech nezabudnú ani oni na teba. Buď k dispozícii, aj keď tebe k dispozícii často nikto nebol. Nezanevri na spoločnosť, ži svoj život ako najlepšie vieš. Keď nebudeš vládať, popros o pomoc. Tvoje prosby budú vyslyšané, pretože nie si zbytočná. Máš tu svoje miesto. Never nikomu, kto ti povie, že si nemožná. Pouč sa z vlastných chýb, pomáhaj druhým. Tvoje šťastie záleží od tvojich skutkov. Ak chceš nový začiatok, niečo zmeň. Budeš sa cítiť lepšie, potrebnejšie, krajšie. Snaž sa byť úprimná k ostatným, no najmä sama k sebe. To je to najdôležitejšie. Neklam sa, nezastieraj pravdu. Vyslov svoj názor, aj keď sa líši od názoru druhých. Nezotrvávaj na jednom mieste, ak sa na ňom necítiš dobre. Aj keď sa ti zdá, že zmena je niečo strašidelné, skús niečo vo svojom živote zmeniť. Hocijakú maličkosť. Uvidíš, že si potom budeš ďakovať. Stras sa stereotypu, vychutnávaj si dni plnými dúškami. Každý deň príde iba raz. Zažívaj dobrodružstvá, urob dobrodružstvo z každého svojho kroku. Nechaj sa inšpirovať svojimi snami, pretože oni ti ukážu, po čom túžiš v hĺbke svojej duše. Vedz, že najopojnejšie sny sú tie snívané s otvorenými očami. Vytváraj príležitosti pre vlastný rast a skoč po všetkom, čo ťa aspoň trochu zaujme. Ak sa nevieš rozhodnúť, spíš si pre a proti. Počúvaj svoje srdce, svoj vnútorný hlas, zavedie ťa na správne miesto. Neskrývaj sa za jednoslovné či nevyslovené vety. Máš právo na to, aby ťa svet počúval. Zaslúžiš si všetko, po čom túžiš.

Skúmaj svoje myšlienky, ale urob si čas aj na myšlienky druhých. Vnímaj s otvoreným srdcom každého, kto ti bude chcieť niečo povedať. Nie si nemožné dievča, never tomu, ako ťa ostatní onálepkujú. Si jedinečný človek, ktorý má na tomto svete miesto. Ak si to svoje ešte nenašla, hľadaj ďalej. Cestu nech ti spríjemňuje dobrá hudba, knihy a priatelia.


Studené ruky a v srdci prázdnota

1. května 2015 v 18:04 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte moji najkrajší 🎶

Je ešte niekto, komu je práve v tejto chvíli neskutočná zima? Ja mám pocit, že skoro stále iba mrznem. Vonku, doma, v škole. Iba chodenie ma aspoň na chvíľu zahreje, ale zároveň neskutočne vyčerpáva. Počasie sa znova zhoršilo, práve takto na predĺžený víkend ma to celkom štve, ale čo už. Som fakt neskutočne rada, že tento piatok ani budúci piatok nemám školu. Tento týždeň som nerobila nič výnimočné, akurát som často ležala doma v posteli a čítala som si. Už mi realita lezie hore krkom, tak som sa na ňu tak jemne vykašľala a radšej som sa zahĺbila do fikcie. Knihy sú najlepším únikom. A hneď potom nasledujú sny. Dnes sa mi snívalo, že som s kamoškou bývala v prenajatom byte, konkrétne v byte, v ktorom bývala, keď sme sa ako malé spoznali. Teda bol to byt jej rodičov a mesačne sme každá museli platiť 125,15€ (sny sú občas príliš detailné), čo mi vo sne pripadalo celkom fajn. A aspoň som tam mala pokoj od vlastných rodičov, aj keď reálne je ten byt na ten istej ulici, kde bývam :D Normálne som chvíľu mala pocit, že ten sen je reálny, aj keď sa tam stali dosť zvláštne veci, napríklad ten byt mal druhé poschodie, ale nemal schody a museli sme na to druhé poschodie preskakovať z rebríka, ktorý nebol dosť dlhý. Proste zvláštne.


Aby som trochu odbočila od snívania, poviem vám, že som zistila, že z písomky z programovania som dostala 12 bodov z 15, čo je teda celkom úspech. Projekt na ten istý predmet našťastie nemusíme záväzne odovzdať tento týždeň, ale až 20. 5., čo je naozaj veľmi dobrá správa, takže som od začiatku týždňa mala lazy optimistickú náladu, že to v pohode stíham. Aj keď to vlastne až tak úplne pravda nie je. Keď hocikto spomenie slovo programovanie, prebehne mnou pocit úzkosti, pretože viem, že by som niečo mala robiť, ale netuším ako. Proste mi to vôbec nejde a nedá sa síce povedať, že by ma to úplne nebavilo, ale keď vám proste niečo nejde a máte pocit, že tomu absolútne nechápete, tak to trochu deptá. Ešte k tomu by som sa mohla začať učiť fyziku, ak chcem získať 8,1 boda, ktoré potrebujem na to, aby som mohla ísť na skúšku. Ak mi náhodou bude chýbať menej ako 2 body, tak ma asi klepne. Ale tak či tak sa teším na leto. Žiadna škola. Človek by si povedal, že veď do školy už ani vlastne nemusím chodiť, keď sa mi tam tak nepáči alebo si nájsť niečo, čo sa mi páči, ale ja nemám ani najmenšiu predstavu, čo by sa mi mohlo pozdávať. Takže zotrvávam, snažím sa, ale mám pocit, že tak trochu zlyhávam. Hovorím si, že to už bude lepšie, ale to zlepšenie zatiaľ neprišlo. No idem dúfať ďalej.

Aj vám už lezie škola hore krkom? Mne už asi tri roky. Minulý rok som sa tak tešila, že konečne odchádzam z gymnázia, končím, maturita bola úspešne za mnou a teraz je to ešte asi tak stokrát horšie. Najhoršie je asi to, že sa celé dni s nikým poriadne nerozprávam. Nemôžem sa prechádzať po chodbách a sťažovať sa na všetky predmety a učiteľov, na to ako nič nestíham, ani rozprávať sa o knihách, filmoch alebo seriáloch. Chýba mi to. A potom to vypúšťam tu. A už je jedno, kto všetko to tu prečíta, je mi aspoň trochu lepšie, keď svoje myšlienky dám zo seba von aspoň formou písmenok na obrazovke. Navždy vám budem vďačná za to, že toto všetko čítate a píšete super komenty. Love ya :*