♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Červen 2015

Fotky z Prahy (piatok)

30. června 2015 v 9:58 | Džejní |  Fotím












Happiness is a journey not a destination

29. června 2015 v 12:16 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte zlatíčka 🌈

Ako sa máte? Ja som sa už (včera) vrátila z výletíku do Prahy. Bolo tam vážne super 👌 V piatok som síce musela vstávať o pol piatej ráno, aby som stihla vlak, ale nejak som to prežila. Lístok ma síce stál nechutne veľa, ale do Prahy som nakoniec dorazila okolo pol jedenástej. Hneď som zamierila do Mekáču na Václavskom námestí a dala som si ľadový čaj, aby ma trochu zabudil, lebo som sa cítila úplne oťapená :D Myslela som, že zaspím postojačky. Trochu som pofotila a vydala som sa smerom na Staromestské námestie. Potom mi už písala Baruš, že sa stretneme pri New Yorkeri na Václaváku, tak som sa obrátila a išla som naspäť. Stretli sme sa a bola som dosť rada, že som nemusela chodiť po Prahe sama, lebo by som sa asi totálne stratila a hlavne by sa mi vôbec nechcelo a asi by som niekde zaspala :D Takže ďakujem Baruš za spoločnosť (aj za čokoládu 🍫 a lízatko). Prešli sme cez Karlov most, vytrepali sme sa na hrad a ja som to všetko fotila. (Fotky očakávajte v samostatnom článku.) Od hradu sme zamierili do Palladia, aby sme sa naobedovali. Už pekne najedené sme prešli obchody, boli sme v Claire's, Lush, Sephore. V Sephore som si kúpila penu do kúpeľa, aj keď bola poriadne drahá :X Zašli sme aj do kníhkupectva a tam som zazrela knihu 📖 A Work in Progress od Youtubera menom Connor Franta, po ktorej som úplne túžila. Tiež bola riadne drahá, ale Baruš mi ju odobrila, tak som si ju kúpila :D Potom sme sa už museli rozlúčiť, pretože sa do Palladia chystali moji rodičia, ktorí už stihli tiež doraziť do Prahy. Tak sme sa stretli, oni si dali večeru, mali sme s bratom Bubbletea a vybrali sme sa znova do mesta. Pre mňa to už bolo druhýkrát, ale išla som aj tak. Prišli sme na hotel a úplne zničení sme pozaspávali.


V sobotu som sa stretla s kamarátkou, ktorá študuje v Prahe a vyšlo to tak, že tam práve bola. Tak som spolu s ňou a s mojou mamou išla na Petřín, akurát som potom bola jediná, ktorá sa odhodlala ísť hore na rozhľadňu, ale som rada, že som išla. Priplatila som si 80Kč za vyvezenie sa hore výťahom, takže som ani šľapať schody nemusela. Pofotila som výhľad a potom dole som pofotila krásne ruže. Ešte sme boli obzrieť budovu Národného divadla a zase sme sa vybrali do Palladia. Kamoška mi odobrila kúpu krytu na telefón, ktorý síce zatiaľ ani nemám, ale už ho mám objednaný. (Rozmýšľam, že vám veci, ktoré som si kúpila zase ukážem vo videu, páčilo by sa vám to?) Potom sa už musela ísť učiť na poslednú skúšku, tak som zostala sama s mamou. Okolo piatej už došiel brat s ocom z Utuberingu do Palladia, najedli sa (ja som mala Happy Meal z Mekáču so zlatým Minionom 😍) a išli sme naspäť na hotel. Zase jeden vyčerpávajúci, ale super deň.


V nedeľu bol náš posledný poldeň v Prahe. Rozhodli sme sa ísť do Zoo dosť skoro doobeda, pretože okolo pol druhej sme už museli ísť domov. Aj tak sa tam v čase, keď sme odchádzali už skoro ani nedalo pohnúť, pretože tam bolo poriadne veľa ľudí. Mám nejaké fotky zvieratiek, ale tie vám tiež ukážem až v samostatnom článku. Takže v blízkej budúcnosti čakajte články s fotkami. Dokonca sme sa v Zoo vyviezli aj lanovkou, takou jednosedačkovou a bolo to celkom fajn. Vôbec sa nám nechcelo šľapať do kopca, pretože už aj z dní predtým nás všetko bolelo :D Ale Zoo bola super :3 Ešte sme sa naobedovali a išli sme domenkov. Cesta bola v pohode, zistila som, že keď ideme po diaľnici, tak v pohode môžem v aute čítať knihu, iba v meste mi to vadí, pretože je tam príliš veľa zatáčiek a spomaľovaní. S výletom som teda viac ako spokojná. Ako ste si užili víkend vy? Majte sa krásne, love ya :*


Reading Challenge #22: Povinné čítanie, ktoré si neprečítala

27. června 2015 v 13:28 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Rysavá jalovica
Autor: Martin Kukučín
Obsah: Adam Krt ide na trh predať krpce a má za úlohu kúpiť kravu. Krpce predá a chce kúpiť kravu, už si aj vyberie, ale nevšimne si, že je stará, pretože ten, čo ju predáva, krave odpílil rohy. Aj tak tú kravu chce kúpiť, ide ju spolu s predávajúcim zapiť do krčmy, ale tam sa nakoniec nepohodnú na cene. Adam ide naspäť na trh pokupovať veci, ktoré mu nakázala jeho žena, aby videla, že na ňu myslí. Keď už ide domov, pred krčmou uvidí stáť kravu, príde dovnútra a tam narazí na Adama Trnku. Je to jeho sused a už nejaký čas sú pohádaní. Zapijú však všetky nezhody medzi sebou a Krt chce od Trnku kúpiť kravu. Vtedy sa tam objaví Trnkova žena, vyhreší muža a odkíde domov. Adamovia sa dohodnú na cene kravy, Krt dá Trnkovi peniaze a idú von, aby si Krt vzal kravu. Tá tam však nie je. Krt ide zronený a dosť pripitý domov, trochu sa stratí a vidí psa s vázou zaseknutou na hlave, čo ho v noci a opitého dosť vyľaká. Porozbíjajú sa mu všetky veci, ktoré pokupoval a žena ho doma vyhreší. Adam Krt odchádza, pretože cíti, že zlyhal a nevracia sa celý deň. Jeho žena je z toho zúfalá, poprosí suseda Adama Trnku, aby išiel jej manžela hľadať. Medzitým sa dozvie, že krava je bezpečne v Trnkovcov. Prejde niekoľko dní, až sa nakoniec Trnkovi podarí nájsť Krta. Privádza ho domov a vysvetľuje mu, ako to vlastne bolo s tou rysavou jalovicou.
Môj názor: Vlastne bola tá poviedka úplne taká istá, ako nám v škole x-krát hovorili :D Ale keď už som sa odhodlala do Reading Challenge, rozhodla som sa, že si práve toto prečítam, pretože Rysavá jalovica je podľa mňa poviedka, ktorá je všetkým známa a ja som sa hanbila, že som ju až doteraz neprečítala. Ešte som si chcela prečítať aj Neprebudený, ale žiaľ som už musela vrátiť knihu do knižnice.


We're dancing with the demons in our minds

24. června 2015 v 12:35 | Džejní |  My diary 2015

Čaute všetci okoloskrollujúci 💻

Ako sa máte takto ku koncu školského roka? Známky pouzatvárané? Ja mám konečne všetky skúšky za sebou. Písmenká to nie sú najlepšie (C, C, C, E, Fx), ale aspoň mám prázdniny.


Hneď v deň, keď som mala poslednú skúšku, som si začala hľadať brigádu a aj sa mi hneď na druhý deň ozvali, ale keď som o nej povedala mame, tak povedala, že tú konkrétnu brigádu nemám robiť. Tak som sa na to vykašľala. Pretože ja sa nejdem hádať. Vlastne som v oblasti brigádovania celkom rozpoltená. Na jednej strane by som síce chcela niečo robiť, aby som celé prázdniny iba nesedela doma a aby som mala aj nejaké tie peniaze z toho. Aby som mala nejakú zodpovednosť, ale na druhej strane sa hrozne bojím čokoľvek robiť, pretože sa bojím, že by som to zvorala. Že by sa proste niečo stalo a ja by som si s tým problémom nevedela poradiť, že by sa sťažoval nejaký zákazník alebo že by bol na mňa niekto úplne nepríjemný. Ja som vtedy schopná sa aj rozplakať. A ľudia sú hrozne nevyspytateľní, proste môže dojsť jeden, ktorý bude mať zlú náladu a chuť na niekoho nakričať a ja budem práve v jeho blízkosti. Neznášam konflitky akéhokoľvek druhu. Takže to dopadlo tak, že brigádu zatiaľ žiadnu nemám a tento týždeň som ani vážne žiadnu nehľadala. To hlavne preto, že v piatok idem do Prahy na výlet s celou rodinou a nechcela som začať brigádu s tým, že sorry, ale celý víkend nemôžem pracovať, lebo som preč. Len niektoré firmy zrejme nebudú odpovedať hneď, takže keď začnem znovať rozposielať maily v pondelok, tak tým aj tak zrejme nič nedosiahnem a júl začnem bez brigády. Kurník šopa, je to zložité. Prečo nemôžem mať známych, ktorí by mi niečo dohodili? Skoro všetci ľudia, ktorých poznám, mali svoje prvé brigády zariadené cez nejakú rodinu alebo rodinných známych. (Viem, že mať prvú brigádu vo veku skoro 19 rokov je dosť neskoro, ale o to teraz nejde.) Proste čistý fail in life.


No teraz by som si hlavne chcela užiť výlet do Prahy. Budem tam celý víkend a fakt dúfam, že nebude práve celý tento víkend pršať. Asi by ma porazilo -_- Brat ide na Utubering a ja zvažujem, že by som v piatok skoro ráno nasadla na vlak, aby som mala ešte trochu viac času stráveného tam. No lístky na vlak nie sú zrovna najlacnejšie, takže ešte nie som stopercentne rozhodnutá. Tuším som už ani nič viac nechcela, iba som vám chcela dať vedieť, že idem na výletík. Majte sa krásne.


Reading Challenge #21: Trilógia

22. června 2015 v 10:43 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny názov: The Hunger Games, Catching Fire, Mockingjay
Slovenský názov: Hry o život, Skúška ohňom, Drozdajka
Autor: Suzanne Collins
Obsah: Katniss Everdeen(ová) žije v postapokalyptickom svete. Krajina, v ktorej má svoj domov je rozdelená na dvanásť obvodov a všetky obvody riadi mocné Sídlo na čele s prezidentom Snowom. Každý rok sa usporiadavajú Hry o život na pripomenutie moci Sídla, aby sa už nikdy nezopakovali tzv. Temné dni, na konci ktorých údajne Sídlo zrovnalo so zemou Trinásty obvod. V Hrách o život bojujú dve vybraté deti z každého obvodu - chlapec a dievča medzi 12 a 18 rokov. Katniss žije v baníckom Dvanástom obvode. Jej otca zabilo banícke nešťastie, ale má ešte mamu a malú sestru Prim. A taktiež kamaráta menom Gale, s ktorým chodí často loviť do blízkeho lesa. V deň, kedy sa majú vyberať deti, ktoré sa zúčastnia tohoročných Hier o život, musia mlčky stáť na námestí, kde sú zhromaždené všetky deti od 12 do 18 rokov z ich obvodu. Ako prvé sa vyberá dievčenské meno. Katniss počuje meno svojej sestry a skoro bez váhania sa rozhodne nastúpiť namiesto nej. Z chlapcov je vybratý Peeta, syn pekára, ktorý Katniss kedysi daroval kus chleba. Súťažiaci sa môžu rozlúčiť so svojimi rodinami, nasadnú do vlaku, kde sa stretnú so svojím tímom štylistov a mentorom. Prípravný tím odvedie skvelú prácu na kostýmoch Peetu a Katniss, čím ohúria všetkých obyvateľov Sídla. V šou, ktorá sa koná pred Hrami o život, v ktorej ľudia spoznávajú súťažiacich, sa Peeta prizná, že Katniss miluje. To hrá v jej prospech a do arény, v ktorej sa Hry o život konajú, jej ľudia posielajú rôzne užitočné veci. Obaja čelia nástrahám arény aj ostatným súťažiacim. Každý chce prežiť. Vytvárajú sa spojenectvá. Je vyhlásené, že ak zostávajúci dvaja hráči budú z toho istého obvodu, vyhrajú obaja. Katniss a Peetovi sa to podarí, no hlas im oznámi, že víťaz musí byť nakoniec predsalen iba jeden. Katniss sa preto rozhodne aj s Peetom zjesť jedovaté bobule, no sú včas zastavení. Hry o život vyhrávajú, dostávajú sa von z arény a má pre nich začať život víťazov.
Počas turné víťazov musia v každom obvode preniesť reč, čím zo začiatku spôsobia niekoľko nepríjemných komplikácii. Majú sa začať ďalšie Hry, tentoraz výnimočné, 75. v poradí. Prezident prichádza ku Katniss domov a hovorí jej, aby ho presvedčila o tom, že Peetu miluje, pretože on vie, že to tak nie je. Katniss sa začína báť, čo sa ešte zhorší, keď je oznámené, že na počesť 75. Hier o život sa nebudú vyberať súťažiaci spomedzi detí, ale spomedzi víťazov z obvodov. Všetci víťazi sú samozrejme pobúrení, preto sa chystá vzbura, ktorá však zostáva tajná. Súťažiaci sa v aréne snažia udržať Katniss nažive, pretože je pre boj proti nadvláde Sídla nenahraditeľná. Všetci v tom, že chcela zjesť jedovaté bobule, videli, že sa vzoprela Sídlu. V aréne číhajú rôzne nástrahy, a raz keď je búrka, Katniss aj s pomocou ostatných vystrelí šíp s drôtom vedeným od stromu, do ktorého udrie blesk, do silového poľa, ktoré obklopuje arénu. Aréna sa rozpadáva a Katniss je zachránená ľuďmi, ktoré pripravovali povstanie a odvezená do Trinásteho obvodu, ktorý je vybudovaný pod zemou.
Síce bola zachránená Katniss, ale Peetu zachrániť nestihli, čo im Katniss veľmi zazlieva. Je nútená robiť pre Trinásty obvod tzv. prošoty, kde ukazuje ľuďom akú skazu narobilo Sídlo. Zbombardovalo jej domov - Dvanásty obvod. Niektorým ľuďom sa podarilo zachrániť sa, medzi nimi je aj Gale a mama a sestra Katniss. Peeta je zajatý a v sídelnom vysielaní vyzýva Katniss a celý Trinásty obvod, aby zastavili vojnu. Za to ho ľudia z Trinásteho obvodu nemajú radi, preto Katniss vyžaduje, aby v prípade jeho záchrany dostal imunitu Peeta aj ostatní súťažiaci, ktorých zajalo Sídlo. Prezidentka Trinásteho obvodu jej vyhovie, za čo však vyžaduje od Katniss spoluprácu. Keď vidí Katniss zúboženého Peetu v telke, zosype sa a preto je do Sídla vyslaná záchranná skupina. Peetu aj ostatných súťažiacich zachránia, no Peeta už nie je sám sebou. V Sídle ho podrobili psychickej manipulácii, po ktorej vidí v Katniss nepriateľa. V Trinástom obvode je zostavený tím, ktorý má za úlohu vyliečiť Peetu, čo z počiatku nie je ľahké, ale postupne prichádzajú úspechy. Katniss ide do Druhého obvodu, ktorý ako jediný zostáva pod nadvládou Sídla. Vojakom z Trinásteho obvodu sa podarí dobiť Druhý obvod. Všetci vedia, že sa musia dostať do Sídla, aby ukončili vojnu. Katniss chce zabiť prezidenta. Aj s niekoľkými ľuďmi sa vydáva na cestu, no v Sídle sú rozmiestnené pasce, na ktoré si musia dávať pozor. Pomaly sa nimi predierajú, dostanú sa až do obývanej časti Sídla, no nie bez strát na životoch. Katniss si to vyčíta, ale má svoj cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Keď je už skoro v cieli, pred prezidentovým úradom uvidí ľudský štít, v ktorom sú deti. Zrazu sa k nim znesú padáčiky, ktoré vybuchnú. Na pomoc deťom prichádzajú ľudia z Trinásteho obvodu, medzi nimi aj Katnissina sestra Prim. Nasleduje ďalší výbuch a Katniss sa budí v nemocnici. Vojna je vyhratá, Gale, Peeta aj Katnissina matka sú nažive, no jej sestra neprežila. Prezident Snow je uväznený a čaká na popravu. Tú má vykonať Katniss, ale ešte predtým sa s ním chce porozprávať. Prezident jej naznačí, že výbuch, ktorý zabil jej sestru nemá na svedomí on, ale prezidentka Trinásteho obvodu. Katniss o všetkom začne pochybovať a keď má zastreliť Snowa, namieri na prezidentku Coinovú. Zavrú ju za to a prebieha súdny proces. Nakoniec je však vyslobodená a vracia sa do štvrte víťazov do Dvanásteho obvodu. Uvedomí si, že Gale nie je pre ňu ten pravý, pretože namiesto neho príde do štvrte víťazov Peeta. A žijú šťastne až do smrti.
Môj názor: Mám pocit, že som jeden z posledných ľudí, ktorý si túto trilógiu prečítali. Ani som nevedela, že sa mi bude tak páčiť, ale hneď po prvých stránkach ma táto trilógia zaujala. Tí, ktorí rozmýšľajú, že by si Hry o život prečítali, rozhodne odporúčam.


Kolotoč lží

19. června 2015 v 23:41 | Džejní |  Téma týždňa
Ach, klamanie moje každodenné... Že nie? U vás to snáď tak nie je? Žiadne milosrdné lži, aby sa okolie nedozvedelo, čo si naozaj myslíte? Žiadne zamlčiavanie skutočností, ktoré sa odohrávajú vo vašich hlavách? Poriadne sa zamyslite. Komu a kedy ste naposledy povedali lož?

Klamem. Klamem? Už si ani nie som istá. Žeby sa klamanie stávalo mojou každodennou prácou? Tuším som konečne našla to, čo ma tak hrozne vyčerpáva. Zamlčanie pravdy je sviňa. Prečo nemôžem všetky svoje trápenia vykričať do sveta? Tuším už ani neviem, ako by som to urobila. Nenachádzam slov na to, čo sa deje v mojich myšlienkach. Taká temnota. Je to proste kolotoč lží. Myslíš, že sa to niekedy niekto dozvie? Prečo by sa mal? Už som v klamaní zdatná. (Myslím, že to predsalen pravda nebude. Úplne priamo klamem fakt iba keď je to nevyhnutné.) Ehm, vraj čo sa mi to stalo? Nepamätám sa... Odreninka sem, škrabanec tam. Nabudúce si dám väčší pozor. Aj keď... načo vlastne? Nechceš mi pomôcť? Dostať ma z tejto zapeklitej spleti mojich každodenných lží?

Myslíš, že ti nehovorím pravdu preto, lebo ti neverím? Mýliš sa, nie je to o nedôvere k tebe, ja neverím sama sebe. Neverím, že ti dokážem všetko, čo sa v mojom vnútri deje, poriadne vysvetliť. A ak mám byť úprimná, neverím, že to pochopíš. Aj keď by som mohla uveriť, že to nevytáraš každému, kto bude ochotný počúvať. No nechcem, aby bol môj problém aj tvojím, chápeš? Dosť, čo to prežívam ja, nemusíš aj ty. Aj keď to nakoniec dopadá tak, že klamem vlastne iba sama seba. Všetko, všecičko je v tom najlepšom poriadku. Iba sa nám tu kvôli lžiam a zamlčiavaným pravdám zabíjajú deti a tínedžeri.

Sme nútení klamať, čo to nevidíš? Nikto nechce počuť o tom, ako sa nenávidíme. Každý má vlastné problémy, myslíš si, že ja chcem byť tá, ktorá druhým pridáva ďalšie? Aj keď je možné, že to takto pohnojím ešte viac.


Reading Challenge #20: Kniha napísaná človekom s tvojimi iniciálkami

18. června 2015 v 21:57 | Džejní |  2015 Reading Challenge
Originálny & slovenský názov: Biliard na streche
Autor: Ján Tužinský
Obsah: Peter Opálený si visí zo stropu. Na lezeckom lane s pevne uviazanou sľučkou okolo krku. Ako sa tam dostal? To nám rozpovie rozprávač, pri ktorom sedí anjel. Ten občas nesúhlasne zašuští krídlami a naruší plynulosť deja, ale to mu odpustíme. Na návštevu do mesta, kde Peter žije, sa chystá neznámy vzácny hosť. Petrovou úlohou je dozeranie na to, aby boli všetky sochy v meste čisté, čím poverí svojich podriadených. V jeden deň sa zapletie s Hortenziou Hadovou, keď jej muž, s ktorým Peter občas hráva biliard, odíde do kúpeľov. Avšak v kritickej chvíli Peter zlyhá a má pocit, že už nie je chlapom. Na chvíľu ho z krízi zachráni Adelka, no šťastie netrvá večne. Peter prežíva radosti aj strasti života, hrá biliard v podkroví, cíti sa bezmocný, keď jeho priateľa náhliaceho sa za bielou biliardovou guľou prejde auto.
Môj názor: Poviem vám, bola teda riadna fuška nájsť knihu od autora s mojimi iniciálkami. Keď som narazila na túto knihu, už jej tak trochu absurdný názov ma dosť zaujal, preto som si povedala, že si ju skúsim prečítať. A hneď svojimi prvými slovami sa mi zapáčila a vedela som, že ju dočítam až do konca. Aj keď dej bol chvíľami trochu nespojitý, kniha sa mi páčila. Trochu mi to pripomínalo moju skúsenosť s knihou Šagrénová koža, o ktorej som si tiež myslela, že nemôže byť zaujímavá, veď to bolo povinné čítanie. Toto síce povinné čítanie nebolo, ale predsudky voči slovenskej literatúre má, povedzme si úprimne, asi každý.


4 wannabe umelecké fotky

17. června 2015 v 11:24 | Džejní |  Fotím





Just a bunch of desperate people trying to be a little less desperate together

15. června 2015 v 10:08 | Džejní |  My diary 2015

Čafce pukance 🌽

Uh, oh, takto v pondelok. Mala by som sa učiť. Mala som sa začať učiť už cez víkend. Vlastne som sa mala začať učiť už vo štvrtok. Výsledky z minulých skúšok sú zatiaľ dve Céčka. (A jedno Fx, ale to ma ani na skúšku nepripustili, takže neriešim. Už neriešim radšej nič.)


Minulý týždeň som bola s kamoškou. Dala som jej darčeky k narodeninám, ktoré mala. Vyzerala celkom potešená. Už mám nakúpené aj darčeky pre druhú kamošku, ktorá má narodeniny až 4. júla. Možno jej ešte niečo dokúpim, ak ma niečo zaujme. Ktovie. Každopádne ma dosť bavilo nakupovať darčeky. Len keby boli nejaké peniaze. Ak som spravila minulotýždňovú skúšku a keď hocijako napíšem tú tohtotýždňovú, tak si budem budúci týždeň hľadať brigádu. Fakt, sľubujem. Zosmolím nejaký životopis, zoženiem svoju fotku a idem na to. Keby som len nebola tak hrozne vyberavá. Je také zlé, že chcem mať brigádu, pri ktorej nebudem niekde sedieť na zadku a väčšinu času sa nudiť? Pretože presne to vídavam robiť baby, ktoré brigádujú vo všelijakých stánkoch, napríklad so sladkosťami, ovocím alebo syrom. Radšej budem makať, aby som mala z toho akú-takú satisfakciu, že naozaj aj niečo robím a nielen niekde sedím. Z tábora, kde som bola minulý rok sa mi neozvali aj keď povedali, že sa ozvú. Tak som sa ozvala ja jednej babe, čo bola so mnou minulý rok a povedala mi, že jej sa ozvali. Tak kašlem na to. Zrejme usúdili, že to proste s deťmi neviem. A asi majú pravdu. Aj keď sa snažím vyzerať happy, tak to proste na celý týždeň nie je možné. Som príliš ľahko unaviteľná a keď si nedávam dostatočný pozor, tak zjavne pôsobím smutne. Neviem to kontrolovať.


V sobotu sme boli u známych na ich ako keby chate v Rakúsku. Bola aj trochu búrka, ale iba chvíľku a potom bol naozaj krásny západ slnka :3 (viď fotku ↑) Poriadne som sa zase nadžgala, ale to už tiež neriešim. Pozriem sa do zrkadla a chce sa mi plakať, ale vždy si poviem, že v tej sekunde aj tak neviem urobiť nič, aby som zrazu mala lepšiu postavu. Chce to vydať priveľké množstvo energie. Včera som bola v Aquaparku, bolo tam fajne, takže dobre strávený deň. Ani spálená nie som a to už je čo povedať. Len pekne doudieraná z tobogánov :D


Vo voľných chvíľach pozerám filmy, sťahujem filmy a tak. Už mám z tých filmov, ktoré som videla za posledné tri dni celkom poriadny miš-maš. Ale nevadí. Okrem toho mi na Facebook napísala jedna spolužiačka (akože terajšia), že či by som s ňou a ešte jednou spolužiačkou nešla na kúpalisko. Z ničoho nič mi napísala, nikdy predtým sme ani slovo medzi sebou naživo neprehodili. Takým nejakým spôsobom ma to celkom potešilo. Rozhodne to bolo pre mňa zvláštne. Viete, ja neviditeľný človek a zrazu iba na Facebooku správa, že či nepôjdem niekedy tento týždeň na kúpalisko. Teraz len dúfam, že nebude pršať, aby som mala šancu nadviazať nové priateľstvá. Budem vás informovať o tom, ako to dopadne.
To je nateraz z môjho života všetko. Prosím držte mi v stredu palce. Love ya :*


Narodeninový knižný wishlist

13. června 2015 v 11:27 | Džejní |  Wishlisty
Lauren Oliver: Kým dopadnem
Táto kniha zostala v mojom wishliste ešte od Vianoc, kedy som si ju tiež priala, ale nedostala som ju. V knižnici, ktorú mám blízko som ju nenašla, ale v mestskej knižnici by ju mali mať, tak ak ju nedostanem ani na narodeniny, určite si ju pôjdem požičať odtiaľ. Pretože ma proste zaujala.

Alica Bartková: Návrat
Hľadala som knihu vydanú v tomto roku (do Readind Challenge) a narazila som na túto. Jej popis ma zaujal, nemal by to byť nejaký presladený román, ale niečo trochu viac o živote. Tak uvidím, či sa tejto knihy na svoje narodeniny dočkám alebo nie.

Alice Oseman: Solitaire
Hneď ako som prvýkrát uvidela túto knihu v kníhkupectve, zaujal ma predovšetkým jej obal. A keď som si prečítala zadnú stranu knihy, úplne som sa do nej zamilovala. Túto knihu by som zo všetkých chcela asi najviac.

Timur Vermes: A je tu zas
Neviem, či niekto o tejto knihe počul, ale ja som videla ako o ňej hovorila jedna Youtuberka a videla som ju aj v kníhkupectve. Mala by byť o Hitlerovi v dnešnom Berlíne, čo môže byť podľa mňa dosť zaujímavé. Zrejme to bude trochu iný žáner ako väčšinou čítam, ale tento rok som sa rozhodla trochu experimentovať.

F. Scott Fitzgerald: The Great Gatsby
Túto knihu by som si veľmi rada prečítala po anglicky. Film som videla, DiCaprio to dal veľmi slušne, ale predsalen kniha je kniha. Okrem toho by nemala byť ani príliš dlhá a myslím, že nejaká staršia kniha by sa do mojej knižnice celkom hodila.


4 random fotky

9. června 2015 v 9:30 | Džejní |  Fotím





What if I don't want to be happy so I have a reason to get out?

7. června 2015 v 23:53 | Džejní |  My diary 2015

Čus bus trolejbus 🚌

Ako sa vám žije takto na konci víkendu? Mne celkom normálne. Relatívne dlho som nepísala nič denníčkové, ale mám pocit, že ani veľmi nie je o čom. Minulú sobotu som nakoniec na stretnutie s Youtubermi nešla (Fakt to bolo iba pred týždňom a jedným dňom?), ale vlastne ani nie som prekvapená, že som nešla. Už som bola aj oblečená a proste všetko, ale akosi zlyhala moja komunikácia s rodičmi. Proste som nebola schopná sa ich opýtať, či tam môžem ísť. Tak som namiesto toho išla s mamou do tržnice. A potom ešte určite asi na ďalšie miesta, ale pravdupovediac si to už vôbec nepamätám.

Pesnička z Eurovízie, ktorú ľúbim ❤️

Cez týždeň som sa snažila učiť, išla som na skúšku, ale zatiaľ neviem, či som ju spravila alebo nie. Nechce sa mi tým zaťažovať, do štvrtku by som to už mala vedieť, tak dovtedy na to kašlem. Teraz sa musím sústrediť na iný predmet, ktorý som si samozrejme nechala na poslednú chvíľu. V stredu mám skúšku a neviem absolútne že nič. Lazy piece of shit. Vo štvrtok som si samozrejme povedala, že si dám dva dni oddych a cez víkend s tým začnem. Ale kdeže. V piatok som bola vonku s jednou bývalou spolužiačkou, kecali sme iba tak vlastne skoro o ničom. O ničom a o všetkom zároveň. A potom večer sme boli u známych na záhrade až asi do desiatej večer, pretože na chvíľu prišli. Včerajšok som ako vždy strávila v nákupných centrách, kamoške som na narodeniny kúpila nejaké malé darčeky a tak. A dnes sme boli znova u známych, znova prišli na pár hodín. Pojedli sme, čo sme videli, môže mi byť zle. A budem si za to môcť sama.


Najnovšie robím každý deň brušáky. A áno, viem, že mi to vôbec nepomôže. Ale zistila som, že úplne neznášam, keď začnem dychčať od námahy. Neznášam počúvať dychčanie niekoho iného a neznášam ani svoje vlastné. Zrejme nikdy nebudem mať 50 kíl, aby som mohla vyzerať ako človek. Bože, ako ja neznášam svoje depky, s ktorými sa tak nechutne žije. Hlavne v noci. Už mi to všetko jedno. Asi pred dvomi dňami som konečne zistila, čoho sa bojím. Bojím sa zlyhania v živote. Toho, že sa niečo budem snažiť urobiť, ale nepôjde mi to. Preto sa bojím skúšať robiť nové veci. Myslieť inak. Možno sa bojím, že by to fungovalo a kým by som potom bola? Nechcem sa postaviť na vlastné nohy. Bojím sa života. Tak hrozne moc.
Prosím, majte sa lepšie ako ja práve v tejto chvíli. Love ya :*


4 fotky psíkov (nie mojich)

6. června 2015 v 9:12 | Džejní |  Fotím





May New In

3. června 2015 v 10:11 | Džejní |  Nakupujem
Biela blúzka, H&M, 15 - táto blúzka je mojím najnovším úlovkom. Už asi dva týždne som hľadala nejakú bielu blúzku, ktorá by nebola úplne a dočista priesvitná. Okolo tejto som raz v H&M prešla bez toho, aby som si ju vyskúšala, ale keď som už prešla všetky ostatné obchody, povedala som si, že si ju predsalen vyskúšam. A urobila som veľmi dobre. Ona je z dvoch vrstiev a ešte stále spod nej presvitá farba môjho tela, ale nevidno úplne všetky moje nedostatky. Čo je zvláštne, že som si nikdy nemyslela, že si kúpim tričko na špagetových ramienkach.
Klobúk, Lindex, 20 - raz mi pri prechádzke hrozne pieklo na hlavu, tak som sa rozhodla, že zaobstarať si klobúk by možno nebolo až tak odveci. Síce keď ho chcem nosiť, nemôžem mať drdol, ale v poslednom čase som si aj tak celkom obľúbila nosiť rozpustené vlasy.
Čierno-biele nohavice, H&M, 10€ - tenké látkové nohavice som si už jedny kúpila, ale sú také neskutočne pohodlné, že som si proste musela kúpiť ďalšie. V nich budem toto leto žiť.
Plavky, F&F, 18 - ešte jedny plavky som rozhodne potrebovala, predsalen ide leto. A tieto modré sa mi naozaj veľmi zapáčili.
Biele bezrukávové tričko, New Yorker, 3 - také jedno obyčajné tričko na nosenie k hocičomu. Na leto ako stvorené.
Slnečné okuliare, Six, 11 - problém slnečných okuliarov, ktoré som mala bol, že sa mi do nich hrozne zachytávali vlasy. Preto som sa rozhodla, že si zaobstarám ešte jedny a budem ich striedať.
Lak na nechty, Essence, 1,70 - nejaká jemná broskyňová farba je na leto určite ideálna, čo poviete? Ak keď doma som v zápätí zistila, že skoro rovnakú farbu laku už vlastním. Ale nikomu ani muk.


Sama proti noci

3. června 2015 v 8:16 | Džejní |  My diary 2015
(Ak chcete pozitívny článok, môžete hneď prestať čítať. Vďaka za pozornosť.)
Písané 31. 3. 2015, 20:54.

Ja už naozaj neviem. Už pomaly ani netuším aký je deň. Všetko sa vlečie, ale zároveň ide neskutočnou nadzvukovou rýchlosťou. Taký mám pocit zo svojho života za posledný rok a pol.

Čas vnímam veľmi zvláštne. Je to niečo, čo sa deje iba mimochodom, mimo mňa a deje sa to už tak dlho, že môj mozog to začal ignorovať. Na týždeň ako celok si viem rozpomenúť, vidím, že čísla v kalendári sa menia, ale vôbec si to neuvedomujem. Minulý víkend je tak ďaleko v mojej zahmlenej mysli, ale zároveň dostatočne blízko na to, aby som si naň predsalen ešte dokázala spomenúť, ak veľmi chcem. To, čo sa stalo minulý rok je skoro také vzdialené ako to, čo sa stalo pred pár hodinami.

Bola som na prednáške dnes ráno alebo sa mi to iba snívalo? Sny sú pre mňa v týchto dňoch také skutočné, až ma spánok vyčerpáva. Štyri rôzne sny za noc, stáva sa to aj niekomu inému? A všetky prežívam akoby sa boli naozaj stali. Sú krajšie, zaujímavejšie a veľakrát sa zdajú skutočnejšie ako môj každodenný život. Ako je vôbec možné, že dokážem "normálne" fungovať? Cítila som sa takto vždy a iba teraz som si to začala uvedomovať alebo sa niečo zmenilo? To sa pýtam sama seba každú voľnú chvíľu dňa. Každé ráno som neskutočne unavená, nič nevládzem robiť, iba aspoň naoko existovať. Aby sa nepovedalo.

Od návštevy niekoho, kto by mi mohol pre zmenu možno aj pomôcť ma odrádza iba to, že chcem byť vedúcou v tábore. To je jediný cieľ tohto všetkého, čo tu musím každý deň pretrpieť. A buďme úprimní, práve preto som si niečo také našla, aby som sa nevrhala odniekiaľ len tak do vetra. Ak ma teda chápete. Škola nula bodov, doteraz nechápem, ako je možné, že som už v prvom semestri nebola odtiaľ vyhodená. Ani neviete aká som bola prekvapená, že som vôbec zmaturovala! Nemám absolútne žiadnu chuť riešiť niečo so školou ani s ľuďmi ani s ničím na tomto svete. Chcem žiť vo svojich snoch, prespať celé dni zavretá hocikde bez toho, aby som sa musela starať o to, čo si o mne myslia ostatní.

Viem však, že niečo také mi nebude môcť byť dopriate, preto sa snažím zo všetkých síl pozbierať všetky zvyšky energie a každý deň vyraziť do boja, ktorý sa postupom času od presily na mojej strane stal až príliš vyrovnaným. Ja sa snažím, ale negatívna sila sa snaží takisto neoblomne. A mňa to už pomaly prestáva baviť. Potrebujem niečo, čo ma bude držať pri živote, požičiavam si knihy z knižnice a snažím sa ich čítať, robím si dlhodobé plány, aby ma to, že by som sa cítila príliš vinná, zastavila od uskutočnenia niečoho fakt nenávratného. Pre niekoho hrôza pomyslieť, no môj chlieb každodenný. Naozaj neviem, ako by som mala cítiť niečo iné ako tú nechutnú beznádej a prázdnotu, ktorú som začala veľmi neúspešne zajedať a ktorá ma sprevádza predsalen už trochu pridlho.

Začala som rozmýšľať nad tým, že nechcem mať deti. Akože nikdy. Áno, možno je na takéto úvahy ešte skoro, možno sa to časom zmení. Ale nateraz sa bojím toho, že by som mala vychovávať vlastné dieťa. Hoci aj s podporou manžela. Ono tie prvé mesiace až roky nie sú tie najhoršie, aspoň podľa mňa zatiaľ ako pozorovateľky. Skôr sa bojím, čo by z môjho dieťaťa mohlo vyrásť. Nechcem priniesť na svet človeka, ktorý sa bude cítiť tak isto mizerne ako ja alebo nedajbože bude hnusný k ľuďom okolo seba. To by som fakt už asi neprežila. V tejto chvíli je to samozrejme aj tak jedno, chalana nemám, nikdy som nemala a myslím, že nejaký ten čas ani mať nebudem. Neviem, či by sa vôbec našiel dobrovoľník, ktorý by ma vytiahol z mojich existenčných problémov alebo ktorý by ma aspoň donútil niečo cítiť.

Žeby som si bola vybrala nesprávnu cestu v živote? Alebo mi chýbajú kamaráti, ktorí by ma vytiahli von? Rozhodla som sa pre toto všetko vlastne sama? Je to mojím prístupom, ktorý sa v tejto chvíli mení nehorázne ťažko? Neviem, ale asi mi niekto zabudol dať manuál na šťastie alebo som možno iba zabudla vo veku štrnástich rokov prepnúť v sebe niečo, čo by ma bolo urobila normálnou.


May Favourites

1. června 2015 v 19:00 | Džejní |  Obľúbenôstky
S koncom mája prichádza okrem mojej poriadnej alergie aj ďalšie favourites, teda článok, v ktorom vám prezdradím, aké veci som si počas tohto mesiaca obľúbila alebo čo z toho, čo som zjedla alebo vypila vo mne naozaj zanechalo silnú citovú stopu. Enjoy!

1. nákupy vo Viedni
Na začiatku minulého mesiaca som sa aj s kamarátkou vybrala do Viedne na nákupy. Kúpila som si toho celkom dosť a z nákupov som prišla patrične spokojná. Dokonca som aj natočila video, v ktorom som vám ukázala veci, ktoré som si vo Viedni zaobstarala. Môžete si ho pozrieť tu.

2. mätovo-limetková limonáda
Oh, tej sa naozaj neviem nabažiť a mohla by som ju piť úplne stále. Zoberiete limetku, umyjete ju, z polovice vyžmýkate šťavu a druhú polovicu nakrájate na koľko kúskov sa vám páči. Šťavu aj s lístkami čerstvej mäty a hnedým trstinovým cukrom podľa chuti dáte do mažiarika a pekne pomačkáte, aby sa tie chute spojili. Z mažiarika dáte do džbánu aj s kúskami limetky a zalejete studenou sódou. Môžete pridať aj ľad.

3. drobné ovocie, červený melón
Ďalšia vec, ktorú na neskorej jari a začínajúcom lete úplne milujem je drobné ovocie ako jahody, černice a maliny. Keby neboli tak hrozne drahé, tak by som ich mohla jesť na tony. Takisto je to aj s červeným melónom. Milujem jeho chuť a vyjadám vždy iba tie časti, kde nie sú vôbec žiadne jadierka. Ani tie biele mäkké, čo sa tvária, že nie sú jadierka.

4. losos so špargľou
Na jednu večeru v uplynulom mesiaci sme kúpili špargľu a lososa a mohli sa začať hody. Z internetu som si naštudovala, ako sa robí holandská omáčka a horčicová omáčka a napodiv sa mi obe dosť podarili. Losos so špargľou, zemiakmi a omáčkou bola absolútne mňamka.

5. divadlá
Minulý mesiac som v divadle bola rekordných trikrát. A každý raz s niekým iným. Všetky divadlá boli super. Vejár, Sluha dvoch šéfov aj Tak sa na mňa prilepila. (Článok k poslednému divadlu snáď raz dodám.) Všetko to boli komédie, to som si uvedomila až teraz. A počas každého predstavenia som sa non-stop usmievala, takže ku koncu ma už celkom poriadne začínali bolieť kútiky úst. Teraz budú divadelné prázdniny, ale tuším je jedno divadlo, ktoré bude hrať aj vtedy. Možno sa doňho pôjdem pozrieť.


Niekoľko vecí, ktoré o mne neviete - TAG

1. června 2015 v 9:05 | Džejní |  TAGy
1. Ešte nikdy som na žiadny sviatok nedostala kvety.
2. Zo všetkých sladkostí ma bolia zuby.
3. Rada si pred spaním predstavujem veci, ktoré sa nikdy nestanú.
4. Odkedy je moja kamarátka vegánka, občas uvažujem nad tým, ktoré jedlá z tých, ktoré za deň zjem ja, by mohla jesť aj ona.
5. Od scrollovania na počítači ma neskutočne bolí pravý ukazovák a občas aj celá pravá ruka. #internetkidsproblems
6. Kedysi som si nerada nechávala veci na poslednú chvíľu, ale teraz až do poslednej chvíle nemám motiváciu čokoľvek urobiť.
7. Odkedy si pamätám, mávala som vždy v sobotu na raňajky pečený párok, kúsky slaniny a volské oko bez žĺtka (zrejme sa to potom nevolá volské oko, ale nevadí) s kečupom a čierny čaj.
8. Ešte stále mám pocit, že môj brat je malé dieťa, aj keď má už skoro 13 rokov.
9. Keď vidím mladých ľudí, ktorých som poznala ako malé deti, rozmýšľam, či si ma ešte pamätajú.
10. Na narodeniny a Vianoce rada dostávam knihy.
11. Z náušnic Swarovski ma po celodennom nosení bolia dierky v ušiach.
12. Mám rada kečup, ale nedokážem zjesť paradajky.
13. Kedysi som sa bála ochutnať sushi, ale teraz by som ho mohla jesť každý deň.
14. Asi pred piatimi rokmi som ochutnala hubovú omáčku v jednej reštaurácii a odvtedy mám rada huby.
15. Vec, ktorá sa nezmenila, odkedy som bola malá je, že keď som v reštaurácii a na obrázku vidím k nejakému jedlu oblohu, vždy donútim rodičov povedať, aby mi to jedlo priniesli bez zeleniny.
16. Veľa vecí, ktoré chcem urobiť, neurobím, pretože sa hanbím. #introvertproblems
17. Nemám rada, keď má prednášajúci v prednáške gramatickú chybu (nie, že mu chýba čiarka, ale že namiesto hanba napíše hamba).
18. Keď som hladná, nie je so mnou rozumná reč.
19. Obaja moji rodičia aj brat majú hnedé oči, ale ja ich mám modré.
20. Obdivujem ľudí, ktorí vedia hrať na akýkoľvek hudobný nástroj.

Existujú nejaké zaujímavosti o vás, ktoré radi sharenete? Kľudne píšte do komentárov :)