♥️ denníček ♥️ píšem ♥️ čítam ♥️ pozerám ♥️ počúvam ♥️ nakupujem ♥️ fotím ♥️ outfity ♥️

Niečo sa ma spýtaj

Sny

Možno je riešením sebazničenie

19. ledna 2016 v 20:04 | Džejní
Zase sa mi akosi často snívajú sny, ktoré si chcem zaznamenať, aj keď nikto okrem mňa nebude absolútne chápať, o čom rozprávam. Dnes sa mi sníval sen, ktorý bol heartwarming, ale vlastne aj tak trochu smutný. Ale také už moje sny sú. V sne sa vždy iba ocitnete na nejakom mieste a ani neviete ako. Presne preto moje rozprávanie o mojich snoch je zrejme dosť zvláštne. A okrem toho, pocity sa ťažko opisujú, pretože neviem ako vy, ala veľmi často sú moje sny skôr pocity ako nejaké usporiadané obrazy. Je v nich proste chaos, ale viem, čo cítim.
Dnes sa mi snívalo, že som bola akoby v tábore. Bola som na nejakej ulici, kde boli na akoby byty, ktoré boli vlastne izbami, do ktorých sa vchádzalo hneď z ulice a bývalo nás tam pár báb. Normálne sme tam bývali, cez deň sme sa bavili, boli sme v spoločenskej miestnosti a večer sme chceli ísť na nejakú párty, ktorá ale bola v tom priestore, kde boli aj naše izby. Že sme nemuseli, alebo skôr nemohli výjsť z toho priestoru, kde sme všetky bývali. A boli tam nejaké moje spolužiačky, ale hlavne Ginny a Alexandra, ktoré som síce naživo nikdy nevidela, ale v tom sne som vedela, že to boli ony. Je to moc divné? Ale dobre. Vyobliekali sme sa, baby, ktoré neboli zavreté na tej jednej ulici s nami, k nám pustili a zamierili sme do baru na našej "súkromnej ulici", kde bolo aj karaoke. Tam sme sa zabávali, vonku bola tma, niečo sme vypili a zrazu sa začali diať zvláštne veci. Išlo o to, že ja som sa oddelila od akoby mojej skupinky, s ktorou som do toho baru išla. A na ulici v tom areáli boli aj iné dievčatá, vlastne nás tam bolo celkom dosť, boli tam všelijaké zákutia, spoločné priestory, ale každá z nás mala samostatnú izbu, ktorú sme mali pekne zariadenú, s posteľou a tak. Ale späť k chaotickému deju. Oddelila som sa od svojej skupinky, ktorú tvorili moje bývalé spolužiačky a narazila som na Ginny a Alexandru. Dve baby, ktoré boli na tom mieste, pre to isté, prečo ja, teda mali svoje problémy a už ich ďalej nedokázali riešiť bez niečej pomoci. Začala som sa s nimi baviť, ale vlastne sme tam aj tak nejak pobehovali, kolobežkovali sme sa a toto všetko v noci. Avšak bolo leto, takže bolo príjemne teplo. Rozprávali sme sa hlavne o tom, prečo sme tam, na tom zvláštnom mieste, kde síce ľudia môžu prísť za nami, ale aj sa tam o nás starajú a máme terapie a tak. Nejak to veľmi zvláštne dospelo k tomu, že som niekoho išla hľadať, ale nevedela som ho nájsť. Pobehovala som kade-tade, všetkých som sa pýtala, či toho človeka nevideli a ocitala som sa na veľmi zvláštnych miestach. Hrozne veľa ľudí bolo high a potom si pamätám, že som to skúsila aj ja. Bola som ako opitá, so všetkými som sa objímala, stále som toho niekoho hľadala a nevedela nájsť. Už som sa iba zobudila na druhý deň ráno s tým, že si nič nepamätám a s dorezanou rukou. Tak som išla hľadať Ginny a Alexandru a plakala som im na pleci a hovorila som, že netuším, ako si tie rany zakryjem, pretože ma mali cez víkend prísť navštíviť rodičia a ony ma objímali a hovorili, že všetko bude dobré.

Whether you like it or not, the universe is laughing behind your back

28. prosince 2015 v 21:51 | Džejní
Dnes, v utorok 15. 12. sa vám zdôverím s týmto. Dnes ráno (tesne pred tým, ako som začula kroky svojej mamy, čo značilo, že chcela do roboty odísť bezo mňa a teda som okamžite musela trieliť z postele a zastaviť ju) sa mi sníval sen. S chalanom, mojím spolužiakom. Nič perverzné, iba nechutne krásne. Začiatok si absolútne nepamätám, neviem, čo viedlo k výjavu, ktorý vám idem veľmi v skratke opísať. V mojom sne sme išli niekam v aute mojich rodičov aj s mojím bratom a ja som sa tomu chalanovi oprela o plece, aj keď som vedela, že mu to nie je úplne príjemné. Keď sme v tom sne boli tak blízko, proste som musela. On tam tak sedel, rozprával sa s mojimi rodičmi aj s mojím bratom, neviem o čom, iba som počula, že rozpráva, bola som hypnotizovaná jeho hlasom. Vedela som, že ak sa ho nedotknem vtedy, tak už nikdy. Bola to jediná príležitosť ukázať mu svoju náklonnosť. Aj keď som z neho cítila, že z jeho strany je to úplne inak. Áno, viem, som namotaná, ale dúfam, že ma to cez prázdniny prejde. Ešte by mi ku všetkému chýbalo, aby som sa zamilovala do niekoho, koho nikdy nemôžem mať. Prečo mám slabosť na takých chalanov? Ahh, celé zle. Ale sen to bol pekný. No zrejme a zjavne zostane navždy iba snom.

My dream 9. 6. 2014

9. června 2014 v 18:51 | Džejní
Budete na mňa síce pozerať divne, ale aj tak vám napíšem, čo sa mi dnes snívalo, pretože si to chcem pamätať. Ako skoro celý minulý týždeň, zase sa mi snívalo o škole. Tentokrát o stužkovej/odovzdávaní maturitných vysvedčení. Neviem, ktoré z toho to bolo, pretože v tom sne som ja aj všetci ostatní mali na sebe šaty zo stužkovej, ale nemala som pocit, že to bola stužková. Tak či tak, všetci sme sa viezli v autobuse, pekne vyobliekaní. Rozprávali sme sa o tom, na aké školy chceme ísť a ten autobus vyzeral ako pre väzňov - mal také mreže, ktoré oddeľovali sedadlá ľudí od sedadla vodiča. proste zvláštne. Keď sme došli na miesto, kde sa konala akcia, čokoľvek to už bolo, vystúpili sme z autobusu a ja som uvidela všetkých pekne vyobliekaných učiteľov a učiteľky. Došli sme do nejakej poriadne veľkej sály a mám pocit, že sme aj tancovali. Ja som tam potom behala ako splašená oblečená v mojich dlhých červených šatách zo stužkovej a sem-tam som sa s niekým dala do reči. Všetci sme si posadali na stoličky, ktoré boli pekne v radoch a čakali sme. Počas čakania som sa rozprávala s dvoma spolužiačkami o tom, aké majú vysvedčenie a tak. Proste o škole. Vôbec si však nepamätám, že by sme si nejaké vysvedčenia naozaj v tom sne brali, takže neviem, čo za akciu to vlastne malo byť a prečo sme sedeli a čakali. Ale povedalo sa, že je koniec a že môžeme odísť. A ja som vedela, že pred odchodom musím ešte niečo urobiť. Keďže som videla všetkých učiteľov zrejme poslednýkrát v živote, rozhodla som sa, že sa s nimi musím patrične rozlúčiť. Tak som ich začala objímať. A objímala som aj niektoré spolužiačky a spolužiakov, lúčila som sa s nimi. Boli to také krátke zdvorilostné objatia. No stále som niekoho hľadala a nakoniec som ho aj našla. Bol to môj učiteľ konverzácie z angličtiny. Bol ku mne milý a ja som začala plakať, bolo mi ľúto, že odchádzam a potom som ho objala a v objatí sme zostali asi minútu. Necítila som lásku, vzrušenie, nič také, iba číre šťastie, že ma niekto tak dlho objíma. Potom som sa zobudila. Povedala by som, že z toho vyplýva, že túžim po dllllllhom objatí, aby som sa mohla aspoň na chvíľu cítiť dobre.

My dream 5. 4. 2014

5. dubna 2014 v 9:52 | Džejní
Práve dnes sa mi sníval sen, o ktorý by som sa s vami chcela podeliť. Maturita ma doháňa na každom kroku a dnes sa mi sníval naozaj veľmi nepekný sen. Začal tým, že nám matikárka v škole na hodine ukazovala, že ako máme odpovedať na maturite, pretože sme boli v škole posledný týždeň pred ústnymi maturitami. Povedala nám, ako máme povedať všetko čo vieme a také tie kecy. Snívalo sa mi potom aj trochu o akademickom týždni, že som sa učila, ale som aj bola vonku, niečo som napiekla a bola som na prechádzke s jedným mojím spolužiakom. Pamätám si aj to, že som vo sne mala topánky na platforme, džínsy a nejakú blúzku. Nejaký podrobný sen :D Išli sme hore kopcom po chodníku popri nejakých domoch a rozprávali sme sa. Pamätám si niečo o večerníčkoch, tak možno sme sa roprávali o nich. Môj brat sa kdesi kolobežkoval a pýtal sa ma, prečo nešoférujem, keď som už tak dlho nešoférovala a ja som mu povedala, že sa musím učiť, aj keď som vlastne robila všetko preto, aby som sa učiť nemusela. Tak prišiel pondelok (áno, ešte stále v tom sne, nepresunuli sme sa do reality, aj keď ju to veľmi pripomína) a ja som mala maturitu z matiky. Ráno som sa pekne obliekla, dala som si topánky na platforme a prišla som do školy, ktorá vôbec nevyzerala ako moja škola. Všetci maturanti sme sa zišli v nejakej triede a pridelili nám čísla. Ja som mala ísť až neskôr, mala som trocha ščasu a tak som sa prechádzala po škole, ktoré bola neobyčajne veľká. Išla som dolu nejakými schodmi, kde som stretla moju fyzikárku, ktorá sa ma pýtala, či to viem, že mi drží palce a tak. Išla som s ňou tuším do triedy na hodinu fyziky, ktorú učila a bola tam aj moja matikárka. Hodina sa skončila a ja som mala ísť maturovať z matiky. Chcela som si ešte niečo zopakovať, ale nemala som so sebou žiadne papiere, z ktorých by som si opakovala a začala som sa celkom stresovať. Išla som po schodoch smerom hore a vtedy som sa mierne zložila, mala som pocit, že mi začalo hrozne rýchlo biť srdce a sadla som si na tie schody. Potom fyzikárka, ktorá ma tam našla, zavolala zástupkyňu našej školy, ktorá kontrolovala maturantov a mala nejaký divný prístroj, ktorý si človek musel zapichnúť do ruky, aby si zmeral tep. Ja som teda sedela na schodoch, ona si sadla vedľa mňa, zapichla mi prístroj do ruky a odmerala mi tep. Mala som tep nejakých 180, proste poriadne rýchly a potom som sa zobudila. Mala som pocit, akoby mi naozaj niekto niečo pichal do ruky a trochu pocit, že nemôžem poriadne dýchať. Ale srdce mi vôbec nebilo splašene, iba úplne normálne. Proste hnusný sen.

My dream 24. 12. 2013

24. prosince 2013 v 21:13 | Džejní
Zase raz sa mi sníval veľmi podivný sen, ktorý by som si však chcela zapamätať a tak vám ho sem napíšem. Ako väčšinou, dnešný sen som tiež začala vnímať až keď bol dosť naplno rozbehnutý a stalo sa v ňom to, že mňa aj s nejakými inými ľuďmi niekto uniesol. Z toho únosu si veľa nepamätám, ale viem, že ma išli zachraňovať ľudia z mojej triedy. Nejak zabavili únoscov a tak som bežala od nich preč. Jedna spolužiačka mi ukázala, kadiaľ mám ísť a tak som išla cez jednu ulicu, ktorá naozaj existuje, pretože som ju spoznala a došla som do nejakého stanu, kde bola nejaká akoby základňa. Hneď ako som vošla, som dostala injekciu do ľavého boku od mojej bývalej slovenčinárky. Potom som bola poslaná ďalej k stolu, pri ktorom sedel z mojej strany učiteľ konverzácie z angličtiny a z druhej strany riaditeľka našej školy. Povedali mi, že si mám sadnúť a tak som si sadla do zubárskeho kresla, ktoré bolo vedľa nášho učiteľa. Riaditeľka sa ma potom opýtala, že či viem aké chemické prvky majú značku K a J. Vôbec som netušila a to som jej aj povedala. Potom na mňa začal rozprávať učiteľ KAj po anglicky, aby zistili, či viem po tej traume z únosu ešte rozprávať po anglicky. Veľmi mi to nešlo, ale uvedomovala som si, že po anglicky rozmýšľam. Keď ma asi po piatich minútach nechali odísť, zobudila som sa. No keď sa mi znova podarilo zaspať, sen pokračoval. Pretože mi konverzovanie v angličtine veľmi nešlo, bolo mi navrhnuté, aby som mala hodiny s učiteľom KAj a že tam budú aj nejakí iní ľudia. Tak som na tú hodinu prišla, bola to nultá hodina a boli tam aj nejakí septimáni a nadhodili tému toho únosu, v ktorom uniesli aj mňa. Že prečo to tí ľudia urobili a tak. Ja som sa tiež trochu zapájala do diskusie, učiteľ tiež a nejak sme dospeli k tomu, že tí únoscovia boli Taliani. A len tak z ničoho nič, sme sa začali učiť taliančinu s naším učiteľom konverzácie z angličtiny zo slovenskej knihy. Po tej hodine som sa nejak ocitla na výletnej lodi na nejakej celkom poriadnej párty s mojimi spolužiakmi a jednej spolužiačke som hovorila, že som mala tú hodinu s učiteľom KAj, ale že už ich viac nechcem mať, pretože nechcem, aby náš učiteľ musel učiť 4 dni nultú hodinu. Ešte som na tej párty našla aj druhú spolužiačku a pýtala som sa jej, že kde je jedlo a ona ma odprevadila ku švédskym stolom, kde bol okrem iného aj biely grécky jogurt. A potom som sa už naozaj zobudila a musela som si ten sen zapísať.

My dreams in a nutshell

8. října 2013 v 13:45 | Džejní
Nie každý svoj sen viem napísať ako poviedku, no moje sny sú celkom zaujímavé. Preto som sa rozhodla vám sem napísať pár úryvkov z mojich snov, ktoré si pamätám a vy mi môžete do komentárov napísať či sa aj vám snívajú podobné nezmysly alebo sa to stáva iba mne.


1. Už párkrát sa mi stalo, že sa mi snívalo o smrti mojich rodičov či kamarátky. Pamätám si, že sa mi snívalo o tom, ako moji rodičia zomreli na Nový rok, no neviem aký rok to bol.
2. Asi dvakrát som mala sen o tom, že je moja terajšia matikárka tehotná. Prvýkrát to bolo v čase, keď som sa od spolužiačky dozvedela, že má priateľa a druhýkrát tento víkend.
3. Keď som už pri matikárke, asi pred mesiacom sa mi snívalo, že práve ona celej našej triede povedala, že akademický týždeň nám začína 12. 6. 2014.
4. Raz sa mi snívalo, že som sa v škole chcela silou-mocou schovať pred triednou, ktorá ma hľadala, dokonca som sa chcela zamknúť na školskom záchode, len aby ma nenašla.
5. Pamätám si, že cez prázdniny sa mi snívalo, že som išla na karneval s mojím bratom a jeho kamarátkami v šatách na stužkovú a vyzerala som naozaj ako princezná.
6. Niekoľkokrát sa mi snívalo, že som súčasťou tímu BAU zo seriálu Criminal Minds alebo že somvyjadnávač zo seriálu Flashpoint. K tejto téme sa mi snívalo raz aj to, že ma niekto naháňal so zbraňou.
7. Minimálne dvakrát sa mi snívalo, že blúdim po nejakej knižnici akoby labyrinte a veľmi často sa mi sníva, že blúdim v nejakom dome, niečo tam hľadám, ale nemôžem to nájsť alebo sa odtiaľ nedokážem dostať von.
8. V závislosti od toho, na akom interpretovi, hercovi alebo človekovi z môjho života práve "ujíždím" sa mi sníva, že som s ním alebo že hrám vo filme, v ktorom daný herec hrá. Takto sa mi napríklad snívalo s Mirom Šmajdom, Matthewom Gray Gublerom, Evanom Petersom alebo s dvomi vedúcimi z letného tábora.
9. Kedysi sa mi často snívavalo, že som na nejakom výlete a sú tam ľudia z rôznych sfér môjho života, napríklad kamošky z tábora, vedúci z tábora aj moji spolužiaci a občas aj ľudia, ktorých ani nepoznám.
10. A nakoniec, keď som chodila na jazdy v autoškole a čakali ma skúšky, párkrát sa mi snívalo o tom, ako parkujem a jazdím, takýto nejaký sen sa mi sníval napríklad ešte aj dnes v noci, aj keď skúšky z autoškoly som už urobila.

My dream 15. 9. 2013

16. září 2013 v 16:34 | Džejní
Môj sen začínal vlastne už v pohybe, nemal nejaký presne určený začiatok. Nachádzala som sa v izbe, v ktorej som sedela na posteli a mala som o pár rokov menej ako mám naozaj teraz. Bola som v akomsi tábore, okrem mňa tam bola moja spolužiačka Mirka a o niečom som sa s ňou rozprávala. Cez okno som videla ísť môjho brata a jeho dve kamarátky do tej budovy, v ktorej som bola aj ja. Všetci traja boli trochu starší ako sú naozaj, v tom sne asi o rok mladší odo mňa. Ja som mala v tom sne asi 13 a oni 12 rokov. Už len to samo o sebe bolo dosť zvláštne.
V tej veľkej miestnosti, v ktorej som sedela na posteli so spolužiačkou, ktorá tiež mala asi 13 rokov a rozprávali sme sa spolu, boli aj iní ľudia, ktorí však neboli bližšie určení, boli to proste nejakí ľudia, ktorých som poznala, či už zo školy alebo z nejakého tábora a tiež sa spolu rozprávali. Keď vtom prišiel ako veľká voda do tej miestnosti jeden chalan, ktorý chodí na našu školu, do môjho ročníka, ale nie do mojej triedy ale do áčky (ja som v béčke) a začal zisťovať či sú v stene nad jeho posteľou ešte stále zabité tri klince, ktoré tam pred pár rokmi kladivom zabil. A zistil, že áno a mne sa vtedy v tom sne vynorila myšlienka na to, ako tam pred pár rokmi ako malý, asi 8 ročný chlapec zabíjal tie klince. Z toho som trochu zmätená, neviem či sa mi podobný sen už niekedy sníval a nejako sa mi dostala do hlavy znova tá istá myšlienka alebo čo, ale rozhodne to je čudné.
Tá miestnosť v ktorej sme v tom sne všetci boli, to bola vlastne jedna veľká izba, kde boli postele s poličkami nad našimi hlavami a kde sme asi desiati spali v akomsi divnom tábore, ktorý bol pri jazere. Potom som v tom sne išla spať a niečo sa mi snívalo. To niečo boli vlastne akoby spomienky, spomínala som na to ako som v tom tábore pri jazere, v ktorom som sa v sne naozaj nachádzala, bola pred niekoľkými rokmi a ako vtedy pršalo a museli sme po tej miestnosti porozmiestňovať kýble, aby kvapkalo do nich a nie na zem. Snívať sen v sne, ktorý už raz snívam, no čo môže byť divnejšie?

My dream 2. 5. 2013

3. května 2013 v 14:07 | Džejní
Prvá vec, ktorú si pamätám z môjho sna je, že som bola na nejakej rodinnej oslave a mama ma poprosila, aby som išla niečo kúpiť do Billy. Tak som išla a keď som už bola pri nej tak som si všimla nejakého muža s veľkou puškou a s vestou, na ktorej mal napísané FBI. Zastala som. Všimla som si ho ako jediná a mala som pocit, že to nie je policajt, pretože som paranoidná zo všetkých tých seriálov čo pozerám. V tomto mojom sne som ale mala pravdu, ten muž sa schoval za múr, na múr si položil zbraň a začal strieľať po ľuďoch. Tak som utekala naspäť domov schovávajúc sa poza ľudí, ktorí boli na ulici. Domov som všetkým povedala túto story, ale nikto mi neveril. Tak išli so mnou do tej Billy a keď sme tam všetci došli, uvideli sme, že strelec už tam nie je, ale ľudia z vedľajšieho obchodu nám povedali, že ten strelec sa zabarikádoval s ľuďmi vnútri v Bille. Pamätám si, že som videla nejaké dievčatko, asi 3-ročné ako sa na mňa smutne pozerá z vnútra Billy. Ja som chcela niečo urobiť, aby som tých ľudí zachránila a tak som išla dovnútra toho obchodu, že sa porozprávam s tým mužom. Rodičia sa snažili mi v tom zabrániť, ale ešte pred tým ako som stihla ísť dovnútra, tak sa von vyrútil ten muž aj s puškou v ruke. Niečo si len tak pre seba rozprával a mne sa zdalo, že sa bojí. Potom moji rodičia chceli odísť, išli k autu, ale to vybuchlo. Ja som vedela, že to urobil ten strelec a začala som sa s ním rozprávať. On mi hovoril prečo strieľal po ľuďoch a povedal, že chce, aby som išla s ním do jeho bytu. Tak som išla, ale tam si už vôbec nepamätám čo sa stalo. A potom som sa zobudila.

My dream 16. 2. 2013

16. února 2013 v 9:12 | Džejní
Môj sen sa začínal tým, že celú moju rodinu pozval nejaký mamin kolega z práce na klzisko. Môj otec tam nechcel ísť, ale brat, mama a ja sme išli. Prišli sme do nejakej veľkej miestnosti, kde bola akoby trochu menšia gravitácia ako normálne a tam došiel ten mamin kolega aj s jeho troma deťmi na kolieskových korčuliach. Ja som povedala, že sa mi nechce korčuľovať a v tom stave menšej gravitácie som začala skákať a robiť piruety po celej ten miestnosti pričom som na nohách mala biele ponožky. Potom tam zrazu prišli aj iní ľudia a namiesto toho, aby sa ľudia korčuľovali dokola ako je bežne na klzisku zvykom, odniekiaľ sa objavili kone a ľudia na nich začali jazdiť, akoby sa pretekať. Ja som len postávala pomimo a pozerala sa na to celé. Opierala som sa o nejaký drôt, ktorý bol akože zábradlie pričom už časť toho drôtu niekde chýbala. Potom sa so mnou začal rozprávať nejaký chalan, kone zrazu zmizli a boli preteky v behu cez nejaké pole, ktoré prišlo namiesto tej miesnosti. Ja som sa na ten beh pozerala keď vtom tam došli nejaký policajti, pole sa zmenilo na maličkú miestnosť, s ktorej všetci pred tými policajtmi utekali. Ja som sa snažila dostať cez nejaké 5 poschodové nákupné centrum preč, ale nevedela som nájsť východ. Keď som už východ našla, tak som bola na normálnej ulici, nasadla som do auta, kde bol ten chalan, ja som chcela, aby nás to auto odviezli na letisko, ale odviezli sme sa niekam inam a schovali sa do malej uličky, aby nás tí policajti nenašli. Videli sme, ako ľudia odniekiaľ bežia a uvedomili sme si, že to sú ľudia z tej miestnosti/poľa/čokoľvek to bolo a tak sme sa k nim pripojili. Medzi nimi bola aj moja mama a brat, utekala som potom niekam s nimi, schovali sme sa, zase sme utekali a potom som sa zobudila. Zase je to veľmi chaotický sen, ale čo iné sa dá očakávať?

My dream 28. 1. 2013

28. ledna 2013 v 19:25 | Džejní
Môj sen začal pre mňa veľmi nepekným scenárom. Snívalo sa mi, že som sa zobudila o 7:25 a musela som ísť do školy. Totižto, ja chodievam do školy o 7:20 a proste moje autistické ja keď videlo vo sne, že som sa zobudila o 7:25 v deň keď som musela ísť do školy, tak spanikárilo. Tak som sa rýchlo obliekla, najedla a uháňala do školy. No nakoniec som namiesto v škole skončila na nejakom tábore a bolo leto a bol tam učiteľ, ktorý ma učí seminár z informatiky a nejaký dvaja malí asi 10-11 roční chlapci. Všetci štyria sme sedeli pri jednom stole takom väčšom stole, ja som mala na sebe sukňu. Potom sa z toho nejakým veľmi zaujímavým spôsobom vyvinulo, že jeden z tých chalanov mal nejaké lieky na srdce či čo a ten druhý chcel tie lieky ochutnať a tak pod učiteľským dozorom ten druhý chlapec dostal od toho prvého jeden malý biely guľatý liek. Ten prvý chalan si dal tiež jeden keď v tom začalo tomu druhému rýchlo biť srdce a vyzeralo to, že má infarkt. Učiteľ bol samozrejme z toho vydesený a potom tam nabehla jedna učiteľka angličtiny a ja som išla pre niečo do knižnice. Akože úplný chaos to bol, nejak som sa ocitla v záhrade mojej babky a potom som zase išla naspäť do miestnosti, kde bol ten malý chalan, ktorý mal infarkt. V tej miestnosti bolo zrazu po kolená vody a ja som vôbec nechápala prečo. Po toho chalana prišli záchranári a z tej miestnosti som zostala ja s tým prvým chalanom, učiteľka a medzičasom prišli nejaké moje kamošky. Celé sa to veľmi zaujímavo končilo tým, že z miestnosti plnej vody sa stal bazén, ktorý bol v knižnici a ja som v tom bazéne sedela s nejakým chalanom, úplne priblblo som sa usmievala a kamošky nás spolu fotili, aby sme si nejakú spoločnú fotku mohli dať ako profilovku na facebooku.

My dream 26. 12. 2012

27. prosince 2012 v 15:30 | Džejní

26. 12. 2012

Môj sen začínal hodinou telesnej, ktorá bola akože v utorok a v našej škole sa nejakým zázrakom objavil bazén, v ktorom sme na telesnej plávali. Problém bol v tom, že mne to vôbec nešlo a preto som za trest musela urobiť nejakú stojku či čo to, po čom ma hrozne začal bolieť chrbát. A to som bola sama posledná v telocvični, učiteľka si ma tam nechala o 5 minút naviac ako ostatné baby. Tak som dorobila svoj trest a hrozne som potom plakala. Musela som sa ísť ešte osprchovať. Potom som musela výjsť neviem prečo cez nejakú telocvičňu, v ktorej som mala veci, nejaké dve igelitové tašky s vecami, ako fakt nepochopiteľné. A v tej telocvični bola normálne daná sieť ako na volejbal a učiteľka, ktorá učí telesnú našich chalanov tam robila niečo s takými kruhmi, na ktorých sa cvičí gymnastika. A vynadala mi, že čo tam robím tak som jej vysvetlila, že som musela robiť nejaké stojky za trest a že už idem preč. Potom som sa rozplakala pretože ma bolelo celé telo ako po každej nechutnej telesnej a keď som vyšla z toho priestoru, kde sú telocvične tak som si sadla na lavičku, ktorá bola poblíž a plakala som. Zrazu sa pri mne zjavila naša fyzikárka, ktorá sa ma pýtala, že čo sa stalo a ja som jej niečo povedala. Potom som sa pozrela na hodinky a zistila som, že je už 14:58 čo znamenalo, že mi už začala hodina cvičení z matiky. Fyzikárka mi povedala, že sa mi už neoplatí tam ísť a že ona našej učiteľke povie, že mi bolo zle a že som išla domov. Tak som vyšla po schodoch a nejak som sa ocitla na nejakej krytej streche s bazénom, na ktorej bola nejaká grill párty. Aha, zabudla som - bolo leto. Ja ani neviem prečo som bola smutná a sadla som si len tak k bazénu keď prišiel jeden chalan, ktorého som spoznala v jednom tábore (Juraj - poznámka pre mňa) a vyzval ma do tanca. Práve hral nejaký slaďák a my sme tancovali prilepení na sebe. On sa ma opýtal, že prečo som smutná a potom mi ponúkol nejaký alkohol, ale ja som nechcela. Tak som dostala trochu koly do plastového pohárika. Potom mám trochu okno, ale nejak sa to celé vyvinulo tak, že párty skončila a ja som aj so svojimi spolužiačkami, ktoré sa tam zrazu objavili, išla domov. Ale boli sme na nejakom divnom konci budovy vysokej školy, kde učia moji rodičia a vôbec sme nevedeli nájsť východ. Po ceste sme sa niekoho spýtali, ten niekto nám ukázal, že kade máme ísť a my sme sa zrazu ocitli v miestnosti s krivou podlahou a policami plnými kníh. Bol to taký labyrint tak sme sa všetky pochytali za ruky a blúdili sme tam snažiac sa nájsť cestu von. No a pri tom blúdení sa mi hrozne začala točiť hlava a zobudila som sa.

My dream 25. 12. 2012

27. prosince 2012 v 9:51 | Džejní
Založila som novú rubriku, do ktorej budem príležitostne písať o tom, čo sa mi snívalo. Nemusíte to čítať, je to vlastne viac-menej pre mňa, ale niekedy sa môžete celkom pobaviť. Keďže sú to sny tak neočakávajte nič veľmi reálne a očakávajte dosť veľký chaos.

25. 12. 2012

Snívalo sa mi, že som s rodičmi a niekoľkými spolužiačkami bola v nejakom hoteli. V tom hoteli na to, aby ste sa mohli zviesť výťahom, ste museli mať kľúčik od vašej izby, ktorý ste dali do zámky na takej veci čo je aj v Mekáči na záchodoch :D Nadá sa to nejak inak vysvetliť, tak ideme ďalej. No takže ja s mojimi rodičmi som išla odniekiaľ z pláže, mala som na sebe plavky a nejaký uterák. Normálne sme dali kľúč do tej zámky, prešli sme a čakali na výťah. Ale ten hrozne dlho nešiel tak som sa rozhodla, že pôjdem radšej pešo. A na jednom poschodí bola nejaká cestovná kancelária, kde bol Vilo Rozboril a mali tam taký minieskalátor. Na nejakom medziposchodí som narazila na jednu svoju spolužiačku a ona mi celá rozrušená hovorila, že výťah sa zasekol na poschodí 12,7. A ja som sa potom pozrela na nejakú obrazovku a uvidela som vnútro toho výťahu, bolo to tam v ňom úplne napratané a ja som bola úplne rada, že nie som v ňom. Ale moji rodičia, ktorý mali kľúče od našej hotelovej izby, tam boli a ja som preto išla za Vilom Rozborilom, aby som sa ho opýtala, že kedy ten výťah opravia. A on povedal, že asi za 6 hodín. Som miernu paniku chytila, že 6 hodín budem musieť čakať na to, aby som sa dostala do hotelovej izby, ale potom som sa zobudila takže sa nič ďalej už nedialo.

 
 

Reklama