♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Srpen 2015

August New In

31. srpna 2015 v 13:42 | Džejní |  Nakupujem
Končí sa nám v poradí druhý a tým aj posledný letný prázdninový mesiac, preto je na rade augustové new in, znova v podobe videa. Už som sa konečne snažila hovoriť aj ceny a obchody, kde som jednotlivé veci kúpila :D Viem, že pohľadnice príliš nevidno, nejak mi blblo zaostrovanie, ale fotky z Košíc, Liptovského Hrádku aj Oravského hradu ste mohli vidieť na blogu. Bižutériu a kľúčenky som vám odfotila zvlášť, fotku nájdete pod videom. Enjoy!




4 fotky z Rakúska

30. srpna 2015 v 20:08 | Džejní |  Fotím





I'm twenty stories up on the top

29. srpna 2015 v 21:50 | Džejní |  My diary 2015

Hola cudzinci 😎

Ako sa mi mávate? Dúfam, že ste sa neroztopili v tom fajnom hice, čo zase vonku zavládol a užívate si ešte posledné dni prázdnin. Zase to poriadne rýchlo ubehlo. Aj keď teda ja mám ešte tri týždne k dobru, no radšej vás tým nejdem príliš provokovať :D Ale poviem vám, čo zaujímavé som stihla robiť počas uplynulých dní. Minulý týždeň to nebolo nič prieborné, akurát som bola s tou mojou bývalou spolužiačkou, trochu sme sa porozprávali, o knihách, o škole, o dovolenkách a tak. Bolo to dosť fajn a dúfam, že to ešte niekedy zopakujeme 😊 Potom som ešte minulý týždeň bola aj poslednýkrát s A. pred jej odchodom a už odišla do Holandska, kde bude študovať 😢 Všetci sa tak akosi rozutekali, akurát ja som zostala tu. Ale o tom niekedy inokedy. Teraz sa chcem sústrediť na minulý víkend a tento týždeň.


Cez víkend som bola znova pozrieť Liptov so známymi, ktorí ma zobrali so sebou na výletík. Boli sme pozrieť Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej som skoro umrzla, Oravský hrad, z ktorého ma poriadne boleli nohy a boli sme aj v jednom wellnesse na chvíľu, kde som bola v saunách a bolo to super. V jaskyni sa fotiť nemohlo (resp. mohlo, ale chceli za to plus 10eur), takže odtiaľ mám iba pohľadnicu. Ono aj tak je tá ľadová výzdoba krajšia na pohľadnici, pretože naživo tam vlastne skoro žiadna nebola 😩 Viete, globálne otepľovanie. To bolo v sobotu a v tej deň sme boli aj v tom wellnesse, kde mali asi 10 rôznych sáun a musím sa pochváliť, že som bola vo väčšine a aj sa mi to celkom páčilo. Kedysi som sauny nemohla ani vystáť, pretože som mala pocit, že tam absolútne nedokážem dýchať, ale už je to lepšie a pocit, že sa nemôžem poriadne nadýchnuť, prišiel až po asi piatich minútach vnútri :D Takže som tie sauny dosť rýchlo striedala.


V nedeľu sme potom boli na Oravskom hrade, odtiaľ mám celkom pekné fotky, už ste ich aj mali možnosť vidieť v predchádzajúcich článkoch. Akurát, že prehliadka trvala 2 hodiny a ja som myslela, že ma už asi porazí, ale nejak som to prežila 😄 A práve v ten deň tam bolo také, že Hradná lekáreň a bol tam ujko, čo sa tváril ako starodávny lekár a na všetky bôle ponúkal, že by pomohlo pustiť žilou. (Samozrejme, že je to to jediné, čo som si z celej prehliadky zapamätala. To a ešte pár spôsobov mučenia.) Takže prehliadka bola v zásade fajn, len trochu zdĺhavá. Hrad bol pekný, akurát dosť veľký a jedlo pod hradom mali tiež dobré 🍴


V pondelok sme sa vrátili naspäť domov a celý deň som ešte vlastne strávila u známych doma. V utorok som bola vlastne tiež u nich, piekla som tam tortu pre brata na narodeniny, na tú dostanete onedlho aj recept, tak sa môžete tešiť 🎂 V stredu sme so známymi vyštartovali do Rakúska, najprv do Viedne, potom do jedného iného domčeka, ktorý im je v Rakúsku k dispozícii (myslím, že aj keby som sa snažila vysvetliť vám to, tak by ma nikto nechápal :D) a tam sme chceli predčasne osláviť bratove narodeniny, lenže samozrejme torta zostala u nich doma na Slovensku 😐 Takže sme si len tak opiekli špekačky, mäso, trochu sme si zaspievali, púšťali sme pesničky z Youtube a išli sme spinkať.


Vo štvrtok bol deň bratových narodenín a podľa plánu sme išli do takého zábavného parku, kde zaplatíte horibilnú sumu za vstup a potom máte väčšinu atrakcií, už akoby zadarmo (teda v cene vstupného). Fígeľ bol v tom, že deti do 14 rokov v deň svojich narodenín majú vstup zadarmo, čo bolo celkom výhodné. Okolo obeda sme sa do toho zábavného parku už dotrepkali a začali sme si užívať všetky možné atrakcie aj napriek skoro neúnosnému množstvu ľudí a poriadnemu teplu. Nenechali sme si pokaziť náladu a boli sme na veľkom reťazáku, dvoch rôznych horských dráhach, takej atrakcii, čo sedíte, vyvezie vám to kolmo hore a potom asi pol sekundy padáte voľným pádom a potom to celé tak mykne (ak neviete, o čom točím, nemusíte sa trápiť). Boli sme aj na veľkej šmykľavke aj takej úplnej stupídnosti, že plastové prasatá idú po takých koľajničkách a vy na tých prasatách sedíte. Deň to bol fakt dokonalý a úplne som si ho užila 💗


V piatok sme boli vo viedenskej zoo, pochodili sme ju fakt snáď skoro celú, strávili sme tam asi 6 hodín, v tom poriadnom teple, ale mám kopu super fotiek, zvieratká boli maximálne krásne, proste paráda. Už dlho som do tej zoo chcela ísť, tak sa mi to konečne podarilo. A mali tam aj veľmi dobrú zmrzlinu 🍦 Všetko bolo samozrejme poriadne predražené, ale tak nejak sme to prežili a bolo to také pekné a veľkolepé ukončenie tohtoročných prázdnin. Dnes som akurát bola s mamou a bratom trochu po obchodoch, brat si ešte vybral nejaké tričká ako darček k narodeninám a mne mama kúpila taký jesenný čierny klobúk ako darček k meninám, ktoré som mala minulý piatok. V dohľadnej dobe očakávajte New in, Favourites, recept na tortu, nejaké tie fotky a možno aj recenzie na knihy, ktoré som postíhala prečítať. Všetkých vás ľúbim :*


4 fotky z Oravského hradu #2

27. srpna 2015 v 16:36 | Džejní |  Fotím





Roláda s marhuľovým džemom

26. srpna 2015 v 14:29 | Džejní |  Pečiem a varím
Potrebujeme: 3 celé vajcia, 100g práškového cukru, 100g polohrubej múky, 1 rovná lyžička prášku do pečiva
Postup: Zmiešame vajcia, cukor a 3 lyžice vody, šľaháme do peny elektrickým šľahačom asi 4 minúty. Pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva a zľahka zmiešame. Rozotrieme na papier na pečenie a pečieme na 200°C asi 10-12 minút. Na plnku si zmiešame podľa chuti primerané množstvo marhuľového džemu a masla. Hneď ako vyberieme piškótu z rúry, zatočíme ju do rolády a keď vychladne, odtočíme ju, potrieme džemom s maslom a naspäť zatočíme. Dobrú chuť!


4 fotky z Oravského hradu

25. srpna 2015 v 13:32 | Džejní |  Fotím





Filmíky časť šiesta

22. srpna 2015 v 13:02 | Džejní |  Pozerám
1. Mortdecai
Na začiatok vám ponúkam akčnú komédiu v hlavnej úlohe s Johnnym Deppom, ktorý vás rozosmiať naozaj dokáže. Svojím zvláštnym prízvukom, humorom a výzorom je zaručené, že vás na konci filmu budú bolieť svaly na tvári od smiatia. Inak ide vo filme o hľadanie drahého obrazu, ktorý všetci chcú.

2. Catch Me If You Can
Tuto si v hlavnej úlohe môžete vychutnať dokonalého mladého Leonarda DiCapria, čo je na to, aby bol film dobrý, postačujúce už samo o sebe. Rozvádzajú sa jeho rodičia a on sa rozhodne ujsť z domu. Veľa klame, odvádza pozornosť, až sa mu nakoniec podarí predstierať, že je pilotom, neskôr doktorom, čím kradne fakt poriadne množstvo peňazí. Jedno veľké, trochu heartbreaking dobrodružstvo fešáka.

3. Carrie
Dievčaťu sa vysmeje celá škola, pretože ktosi vypustí na internet video, na ktorom je zosmiešnená. Ona postupne zisťuje, že má zvláštne schopnosti - dokáže hýbať vecami bez toho, aby sa ich dotkla. Aj keď sa jedno konkrétne dievča snaží odčiniť to, čo sa stalo, nepodarí sa jej to a Carrieina pomsta je sladká.

4. The Maze Runner
Zopár chalanov je zavretých v Labyrinte. V jeden deň k nim pošlú Thomasa, ktorý vôbec nie je spokojný s tým, že sú zavretí, že nevie, čo je za bránou, ktorá sa na noc zatvára a tak sa to samozrejme rozhodne preskúmať. Vyhecuje všetkých, aby sa pokúsili z Labyrintu utiecť. Na pokračovanie tohto filmu môžete zamieriť do kina alebo si prečítať knihu.

5. Water for Elephants
Chalanovi, ktorý mal práve promovať na veterine, zomrú pri autonehode obaja rodičia a on sa dozvedá, že mu po nich nezostal žiadny majetok, pretože všetko pripadlo banke. Nevie, čo ďalej, opúšťa školu a keď ide popri koľajniciach, naskočí na náhodný okoloidúci vlak. Ráno zisťuje, že nastúpil do vlaku s cirkusantmi a robí všetko preto, aby mohol zostať s nimi, pretože už nikoho iného nemá.

6. Kill Your Darlings
Príbeh o Alanovi Ginsbergovi v hlavnej úlohe s Danielom Radcliffom je radosť pozerať. Alan prichádza na vysokú školu a ako správny mladistvý sa opíja na párty s kamarátmi a príležitostne berie drogy. Študenstký život ako sa patrí. A aj nejaká láska sa vyskytne relatívne rýchlo.


Filmíky časť piata

20. srpna 2015 v 11:46 | Džejní |  Pozerám
1. The Perks of Being a Wallflower
Romantika, ale aj niečo trochu viac na zamyslenie. A ešte k tomu aj Emma Watson! Celý tento film je vlastne celkom zlatý, trochu smutný, ale najviac proste zaujímavý. Už sa nemôžem dočkať, keď si konečne prečítam aj knihu.

2. Disconnect
Rôzni ľudia sa kvôli internetu dostali do nie príjemných životných situácií a snažia sa ich vyriešiť. Manželský pár prišiel o peniaze, novinárka chce zachrániť chalana, ktorý je prostitút cez internet, chlapec prežíva kyberšikanu. Aký je len ten internet nebezpečný.

3. Restless
Zase také smutnejšie čosi, s Miou Wasikowskou v hlavnej úlohe. Dievča, ktoré zomiera na rakovinu a chalan, ktorý má imaginárneho kamaráta sa spoznajú a on sa silou-mocou snaží o to, aby ju zachránil. Dosť silný príbeh, ale aj tak stále krásny.

4. Speak
Počas letných prázdnin sa dievčaťu prihodí niečo hrozné, o čom nikomu nepovie. Má nočné mory, vracia sa do školy a musí odprezentovať pred celou triedou svoj referát. To odmieta urobiť a pomáha jej jeden spolužiak, ktorý ju obhajuje pred učiteľom, čo učiteľa samozrejme nahnevá. Jej rodičia nechápu, čo sa s ňou stalo a ona iba mlčí.

5. Charlie St. Cloud
Zo všetkých dnešných filmov je podľa mňa toto ten, pri ktorom sa rozplačú snáď všetci. Vidieť plačúceho Zaca Efrona naozaj nie je sranda a som si istá, že minimálne tá jedna scéna prinúti plakať každého. Jeho brat zomrel a on si to dáva za vinu. No aj tak s ním trávi každý deň čas v lese. Spoznáva dievča, ktoré mu chce pomôcť, no on nedokáže a nechce zabudnúť na svojho brata a posunúť sa ďalej.

6. The Vow
Po účasti na nehode si jeho manželka nič nepamätá. On sa rozhodne, že ju získa späť. Boli spolu a boli šťastní, tak prečo by to na druhý pokus malo byť inak? Sledovať môžeme krásny romantický príbeh toho, ako sa dvaja ľudia do seba zamilovávajú po druhýkrát, aj keď táto cesta skrýva veľa rôznych nástrah.



Peklo vystriedal dážď

17. srpna 2015 v 11:56 | Džejní |  My diary 2015

Čaute zmoknutí ľudkovia ☔️

Užívate si dýchateľnejší vzduch? Nevravím, že muselo zrovna začať pršať, ale už mám pocit, že všetko lepšie ako tých 40°C, čo bolo posledné dva týždne 😓 Ale o počasí by stačilo. Idem vám porozprávať o svojom určite pre vás zaujímavom živote. (Taká jemná irónia.) Teda čo som robila počas uplynulého týždňa? Poviem vám, že sama už ani poriadne neviem, čo som robila ktorý deň, ale skúsim si pospomínať aspoň na jednotlivé činnosti.


Viem, že som tlačila fotky a bolo ich asi 50. A to iba za jediný mesiac prázdnin! Budem si musieť čoskoro kúpiť nový fotoalbum. Potom som sa počas týždňa stretla s K. Boli sme len tak v nákupnom centre, trochu sme sa porozprávali a updateli si informácie o živote tej druhej. Napapali sme sa a išli sme ešte na zmrzlinu 🍦, bolo fajn, aj keď samozrejme hrozne teplo. Vo štvrtok som bola fotiť v meste na čiernobiely film, fotky ste už mali možnosť vidieť a nejaké ešte aj uvidíte 📷 Myslím, že z tých 36 sa mi možno aj polovica podarila celkom obstojne. Ešte stále skenujem staré filmy, zatiaľ som asi tak v tretine, ale teraz sa tomu už chcem venovať trochu viac. Vypočítala som, že ak zoskenujem 3 filmy za deň, tie zostávajúce doskenujem za asi 36 dní. Čo je oveľa optimistickejšia predpoveď, ako som pôvodne čakala :D Ale ešte nejaké schované filmy stále niekde sú.


Čo som ešte robila? V piatok som bola s mamou a bratom v Aquaparku, tam bolo supeeeer, vybláznila som sa na tobogánoch, ani rady neboli dlhé, úplne uchvatné to bolo. V sobotu som bola u A. doma, boli sme aj v ich bazéne a inak sme sa rozprávali o všeličom, pozreli sme si nejaké Youtubové videá, ukázala mi, kde bude v Holandsku bývať. Počas celého týždňa som si pozrela nejaké filmíky 🎬, niektoré boli veľmi dobré, niektoré pomenej. Bola som párkrát v Eurovea a jeden deň, keď bola mama s bratom v kine, tak podľa Expl0itedovho Instagramu som vedela, že je v Bratislave a úplne som tušila, že pôjde do Eurovea a tak som tam vonku sedela a dúfala, ale potom sme iž išli domov. A asi o tri dni neskôr vydal video, že robil sociálny experiment v Bratislave a samozrejme v Eurovei, ale bolo to točené až neskôr večer, keď som tam ja už nebola. Bože, tuším musím prestať chcieť ho stretnúť a potom sa mi to možno podarí. Veď viete, zákony schválnosti stále platia.


Dnes je pondelok, brat je v tábore, ja si tu skenujem a o druhej sa mám stretnúť s bývalou spolužiačkou z vysokej školy, tak som dosť zvedavá, čo to dá. Ja som sa s ňou aj tak celkom skamarátila, boli sme v jednej skupine a máme podobné názory a máme rady knihy, pečenie, pekné milé malé nepotrebné vecičky a tak. Celkom sa teším, tak dúfam, že to dopadne dobre. Určite vám dám potom vedieť. Majte sa krásne. Love ya :*


4 čiernobiele analógové fotky

16. srpna 2015 v 9:54 | Džejní |  Fotím







P.S.: Do komentára mi môžete napísať, čo zaujímavé ste tento týždeň podnikli :)

Fotky z Košíc

13. srpna 2015 v 12:06 | Džejní |  Fotím






Fotky z Liptova

10. srpna 2015 v 17:15 | Džejní |  Fotím


Emócie a iné nezmysly

9. srpna 2015 v 19:22 | Džejní |  Téma týždňa
Videla som film Inside Out. Dvakrát. Je super, odporúčam vám ho vidieť. A viete čo? Je o ľudských emóciách. Keď som ho videla prvýkrát, neskutočne som plakala, pretože mi hlavná postava pripomenula mňa samú.

Som rada, že som ten film videla prvýkrát sama doma, lebo som už vedela, čo v kine príde. A keby som to nebola vedela, mohlo sa ľahko stať, že sa v kine rozplačem ako malé decko. It hit too close to home, ako by sa asi mohlo povedať po anglicky. Správanie hlavnej postavy, jej spomienky a všetko, čo sa dialo v jej hlave sa mi dostalo pod kožu. Druhýkrát som už na všetko bola pripravená a neplakala som, ale istú ťažobu na hrudi som aj tak cítila. Ani tak nejde o to, že by som si nedovolila plakať v kine, už som to párkrát urobila, ale raz som ten film oplakala a to stačí.

Niekedy sa nám zdá, že by nám bolo lepšie bez emócií. Bez bolesti, smútku, nepríjemných spomienok, ale to všetko k nášmu životu patrí. Čím skôr sa s tým vyrovnáme, tým to bude lepšie. Emócie sú síce občas svine, ale bez nich by to predsalen nebolo ono. Nič necítiť rozhodne nie je dobrá vec, verte mi. Keď sa vám chce plakať, plačte, aj keď sa vám zdá, že to môže byť pre úplnú blbosť. Je lepšie niečo oplakať ako sa s tým navždy zaťažovať a trápiť.

Áno, mali by sme o svojich pocitoch rozprávať a sama viem, že to veľa z nás nerobí. Dnes som narazila na jeden citát: "The biggest communication problem is we do not listen to understand. We listen to reply." a zdá sa mi taký akýsi smutne pravdivý. Niekedy ani nevnímame, čo nám druhý človek hovorí, iba čakáme na to, aby sme mu mohli niečo odpovedať a znova obrátiť tému rozhovoru na nás. Ak sa nám rozhodne niekto s niečím zveriť, mali by sme ho naozaj počúvať. Pokiaľ sa od nás nevyžaduje odpoveď, odpovedať ani nemusíme. Občas naozaj stačí iba dobre počúvať, objať sa, utrieť slzy z tváre, niekoho poľutovať, keď to potrebuje. Aby sme sa nestali bezcitnými bábkami v rukách zlomyseľnej spoločnosti, kde nikomu na nejakých emóciách nezáleží. Pretože emócie sú dôležitou súčasťou toho, kým sme.

Všetko, čo sa v našom živote stalo, nás urobilo tým, kým sme, či sa nám to páči alebo nie. Videla som bezdomovca, ktorý sa skoro nechal zraziť električkou a prinútilo ma to zamyslieť sa. Nad životom a tak celkovo. Nestala som sa iným človekom, ale mám spomienku, ktorá mi utkvie v pamäti. Nezáleží na tom, že nie je príjemná, teraz je mojou súčasťou. A ja to oceňujem.

Emócie nie sú nezmysly, aj keď sa to niekedy tak môže zdať. Vážte si, že niečo cítite, aj keď to nie je vždy príjemné. A vedzte, že vás mám rada.


Doesn't matter where we are, it's always a good time

8. srpna 2015 v 11:08 | Džejní |  My diary 2015

Ahojte limonádopiči 🍹

(Ignorujme, že v predchádzajúcom slove je veľmi zreteľná nadávka. Slovenčina je skrátka zvláštna :D) Ako prvé sa vám fakt chcem ospravedlniť, že som musela pozastaviť a pozastavenie stále trvá, pretože nevládzem obiehať a naozaj ma to hrozne mrzí. Budem sa snažiť to trochu napraviť, ale z výletov som teraz fakt vyšťavená a z toho tepla vonku ešte viacej. Ale neprišla som sa sem sťažovať.


Prázdniny si užívam. Brat bol na skoro dva týždne preč a stihla som navštíviť Trenčín s kamarátkou a Liptov a Košice so známymi. Fotky postupne popridávam. Bolo naozaj super, neviem, či vás bude zaujímať, čo konkrétne som zažila každý deň, ale aj tak to sem napíšem, pretože si to chcem pamätať. Odkedy som nepísala, brat sa stihol aj vrátiť z tábora, ja som si minulý týždeň tak lebedila, bola som v nákupnom centre a aj som si niečo pekné kúpila, čo určite uvidíte v augustovom new in. Potom v utorok som chcela ísť niekam s kamoškou K. (mám dve kamošky - K. a A., s ktorými sa najviac stretávam a ešte dcéru známych M., takže odteraz ich budem označovať takto), ale akosi sa nám to nepodarilo zorganizovať. Upratovala som bratovu izbu, bola to celkom fuška, ale musím povedať, že ma to až príliš bavilo :D


V stredu som bola na takej akcii v jednom nákupnom centre, kde boli Expl0ited a Gogo a bolo tam príšerne veľa ľudí. Ale tak videla som ich naživo a s odstupom času som vlastne rada, že som tam bola. Takto som si to aspoň vyskúšala a keby som tam nebola, tak by som sa akurát zožierala tým, čo by sa mohlo stať, keby som tam išla. Ale dosť filozofovania. Vo štvrtok som išla s A. na výletík do Trenčína (fotky tu). Vyliezli sme na hrad, aj sme si zaplatili prehliadku a ešte vtedy bolo také normálnejšie počasie, že nie 38°C v tieni. Potom sme si hľadali obed, ja som hľadala pohľadnice a následne poštu, aby som tie pohľadnice mohla poslať ✉️ Všetko dopadlo dobre a pohľadnice snáď došli v pohode tam, kam mali.


V piatok som pôvodne mala večer odísť so známymi na Liptov, ale akosi sa to nepodarilo. Úspešne sme však odišli v sobotu okolo desiatej ráno a kúsok pred druhou sme došli na miesto, kde som si prvýkrát za asi 10 rokov sadla na koňa 🐎 Bolo to úplne super, aj keď teda miestami ma ten kôn veľmi neposlúchal :D Ešte som z toho mala asi ďalšie tri dni svalovicu, ale určite to stálo za to 😊 Asi o štvrtej sme si dali obed, potom sme odišli do známych domu, ktorý majú na Liptove, vybaliť si veci a trochu si oddýchnuť. Večer sme sa vybrali na taký menší kopec, odkiaľ bolo vidieť ďalšie kopce, západ slnka a bolo to tam proste úžasné. Hory všade, kam sa človek pozrie, príroda, niečo úžasné 😍 Závidím ľuďom, ktorí tam mali možnosť vyrastať.


Na nedeľu sme mali naplánovaný výlet na Oravský hrad, ale okolnosti asi nechceli, aby sme sa tam vybrali, pretože sme dostali defekt, tak sa vymieňalo koleso a boli sme sa pozrieť iba na blízkom malom hrade, pri ktorom sme aj obedovali. Ten hrad bol vlastne zrúcanina v rekonštrukcii, ale aj tak to bolo fajn. Večer do domu prišla rodina známych a bolo tam trochu preplneno, čo sa mne teda príliš nepáčilo 😓 Ale potom niektorí odišli a zase bolo fajn. Opekali sme, ako už mávame vo zvyku, nejaké mäsko, klobásky, kukuricu. Neskôr večer už aj poriadna zima bola a ja som bola samozrejme unavená, tak som okolo desiatej už zaľahla spať, pretože na druhý deň bolo treba vstávať pomerne skoro, aby sme stihli vlak do Košíc.


Vstali sme pomerne v pohode, vlak sme stihli a v Košiciach sme boli asi za dve hodinky. Tam však pršalo, čo bol teda poriadny kazič nálady, ale nejak sme to zvládli, odcupkali sme na hotel, kde sme sa znova zvalili na posteľ a oddýchli sme si. Poobede už prestalo pršať, tak sme vyrazili do kaviarne a potom ďalej po Hlavnej ulici vyfotiť si všetko možné 📷 (áno, fotky raz určite budú). Na večeru sme zasadli do tamojšieho Pizza Hutu, druhého na Slovensku. Dali sme si mňam, mňam pizzu a ešte sme sa poprechádzali po osvetlených Košiciach a na chvíľku sme ešte zapadli do kaviarne. Mne sa v ten večer neskutočne točila hlava, ani neviem z čoho, ale bola som rada, keď som mohla konečne zaľahnúť a pospať si.Izbu som mala sama pre seba, bola poriadne veľká, tak som si aj nechala jedno malé svetlo rozsvietené, lebo inak by som sa tam asi predsalen trochu bála.


V utorok som sa zobudila o štvrť na šesť a už som nevedela zaspať. Bola som už aj hladná, ale povedala som si, že počkám do ôsmej, aby som ostatných nebudila príliš skoro. Dali sme si teda raňajky, boli švédske stoly a keďže sme boli dohodnutí s ďalšími známymi, že sa stretneme, tak sme už išli von a znovu sme si na chvíľu sadli do kaviarne (podotýkam, že je to stále tá istá). Odtiaľ sme sa vybrali do takého kreatívneho Steel parku, pretože sme mali so sebou 5ročné dieťa - chlapca. Jemu, ale aj nám sa tam páčilo, dali sa tam vyskúšať rôzne pokusy ohľadom fyziky a bolo to fajn. Potom sme boli na obede, ja som mala Cordon Bleu a následne sme sa už s chlapcom a jeho mamou rozlúčili a išli sme si pozrieť skvapalňovač hélia na Univerzite, pretože nám to známy vybavil. Videli sme teda skvapalňovač a aby sme deň pekne zakončili, vybrali sme sa do košického Auparku, kde sme si kúpili niečo pekné na seba 👚 Ešte sme si dali nejakú rýchlu večeru a šup ho do kaviarne. To už bolo celkom neskoro, takže sme išli spinkať.


V stredu nás čakal posledný výletný deň, o štvrť na šesť večer nám išiel vlak domov, takže sme ešte mali celkom dosť času. Išli sme do múzea pozrieť si Košický zlatý poklad, čo je vlastne veľa zlatých mincí, ktoré sa náhodou v roku 1935 našli v jednom dome v Košiciach. Ešte predtým sme vyliezli na jednu vežu, aby sme videli Košice zhora a na obed sme boli v ďalšej, už poslednej reštaurácii. Mala som penne s brokolicou, kuracím mäsom a nejakou syrovou omáčkou, čo bola úplná mňamka 🍴 To bolo už ale hrozné teplo, skoro nič sme nevládali a aj keď sme pôvodne chceli ísť ešte do Auparku, akosi z toho zišlo. Ja som sa však ešte vybrala kúpiť si niečo na večeru do Billy, aby som vo vlaku tých 5 hodín nehladovala. Na vlak sme prišli dosť skoro, vyrazili sme načas a po ceste sme krásne videli krásne Vysoké Tatry, aj keď Gerlachovský štíť bol samozrejme v hmle 🗻 Domov sme došli niečo po desiatej a ja som si ešte doma vybalila to jedlo, ktoré som akosi nemala chuť zjesť vo vlaku a spokojná som išla spať do vlastnej postele.


Vo štvrtok sme ešte boli u známych (tých istých, s ktorými som bola na výlete) na záhrade, kde som fotila na analógový foťák a niektoré fotky sú aj celkom podarené. Iba sme si iba tak lebedili, bolo poriadne teplo, tak sa nám ani nič nechcelo robiť, akurát sme si trošku opiekli nejaké klobásky a mäská na obed a na večeru. Včera som bola dať vyvolať fotky v nákupnom centre a inak som nič zvláštne nerobila. Pozrela som si najnovší diel Teen Wolf, asi 40 videí na Youtube a film Sleepy Hollow. Čítam Búrlivé výšiny, ale v takomto teple sa mi ani to príliš nechce.


Brat je doma, za chvíľu pôjdeme na dobrý sobotný obed a ja sa posnažím poobede vás všetkých obehnúť. Pozastavenie však ešte stále platí. Dúfam, že sa na mňa za to príliš nehneváte. Neskutočne vás všetkých ľúbim. Užívajte si leto.



4 analógové fotky

7. srpna 2015 v 18:12 | Džejní |  Fotím





Pozastavenie

1. srpna 2015 v 16:23 | Džejní |  My diary 2015
Priznávam sa, že to robím iba veľmi nerada, ale mám proste pocit, že musím pozastaviť, pretože mi nepríde fér, že vás skoro vôbec neobieham a vy mi píšete krásne komenty, aj keď som taká neporiadna. Teda chcem vás upozorniť, že od dnes až do odvolania budem obiehať iba vtedy, keď budem mať fakt čas, čo znamená, že možno iba raz za dva týždne. Články tu možno nejaké budú, ale úplne pochopím, keď ich nikto nebude komentovať, keďže ja budem inak neaktívna. Ale idem sa posnažiť užiť si leto, kým ešte je. Toto leto je oveľa lepšie ako to minulé a ja sa z toho chcem posnažiť vyťažiť čo najviac. Potom vám určite o svojich zážitkoch porozprávam.


Nejaký jeden-dva články možno prednastavím, ale obiehať už nevládzem, mám pocit, že príliš veľa času trávim pri počítači, čo cez prázdniny fakt nechcem. Dúfam, že to chápete. Namiesto toho chcem cestovať, spoznávať nové miesta, fotiť, čítať knižky, stretávať ľudí, užívať si voľno. A vám odporúčam to isté. Love ya :*



P.S.: Do komentárov mi môžete písať, o akej téme by sa vám páčilo, keby som rozprávala vo videu. Jedno moje video na tému, ktoré ste možno ešte nevideli, si môžete pozrieť tu.