♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Večerný výlev

14. června 2017 v 21:36 | Džejní |  My diary 2017

Bonjour tortičky 🍰

Furt mám chuť niečo jesť. Zajedám stres, prázdno, ja už fakt neviem čo, ale nepáči sa mi to. Tak aspoň chodím ráno na zopárhodinové prechádzky len tak, do mesta. Ale nemyslím si, že to príliš pomáha. Myslím v takom zmysle, že asi aj tak priberám, aj keď fakt nechcem. I'm a mess, people.

Plačem až príliš často, je mi smutno bez dôvodu, nič sa mi nechce, stále je to o tom istom. Aj keď teraz ma vlastne čaká vec, ktorú som ešte nikdy nezažila. Obhajoba bakalárskej práce. Zase som si ublížila a neviem nájsť dosť energie na to, aby som znova prestala. Začalo to tou alkoholovou nocou, kedy som potrebovala vypnúť. Lebo nie, ja si alkohol nespájam s dobrou náladou, ale s tým, že sakra, život je na nič, idem sa opiť, vypustiť paru a na chvíľu zabudnúť na všetky problémy. Zrejme pozerám nesprávne filmy a seriály. Alebo mi tieto "ideály" iba utkveli v pamäti, pretože sú mi také blízke. Raz pred veľa rokmi som si vysnila, že keď bude veľmi zle, opijem sa, rozbijem fľašu a podrežem si žily. Niekde na ulici, určite nie doma. A nedokážem na to zabudnúť, pretože stále túžim po tom utekať preč od reality. Ale aj tak dúfam, že nikdy až tak zle nebude.

Večer pred spaním mám v hlave nespočetne veľa scenárov o tom, ako celú tú obhajobu nezvládnem. Napríklad že utečiem predtým, ako vôbec pôjdem dnu. Alebo že budem celý deň nejesť a nepiť, aby mi bolo čo najviac zle. Alebo že budem iba ticho čučať na komisiu a nevyrieknem ani hlások, pretože budem mať v hlave postavenú stenu z vety Ja to neviem. To vravím na základe svojich minulých skúseností. Mala som to šťastie, že som posledné tri roky príliš nemusela chodiť pred tabuľu ani prezentovať niečo pred tridsiatimi ľuďmi a už vôbec nie pred nimi ústne odpovedať. Odvykla som si a teraz ma toto o to viac stresuje. Všetci mi hovoria, ako to zvládnem a ja som si dosť istá, že to predsalen zvládnem, ak neurobím nejakú príšernú blbosť. Ako napríklad nechať sa zraziť autom na ceste do školy. Proste sa budem snažiť dať to na ten prvýkrát, lebo ani neviem, či sa dá ísť na nejaký opravný termín, keby som náhodou dostala FX.

Mám pocit, že priveľa rozmýšľam a málo robím. Dnes som si konečne prečítala posudok od oponenta, zajtra ešte idem za vedúcim ukázať mu, čo som vlastne vytvorila a uvidí sa, čo z toho budúci štvrtok niekedy okolo tretej poobede vzíde. Na jednej strane to chcem mať za sebou, na druhej sa mi vôbec nechce pripravovať sa na to a myslím, že celú tú obhajobu dosť podceňujem. Akože naozaj veľmi. Niektorí ľudia, ktorých poznám, sa učia, poctivo si robia poznámky toho, čo povedia a ja síce trochu stresujem, ale ani ma nehne niečo naozaj spraviť. Veď je ešte časuuuuuu. Ehm, ani príliš nie.


Predvčerom mi napísala nejaká random baba, ktorá je v našej ročníkovej skupine na Facebooku, s tým, že robia nejaký veľký nábor a mám poslať životopis, lebo že vyzerám ako zaujímavý človek :D Akože fakt neviem, čo si od toho sľubujem, lebo ani netuším, o čo sa jedná. Zvyčajne by som na to ani neodpísala, ale teraz som si povedala, že netreba ignorovať volanie vesmíru a za pokus aj tak nič nedám. Ani za jeden spackaný pohovor, ak ma naň vôbec pozvú. Všetko ukáže čas, určite vám dám vedieť, ak by som náhodou len tak ľahko natrafila na super prácu. Vlastne ak by to v tomto prípade vyšlo, práca vlastne prišla za mnou. Ale netreba predbiehať, pretože predpovedám, že mi ani nenapíšu, že by som na nejaký pohovor mala prísť.

Včera som prvýkrát pila pivo u P. Bolo celkom hnusné a dosť rýchlo mi udrelo do hlavy, aj keď som mala asi iba tri glgy. Potom som mala celkom dosť nečakane taký veľmi jemný nazvime to záchvat úzkosti, proste mi trochu príliš začalo biť srdce, musela som sa sústrediť na to, aby som nezačala hyperventilovať, lebo som mala pocit, že nemám v sebe dosť kyslíka, trochu ma klepalo a svet akoby na chvíľu zastal, nebola som schopná vnímať ho, iba som sa snažila nehýbať sa, dýchať a nechať cez seba prejsť tú vlnu, ale príliš sa jej nepoddávať, lebo to by som skončila s reálnym lapaním po dychu s tým, že sa ani neviem poriadne nadýchnuť. A to by bol prúser a poriadna panika. Je zvláštne, ako rýchlo takéto niečo príde, a potom to takisto rýchlo aj prejde a ja sa cítim ako debil, lebo to zvonka musí vyzerať, akoby som to iba hrala. Ale nehrám, fakt. Kto nezažil, asi nikdy nepochopí, ale vtedy proste iba potrebujem čas, ono to prejde, zas bude všetko fajn, len niečo sa v mojej hlave chvíľkovo pokazilo, možno reakcia na niečo, čo niekto spravil, povedal alebo iba na tú hladinu alkoholu v krvi, ktorú som vôbec neplánovala. V takýchto momentoch rozhodne pomáha, keď je niekto pri mne a drží ma, pretože potrebujem vedieť, že nie som sama.

Včera večer som si stiahla aplikáciu, pomocou ktorej sa možno naučím niečo po francúzsky. Duolingo, keby chcel niekto vedieť. Zatiaľ som prešla len také základy, ale je to celkom fajn. Dá sa tam aj spojiť sa s priateľmi, ale to sa mi nechce. Je to taká celkom handy appka, akurát treba mať vždy zapojené slúchadlá, lebo sa ktovie prečo nedá nastaviť, aby tie slovíčka nehovorili nahlas. Aj keď mám vypnutý zvuk, aj keď som dala, že sounds off, tak si to stále ide svoje :D Akože nie je to zlé počúvať reálne ako sa tie veci vyslovujú, ale keď pri tom chcem počúvať hudbu, tak to nie je úplne ono. Taktiež som zistila, že konečne niekto spravil Messenger Lite, tak som si ho okamžite stiahla a konečne mi nešahá do pamäte telefónu, kam nemá. Lebo s tým mám s normálnym Messengerom problém, že mi vždy pri zapnutí vypísal, že aplikácia sa snažila dostať do zabezpečenej oblasti. Normálne mi to zlepšilo náladu, že konečne to bude aspoň trochu vyzerať ako Messenger a nebudem musieť používať nejakú úplne alternatívnu appku z milión päťsto reklamami.

Ah, vysypala som sem za vrece myšlienok a aj tak to ani zďaleka nepokrýva všetko, čo sa odohráva v mojej hlave. Mám asi priveľa času na rozmýšľanie, aj tie svoje prechádzky trávim rozprávaním sa so sebou a riešením nereálnych scenárov aj vecí, čo sa stali. V hlave mi to šrotí, premýšľam nad všeličím možným, ale aj tak to k ničomu prevratnému nevedie. Tak zase nabudúce. Love ya :*

 


Komentáře

1 Lennie Lennie | Web | 15. června 2017 v 10:30 | Reagovat

Duoloingo je super vec! Ja sa tak učím španielčinu, problém je akurát ten, že občas ma to po čase prejde a dlhú dobu to ignorujem, hoci mi chodia aj upozornenia a potom väčšinu vecí, čo som sa predtým naučila, zabudnem :D Ale inak je fajn, že niečo také existuje :-)
Obhajobu dáš, veď keď si to už napísala, dala skúšky, pekne to tak pôjde aj ďalej, neboj, všetko je tak, ako má ;-) A  na tú potenciálnu prácu som tiež zvedavá :P

2 Yasmine . Yasmine . | Web | 15. června 2017 v 19:08 | Reagovat

Bonjouuuur ! ☼
Ranní procházky , i když na ně člověk kolikrát nemá náladu , stojej za to .
Ty stavy uzkosti po alkoholu znam , ale spíš když třeba piju tři nebo čtyři dny nonsstop , tak pak je mi z toho fakt blbě ..

3 Kix*♥ Kix*♥ | Web | 15. června 2017 v 19:49 | Reagovat

Janičko, Janičko ♥ nevěš hlavu... věřím tomu, že všechno dobře dopadne a že ti obhajoba vyjde :-) i když lehké to nebude, to je jasné... já jsem člověk, který má velký problém mluvit před tabulí a vůbec něco prezentovat... když můžu, tak se tomu obloukem vyhýbám... ale někdy prostě není jiná možnost... Občas prostě musíme jít i přes nechuť... nicméně věřím ti a vím, co v tobě je a také vím, že ty to ZVLÁDNEŠ :-) Zvládneš totiž všechno, co budeš  chtít! Jen tomu věřit (i když je občas těžké věřit sama sobě... aspoň já to tak mám)...
Ranní procházky musí být fajn... kdybych mohla, také bych je praktikovala... není ještě takové horko a člověk si provětrá hlavu a těch milion myšlenek, které se v té hlavě kupí a kupí...
Co se týká alkoholu, to reagovat nemůžu, protože nemám zkušenost, ale pochopení ano :-)
Moc bych ti přála, aby práce vyšla, nebo aby se alespoň pro začátek ozvali ... je to dobré znamení! :-)
Držím ti palce ♥ nejen k úspěšné obhajobě, ale celkově... aby bylo líp, i když je to pořád dokola... člověk neustále padá, zvedá se a pak zase padá... v kolotoči pocitů, okamžiků, bolesti, smutku... spánku... nočních můr... opojení...
MYSLÍM NA TEBE ♥

4 Andy Andy | 16. června 2017 v 18:14 | Reagovat

Opila ses ze tri loku piva?

5 Denia Denia | Web | 17. června 2017 v 16:50 | Reagovat

Taky poslední dobou hodně jím, hlavně dneska, kdy trávím čas celý den doma :D.. určitě obhajobu zvládneš, budu ti držet palečky :), stejně tak s tou prací :).
Možná se snaž tolik nepřemýšlet, nebo s snaž přemýšlet nad činnostmi, které plánuješ dělat apod. Jednu dobu jsem taky často uvažovala a nic dobrého z toho nevzejde, akorát depka.

6 Flavia Flavia | 17. června 2017 v 19:29 | Reagovat

jej ahoj,
tu obhajobu zvladnes, budem ti drzat velmi palce! ved ked uz si sa dostala az k nej, to je dost velky krok :))

a len tak od veci, odporucanie serialu - Black Mirror

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.